Podpredseda Žiak (zvoní): Otváram prerušenú schôdzu.

Budeme pokračovať v rozprave. Dávam slovo posl. Štefánikovi.

Posl. Štefánik: Vážené Národné zhromaždenie, vážení priatelia!

Významné opatrenia v našom národnom poistení, o ktorých dnes tuná rokujeme, boli dlhý čas predmetom podrobnej a užitočnej diskusie medzi našimi pracujúcimi. Všetci s vďačnosťou prijímajú a úprimne kvitujú tento ďalší príspevok k zvýšeniu životnej úrovne. Vyše miliardy korún, venovaných ročne zo štátneho rozpočtu na tento cieľ, je novým dôkazom toho, ako rastie hospodárska sila našej ľudovodemokratickej republiky, ako zodpovedne koná vláda, ktorá koná z vôle ľudu a pre dobro ľudu.

Naše sociálne poistenie bolo aj doteraz jedno z najlepších na svete, slúžiac skutočne záujmom pracujúcich. Nie je možné podrobne sa zaoberať celým širokým radom otázok, dovoľte mi však, aby som sa dotkol niektorých častí navrhovaného zákona o sociálnom zabezpečení, predovšetkým tých, kde sa hovorí o starostlivosti o osoby se zmenenou pracovnou schopnosťou, o ich pracovnom uplatnení a ochrane.

Treba si priznať, že týmto problémom doteraz ani orgány Revolučného odborového hnutia, ani orgány národných výborov nevenovali náležitú a zaslúženú pozornosť. A predsa ide o taký úsek sociálnej starostlivosti, kde najvýraznejšie môžeme ukázať, ako je nám drahý a blízky osud a blaho každého nášho občana, kde môžeme ukázať, že naše konanie je podložené čistou humanitou a kde môžeme skutkami dokázať, že alfou a omegou všetkého nášho usilovania, nášho sociálneho a mierového boja je starostlivosť o človeka, starostlivosť o všestranné zvyšovanie životnej a kultúrnej úrovne všetkých našich spoluobčanov.

Podľa osnovy zákona, ktorý sa nám predkladá na schválenie, sociálna starostlivosť doplňuje dôchodkové zabezpečenie v prípadoch, kde sociálne, rodinné, vekové a zdravotné ohľady si vyžadujú účinné pomocné opatrenia. Vo veľkej väčšine ide o prípady, ktoré sme prevzali ako smutné dedičstvo kapitalistickej republiky. Pripomínajú nám tie časy, keď fabrikanti, uhľobaróni a veľkostatkári vytĺkali najväčší kapitál z driny svojich zamestnancov a vyhľadávali práve tých najmladších, najzdravších a najmocnejších. Pracujúci s telesnými vadami, pracujúci so zdravotnými závadami boli bez milosti vyhadzovaní z práce, a to aj vtedy - a najmä vtedy - keď svoje zdravie stratili v zamestnaní alebo v ňom utrpeli úraz. Tak v armáde nezamestnaných každým rokom pribúdali tisícky nešťastníkov, ktorí sa s obavami dívali do čiernej budúcnosti, kde ich čakala žobrácka palica. A koľko bolo starých roľníkov, ktorí, keď už nevládali pracovať a nemali priaznivé rodinné podmienky, museli živoriť z milodarov a z vyžobraných kúskov chleba. Konečne koľko našich zdravých, mladých občanov muselo ísť za chlebom do belgických, francúzskych alebo amerických baní a po útrapách vycicaní, zničení vracali sa domov s podlomeným alebo celkom znivočeným zdravím. Máme ich všetkých tu a chceme sa o nich starať tak, aby poznali dobrodenie nášho socialistického zriadenia.

