Zákon o národnom poistení bol medzinárodnou verejnosťou hodnotený ako jeden z najdokonalejších systémov sociálneho zabezpečenia a jeho uplatnením sme prekonávali na tomto úseku všetky kapitalistické štáty. Štatistická ročenka Medzinárodného úradu práce za rok 1954 a 1955 napr. uvádza, že prepočítané na jedného obyvateľa činia ročné náklady na peňažných dávkach nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia vo Švédsku 750 Kčs, v západnom Nemecku 650 Kčs, vo Francúzsku a v Anglicku 600 Kčs a v Dánsku 500 Kčs - u nás činia tieto výdavky 900 Kčs na jedného obyvateľa.

Nový zákon nepredstavuje len sociálne zabezpečenie, ale rešpektuje viac než doteraz odmenu za celoživotnú prácu, ktorú jednotlivec pre spoločnosť vykonal. Toto dostáva výraz stanovením vekovej hranice a výšky dôchodku.

Budem sa vo svojej zpráve predovšetkým zaoberať vekovou hranicou. Veková hranica pre pracovníkov I. kategórie a ženy sa stanoví na 55 rokov, u pracovníkov II. a III. kategórie 60 rokov. Pravda, zákon vychádza z potrieb našej spoločnosti a nechce vylúčiť pracovníkov po tomto veku z práce, ba naopak po dosiahnutí vekovej hranice, ak pracovník ostáva ďalej v práci, poskytuje sa mu ¹/₃ dôchodku a zvyšovacie čiastky až 4 % za každý odpracovaný rok, ktorý po dosiahnutí vekovej hranice pre dôchodok zostáva ďalej v práci, a pri dosiahnutí 65. roku priznáva sa plný dôchodok bez ohľadu na zárobok.

Pamätáme sa, ako za prvej republiky vypovedali z práce pri vzniku akéhokoľvek malého dôchodku, ba ako sa vypovedali z práce vydaté ženy. Naša spoločnosť naopak dáva možnosť každému práceschopnému pracovať, pokiaľ jeho telesné a duševné schopnosti mu to umožňujú, a pritom mu dáva zvlášť významné výhody dostávania dôchodku a plného zárobku.

Výška dôchodkov podľa predloženého zákona, a to pre všetkých námezdne pracujúcich, presahuje ďaleko výšku akéhokoľvek zaistenia na svete. Zamestnanci I. pracovnej kategórie môžu dosiahnuť až 90 % svojho zárobku. Výška dôchodku pri splnení základnej podmienky, t. j. odpracovaní 20 rokov a dosiahnutí vekovej hranice, činí u I. kategórie 60 % zárobku, u II. kategórie 55 % zárobku a u III. kategórie 50 % zárobku. Zvyšovacie čiastky nad získanú základnú podmienku činia u I. pracovnej kategórie 2 % za každý odpracovaný rok, u II. kategórie 1¹/₂ % a u III. pracovnej kategórie 1 %. U I. pracovnej kategórie a žien sa po 55. roku veku a u II. a III. kategórie po 60. roku veku, keď zotrvávajú v práci, zvyšuje dôchodok o 4 % za každý odpracovaný rok.

Doteraz podľa zákona o národnom poistení čím bol vyšší zárobok, tým nižším percentom bol stanovený dôchodok. Uvediem aspoň 2 príklady. Pri odpracovaní 40 rokov a pri zárobku 1000 Kčs mesačne podľa doterajšieho zákona dostal dôchodca 58 % zárobku, čiže dostal 580 Kčs dôchodku mesačne. Pri zárobku 1500 Kčs mesačne už len 55 %, čiže 800 Kčs mesačne. Podľa predloženého návrhu zákona dostane pracovník v prvom prípade 65 %, t. j. 650 Kčs, a v druhom prípade taktiež 65 %, t. j. 975 Kčs mesačne.

