Nebo Amerika, "vrchol demokracie", v tisku zveřejňuje inseráty nezaměstnaných, kteří děti prodávají, poněvadž je nemohou uživit. Taková i ještě horší péče o matku a dítě je skoro ve všech kapitalistických státech.

Oč šťastnější jsou naše mámy! A ony jsou si ve velké většině vědomy toho, jak mohou dále přispět k tomu, aby péče o rodinu mohla být v budoucnu ještě zlepšována. Zkušenosti nám ukazují, že právě matky s více dětmi se dobře zapojují do našeho hospodářského i politického života. Podílejí se na práci v NV, VŽ a jsou aktivními pracovnicemi v mírovém hnutí. A dnešní další ocenění, kterého se ženám-matkám znovu dostává, povede je jistě k tomu, aby svoje úsilí ještě zvýšily. Jistě toho budeme svědky po zveřejnění zákona a ukáže se to i v předvolební kampani, kde ženy mohou udělat hodně pro splnění všech politických i hospodářských úkolů.

A nyní k zásadám navrhovaného zákona.

Čestný odznak "Mateřství", budou udělovat národní výbory podle stupně vyznamenání. Odznak I. stupně uděluje rada KNV, II. stupně rada ONV na návrh MNV. Čestný odznak III. stupně uděluje rada MNV. Tím je zaručeno, že se odznak "Mateřství" dostane jen matkám, které si toho opravdu zaslouží, a na druhé straně bude to MNV zavazovat, aby těmto rodinám věnovaly i další pomoc. Při udělování bude se přihlížet zásadně k žijícím dětem ve věku alespoň 1 roku. Přihlíží se však také k dětem, které zemřely v bojích dělnické třídy nebo v bojích o osvobození nebo obranu vlasti.

Dopustila-li by se nositelka čestného uznání jednání, které by ji učinilo nehodnou tohoto odznaku, ztrácí čestný odznak. Tím je zaručeno, že nositelkami čestného odznaku budou matky, které vychovávají své děti k čestnému životu a k poctivé práci pro naši vlast.

Tímto se naše ženy-matky mohou nejlépe odvděčit za pozornost, která je dnes matkám věnována.

Věci čestného odznaku "Mateřství" spravuje úřad předsednictva vlády. Evidenci čestných odznaků "Mateřství" povedou příslušné NV.

Soudružky a soudruzi! Ústavně-právní výbor projednal ve své schůzi návrh zákona o čestném odznaku "Mateřství" a pověřil mne, abych jej doporučila plenu NS ke schválení. (Potlesk.)

Místopředsedkyně Hodinová-Spurná: Děkuji. Do rozpravy se přihlásila poslankyně Hradská. Dávám jí slovo.

Posl. Hradská: Vážené Národné zhromaždenie!

Je významnou udalosťou, že práve v predvečer veľkého sviatku Medzinárodného dňa žien prerokúvame v parlamente zákon o zavedení čestného odznaku "Mateřství". Týmto vyznamenaním sa dostane čestného uznania asi 495.000 našich matiek, ktoré dali spoločnosti päť a viacej detí, vychovali alebo vychovávajú z nich poctivých a čestných občanov našej vlasti a uvedomelých vlastencov našej ľudovodemokratickej republiky.

Je to ďalší dôkaz, ako si náš štát váži podielu našich matiek pri tvorení nového a krajšieho života. Stavia ich po bok vynikajúcich pracovníkov, ktorí sú za svoju prácu na budovaní našej republiky vyznamenávaní rozličnými radmi a vyznamenaniami.

Je ďalším ocenením veľkého významu rodiny v našej socialistickej spoločnosti. Je prehĺbením ústavného zákona, ktorý vyjadruje, že manželstvo, rodina a materstvo sú pod ochranou štátu, a štát sa stará o to, aby rodina bola zdravou základňou rozvoja národa.

