Je škoda, že sa stále nedarí využiť plne a účelnejšie prostriedky venované štátnym rozpočtom na rozširovanie zdravotníckych zariadení. lnvestičné prostriedky, ktoré v zdravotníctve v posledných troch rokoch ostali nevyužité, umožnili by napríklad zvýšiť kapacitu nemocníc o 1.500 lôžok.

U pracujúcich vyvolávajú však niekedy oprávnenú nespokojnosť nedostatky v spôsobe vykonávania zdravotnej starostlivosti, ľahostajný pomer niektorých zdravotníckych pracovníkov k pacientom, čo zbytočne znižuje v očiach občanov vysokú úroveň nášho zdravotníctva. Ďalej treba, aby naše zdravotníctvo účinnejšie vykonávalo preventívne opatrenia na znižovanie nemocnosti.

Naša republika umožňuje pracujúcim v rozsiahlej miere rekreáciu. Len v zotavovniach ROH sa v roku 1956 zúčastnilo rekreácie 235.300 pracujúcich, okrem ďalších desiatok tisíc tých, ktorí strávili lacno dovolenku v závodných zotavovniach.

Podstatným činiteľom zvyšovania životnej úrovne pracujúcich je starostlivosť o byty. Preto strana a vláda venujú tejto otázke mimoriadnu pozornosť. Zo štátneho rozpočtu sa dávajú na bytovú starostlivosť stále vyššie čiastky. Na rok 1957 je pamätané na investície bytovej výstavby čiastkou 4.832 mil. Kčs, t. j. o 27,6 % viac, než sa spotrebovalo v roku 1956, a na generálne opravy obytných budov čiastkou asi 400 mil. Kčs. Na prevádzku bytového hospodárstva vynakladá štátny rozpočet celkove asi 1.635 mil. Kčs. Je dôležitou úlohou nášho stavebníctva, aby v tomto roku zabezpečilo splnenie plánu bytovej výstavby a vytvorilo predpoklady pre jej ďalší rozvoj.

Bytový majetok predstavuje mnohomiliardové hodnoty národného imania. Preto treba, aby sa s týmto majetkom šetrne nakladalo, aby bol s úzkostlivou starostlivosťou udržovaný a včas opravovaný.

Ďalekosiahlym krokom k zvýšeniu životnej úrovne obyvateľstva je prebudovanie národného poistenia, ktoré podstatne zlepšilo zabezpečenie pracujúcich počas nemoci, materstva, invalidity a staroby.

Celkove venuje štátny rozpočet na národné poistenie v roku 1957 16.020 mil. Kčs, čo je 16,4 % celého rozpočtu a o 11,4 % viac ako v roku 1956. Náklady na starobné a invalidné dôchodky robotníkov a úradníkov stúpajú o 19,2 %, na dôchodky členov JRD o 40 %. Priemerná výška dôchodku je oproti roku 1953 o tretinu vyššia.

Náklady na nemocenské stúpnu oproti roku 1956 o 15,7 % a náklady na peňažitú pomoc v materstve o 17 %.

Je to veľká vymoženosť nášho ľudovodemokratického poriadku, ktorú treba čo najbedlivejšie chrániť. Revolučné odborové hnutie, Štátny úrad sociálneho zabezpečenia, Ministerstvo zdravotníctva, národné výbory a všetci pracujúci majú spoločne bojovať proti jej zneužívaniu k zvýšeniu absencie.

Správa.

Výdavky na správny aparát v roku 1957 sú rozpočtované čiastkou 3.513 mil. Kčs. Ich podiel na celkových rozpočtových výdavkoch každoročne klesá: v roku 1955 činil 4,1 %, v roku 1956 3,8 % a v roku 1957 činí 3,6 % rozpočtových výdavkov.

Podľa uznesenia celoštátnej konferencie Komunistickej strany Československa uskutočnil sa už rad opatrení na zjednodušenie administratívy a zníženie štátneho aparátu. Výsledkom týchto opatrení je zníženie správneho aparátu o 13.500 pracovníkov, čo sa v rozpočte na rok 1957 prejavuje znížením mzdových nákladov o 150 mil. Kčs.

Pri prerokúvaní štátneho rozpočtu urobila vláda niektoré ďalšie úsporné opatrenia, tak napríklad internátne školy ministerstiev sa uvoľnili pre rekreáciu, turistiku a zdravotníctvo, znížili sa výdavky na cestovné a iné.

Budeme ďalej skvalitňovať a zhospodárňovať administratívny aparát, ktorý je nástrojom pracujúceho ľudu a dôležitým článkom v riadení národného hospodárstva.