Naša ústava zaručuje právo na prácu všetkým občanom. Keď chceme s úspechom splniť všetky naše budovateľské plány, keď úlohy našej druhej päťročnice si stále viac a viac vyžadujú veľa pracovného úsilia a obetavého vlastenectva, treba do tohto budovania zapojiť všetky sily a všetky schopnosti. K tomu treba aj viac pracovníkov ako doteraz, a to ako v priemysle, tak i v poľnohospodárstve. Keď hľadáme zdroje, z ktorých by sme čerpali nové pracovné sily, máme tu dosť široký rad osôb so zmenenou pracovnou schopnosťou, z ktorých premnohí bez vlastnej viny stoja ešte bokom. Je medzi nimi veľa pracovníkov s veľkými odbornými schopnosťami a mnohými skúsenosťami, ktorí majú možnosť a najmä vôľu byť spolubudovateľmi socializmu v našej vlasti. Potrebujú len viacej pozornosti a pochopenia. Keď do vhodného pracovného procesu zaradíme našich občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou, plníme naraz niekoľko dôležitých úloh sociálnych, politických aj ľudských. Predovšetkým týmto našim spoluobčanom dávame veľký morálny dar. Zbavujeme ich pocitu menejcennosti, dvíhame ich sebavedomie a dôveru a upevňujeme v nich vedomie, že sú platnými členmi našej spoločnosti, čo je pre nich veľkým zadosťučinením. Zlepšujeme ich sociálne postavenie a tak prehlbujeme oddanosť mnohých tisícov k nášmu zriadeniu. A nakoniec veľmi prispievame spoločnému dobru a úspechu nášho budovateľského diela, keď zapojujeme ďalšie ochotné a pracovité ruky.

Je to úloha nie ľahká, pretože je mnohočlenná. Treba, aby si ju za svoju vzali viacerí činitelia a neprenechávali ju ako doteraz len orgánom sociálneho zabezpečenia pri radách národných výborov. Verejní činitelia, vedúci závodov, zdravotnícki pracovníci i technici v závodoch musia hľadať nové najvhodnejšie pracovné príležitosti pre tieto osoby. No nielen hľadať príležitosti, ale aj vytvárať najvhodnejšie podmienky k tomu, aby svoju prácu mohli vykonávať úspešne. Mnohokrát postačí dobre organizované a vedené školenie, ktoré pre ten alebo onen odbor pripraví nových užitočných pracovníkov.

Vieme, že otázka pracovných príležitostí je predovšetkým zavislá od ekonomických možností a od celkovej hospodárskej politiky v súvise s rozmiestňovaním investícií. Aj v tomto smere zákon o sociálnom zabezpečení prináša zlepšenie v porovnaní so stavom doterajším. Zákon prikazuje závodom vytvárať vhodné pracovné miesta pre osoby so zmenenou pracovnou schopnosťou. Je to významné rozhodnutie, je to správne rozhodnutie, lebo v minulosti sme boli svedkami, že práve vedenia závodov sa mnohokrát záporne stavali proti prijímaniu takýchto pracovných síl. Mnohí riaditelia sa domnievali, že urobili zadosť, keď z veľkého množstva osôb so zmenenou pracovnou schopnosťou vybrali jedného invalida, posadili ho do vrátnice alebo telefónnej ústredne. Žiaľ, veľa bolo aj takých, čo nepovažovali za potrebné obsadiť hoci i takéto miesta osobami postihnutými telesnou vadou alebo invalidmi. V každom väčšom priemyselnom podniku, na JRD, na štátnych majetkoch, v kanceláriách a úradoch pri dobrej vôli a hlboko ľudskom postoji k veci veľa by sa dalo urobiť a produktivita práce by tým nijako neutrpela. Čo by sa napríklad stalo, keby si k plne automatizovanému stroju, ktorý obsluhuje zdravý robotník, sadol invalid bez nohy? Stroj by pracoval tak dobre, ako keď mechanizmus obslúži človek celkom zdravý. Tu, pravda, vystupuje do popredia otázka potreby školenia a výcviku pre nové pracovné zadelenie.

Odbory sociálneho zabezpečenia pri radách národných výborov čaká dôležitá úloha stať sa iniciátormi pri vytváraní nových pracovných príležitostí, napríklad v rámci invalidných výrobných družstiev. Tento hospodársky úsek má tú veľkú výhodu, že pomerne rýchlo môže prenikať do najvzdialenejších a i neprístupných oblastí, môže hojne využívať miestné surovinové zdroje a hojne poskytovať pracovné príležitosti osobám se zmenšenou pracovnou schopnosťou.