K výchove socialistického človeka môže dať základ len socialistická rodina, ktorá je založená na vzájomnej láske, úcte a priateľstve manželov i všetkých členov rodiny. Záujmy socialistickej rodiny sú zopäté so záujmami celej našej spoločnosti a nemže byť medzi nimi rozpor. Hlavnou úlohou socialistickej rodiny je: 1. vštepovať deťom lásku k práci, 2. vychovávať ich v duchu socialistického vlastenectva, 3. naučiť ich podriaďovať osobné záujmy záujmom spoločnosti a úcte k ostatným ľuďom, 4. vychovávať ich k obetavosti. Základy charakteru sa vytvárajú v najútlejšom veku dieťaťa. Je to ruka matkina, ktorá riadi prvé krôčiky dieťaťa, je to matka, ktorá vytvára u dieťaťa prvý názor na to, čo je dobré a čo je zlé, a každá matka si želá, aby z jej dieťaťa vyrástol čestný človek, ktorý by krásne a šťastne prežil svoj život.

Preto sa snaží chrániť svoje deti pred všetkým, čo ohrozuje ich šťastie a budúcnosť. V tom si rozumejú matky celého sveta. Dôkazom toho bol Svetový kongres matiek, ktorý sa konal z podnetu Medzinárodnej demokratickej federácie žien v júli r. 1955 v Lausanne. Matky celého sveta tu spojila sila materinskej lásky a úzkosti pred nebezpečenstvom novej vojny.

Srdcia všetkých prítomných sa zachvievali, keď kórejská a vietnamská matka hovorila o zločinoch imperialistov, spáchaných vo vojne na bezbranných deťoch. Keď japonská matka hovorila o zhubných následkoch pokusov s atómovou bombou, otriaslo to všetkými matkami. Nemenej bolestné je poslúchať matky, ktoré líčia, ako ich deti trpia hladom, umierajú z podvýživy, nemôžu chodiť do škl a pracujú od najútlejšieho veku.

Veľkou posilou pre všetky boli príspevky sovietskych matiek, na prsiach ktorých sa ligotali zlaté päťramenné hviezdičky, rady matiek hrdiniek i medaily materstva. Svetový kongres bol skvelou manifestáciou priateľstva žien a matiek celého sveta a sľubom, že ešte rozhodnejšie budú bojovať proti všetkým pokusom o rozpútanie novej vojny, budú vychovávať svoje deti v láske a priateľstve k všetkým národom a nedopustia, aby ich duše boli zmietané nenávisťou a rasovými predsudkami.

V príprave Svetového kongresu matiek sa zišla i československá konferencia matiek, ktorá ukázala, že básnici, ktorý svojimi veršami a prózou oslavujú silu materinskej lásky, majú pravdu. Keď hovorili delegátky, museli sme myslieť na verše Nerudove, Hviezdoslavove, Seifertove, na postavu statočnej Hudcovky zo Sirény Marie Majerovej, Babičku Boženy Němcovej, na Matku z románu Gorkého a iné.

Delegátky boli prevážne matky viacerých detí, ktoré prežívali so svojimi deťmi biedu za prvej republiky, statočne prekonávali všetky ťažkosti, vychovali zo svojich detí poctivých, často i vynikajúcich občanov. Dnes sa tešia z radostného a spokojného života. Boli tu prítomné i matky detí, ktoré sa narodili už v našom zriadení.

Väčšina matiek je zamestnaná a v práci i v živote je vzorom pre svoje deti. Růžena Halířová zo Stěžer pri Hradci Králové, matka 13 detí, pracuje ako robotníčka v tehelni, Marie Kretbová, matka 11 detí, ako ošetrovateľka prasníc v JRD IV. typu. Súdružka Bartíková, matka 6 detí, pracuje v ťažkom priemysle a je členkou ONV. Za svoju pracovitosť dostala vyznamenanie "Za vynikajúcu prácu". MUDr. Frída Kollárová, matka 6 detí, je vynikajúcou odbornou lekárkou, primárkou v bratislavskej nemocnici, členkou Stáleho výboru matiek na ochranu detí. Na konferencii matiek bola zvlášť uvítaná s. Tóthová z Bratislavy, matka 24 detí, z ktorých 10 žije. Ešte dnes pracuje ako kuchárka v detskej jedálni a ako funkcionárka vo výbore obrancov mieru.

Medzi delegátkami bola i s. Ondroušková z Brna, ktorej syn bol v 20 rokoch gestapom popravený, matka hrdinu Sovietskeho sväzu kpt. Nálepku, matky, ktoré prišli o svoje deti v druhej svetovej vojne, za Slovenského národného povstania, v Javoříčku i v Lidiciach, matky, ktoré prežili najväčšiu bolesť, stratu svojich detí, a dnes pomáhajú svojou prácou pripravovať šťastnejšiu budúcnosť ostatným deťom.