Najvýraznejším rysom našich čias sa stal nástup širokých ľudových vrstiev všetkých kontinentov do boja za mier, slobodu a demokraciu. Imperialistické kruhy sa však s tým nechcú zmieriť, zostrujú medzinárodné napätie a podnikajú nové dobrodružstvá, ktoré vážne ohrozujú svetový mier.

V Európe sa imperialisti pokúšajú vybudovať útočné vojenské sily, ktorých hlavnou údernou silou má byť opäť nemecký imperializmus. Týmto cieľom slúži aj vytvorenie európskeho spoločného trhu a Euratomu.

Horúčkovité zbrojenie, uskutočňované na západe, nezmení mierovú politiku socialistického tábora, vedeného Sovietskym zväzom. (Potlesk.) Vyžaduje však, aby sme stále zvyšovali bojovú schopnosť našej ľudovej armády a neustále zlepšovali jej vybavenie najmodernejšou bojovou technikou.

Vzhľadom na to činia v návrhu štátneho rozpočtu na rok 1957 výdavky na obranu a bezpečnosť 9.319 mil. Kčs, t. j. 9,5 % rozpočtových výdavkov.

V roku 1956 činili tieto výdavky 9.605 mil. Kčs, t. j. 10,7 % rozpočtových výdavkov a v roku 1955 10.429 mil. Kčs, t. j. 12.1 % rozpočtových výdavkov.

V stále nižších výdavkoch sa prejavuje zníženie stavu armády v roku 1955 a 1956, ako aj zhospodárnenie výdavkov na obranu a bezpečnosť.

Súdruhovia a súdružky! Uznesenia celoštátnej konferencie Komunistickej strany Československa o zvýšení právomoci slovenských národných orgánov a ústavný zákon o slovenských národných orgánoch podstatne zvyšujú právomoc a zodpovednosť slovenských národných orgánov pri riadení, plánovaní a financovaní národného hospodárstva na Slovensku.

Preto príjmy rozpočtu Slovenska, ktorý obsahuje príjmy z odvetví riadených Sborom povereníkov, činia 14.699 mil. Kčs, t. j. o 11,3 % viac ako v roku 1956, a výdavky 16.849 mil. Kčs, t. j. o 27 % viac ako v minulom roku.

Zvýšenie právomoci a zodpovednosti slovenských národných orgánov ako súčasť prehlbovania socialistickej demokracie ďalej upevňuje bratský zväzok medzi národom českým a slovenským a posilňuje naše ľudovo demokratické zriadenie. (Potlesk.) Súčasne vytvára predpoklady pre väčší rozmach slovenského národného hospodárstva a kultúry, pre ďalší rozvoj iniciatívy pracujúceho ľudu Slovenska a uvoľní nové zdroje a rezervy jeho hospodárstva.

V roku 1956 sa ďalej rozvinulo hospodárstvo Slovenska a zvýšila hmotná a kultúrna úroveň slovenského ľudu.

Hrubá výroba v priemysle stúpla o 11,3 %. Podiel Slovenska na celkovom objeme hrubej výroby Československa činil 16,5. %. Objem investičnej výstavby sa zvýšil o 13,1 %. V roku 1949 činili investície na Slovensku 2.360 mil. Kčs, v roku 1956 činili 6.045 mil. Kčs, t. j. 27,4 % z celoštátneho objemu investícií.

Maloobchodný obrat na jedného obyvateľa sa od roku 1954 zvýšil v porovnateľných cenách o 18,8 %.

Ďalším dokladom rastu životnej úrovne na Slovensku je aj rýchly rast vkladov obyvateľstva, ktoré za rok 1955 a 1956 stúpli o 131 % pri celoštátnom raste o 102 %.

Príjmy rozpočtu Slovenska boli v roku 1956 splnené na 103,4 %, z toho daň z obratu na 101,9 %. Úspešne boli splnené dane platené obyvateľstvom.

Štátny plán a štátny rozpočet na rok 1957 zabezpečujú ďalší rozvoj hospodárstva a kultúry na Slovensku.

Hrubá priemyselná výroba stúpne o 8,8 % pri celoštátnom raste o 7,8 %. Na základe toho stúpne podiel Slovenska na celkovej priemyselnej výrobe na 16,7 % oproti 10 % v roku 1937.

Na investičnú výstavbu sa venuje 6.578 mil. Kčs. Tieto prostriedky sa vynaložia najmä na pokračovanie vo výstavbe vodných diel a priemyselných závodov, na rozvoj poľnohospodárstva a na kultúrnu a sociálnu výstavbu. Pamätá sa na mimoriadnu výstavbu v Prešovskom kraji, najmä v okresoch Svidník, Stropkov a Medzilaborce.