Veľkým kladom predkladaného zákona o sociálnom poistení je, že otázku starostlivosti o tieto osoby rieši na pomerne širokej základni a že priamo určuje právomoc odborov sociálneho zabezpečenia rád národných výborov, ako aj povinnosti zamestnávateľov pri umiestňovaní takýchto osôb. Ako som už uviedol, predsudky proti zamestnávaniu týchto osôb sú u mnohých rozhodujúcich činiteľov ešte značne zakorenené a nepostačovalo, keď sociálny pracovník sa prehováraním a presviedčaním usiloval dosiahnuť, aby závod prijal do svojich služieb človeka, u ktorého už vopred mylne predpokladali, že by na svoje úlohy nestačil. Veď poznáme veľa invalidov, ktorí sú vo svojom odbore vynikajúcimi pracovníkmi a nejeden z nich je nositeľom vysokých pracovných vyznamenaní. Potešiteľné a rozhodujúce pritom je to, že títo ľudia sa o prácu hlásia, že pracovať naozaj chcú. Záleží veľa na tom, aby našli dobré pracovné prostredie, priateľské a súdružské prijatie. Nepotrebujú žiaden falošný súcit, ktorý ich môže len urážať, ale musia cítiť, že sú platnými členmi nášho veľkého budovateľského kolektívu.

V minulom roku sa na Slovensku podarilo umiestniť 6028 osôb se zmenenou pracovnou schopnosťou do užitočnej práce. V budúcnosti s takýmto počtom už nevystačíme, lebo počet osôb, ktoré aj napriek zdravotným závadám sa hlásia k práci, je niekoľkonásobne vyšší, a bolo by nespravodlivé a nijako s dneškom nezlučiteľné odmietať ich želanie stať sa plne platnými členmi našej spoločnosti. Treba pomáhať, aby sme splnenie tohto ich chvályhodného želania aj uľahčili a umožnili.

Ako som už spomenul, veľa tu môže pomôcť výcvik a príprava pre nové povolanie. Doteraz sa to málo robilo a napríklad Slovenský úrad dôchodkového zabezpečenia tohto roku vo výcvikových kurzoch preškolil len 246 osôb. Keď sa pozeráme na potrebné perspektívy budúceho zapojovania ďalších pracovníkov, ukazuje sa potreba zriaďovať osobitné výcvikové strediská. Okrem toho javí sa potreba vytvárať pre výcvik týchto ľudí strediská priamo v závodoch, kde by skúsení odborníci iste radi prispeli k výchove nových pracovníkov, najmä keď si súčasne pritom uvedomia, že vykonávajú aj krásny skutok činorodej lásky k svojmu blížnemu

Niemenej dôležitou a významnou úlohou je starostlivosť o starých, osamelých a práceneschopných občanov našej vlasti, ktorú treba stále viac prehlbovať a zlepšovať. A táto starostlivosť prejavuje sa i v tom, že už v najbližších rokoch podstatne vzrastie počet domovov dôchodcov a počet miest v týchto ústavoch, v ktorých v ešte oveľa väčšej miere ako doteraz nájdu príjemný domov všetci tí, ktorí ho budú potrebovať. Slúži nám skutočne ku cti, že po stránke stravovania, hygieny, po stránke liečebnej i kultúrnej starostlivosti sú už jestvujúce a budú i budúce domovy dôchodcov stále na vyššej a vyššej úrovni. Lepšieho opatrenia a starostlivosti by sa obyvateľom týchto domovov nemohlo dostať ani v prostredí sociálne veľmi dobre situovanej rodiny, len azda ubytovacie podmienky by bolo treba ešte zlepšiť. Táto otázka však úzko súvisí nateraz s celkovou bytovou situáciou. Toho času máme na Slovensku 54 domovov, v ktorých je umiestnených 3217 dôchodcov, ktorí v nich našli príjemný domov. Do konca päťročnice zvýši sa tento počet na 73 s celkovou kapacitou 7129 našich spoluobčanov, a to jednak adaptáciou vhodných objektov a tiež výstavbou nových.

