Náš pracujúci ľud sa na vlastných skúsenostiach presvedčil, že i takzvaná demokratická buržoázna republika vždy bola len mašinériou na potlačovanie pracujúcich kapitálom, nástrojom politickej moci kapitálu a diktatúrou buržoázie. S touto demokraciou, demokraciou vykorisťovateľov, sme sa definitívne rozišli. Vytvorili sme a budujeme demokraciu novú, socialistickú, ktorá vytvorila demokraciu pre masy, pre pracujúcich, pre robotníkov a pracujúcich roľníkov. Vytvorili sme a budujeme spoločenský poriadok, ktorý premeňuje v skutočnosť najsmelšie snahy a túžby minulých pokolení, ktorý oslobodil a oslobodzuje človeka od vykorisťovania, od triedneho a národnostného útlaku, od hladu a nezamestnanosti - spoločenský poriadok, ktorý vytvára všetky predpoklady pre neobmedzený rozvoj hmotných a duchovných síl spoločnosti, pre hmotný blahobyt a nevídaný rozvoj tvorivých síl a schopností jednotlivca. Poriadok, ktorý sa neobmedzuje na proklamácie o slobode ľudu, ale umožňuje faktickú moc ľudu, faktické slobody a demokratické práva.

Na Západe sa dnes mnoho hovorí aj o akejsi liberalizácii nášho života. Buržoázni ideológovia majú tým na mysli to, že treba poskytovať "voľné pole" reakčným silám a ideológiám. Sú to márne nádeje. V procese rozvoja a prehlbovania zásad socialistického demokratizmu nášho verejného života budeme dôsledne pokračovať, avšak voľné pole nepriateľom socializmu poskytovať nemienime. (Potlesk.) Chceme a budujeme skutočnú dôslednú demokraciu, akú môže uskutočniť len socialistický poriadok.

Význam XX. sjazdu KSSS a celoštátnej konferencie KSČ je nielen v tom, že nám odhalili opravdu hlboký, pravdivý a všestranný pohľad na klady a nedostatky našej práce, na veľké vymoženosti a zároveň na tienisté javy nášho života, ale v tom a najmä v tom, že vytvorili predpoklady pre ďalšie úspešné napredovanie.

Mám na mysli predovšetkým naliehavú požiadavku dôsledného uplatňovania leninských noriem vo verejnom a štátnom živote, požiadavku hlbokej ľudskosti, ktorou sú tieto normy preniknuté. Veľký praktický dosah má ďalej vyjasnenie otázky triedneho boja v podmienkach prechodu od kapitalizmu k socializmu. Skoncovanie s nesprávnou teóriou o tom, že v procese socialistickej výstavby zákonite dochádza k neustálemu zostrovaniu triedneho boja, umožňuje výraznejšie uplatňovať dôležité funkcie ľudovodemokratického štátu, funkciu hospodársko-organizátorskú a zatiaľ veľmi nedostatočne uplatňovanú funkciu kultúrno-výchovnú. Ukázalo sa, že treba prikladať náležitú váhu výchovnému vplyvu socialistických ideí a socialistického zriadenia na všetky vrstvy obyvateľstva. No, zároveň je neprípustné podceňovať možnosti pôsobenia triednych nepriateľov a možnosti ich aktivizácie v našich podmienkach, keď doteraz existujú zvyšky vykorisťovateľských tried a sily medzinárodného imperializmu sa všemožne snažia preniknúť svojím vplyvom. Ostatne - ako som sa už o tom zmienil - niektoré udalosti, súvisiace so zvýšenou činnosťou imperialistických agentúr, nás o týchto možnostiach náležite poučujú. Vláda republiky chce dôsledne zabezpečovať nezadateľné práva občanov, rozvíjať socialistický demokratizmus a socialistickú zákonnosť a súčasne zabezpečiť záujmy našej socialistickej spoločnosti proti nepriateľským intrigám.

Celoštátna konferencia KSČ schválením smerníc druhého päťročného plánu vytýčila ďalší program hospodárskeho a kultúrneho rozvoja našej vlasti a prijala celý rad opatrení na odstránenie nedostatkov, ktoré boli predmetom kritiky našej verejnosti. Niet pochybností, že uznesenia celoštátnej konferencie KSČ vyjadrujú základné potreby našej republiky a všetkého pracujúceho ľudu, jeho vôľu a túžby. Vláda republiky je pevne odhodlaná plnenie a splnenie uznesení konferencie so všetkou energiou a dôslednosťou zabezpečiť.