Maloobchodný obrat stúpne (v porovnateľných cenách) o 7,3 % pri celoštátnom raste o 6,3 % a jeho podiel na maloobchodnom obrate Československa bude činiť 22,9 % oproti 19,7 % v roku 1949.

Rozvoj hospodárstva a kultúry na úseku riadenom Sborom povereníkov ukazujú čísla rozpočtu Slovenska.

Najväčšia časť výdavkov je určená na rozvoj poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a činí 3.085 mil. Kčs, t. j. o 7,2 % viac ako v roku 1956. O rozvoji slovenského poľnohospodárstva svedčí napríklad, že v roku 1956 bola - oproti priemeru v rokoch 1948 až 1955 - celková úroda obilnín vyššia o 6,1 %, hektárové výnosy raži stúpli o 12,5 %, pšenice o 6,9 %, jačmeňa o 18,6 % a zemiakov o 27,8 %. Najväčšiu zásluhu na tom majú jednotné roľnícke družstvá, ktoré sa v roku 1956 ďalej upevnili a rozšírili. Pribudlo 156 nových družstiev vyššieho typu, pôdna základňa družstiev sa rozšírila o 40.786 ha. Finančné hospodárenie jednotných roľníckych družstiev sa upevnilo a príjmy z jedného hektára poľnohospodárskej pôdy sa oproti roku 1955 zvýšili o 12,1 %.

Veľká starostlivosť sa ďalej venuje rozvoju škôl i kultúrnych a zdravotníckych zariadení, aby sa rýchlo dosiahla úroveň českých krajov.

Výdavky na kultúrne a sociálne opatrenia sa v rozpočte Slovenska na rok 1957 zvyšujú oproti roku 1956 o 15,6 %. Stály rast týchto výdavkov ukazuje tento prehľad:

Na ďalší rozvoj školstva a kultúry venuje rozpočet Slovenska 1.966 mil. Kčs, t. j. 28,2 % rozpočtu školstva a kultúry Československa. Oproti roku 1956 je to vzrast o 9,1 %.

Na Slovensko sa v roku 1957 sústreďuje takmer 50 % školskej výstavby.

Na ďalší rozvoj zdravotníctva venuje rozpočet Slovenska 1.498 mil. Kčs, t. j. 26 % rozpočtu zdravotníctva Československa.

Počet lôžok v zdravotníckych zariadeniach sa ďalej zvýši o 3,9 %, lekárskych miest o 11 % a lôžok v zariadeniach sociálnej starostlivosti o 28,7 %.

Na Slovensku je v roku 1957 sústredené 46 % investícií v zdravotníctve.

Uvedené údaje sú výrazným dôkazom rastúcej hospodárskej sily Slovenska, ktorá bola dosiahnutá uskutočňovaním socialistickej industrializácie. Sú zároveň dôkazom, ako sa z roka na rok zvyšuje prínos pracujúceho ľudu Slovenska v socialistickej výstavbe našej vlasti. (Potlesk.)

Na základe uznesenia celoštátnej konferencie Komunistickej strany Československa sa významne rozšírila právomoc národných výborov a ich zodpovednosť pri správe štátu a riadení hospodárstva.

Do pôsobnosti národných výborov boli prevedené ďalšie podniky a organizácie, medzi nimi 163 štátnych majetkov, 258 strojových a traktorových staníc, kiná, lekárne, reštaurácie a jedálne, vodovody a kanalizácia, autodoprava atď.

Rozsiahla decentralizácia, uskutočnená k 1. januáru 1957, znamená významný medzník v práci národných výborov i v ich finančnom hospodárení a prináša aj veľké zvýšenie rozpočtov národných výborov.

Výdavky národných výborov činia 26.170 mil. Kčs, t. j. o 56,8 % viac ako v roku 1956; v českých krajoch stúpajú rozpočty národných výborov o 54 %, na Slovensku o 64 %.

V roku 1957 spravujú národné výbory 72 % prostriedkov na rozvoj poľnohospodárstva, 77 % prostriedkov na školstvo a kultúru a 92 % prostriedkov na zdravotníctvo.

V rozpočtoch národných výborov, a tým aj v celej ich práci, rastie predovšetkým význam hospodárskych úloh, na ktoré pripadá 46 % ich rozpočtových výdavkov oproti 20 % v roku 1956. Tým sú národné výbory užšie spojené s našou socialistickou výstavbou, rozširuje sa ich podiel na riadení hospodárstva a zodpovednosť za jeho výsledky. (Potlesk.)