Keď však do odpracovaných 40 rokov zapadne doba u prvej pracovnej kategórie a u žien odpracovaná po 55. alebo u II. a III. kategórie po 60. roku, dôchodok sa zvyšuje za každý rok o 4 %. To znamená, že za 40 rokov dosiahne II. a III. kategória 80 % svojho zárobku. Čiže zamestnanec II. pracovnej kategórie dosiahne po 40 rokoch práce 77 % a keď z tejto doby len 2 roky sú odpracované po 60. roku, dosiahne maxima dôchodku, t. j. 85 % svojho zárobku. Podľa nového zákona sa započítava doba učenia, doba štúdií na vysokých školách, započítava sa doba vojenskej služby, teda doba obyčajne po dosiahnutí 16. roku veku. A pri plnej zamestnanosti, ktorá u nás nie je len konjunkturálna, ako to bolo za kapitalizmu, ale stála. Právo na prácu je zakotvené v našej Ústave 9. mája v plnom súlade s možnosťou a pracovnou príležitosťou, ktorá sa bude stále rozširovať, a dáva možnosť, aby každý pracujúci už v 56. roku veku dosiahol 40 rokov odpracovanej doby, pretože aj doba nemoci, materstva sa započítava a stavia sa na roveň zamestnaniu.

Druhou najdôležitejšou dávkou dôchodkového zabezpečenia je dôchodok invalidný. V zákonoch o sociálnom poistení sa tradične invalidita definovala najčastejšie v závislosti od poklesu zárobku o jednu až dve tretiny. Motívom tohto bola snaha objektivizovať stratu pracovnej schopnosti kvalifikovaného robotníka, ktorý sa v dôsledku nepriaznivého zdravotného stavu stal schopným vykonávať len nekvalifikované práce. Za kapitalizmu priemerné mzdy kvalifikovaných robotníkov nie sú ani o jednu tretinu vyššie, ako priemerné mzdy robotníkov nekvalifikovaných a preto bola táto podmienka ťažko splniteľná i v prvom období socialistickej výstavby. Tak isto argumentácia, že strata zárobku vyjadruje mieru straty pracovnej schopnosti, nie je prijateľná, pretože lekárska veda a prax popierajú, že by strata pracovnej schopnosti mohla byť meraná v matematických jednotkách. Stanovenie invalidity podľa doterajšej definície bolo teda z veľkej časti náhodilé a okrem toho mohli uvedené kritériá smerovať len k vymedzeniu stavovskej invalidity. Dávky na ich podklade priznané neodpovedali preto svojou výškou skutočnej strate zárobku, ale boli postavené na roveň úplnej invalidite. Na druhej strane nemohli byť invalidné dôchodky priznané tam, kde zdravotný stav bol síce narušený, ale neprejavila sa mechanicky stanovená strata zárobku.

Nesmieme mať na zreteli len to, aby sme tieto nedostatky v konštrukcii invalidného dôchodku odstránili tým, že zavádzame plný a čiastočný invalidný dôchodok a zvyšujeme jeho výmeru. Ide o to, aby sme vznik predčasnej invalidity čo najviacej obmedzili a čo najviacej oddialili i vznik invalidity, spojenej so starobou.

Podľa materiálu o rozložení novopriznaných dôchodkov invalidných a úrazových dávok za rok 1955 dostávajú sa medzi príčinami invalidity úrazy počtom 14.774 na jedno z prvých miest. Ďalšie predné miesta pripadajú na choroby srdca a ciev počtom 9731, za nimi nasleduje tuberkulóza počtom 7293. Na štvrtom mieste sú choroby pohybového ústrojenstva počtom 6582 a na piatom mieste choroby nervové a duševné počtom 5185. Uvedené choroby tvoria teda spolu s úrazmi najčastejšie príčiny invalidity.

Táto štatistika jasne ukazuje našej lekárskej vede, akým smerom má postupovať, aké opatrenia robiť, aby sa tým chorobám, ktoré nám z veľkej miery zapríčiňujú predčasnú invaliditu u veľkej časti našich pracujúcich, predchádzalo. Invalidita, to nie je len národohospodárska strata, ale invalidita je vyradenie pracovníka z pracovného procesu. To je úder, nešťastie pre pracovníka, to je nešťastie pre rodinu. Naša snaha musí byť a predovšetkým našej lekárskej vede musí záležať - a ona to môže dosiahnuť - aby nešťastných ľudí bolo v našom spoločenskom poriadku stále menej, aby náš život bol stále bohatší a radostnejší A nakoniec bohatší bude vtedy, keď budeme mať ľudí zdravých, ľudí plne pracovne výkonných, aby mohli svojím pracovným prínosom obohacovať spoločnosť, ktorej plody budú hojnejšie tým viacej, čím nás viacej bude tieto plody tvoriť.

