Výdavky na obranu a bezpečnosť činia 9,605 miliónov Kčs, t. j. 10,7 % výdavkov celého rozpočtu, proti 10,430 miliónom rún, t. j. 12,1 % v roku 1955. To znamená, že výdavky boli znížené o 825 miliónov Kčs.

Finančné prostriedky, získané znížením výdavkov na obranu a bezpečnosť, použijeme pre mierovú výstavbu nášho hospodárstva a pre zvýšenie kultúrnej a hmotnej úrovne nášho ľudu.

Naproti tomu vojenské výdavky Spojených štátov amerických sa ďalej zvyšujú, hoci už na rozpočtový rok od júla 1955 do júna 1956 boli navrhnuté vo výške 40,458 miliónov dolárov, t. j. 291,300 miliónov Kčs, čo robí 65 % rozpočtu. Na budúci rozpočtový rok sa navrhujú vo výške 42,400 miliónov dolárov.

V západnom Nemecku vojenské výdavky pre rok 1956/57 boli zvýšené a činia, pokiaľ boli oficiálne priznané, 37 % rozpočtových výdavkov.

Preto sme povinní naďalej ostať bdelí, posilňovať obranyschopnosť našej vlasti a zabezpečiť všetky potreby našej ľudovej armády na obranu toho, čo náš ľud svojou prácou si vybudoval. (Potlesk.)

Dovoľte mi teraz, súdružky a súdruhovia, povedať niekoľko slov, ako zabezpečujeme štátne príjmy.

Uviedol som, aké úlohy si ukladáme, aby sme svojou prácou ďalej rozmnožili národné bohatstvo.

Tento nepretržitý rozvoj nášho národného hospodárstva môže byť výsledkom len ďalšieho zvýšenia výroby, produktivity práce a hospodárnosti.

Dobré výsledky lanského roku nás znovu poúčajú, že rýchle tempo rozvoja zodpovedá povahe a potenciálu socialistického hospodárstva a je v moci nášho ľudu.

Ako jediní vlastníci všetkého národného bohatstva i výsledkov našej práce máme tento základný princíp neústupne prebojovávať teraz pri prerokovávaní technicko-priemyselných a finančných plánov, technicko-organizačných opatrení a kolektívnych zmlúv, aby žiaden zdroj neostal nevyužitý v závodoch i v poľnohospodárstve, aby sme ako hospodári ďalej zlepšili a zvýšili plán a v priebehu roku tento rovnomerne plnili a prekračovali.

To je aj podmienka pre zabezpečenie všetkých finančných prostriedkov, nutných pre rozvoj národného hospodárstva a zvyšovanie životnej úrovne.

Príjmy na rok 1956 činia 90,304 miliónov Kčs. Proti roku 1955 je to viac o 11,1 %.

Rozhodujúcim zdrojom štátneho rozpočtu sú príjmy od socialistického sektora, ktoré činia 77,244 miliónov Kčs, t. j. 85,5 % rozpočtových príjmov oproti 84,6 % v roku 1955.

Hlavným príjmom je daň z obratu a daň z výkonov, ktoré činia 45,830 miliónov Kčs, t. j. 50,8 % štátnych príjmov. Je to rast len o 3 %, preto je nutné vo všetkých podnikoch plánovanú daň z obratu a z výkonov bezpodmienečne splniť a ďalším zlepšením výroby a služieb dosiahnuť ich prekročenie.

Druhým hlavným príjmom sú odvody podnikov zo zisku, ktoré činia 14,390 miliónov Kčs. Proti roku 1955 stúpajú o 8,7 %. V roku 1955 odvody zisku boli splnené na 98,4 % oproti 76,2 % v roku 1954. Tohoto zvýšenia sme dosiahli úspešným plnením plánu výroby, produktivity a nákladov.

Plnenie zisku mohlo byť prekročené, keby mnohé podniky ministerstiev strojárenstva, stavebníctva, palív, štátnych majetkov a niektoré podniky v iných odvetviach svojím nedostatočným hospodárením neboli prekročili náklady.

Dôležitým príjmom rozpočtu sú dane od obyvateľstva, ktoré činia necelých 12 % rozpočtových príjmov.