Všetky delegátky hovorili o veľkej starostlivosti, ktorú náš štát venuje upevňovaniu rodiny, starostlivosti o ženu-matku a hlavne o deti.

Starostlivosť o matku a dieťa je u nás jedna z najpokrokovejších. Že máme dnes takmer najnižšiu dojčenskú úmrtnosť 31,4 promile že máme zdravé, krásne deti, je predovšetkým výsledkom stále sa zvyšujúcej zdravotnej starostlivosti o ženu. Dnes rodí v ústavoch 83 % žien, v tehotenstve sú pod stálou lekárskou kontrolou, majú nárok na 18 týždňov materskej dovolenky i na finančnú pomoc pri pôrode. Nový zákon o národnom poistení a dôchodkovom zabezpečení prináša rad zvýhodnení pre rodiny s viacerými deťmi, ako zvýšenie rodinných prídavkov od 4. dieťaťa o 220 Kčs.

Všetky ženy bez rozdielu majú od 1. januára t. r. nárok na bezplatné ošetrenie pri pôrode.

Rok od roku rastie počet žien, ktoré pracujú vo všetkých oboroch nášho hospodárskeho i politického života. Medzi nimi je veľké percento žien, ktoré sú matkami. Náš štát sa stará o to, aby žena i pri zamestnaní mohla plniť svoju funkciu materstva. O deti zamestnaných matiek sa stará 1144 jaslí, 6.323 materských škl, 2.091 družín mládeže a 5.342 školských kuchýň. I keď rok od roku rastie počet týchto zariadení, stále ešte nestačí a na žene-matke spočíva mnoho úloh po zamestnaní a musí prekonávať mnoho ťažkostí.

Pred 14 dňami som sa vrátila z Celoslovenskej konferencie žien. Vrátila som sa z nej s pocitmi veľkej radosti a hrdosti nad našimi ženami. Hovorili tu ako dobré hospodárky, ktoré ovládajú i plánovanie, rozpočet svojho družstva či závodu, hovorili ako uvedomelé budovateľky, politicky vyspelé, ale i jako starostlivé matky, ktoré svoju prácu spojujú so starosťou o výchovu detí. Takmer všetky vo svojich prejavoch hovorili o otázke výchovy detí a mládeže. Uvedomovali si, že dnes nejde o starosť, ako hmotne zabezpečit deti, ale hlavne o to, ako ich pripraviť pre život. A tu treba sa vyrovnať s tým, že zodpovednosť za výchovu detí spočíva predovšetkým na rodine, a to i vtedy, ak sú oba rodičia zamestnaní. Čiže pri výchove detí musia oba manželia rovnakým dielom pôsobiť, lebo príklad rodičov je smerodajný pre správanie sa dieťaťa v útlom veku i keď dorastá. I tak to od matky vyžaduje značné vypätie, veď predsa matka má najvčší vplyv na vývoj charakteru dieťaťa. Je dieťaťu najlepším radcom vo všetkých chvíľach jeho života od prvých krokov, slov, prvých úspechov i sklamaní až k zložitým citovým vzťahom. Je predovšetkým v živote každého dieťaťa i mladého človeka najživším príkladom. Od nej sa učí pracovitosti, trpezlivosti, láske k pravde, oddanej láske k rodnej zemi, k svojej ľudovodemokratickej republike, vzťahu k ľuďom, učí sa statočnosti, ktorou sa naše matky vždycky vyznačovali.

Dobre pripraviť mladého človeka na veľké úlohy, ktoré ho čakajú v epoche socializmu, je veľká úloha. Ak matka vloží do srdca svojich detí základy socialistickej morálky, nemôžu potom rôzne zlé vplyvy ľahko ohroziť ich správny vývoj a mládež nájde svoje správne uplatnenie v našej socialistickej spoločnosti. Matka má vplyv na rozhodovanie sa mládeže pre povolanie. Vzorom sú najmä matky, ktoré pomáhajú v uhoľných revíroch vytvárať banícku tradíciu, ako s. Jana Gavlasová z Karvinej, z 14 detí ktorej pracuje 7 synov v baníctve, a s. Sztwierntzová Mária z Karvinej, ktorá má 8 synov v baníctve. Súdružka Katarína Suchá z Hrdlovky pri Moste má 4 synov baníkov a dcéra je vydatá za baníka.