Ďalšími dôležitými dávkami sú dôchodky pozostalých, t. j. dôchodok vdovský, vdovecký a sirotský. U dôchodku vdovského dochádza k určitému sprísneniu podmienok tým, že po jednom roku nebudú mať na dôchodok nárok mladé, zdravé a bezdetné vdovy. I k tejto úprave došli pripomienky a mám za to, že niektoré sú oprávnené: Vdovám, ktoré vychovali 3 a viacej detí, zachovať nárok na dôchodok - tak ako u ostatných dávok - do dvoch rokov po zániku predošlého nároku. Dôvody pre tieto opravy boli schválené všetkými tromi výbormi Národného zhromaždenia a odporučené aj plénu Národného zhromaždenia na schválenie.

I vdovské dôchodky, ktoré sa vypočítavajú z dôchodkov starobných alebo invalidných, budú po zvýšení týchto dôchodkov vyššie. Znova sa zavádza dôchodok pre jednostranne osirotených.

Ako nové dávky obsahuje nový zákon aj dôchodok za výsluhu rokov, poskytovaný letcom a niektorým skupinám výkonných umelcov, a osobný dôchodok za zvláštne zásluhy na poli politickom, hospodárskom, kultúrnom atď. Ostatné dávky ostanú zachované, a to z väčšej časti za tých istých podmienok ako doteraz. Novinkou je, že sa k plným invalidným dôchodkom bude poskytovať vyššie výchovné.

Novým spôsobom je riešenie prípadov pracovného úrazu. Doterajší spôsob, že štát preberal na seba následky za úrazy, viedol k mzdovému sporu, že podniky buď nevenovali bezpečnosti práce žiadnu pozornosť, alebo len potom robili bezpečnostné opatrenia, keď došlo k vážnym úrazom. Preto sa ukázalo potrebným riešiť veci úrazové osobitným zákonom, kde vedenie závodu ponesie plnú zodpovednosť za úrazy, ktoré sa v podniku stanú, i po hmotnej stránke. Povedie to vedenie podnikov k tomu, že budú viacej dbať o bezpečnosť pri práci. Sme presvedčení, že jedine tak môžeme vytvoriť na pracoviskách také pracovné podmienky, ktorými znížime úrazovosť na minimum. A na adresu našich pracovníkov treba povedať niekoľko slov. Mnohé úrazy sa stávali z neopatrnosti pracovníka a často pod vplyvom nadmierneho požívania alkoholických nápojov. Za takéto úrazy ponesú zodpovednosť osoby, ktoré si ich sami zapríčinili.

Od základu sa mení aj spôsob zabezpečenia príslušníkov ozbrojených síl alebo občanov, poškodených na zdraví v súvislosti s výkonom vojenskej služby alebo vojnovými udalosťami. Veľký význam mal tu doteraz zákon č. 164/46 Zb., upravujúci starostlivosť o vojnových poškodencov a obete boja proti fašizmu. Bol čo do počtu dávok najobsiahlejším zákonom a poskytoval finančné príspevky veľkému počtu obyvateľov. Svojou konštrukciou sa podstatne líšil od zákona o národnom poistení, poskytoval dávky veľmi nízke a na druhej strane často neúčelne. Starostlivosť na tomto úseku neriešila sociálnu situáciu občanov komplexne a nevenovala dostatočnú pozornosť odstraňovaniu vojnových následkov, zvlášť na zdraví.

Zmena, ku ktorej dochádza na tomto úseku, je charakterizovaná tým, že vojnoví a vojenskí poškodenci budú teraz zabezpečení podľa tých istých zásad ako zamestnanci, pričom o priamych účastníkov a aktívnych bojovníkov bude postarané tak, ako o zamestnancov pri pracovných úrazoch.