Dnes sme na počiatku uskutočňovania všetkých týchto opatrení, ktoré sa tak výrazne dotýkajú celého nášho života. Aktivita a iniciatíva, ktoré sa na mnohých pracoviskách prejavujú, sú jasným výrazom vedomia, že splniť nové úlohy socialistickej výstavby a odstrániť nedostatky možno len spoločným úsilím hore i dole. Vláda republiky je preto presvedčená, že sa bude môcť vo svojom úsilí aj naďalej opierať o pevnú a nezlomnú jednotu všetkého ľudu, o všetky zložky Národného frontu.

Vážené Národné zhromaždenie!

V oblasti hospodárskej a kultúrnej výstavby bude vláda vychádzať vo svojej činnosti zo smerníc pre zostavenie plánu druhej päťročnice, schválených celoštátnou konferenciou KSČ, a vynaloží všetko úsilie na ich uskutočnenie.

Po významných výsledkoch, ktoré boli dosiahnuté v prvej päťročnici a v nasledujúcich rokoch v rozvoji národného hospodárstva, v zvýšení životnej úrovne obyvateľstva, v upevnení nášho ľudovodemokratického zriadenia a v budovaní základov socialistickej spoločnosti, ukladáme si v druhej päťročnici vysoký cieľ dobudovať v podstate základy socializmu, včítane poľnohospodárstva.

Smernice pre druhú päťročnicu dávajú všestranný prehľad o hospodárskej politike vlády v nastávajúcom období, preto sa obmedzím na stručnú charakteristiku vážnych problémov našej druhej päťročnice, na ktoré je žiadúce obrátiť pozornosť širšej verejnosti.

Je to predovšetkým otázka prednostného rozvoja ťažkého priemyslu a najmä urýchleného rozvoja palivovej, energetickej a surovinovej základne. Diskusia k smerniciam ukázala, že náš ľud chápe význam a zmysel nášho úsilia na týchto úsekoch národného hospodárstva a súhlasí s ním. Preto právom očakávame, že úlohy v odvetviach ťažkého priemyslu, najmä v rozšírení palivovej, energetickej a surovinovej základne, budú i naďalej a ešte viac ako doteraz vecou všetkého pracujúceho ľudu, lebo splnením týchto úloh kladieme pevné základy nášho budúceho blahobytu. Už teraz, na začiatku druhej päťročnice, môžeme s uspokojením konštatovať, že vďaka doterajšiemu úsiliu na týchto úsekoch, vďaka úzkej hospodárskej spolupráci so štátmi socialistickej sústavy a vďaka rozvoju zahraničného obchodu sa naša situácia pokiaľ ide o zásobovanie národného hospodárstva palivom, elektrickou energiou a surovinami zlepšila. Veľké úsilie bude vláda venovať aj zabezpečeniu ďalšieho rozvoja strojárenstva, ktoré musí zohrať rozhodujúcu úlohu vo zvyšovaní technickej úrovne národného hospodárstva, od ktorého závisí - popri stavebníctve - aj splnenie vysokých úloh v investičnej výstavbe a ktorého výrobky majú čoraz väčší význam v našom zahraničnom obchode.

Na jedno z popredných miest stavia vláda rozvoj poľnohospodárskej výroby. Výsledky dosiahnuté v posledných dvoch rokoch oprávňujú k predpokladu, že zaostávanie poľnohospodárstva bude prekonané. V záujme toho bude vláda dbať, aby boli plnené úlohy v rozširovaní plochy ornej pôdy a aby sa všetka pôda využila pre intenzívnu výrobu. Súčasne zabezpečí, aby boli čo najrýchlejšie ukončené práce na rajonizácii poľnohospodárskej výroby a podľa jej výsledkov aby sa pestovali v jednotlivých prírodných a ekonomických rajónoch republiky predovšetkým také plodiny a rozvíjali sa také odvetvia poľnohospodárskej výroby, ktoré prinesú maximálny výnos z každého hektára pôdy pri vysokej produktivite práce a nízkych výrobných nákladoch.

Samozrejme, základným predpokladom úspechu je ďalší rozvoj združstevňovania poľnohospodárskej výroby tak, aby v priebehu druhého päťročného plánu nadobudol socialistický sektor rozhodujúcu prevahu vo výmere pôdy a v celkovej poľnohospodárskej výrobe.

Všestrannú starostlivosť vyžaduje aj rozvoj investičnej výstavby. Ako dokazuje jej priebeh v prvom polroku 1956 vo výstavbe priemyselnej, ako aj vo výstavbe bytov, školských a sociálno-zdravotníckych zariadení, bude potrebné venovať veľké úsilie zabezpečeniu jej vysokých úloh, lebo od ich úspešného plnenia a splnenia závisí splnenie výrobných úloh druhej päťročnice a zabezpečenie rozvoja národného hospodárstva v budúcich rokoch.