Ak zavádzame vyznamenanie matkám, vyjadrujeme tým vďaku a úctu tým, ktoré dali našej vlasti viac detí, vychovali z nich dobrých vlastencov a pokrokových ľudí. Tieto matky budú vzorom pre mladé ženy, ktoré sa pripravujú pre život a manželstvo, lebo byť matkou je najkrajšia úloha a radosť života, ale i zodpovednosť za budúcnosť nášho národa.

Navrhovaný zákon je ďalším výrazom mierumilovnosti nášho štátu. Veď tam, kde všetci pracujú pre radostný život, pre jeho oslavu a jeho rozmnoženie, musí každý vidieť, že sme odhodlaní postaviť sa tvrdo a neústupne proti všetkým nepriateľom, ktorí by chceli zdnu i zvonku mariť naše budovanie, proti všetkým, ktorí by chceli uvrhnúť svet do novej vojny a ohroziť šťastnú budúcnosť našich detí i detí celého sveta.

Navrhovaný zákon vyviera z ducha našej k socializmu idúcej spoločnosti, zo socialistického humanizmu, ktorý uctieva matku ako darkyňu života a strojkyňu šťastia budúcich generácií. My, ženy, na prejav vďaky strane a vláde budeme pre túto šťastnú budúcnosť zo všetkých síl pracovať. (Potlesk.)

Místopředsedkyně Hodinová-Spurná: Děkuji soudružce Hradské. Hlásí se ještě někdo do rozpravy? (Nikdo.)

Do rozpravy se nikdo nehlásí, je tedy skončena.

Dávám slovo k doslovu zprovodajce posl. Marečkové.

Zpravodajka posl. Marečková: Vzdávám se slova.

Místopředsedkyně Hodinová-Spurná: Zpravodajka se vzdává slova.

Protože nebyly podány pozměňovací návrhy, dám hlasovat o celém vládním návrhu zákona najednou podle zprávy výborové. Jsou nějaké námitky? (Nebyly.)

Námitky nejsou.

Kdo souhlasí s celým vládním návrhem zákona o čestném odznaku "Mateřství" ve znění zprávy výboru ústavně-právního, nechť zvedne ruku! (Děje se.)

Děkuji. Je někdo proti? (Nikdo.)

Zdržel se někdo hlasování? (Nikdo.)

Děkuji. Tím Národní shromáždění jednomyslně schválilo vládní návrh zákona o čestném odznaku "Mateřství".

Přerušuji nyní schůzi do 14,30 hod.

(Schůze přerušena ve 13 hod. 30 min. opět zahájena ve 14 hod. 37 min.)

Místopředseda Fiala: Zahajuji přerušenou 16. schůzi Národního shromáždění.

Přistoupíme k projednávání šestého bodu schváleného pořadu, kterým je

6. Zpráva výboru zdravotního o vládním návrhu zákona, kterým se mění a doplňuje zákon č. 103/1951 Sb., o jednotné preventivní a léčebné péči (tisk 115).

Dávám slovo zpravodaji posl. dr Mancovi.

Zpravodajca posl. dr Manca: Slávne Národné zhromaždenie!