Z tohto miesta považujem za potrebné apelovať najmä na zodpovedných pracovníkov národných výborov, aby viac ako doteraz napomáhali v umožňovaní adaptácií tých stavebných objektov, které boli určené na vybudovanie domovov, aby v rámci svojich možností pomáhali tieto uvoľňovať. Mnohokrát ide o budovy historickej ceny, starobylé kaštiele, ktoré si nevyhnutne vyžadujú opravy a riadne udržovanie, a ak sa v nich umiestnia domovy a pre tento účel sa riadne adaptujú, splnia sa dve užitočné veci. Pripraví sa nový radostný domov pre ďalšie desiatky a desiatky osôb, ktoré opateru potrebujú, a zachráni sa pre budúcnosť vzácna historická pamiatka.

Podľa navrhovaného zákona majú pracujúci nárok na starobný dôchodok v skoršom veku ako doteraz. Je to rozhodne veľký krok napred, aby pracujúci po dobre vykonanej práci odišli na zaslúžený odpočinok. Na druhej strane sme však svedkami toho, že vďaka stále priaznivejším životným podmienkam mnohí pracovníci, ktorí už podľa zákona majú nárok na penziu, sú ešte plní elánu a sily. Okrem toho majú radi svoju prácu a neradi by sa s ňou rozlúčili. Domnievam sa, že nerobia dobre v tých závodoch, kde takýmto pracovníkom niekde síce jemne, inde zase priamo naznačujú, že majú odísť na odpočinok. Veď ide obyčajne o ľudí s veľkými životnými a pracovnými skúsenosťami, ktorých možno použiť nielen na doterajších miestach, ale napríklad aj pri výchove nových kádrov, ktorým môžu títo svoje prebohaté skúsenosti odovzdávať. Ide tu, pravda, vyslovene o tých pracovníkov, ktorí si želajú i ďalej pracovať a svoje povinnosti vykonávajú svedomite. Preto považujem za správne, že odbory sociálneho zabezpečenia rád národných výborov sú oprávnené dávať súhlas na rozviazanie pracovného pomeru ako s osobami so zmenenou pracovnou schopnosťou, tak i s osobami, ktoré už dosiahli vek oprávňujúci ich na starobný dôchodok. Tak sa predíde nesprávnym zásahom na tých pracoviskách, na ktorých si myslia - pravda, mylne - že človek po šesťdesiatke patrí už do starého železa alebo že človek s telesnou vadou nemôže byť plnohodnotným pracovníkom.

Usilujeme sa stále zlepšovať a skrašľovať život našich pracujúcich po každej stránke. Vďaka ich pracovnému a budovateľskému úsiliu, vďaka prezieravej politike našej vlády Národného frontu toto úsilie prináša radostné ovocie. S hrdým uspokojením a s ďalšími radostnými pocitmi privítali sme všetci aj nové, v poradí už šieste a v tomto roku druhé zníženie cien, tentoraz najmä článkov dennej potreby, ktoré svedčí o tom, že naše hospodárstvo je postavené na zdravých základoch, že naša politika mieru, naše úsilie o dobro všetkých občanov je správne. Správne, vo svojich dôsledkoch hlboko ľudské a sociálne sú opatrenia, ktoré pre našich pracujúcich prináša i predkladaný zákon o národnom poistení, preto zaň budeme hlasovať a súčasne ho vítame ako dôležitého pomocníka pri našom úsilí zabezpečiť pre všetkých poctivých občanov našej ľudovodemokratickej republiky spokojný, blahobytný a dôstojný život. (Potlesk.)

Podpredseda Žiak: Dávam slovo poslancovi Josefovi Čermákovi.

Posl. Jos. Čermák: Vážené Národní shromáždění, soudružky a soudruzi!

Vláda republiky Československé předložila Národnímu shromáždění k projednání a ke schválení návrh zákona o přebudování národního pojištění. Chtěl bych říci několik slov o tom, jak se na návrh nového zákona dívají pracující jednoho z největších strojírenských závodů v naší republice - Závodů V. I. Lenina v Plzni.