Pre splnenie úloh v socialistickej výstavbe a v zvyšovaní životnej úrovne obyvateľstva má rozhodujúci význam čo najrýchlejšie zvyšovanie produktivity práce. Význam zvyšovania produktivity práce v súčasnom období našej výstavby je ešte zdôraznený tým, že splnenie úloh druhého päťročného plánu v zvyšovaní životnej úrovne obyvateľstva a v zvyšovaní výroby závisí pri vcelku obmedzených zdrojoch pracovných síl z prevážnej miery od produktivity práce.

Hlavným prostriedkom pre dosiahnutie a prekročenie plánovaného vzostupu produktivity práce je okrem ďalšieho zlepšenia organizácie práce i technické zdokonaľovanie strojov a zariadení, dokonalejšia technológia, zvyšovanie kvalifikácie, rozvíjanie a uplatňovanie poznatkov vedy a výskumu, skrátka: systematické úsilie o technický pokrok. A tu treba znovu zdôrazniť, že s dnešným stavom tohto úsilia vo väčšine odvetví národného hospodárstva nemôžeme byť spokojní a že dokument strany a vlády o technickom rozvoji sa vcelku uvádza do života ešte nedostatočne. Bude správne, ak prácu jednotlivých ministerstiev budeme posudzovať v neposlednom rade podľa toho, ako zabezpečujú a podnecujú v praxi technický rozvoj vo svojom odvetví. Je potrebné zdôrazniť, že pritom ide rovnako o zvyšovanie počtu výrobkov, vyrobených robotníkom za jednotku času, ako aj o sústavné znižovanie vlastných nákladov a hospodárne využívanie materiálov, strojov a zariadení, v ktorých je zvecnená práca, vynaložená v minulosti. Problém zvyšovania produktivity práce nemožno pritom obmedzovať len na oblasť výroby, v ktorej sa nové hodnoty bezprostredne vytvárajú. Ide o to, aby najúčelnejšou organizáciou práce v celej spoločnosti, zjednodušením administratívy a účelnou organizáciou v celej nevýrobnej oblasti bolo odstránené akékoľvek plytvanie, aby sa v plnej miere využili výhody plánovitého najracionálnejšieho využívania výrobných prostriedkov a pracovných zdrojov, ktoré umožňuje socialistické spoločenské zriadenie, aby sa dosiahol čo najvyšší spoločenský priemer produktivity práce, to znamená, čo najvyššia úroveň výroby na jedného obyvateľa.

Nutnosť zabezpečiť trvalý a rýchly rast spoločenskej produktivity práce je tým naliehavejšia, že zamýšľame ešte v rokoch druhej päťročnice začať s postupným prechodom na sedemhodinový pracovný deň.

Skrátenie pracovného času bude mať ďalekosiahly význam pre náš ľud i pre celú spoločnosť. Dá pracujúcim viac voľného času na odpočinok a rekreáciu, prejaví sa tak priaznivo v zlepšení zdravotného stavu a fyzickej zdatnosti ľudu a upevní národné zdravie. Poskytne ďalej pracujúcim väčšiu možnosť doplňovať si vzdelanie, zvyšovať odborné znalosti a kvalifikáciu, čo sa nesporne prejaví priaznivo aj vo výrobe - na produktivite práce. Skrátenie pracovného času umožní pracujúcim zvyšovať kultúrnu úroveň, dá im možnosť širšej účasti na verejnom a politickom živote a prejaví sa tak ako dôležitý činiteľ politického a kultúrneho rozmachu celého spoločenského života v našom štáte.

Vláda republiky, sledujúc líniu postupného skracovania pracovného času, pripravuje potrebné opatrenia, aby už od 1. októbra tohto roku mohol byť skrátený pracovný čas na 46 hodín týždenne bez zníženia miezd. U mladistvých do 16 rokov bude od 1. októbra 1956 upravený pracovný čas na 36 hodín týždenne. Realizácia tohto uznesenia bude vyžadovať uskutočnenie radu opatrení vo výrobe, včítane posilnenia niektorých úsekov pracovnými silami, a to najmä tých úsekov, kde je nepretržitá prevádzka, aby mohla byť na najmenšiu mieru obmedzená práca nad pracovný čas, v ktorej vláda rozhodne nevidí ideálne riešenie výrobných problémov.