Daň zo mzdy činí 8,580 miliónov Kčs, daň poľnohospodárska 370 miliónov Kčs, daň živnostenská 42 miliónov Kčs, daň domová 436 miliónov Kčs, rôzné poplatky 286 miliónov Kčs. Zvyšok pripadá na clá a rôzne menšie príjmy.

Dane obyvateľstva sa plnia vcelku na 100 %. Plnenie týchto daní sa zlepšilo. Zlepšilo sa i platenie poľnohospodárskej dane, nedosiahlo však ešte 100 %.

Záujem každého pracujúceho na neustálom rozmnožovaní národného hospodárstva pri súčasnom znižování množstva práce, potrebnej na výrobu, má viesť každého pracujúceho k poznaniu, že zvyšovanie produktivity práce slúži jeho najvlastnejším záujmom a je rozhodujúcou podmienkou rastu životnej úrovne.

Produktivita práce najjasnejšie charakterizuje úroveň rozvoja výrobných síl i účinnosť vynaloženej práce.

V nepretržitom a rýchlom rozvoji výrobných síl, ako aj v znižovaní množstva práce potrebnej na výrobu, je rozhodujúca prevaha socialistického hospodárskeho poriadku nad kapitalistickým. Len socialistická výroba umožňuje stále znižovanie podielu živej práce pomocou zvyšovania techniky a podielu práce strojov.

Potvrdzuje sa Marxova poučka, že "ekonomické epochy sa nelíšia tým, čo sa vyrába, ale tým, ako, akými pracovnými prostriedkami sa vyrába".

Naše nové, socialistické výrobné vzťahy sú tou hlavnou a rozhodujúcou silou, ktorá určuje ďalší a nepretržitý rozvoj výrobných síl a techniky.

Stroje a technika nie sú už vo vlastníctve kapitalistov, ktorí ich využívali na vykorisťovanie pracujúcich a rozvíjali ich len vtedy, keď im zabezpečovali maximálny zisk.

Výhradným ich vlastníkom je pracujúci ľud, ktorý ich v svojom záujme maximálne rozvíja a dáva technike revolučné poslanie v raste výroby a životnej úrovne.

Preto v duchu téz ÚV KSČ a vlády o technickom rozvoji sa určuje na technický rozvoj v roku 1956 vyše 2,000 miliónov Kčs. Z toho sa poskytuje na výskumné ústavy 1,401 miliónov Kčs, prevážne v ťažkom priemysle, stavebníctve a v poľnohospodárstve. Je to o 14,3 % viac ako v roku 1955. Na technický rozvoj v podnikoch sa dáva 560 miliónov Kčs, t. j. o 37,3 % viac proti roku 1955.

Okrem toho vláda venuje ďalšie veľké finančné prostriedky na rozvoj techniky vo forme úveru, rozširuje možnosti pre poskytnutie úveru na racionalizačné opatrenia. Umožňuje použitie prostriedkov určených pre generálne opravy aj na modernizáciu zariadení podnikov. Rozšírila možnosť použitia riaditeľských fondov na novú techniku. Rovnako podniky miestneho priemyslu a komunálneho hospodárstva môžu zdokonaliť výrobu a služby použitím fondu rozvoja, do ktorého plynie 7,5 % zisku a celý nadplánový zisk.

Podstatnou podmienkou zabezpečenia rozvoja novej techniky a plnenia uznesení technických konferencií jednotlivých ministerstiev je lepšie využívanie týchto finančných prostriedkov a zvýšenie hospodárnosti pri ich použití.

V roku 1955 sa napríklad použilo za celý rok a v celom priemysle len 30 miliónov Kčs úveru na racionalizačné opatrenia, pomocou ktorých možno malým nákladom dosiahnuť lepšie využitie kapacity výroby a znížiť náklady. Z riaditeľských fondov podnikov sa nevyužilo ku koncu roku 1955 asi 370 miliónov Kčs, z čoho veľká časť sú prostriedky, určené na malú mechanizáciu a na vykonanie investícií i mimo plánu investičnej výstavby.

Predovšetkým bude treba veľmi obozretne dbať, aby sme si pod zvyšovaním technickej úrovne nepredstavovali len výstavbu nových závodov a výmenu dobrých ešte strojov za nové, drahé stroje.