Mluvil jsem s našimi pracujícími na schůzích i mimo schůze a všechny jejich projevy vyzněly v jednotné přání, abych tlumočil našemu ÚV KSČ a vládě republiky jejich díky za skutečnou starostlivost a péči o pracující. A skutečně schválení návrhu nového zákona postaví nás daleko před ostatní a zvláště kapitalistické státy, pokud se týká sociální péče a důchodového zabezpečení.

My starší jsme pamětníky toho, jak za dob prvé buržoasní republiky vypadala péče o přestárlé a nemocné občany. Já sám jsem v této době pracoval v bývalé Škodovce v Plzni. V den výplaty celá cesta až k nádraží byla obsazena žebráky a invalidy. Na rohu u bývalé Belánky stával legionář Suchý, který měl na kolovrátku několik vysokých vojenských vyznamenání a za odměnu mu byl dán jeho domovskou obcí kolovrátek, aby se živil žebrotou.

Ale i po uskutečnění zákona o sociálním pojištění v roce 1926 bál se každý dělník být nemocen. Vždyť kdyby byl, několikrát za sebou nemocen nebo byl nemocen déle nežli měsíc, mohl očekávati, že bude propuštěn ze zaměstnání. Co to znamenalo za prvé republiky, nemusím ani říkat.

Takto vypadala péče o nemocné a staré lidi za kapitalismu. A že je to v kapitalistických státech stejné i dnes, přesvědčil jsem se v Anglii, kde jsem byl jako delegát ÚRO. Na ulicích je plno žebráků, kteří musí zahazovat lidskou důstojnost a čekat, až se nad nimi někdo slituje a je podaruje.

Jak veliké přednosti má dnešní lidově demokratické zřízení proti kapitalistickému, viděli jsme již v roce 1948, kdy byl schválen zákon o národním pojištění, který přinesl našim pracujícím, zvláště dělníkům, značná zlepšení.

V usnesení celostátní konference naší strany bylo schváleno několik důležitých bodů. Jedním z nich bylo doporučení novelisace zákona o národním pojištění a důchodovém zabezpečení.

Za prvé republiky se nikdo neradil ani nedbal připomínek pracujících, Dnes vláda nejen předkládá a seznamuje pracující s navrhovanými zákony, ale také dbá jejich připomínek a návrhů. To je ten veliký rozdíl mezi schvalováním a projednáváním zákonů za prvé republiky a nyní.

Na základě celostátní konference a po projednání na zasedání ÚV KSČ ve dnech 25. a 27. září byl návrh zákona předložen pracujícím na závodech k diskusi.

Zásady přebudování národního pojištění byly projednány na aktivech funkcionářů strany a odborů a byli s nimi seznámeni všichni pracující v závodech. Pracující vyslovovali radost nad možností uskutečnění tak velikého zlepšení, kterého se dostává pracujícím tímto zákonem.

Někteří zaměstnanci vyslovovali obavy, zda bude možno tak vysoké nemocenské a důchody trvale vypláceti. Jiní soudruzi pak ochotně vysvětlovali, že je možno toto vypláceti, ovšem za předpokladu, že budeme nejen řádně plnit plán, ale i všechny hospodářské ukazatele.

Bylo mluveno i o tom, že musíme hlavně zajistit plnění předepsaného procenta produktivity práce, neboť to je jeden z hlavních předpokladů, který nám umožňuje systematicky zajišťovat zvyšování životní úrovně.

Jiní vyslovovali obavy, aby nebylo nemocenského pojištění zneužíváno těmi, kteří ještě nepochopili, že lajdačením a zbytečnou absencí způsobují škody nejen našemu národnímu hospodářství, ale celé naší společnosti. Jde hlavně o ty, kteří se hlásí nemocní, ač ve skutečnosti nemocni nejsou. To se často projevuje u některých zaměstnanců, kteří se hlásí nemocní a pak pracují doma na polích, opravách domků a podobně. Bude úkolem vedení závodů a komisí národního pojištění na závodech, aby takovéto chytráky odhalovaly pomocí soudružských návštěv a takto jim znemožňovaly odčerpávati z národního důchodu, co jim nepatří.