Zdravotníctvo ako nadstavba hospodárskej základne má rozdielne postavenie v rôznych spoločenských zriadeniach. Kapitalistické zdravotníctvo ako nadstavba kapitalistickej hospodárskej základne poskytuje zdravotnú starostlivosť nie podľa potreby, ale podľa toho, ako si ju môže kto zaplatiť. Poznali sme všetci pravú tvár tohoto zdravotníctva a bojujeme dodnes s neblahým jeho dedičstvom. Bolo to zdravotníctvo vrcholne triedne, preferovalo triedu vykorisťovateľov, umožňovalo jej najlepšie ošetrenie, najdrahšie lieky, vyhradzovalo jej kúpele a sanatóriá, dávalo jej možnosť využívať všetko, čo poskytovala súčasná moderná medicína. Robotnícka trieda ako zdroj vykorisťovania mohla participovať na týchto výhodách len potiaľ, pokiaľ sa to týkalo hodnôt, ktoré pre vládnúcu triedu tvorila. A tieto hodnoty, ktoré znamenali zisk, nemohli a nesmeli byť ohrozené. Preto pre robotnícku triedu ako zdroj vykorisťovania bol vyhradený iba úsek najnutnejšej kuratívy. Kapitalistická spoločnosť mala záujem na zdravom človekovi len ako na tvorcovi nadhodnôt, ako na zdroji vykorisťovania. V nešťastí, chorobe, starobe, keď už pracujúci človek prestal byť zdrojom vykorisťovania, odopierala mu trieda, ktorá z neho v pravom slova zmysle vyžmýkala všetky sily, i tú najzákladnejšiu starostlivosť, stavala ho do úlohy žobráka, ktorý na rohu ulice bojoval o holý život a vyčkával svoj smutný koniec. Toto bol výsledok zdravotnej starostlivosti o človeka v kapitolistickej spoločnosti. Preto i prevencia, ktorá z hľadiska finančnej kalkulácie nezaručovala majiteľovi výrobných prostriedkov okamžité zisky, robila sa iba v takej miere, aby buržoázii zaistila ochranu pred chorobami. Ak predsa robotnícka trieda dostala svoj malý podiel i z prevencie, bolo tomu tak len preto, že vládnúca trieda sa obávala náhlej redukcie výrobných síl a potom aj preto, že buržoázia sa musela s robotníckou triedou stýkať a niektoré prudko nákazlivé choroby, ako mor, kiahne a iné, nerobili rozdielov pri vyhľadávaní svojich obetí podľa ich triedneho postavenia. Toto bola pravá tvár kapitalistického zdravotníctva, ktoré nemalo záujem na likvidácii sociálnych chorôb, pretože tieto vládnúcu triedu neohrozovali. Na úseku boja proti tuberkulóze stavali sa napr. v Tatrách nádherné sanatóriá, v ktorých však trávili dovolenky príslušníci alebo prisluhovači služobníčkovia vládnúcej triedy, zatiaľ čo chudobný človek liečil svoju tuberkulózu v strede svojej rodiny v jednoizbovom nezdravom byte, pričom nevyhnuteľne infikoval ďalších príslušníkov rodiny, o ktorých nikto nemal záujem. A tak tomu bolo i u iných chorôb. Poznám dedinu, kde po vyše dvadsať rokov vždy v lete každoročne vypukla epidémia týfu. Nikto nehľadal príčinu, nikto sa neusiloval tomu zabrániť. Prvý nemocný pôsobil vždy ako morová rana, ľudia tŕpli strachom o osud svoj a svojich najbližších. Každého roku z 20-30 nemocných niekoľko zomrelo, ale pomoc neprišla. Zodpovednosť obvodného lekára, aj to iba v posledných rokoch, spočívala iba v hospitalizácii nemocných. Buržoázia nepila vodu z infikovaných studní a preto nepokladala za potrebné hľadať a odstraňovať príčinu opakovaných epidémií a nepotrebovala robiť ochranné očkovanie. Od roku 1946 sa nevyskytol v tejto obci ani jediný prípad onemocnenia. Ešte strašlivejšiu tvár kapitalistického zdravotníctva sme poznali pri starostlivosti o dieťa. Deti, hlavne tie najmenšie, nemohli byť zdrojom vykorisťovania, a preto i ich existencia bola tým skôr nežiadúca. Nežiadúca bola už i z toho dôvodu, že ich hladné ústa často viedli otcov do boja za najzákladnejšie ľudské práva, za prácu, chlieb, za lepší život. Kapitalistická spoločnosť nemala preto záujmu na ich zdraví, na šťastí zbiedených otcov a matiek, lebo takto to diktoval všemohúci mamon. Osud, proti ktorému sa vraj nedalo bojovať, mal byť jedinou útechou v tejto biede a v každom nešťastí. Na tento osud sa však nespoliehala vládnúca trieda a neoddávala mu ani svoje deti, ktoré miesto osudu oddávali do starostlivosti odborných lekárov a títo za vysoké honoráre vedeli s osudom bojovať a tento meniť. Početné detské hroby z čias kapitalistického humanizmu na cintorínoch robotníckych štvrtí našich miest a na našich dedinách sú a zostanú veľkou obžalobou starej spoločnosti. Nuž a túto starostlivosť o človeka, o naše deti, tento humanizmus nám núkajú naspäť páni z tzv. "slobodného sveta". Ďakujeme veľmi pekne, ale: nikdy viac!