Sociálne dôchodky: Zákon č. 99/48 Zb. o národnom poistení zaviedol dôchodky sociálne ako dávku obligatórnu, t. j. na ktorú bol zákonný - žalovateľný - nárok. V novom zákone táto dávka sa stáva fakultatívnou, t. j. dobrovoľnou. Prečo sa prestúpilo k tomuto opatreniu? V dobe zrodu zákona č. 99/48 Zb. boli stovky, ba tisíce pracujúcich robotníkov, roľníkov, živnostníkov a pracujúcej inteligencie, ktorým starý, kapitalistický poriadok neumožňoval sociálne sa poistiť a vek týchto ľudí alebo zdravotný stav im znemožňoval pracovať a tým si získať zákonné nároky na dôchodok, na zaopatrenie v prípade nemoci alebo staroby. Preto bol zavedený sociálny dôchodok, ktorý bol poskytovaný všetkým, čo boli naň odkázaní, pretože nemohli pracovať či už pre starobu alebo nemoc - invaliditu.

Dnes, 8 rokov po vydaní zákona o národnom poistení a plných 11 rokov od oslobodenia našej republiky slávnou Sovietskou armádou, bolo toľko pracovných príležitostí, že každý zdravý, práceschopný človek mal možnosť pracovať a mal možnosť - aj keď bol individuálne hospodáriaci - získať si potrebnú poistnú dobu na nárok pre riadny zákonný dôchodok. Preto sa javí dnes už nepotrebným sociálny dôchodok ako dávka obligatórna, celkom stačí, keď to bude dávka dobrovoľná pre riešenie mimoriadnych prípadov, ktoré sa nikdy nemôžu ani v najdokonalejšom zákone vopred predvídať.

Ani týmto výpočtom, ktorý som uviedol, zďaleka sa nevyčerpáva látka predloženého zákona starostlivosti o našich práceneschopných a prestarnutých občanov. Mimoriadne dôležitým úsekom starostlivosti o dôchodcov sú domovy dôchodcov, kde sa umiestňujú osamelí dôchodcovia. Pravda, neprekonali sme ešte obavy našich dôchodcov pred týmito domovmi. Veď mnohí starí ľudia sa pamätajú na staré chudobince, ktoré boli za starého, kapitalistického zriadenia. Mnohí sa pamätajú na takéto útulky zo starých dôb, ktoré boli pod ľudskú dôstojnosť a postrachom všetkých starých a chudobných ľudí. Radšej sa chytili žobráckej palice, než aby išli do chudobincov.

Naše domovy dôchodcov dnes nemajú nič spoločného s týmito ľudí nedôstojnými miestami. Aj keď vieme, že našim domovom ešte mnoho chýba k tomu, aby zodpovedali súčasným potrebám, predsa však možno povedať, že naša vláda neľutovala prostriedky na rozvoj a hmotné vybavenie domovov. Z roka na rok sú naše domovy dôchodcov lepšie, dokonalejšie vybavené a život dôchodcov sa stáva v nich pohodlnejší a radostnejší.

Keď sme do našich zákonov starostlivosti o sociálne potreby prestarnutých a invalidných dôchodcov zahrnuli všetkých našich obyvateľov, vieme, že sme všetko ešte nevyriešili a nezaopatrili všetkých potrebných v plnom rozsahu. Ale vláda ani tu nezabúda a ročne sa do rozpočtu dáva vyše 20 miliónov na individuálnu sociálnu starostlivosť národným výborom, z ktorých sa prispieva ľuďom s nízkymi dôchodkami na spoločné stravovanie, kde dôchodcovia dostávajú slušné stravovanie (obedy) za príplatok 0,50 Kčs až 3 Kčs. Z tejto sumy môžu národné výbory priplácať isté čiastky k nízkym dôchodkom, alebo - keď sa dôchodca dostane do ťažkej situácie sociálnej - môže byť z tejto čiastky poskytnutá pomoc na zakúpenie obleku, ohrevu a podobne.

Tak isto pri sociálnych chorobách v rodine vypláca sa ročne dôchodcom u ľudí trpiacich tuberkulózou len na Slovensku vyše 7 miliónov Kčs. Poskytujú sa protézy, ortopedické pomôcky, príspevky pre nevidomých, podpory na vozíky pre invalidné osoby atď.