Vláda republiky ráta s tým, že naši pracujúci, ktorí uznesenie o skrátení pracovného času prijali s tak širokým priaznivým ohlasom, zabezpečia spolu s vedúcimi pracovníkmi v závodoch, na stavbách i na všetkých ostatných pracoviskách, aby sa skracovanie pracovného času neodrazilo nepriaznivo na plnení plánovaných úloh, ale naopak, aby sa prejavilo vo vytrvalom úsilí o plné využitie pracovného času, o upevnenie pracovnej disciplíny a o odhaľovanie dodatočných rezerv zvyšovania produktivity práce

Očakávame, že vzostup produktivity práce priaznivo ovplyvní opatrenia, ktoré sú uskutočňované a pripravované na úseku mzdovej politiky. Vláda venuje otázkam odmeňovania práce neustálu starostlivosť a pozornosť. Vychádza pritom z toho, že správne organizovaná sústava miezd a platov, v ktorej sú riadne uplatňované socialistické princípy odmeňovania práce podľa jej množstva, kvality a spoločenského významu, má podstatný význam ekonomický z hľadiska rastu produktivity práce i silný aspekt spoločensko-sociálny, lebo určuje podiel každého jednotlivca na fonde spotreby z národného dôchodku a tým aj jeho individuálnu životnú úroveň.

Viacej podnietiť v mzdovej sústave snahu po zvyšovaní kvalifikácie, a to u robotníkov i ostatných pracovníkov v národnom hospodárstve, je potrebné tým skôr, že usilujeme o všestranný rozvoj technickej úrovne. Socialistická spoločnosť, ktorá stavia svoj hospodársky i kultúrny rozvoj na vysokých tempách rozvoja techniky, vychádza z toho, že technika je dielom ľudí, že rozvoj techniky môže byť zabezpečený jedine za podmienky vysokej odborno-technickej úrovne kádrov. A rast technickej úrovne kádrov treba podnecovať správnou mzdovou politikou. Pritom je vláda toho názoru, že s ohľadom na dosiahnutý už stupeň rozvoja výrobných síl a kultúrno-technickej úrovne našich pracujúcich ako celku nie je potrebné ísť cestou príliš vysokých rozdielov v mzdových a platových tarifách.

Druhým hlavným problémom je technické normovanie výkonu a zavádzanie technicky zdôvodnených výkonových noriem, ktoré by boli v súlade s dosiahnutým stupňom výrobnej techniky a organizácie. Zavádzanie technicky zdôvodnených výkonových noriem je tým naliehavejšie, že doterajší stav, keď normy sú vo väčšine priemyselných odvetví vysoko prekračované, zapríčiňuje rad ekonomických ťažkostí: nepodnecuje dostatočne zvyšovanie produktivity práce, hatí zavedenie poriadku do mzdových taríf a zvýšenie podielu mzdových taríf v zárobkoch. Vláda preto pripisuje veľký význam postupnému zavádzaniu technicky zdôvodnených noriem a normatívov výkonu. Vychádza pritom zo zásady, že zavádzanie technicky zdôvodnených noriem má viesť k dokonalejšiemu zabezpečeniu zárobkov. Preto považuje za správne, aby zavádzanie týchto noriem bolo spojované so zvýšením úlohy mzdových taríf a s vykonaním takých technicko-organizačných opatrení vo výrobe, ktoré zaručia, že sa zárobky nielen neznížia, ale naopak porastú v súvislosti s tým, ako sa bude zvyšovať produktivita práce. Vláda nepochybuje o tom, že všetci poctiví robotníci súhlasia so zásadou, že vyššie mzdy možno zásadne poskytovať len za primerane vyššiu výrobu, lebo vedia, že akékoľvek zvýšenie miezd bez primeraného zvýšenia výroby zvyšuje vlastné náklady a prináša škodu národnému hospodárstvu.

I keď naša terajšia mzdová sústava nie je dokonalá, predsa problém jej nápravy nemožno vyriešiť odrazu alebo v krátkom čase. Vláda nechce a nebude riešiť problémy mzdovej politiky za cenu znižovania zárobkov niektorých kategórií pracovníkov. Problémy správneho odstupňovania miezd možno riešiť jedine vtedy, ak zvýšime produktivitu práce a ak znížime vlastné náklady, ak zabezpečíme pre to potrebné predpoklady vo výrobe. Pritom ešte chceme aj do budúcnosti dôsledne uskutočňovať politiku znižovania cien spotrebných tovarov, ktorá zvyšuje reálnu hodnotu miezd a príjmov pracujúcich a zvýhodňuje rovnomerne všetky vrstvy obyvateľstva. Nápravu mzdového systému bude teda potrebné vykonávať postupne, po dôkladnej príprave a starostlivej úvahe o poradí naliehavosti na strane jednej a hospodárskych možnostiach na strane druhej a mať pritom neustále na zreteli, že každá úprava musí smerovať k zvýšeniu produktivity práce a k zníženiu vlastných nákladov.