Niet pracujúceho človeka v republike, ktorého osobný záujem by nevyžadoval zvýšenie produktivity práce a zdokonalenie techniky. O tom svedčia tieto dva príklady:

V roku 1956 sa plánuje lepšou organizáciou práce a lepším využitím techniky zavedenie nepretržitej prevádzky na všetkých povrchových lomoch sokolovského revíru a na šiestich lomoch mosteckého revíru. Pracujúci týchto baní tým zvýšia ťažbu uhlia o 2 milióny ton ročne.

Nepretržitá prevádzka na terajších lomoch je ekonomicky veľmi výhodná. Pre zvýšenie ťažby uhlia o 2 milióny ton bolo by treba investovať do nových baní 200 miliónov Kčs a výstavba by trvala 6 rokov. Pritom prevádzka týchto nových lomov by vyžadovala asi o 700 pracovníkov viac ako nepretržitá prevádzka na terajších lomoch.

Dokladom toho, že plné využitie techniky je v záujme všetkých pracujúcich, je skutočnosť, že v ostravsko-karvínskom revíre bola by sa ťažba uhlia zvýšila o 850.000 ton a produktivita práce o 4,4 %, keby sa boli využili v prvom až treťom štvrťročí lanského roku všetky uhoľné kombajny.

Dobré využitie veľkých finančných prostriedkov venovaných na výstavbu si žiada, aby výskumné ústavy lepšie plnili svoje významné poslanie a aby sa väčšia starostlivosť venovala úlohám technického rozvoja v podnikoch. V roku 1955 podniky Ministerstva ťažkého strojárenstva nesplnili 20 % plánovaných úloh technického rozvoja. Tak napr. u hlavnej správy 3 na úseku energetiky, dopravnej techniky, obrábacích strojov a banskej mechanizácie z 29 štátnych úloh sa nesplnilo 19 úloh.

Pri prerokúvaní technicko-priemyselných a finančných plánov, plánov technicko-organizačných opatrení a kolektívnych zmlúv sú dané najširšie možnosti pre to, aby s pomocou všetkých pracujúcich boli dohodnuté opatrenia na ďalší rozvoj techniky, na lepšie využitie zlepšovacích návrhov.

Finančné orgány budú viacej ako doteraz pomáhať, aby finančné prostriedky boli poskytované včas, užitočne a hospodárne.

Prerokovávanie technicko-priemyselných a finančných plánov a kolektívnych zmlúv je príležitosťou aj pre dôsledné uplatnenie zásady odmeňovania podľa výsledkov práce a zásady, že zvyšovanie príjmov je závislé od zvyšovania produktivity a zdokonaľovania techniky.

Plán produktivity práce v roku 1955 bol splnený lepšie ako v roku 1954, avšak ďalej trvajú veľké nedostatky, ktoré brzdia zvyšovanie produktivity práce, nutné pre splnenie úloh druhej päťročnice. To je o to závažnejšie, že zvýšenie priemyselnej výroby o 50 % bude zabezpečené temer z 90 % rastom produktivity práce.

Preto treba zvýšiť úsilie, aby boli odstránené nedostatky, ktoré zdržujú zvyšovanie produktivity práce najmä v strojárenstve, kde plán produktivity práce bol splnený za 11 mesiacov roku 1955 len na 99,5 %, pričom však priemerné mzdy boli prekročené o 2,9 %, ďalej v stavebníctve, kde produktivita práce bola splnená za 11 mesiacov roku 1955 len na 98,1 %.

Stále zvyšovanie produktivity práce je preto tak dôležité pre každého občana i pre celé národné hospodárstvo, že všetky možné druhy úspor vedú nakoniec k úspore pracovného času, k úsporám živej i minulej práce. Aj vlastné náklady výroby v každom podniku vyjadrujú ako novo vynaloženú prácu, vo forme nákladov na mzdy, tak i minulú prácu, ktorá je stelesnená v spotrebovaných výrobných prostriedkoch. Znižovanie týchto nákladov živej i minulej práce, zahrnutej v každom výrobku, je preto základnou úlohou v každom podniku.