Ako i z tohto neúplného výpočtu vidieť, zákon nerieši len to, že poskytuje dôchodky, ale rieši sociálnu problematiku v celom jej rozsahu. Áno, starostlivosť o človeka, to nie je len heslo, ale skutočnosť, podložená hmotnou náplňou. Takto sa môže starať o človeka len socialistický spoločenský poriadok. Keď súdruh Gottwald povedal, že hlavnou úlohou socialistickej spoločnosti je starostlivosť o človeka, vyjadril krátkym výrazným heslom to, čo je sledované našou spoločnosťou denne a každým naším činom.

Pevne veríme, že socialistický spoločenský poriadok už dnes je veľkou príťažlivou silou pre pracujúci ľud v kapitalistických krajinách. Keď budeme úspešne plniť naše budovateľské úlohy, bude náš príklad, naše úspechy ešte viacej ukazovať pracujúcim v kapitalistických krajinách, že len socialistická spoločenská sústava je schopná plniť veľké ideály ľudskej spoločnosti, že len socialistický spoločenský poriadok môže dať do služieb ľudstva všetky bohatstvá zeme, rúk a umu, lebo len socialistické výrobné formy sa nedostávajú do rozporu s výrobou, ale naopak práve socialisti, poznajúc zákony vývoja a ekonomické zákony spoločnosti, môžu tieto využívať v plnom rozsahu v prospech spoločnosti.

Súdružky a súdruhovia! Zákon o sociálnom zabezpečení, ktorý dnes prerokúvame, je dôstojným reprezentantom nášho spoločenského poriadku, je veľkým krokom - kráčame ním v prvých radoch svetového pokroku. Naši pracujúci môžu s hrdosťou a uspokojením hľadieť do budúcna, nemusia sa obávať budúcnosti, naopak táto im poskytuje krásnu a jasnú perspektívu.

Pracujúci, na vás sa obraciam v tejto slávnostnej, áno, nebojím sa použiť týchto slov, slávnostnej chvíli pre vás, ale aj pre nás poslancov. Vďaka vašej usilovnej a svedomitej práci mohlo sa zrodiť toto krásne dielo, vďaka našej osloboditeľke Sovietskej armáde, sovietskemu ľudu, vďaka našej slávnej komunistickej strane, našej vláde Národného frontu. Môžeme aj pred svetovou verejnosťou, zvlášť pred robotníckou triedou všetkých krajín, demonštrovať týmto dielom našu úspešnú cestu budovania socializmu.

Pracujúci, do vašich rúk vkladáme tento významný zákon, vy budete jeho vykonávateľmi, jeho strážcami, nedovoľte nikdy, aby ho nesvedomití špekulanti zneužívali, aby ťažili z neho tí, ktorí do národného dôchodku, z ktorého budú prostriedky na plnenie zákona čerpané, nechcú prispievať. Keď sa vy, pracujúci, stanete strážcami tohto zákona, len potom bude slúžiť plne vám, k radosti a spokojnosti našej drahej vlasti.

Vpred k ďalším úspechom, k ďalšiemu mohutnému rozvoju našej výroby, stupňujme boj za plnenie a splnenie veľkých úloh našej druhej päťročnice!

Naša cesta budovania socializmu sa denne na faktoch osvedčuje, niet sily a sľubov ani zvodov, ktoré by nás z nastúpenej cesty mohli zviesť.

Odporúčam slávnemu Národnému zhromaždeniu v mene výboru zdravotníckeho, hospodársko-rozpočtového a ústavnoprávneho zákon na prijatie tak, ako je uvedené v spoločnej zpráve spomenutých výborov. (Potlesk.)

Předseda: Žádám nyní o přednesení zpravodajské zprávy k čtvrtému bodu pořadu, kterým je

4. Společná zpráva výborů rozpočtového a hospodářského, ústavně právního a zdravotního k vládnímu návrhu zákona o náhradě škody za pracovní úrazy a o náhradě nákladů léčebné péče a dávek nemocenského pojištění a důchodového zabezpečení (tisk 91).

Zpravodajem je poslanec Holička, dávám mu slovo.