Zvyšovanie produktivity práce si žiada predovšetkým ďalej zdokonaľovať vedenie výroby a organizáciu práce. To dokazujú skúsenosti všetkých podnikov, ktoré v roku 1955 prekročili plán zvyšovania produktivity práce. Obzvlášť treba vyzdvihnúť tieto dobré výsledky v tak veľkých podnikoch, ako sú Vítkovické železiarne Klementa Gottwalda v Ostrave, Nová huta Klementa Gottwalda v Kunčiciach, Železiarne V. M. Molotova v Třinci, Švermove železiarne v Podbrezovej a mnohé ďalšie, kde dobré plnenie plánu je podmienené vysokou úrovňou riadenia výroby a organizácie práce.

Dobré riadenie a organizácia práce si žiada ďalej prehlbovať chozrasčot v prevádzkárňach a dielňach a tak zabezpečiť tvorivú účasť každého pracujúceho na výsledkoch výroby a na zvyšovaní produktivity práce.

Pre zvyšovanie produktivity práce a pre odmeňovanie podľa zásluhy možno lepšie využiť pracovníkov útvarov práce a mzdy. Títo pracovníci miesto nadbytočnej administratívnej práce majú byť v každodennom osobnom spojení s dielňami a s pracujúcimi, aby dobre znali podmienky práce a účinne pomáhali pri zvyšovaní pokrokovej techniky a technológie v prospech pracujúcich.

Dobre hospodáriť s pracovným časom a znižovať prácnosť výroby znamená neustále zdokonaľovať výkonové normy zvyšovaním podielu práce strojov, lepším ovládnutím pokrokovej techniky a technológie a premyslenejšou organizáciou práce. Vypracovanie a zavádzanie progresívnych výkonových noriem je cesta k zlepšovaniu pracovných metód a využitia techniky a tým k zníženiu pracovnej námahy a k zvyšovaniu zárobkov. Bez tohoto neustáleho hľadania rezerv v technike a v organizácii práce nie je možné zvyšovať produktivitu a životnú úroveň.

Preto osobný záujem pracujúcich v každom podniku si žiada, aby zastaralé výkonové normy boli nahradené normami pokrokovými. To je i cesta k odstráneniu rovnostárstva a zneužívania prémií na odmeňovanie bez zásluhy.

Ministerstvá, podniky a finančné orgány musia lepšie bdieť a viacej sa opierať o pracujúcich, aby mzdová disciplína bola upevnená, aby neboli pripisované nevykonané práce a aby odmena zodpovedala výkonu. Majú lepšie bdieť, aby mzdové fondy neboli prekračované a prekročenie aby sa nepovoľovalo mechanicky. Pri každom prekročení mzdových fondov treba riadne preveriť príčiny prekročenia, urobiť rozbor plnenia plánu výroby a produktivity práce a každé neoprávnené prekročenie spojiť s konkrétnymi a termínovanými nápravnými opatreniami.

Veľký význam odmeňovania podľa práce si žiada, aby finančné orgány, najmä Štátna a Investičná banka, venovali väčšiu pozornosť otázkam produktivity práce a miezd.

Úlohy bánk pri zvyšovaní produktivity práce a kontrole miezd nie sú púhou účtovníckou kontrolou a pasívnym registrovaním stavu. Hlavným poslaním pracovníkov bánk je vedieť v každom podniku tvorivým spôsobom pomáhať, aby rýchly rast produktivity a správne odmeňovanie podľa práce boli zabezpečené dobrým vedením výroby a dobrou organizáciou práce, neustálym zdokonaľovaním techniky a rozvíjaním socialistického súťaženia.

Aký zásadný význam má pre všetkých občanov dôsledné uplatňovanie zásady odmeňovania podľa zásluhy a dodržovanie mzdovej disciplíny, to denne vidíme napríklad v podnikoch miestneho priemyslu a komunálneho hospodárstva.

V týchto podnikoch mnohí pracovníci si produktivitu práce zvyšujú tým, že si neoprávnene započítavajú nevykonanú prácu a plytvajú materiálom, aby mohli zvýšiť celkovú tržbu, podľa ktorej sa počíta výkon, mzdy a prémie. Tým poškodzujú občanov predražovaním služieb a prekračujú i mzdové fondy.

Tento príklad ukazuje, ako je dôležité v celom národnom hospodárstve prísne zachovávať mzdovú disciplínu a ako nielen vedenie podniku a finančné orgány, ale predovšetkým každý pracujúci má bdieť, aby bola dôsledne uplatňovaná zásada odmeňovania podľa práce ako podmienka zvyšovania životnej úrovne pracujúcich.