Rozpočty národných výborov sú dôležitým prostriedkom pre zabezpečenie rovnomerného rozvoja krajov a pre pozdvihnutie zaostávajúcich krajov na úroveň pokročilých, ako ukazuje tento prehľad výdavkov na jedného obyvateľa:

ČSR 1.969 Kčs

české kraje 1.955 Kčs

slovenské kraje 2.004 Kčs

Prešov 2.310 Kčs

Karlovy Vary 3.272 Kčs.

Výdavky národných výborov sú kryté vlastnými príjmami z 18 %. Okrem toho bol národným výborom ponechaný celý výnos niektorých štátnych daní v celkovej výške 3.550 mil. Kčs.

Rozdiel vo výške 17.930 mil. Kčs sa uhradzuje prídelom z ústredného rozpočtu.

V ďalšej etape decentralizácie bude preto treba rozšíriť príjmové zdroje národných výborov. Ďalej treba, aby niektoré úlohy boli decentralizované z krajov na okresy a obce a tým sa ich zabezpečovanie ešte viac priblížilo pracujúcim.

Tieto zvýšené úlohy vyžadujú zlepšenie hospodársko-organizátorskej práce národných výborov a zvýšenie hospodárnosti, aby decentralizácia priniesla už v roku 1957 zvýšenie spoločenskej produktivity práce, zlepšené hospodárske výsledky a aby sa mobilizovali ďalšie zdroje pre našu socialistickú výstavbu. (Potlesk.)

Národné výbory majú mnoho možností dosiahnuť nadplánové príjmy a úspornejšie a efektívnejšie vydávať rozpočtové prostriedky.

Veľké možnosti pre lepšie uspokojovanie hmotných a kultúrnych potrieb pracujúcich a pre zvýšenie rozpočtových príjmov poskytuje rozvoj výroby z miestnych zdrojov a rozšírenie a skvalitňovanie služieb pre obyvateľstvo.

Dôkazom toho je hnutie okresných národných výborov v Tábore, Třebíči a Liptovskom Mikuláši za rozšírenie služieb a výroby z miestnych zdrojov. Od 1. januára 1957 už 250 okresných a 1.300 miestnych národných výborov rozvíja toto hnutie.

V Žilinskom kraji v 98 obciach sa zriaďuje 142 prevádzkární. Do konca februára tohto roku otvorili prevádzku v 31 prevádzkárňach, a to v kameňolomoch, tehelniach, betonárskych výrobniach a v iných dielňach. Národné výbory v Žilinskom kraji ešte v tomto roku vybudujú 6 turistických chát s kapacitou 600 lôžok.

V obci Nové Sedlo na Karlovarsku dosiahli prevádzkárne miestneho národného výboru za I. štvrťrok tohto roku tržbu vo výške 29.600 Kčs, a to v údržbárskom stredisku, v sklenárskej, maliarskej a kvetinárskej prevádzkárni, v povozníctve a v autodoprave. Pripravuje sa otvorenie ďalších 7 prevádzkární.

Skúsenosti ukazujú, že národné výbory chápu rozvoj hnutia ako svoju stálu hospodársku činnosť pre lepšie zabezpečenie potrieb obyvateľstva a vidia v ňom živú školu hospodárenia.

Rozvoj služieb a výroby z miestnych zdrojov spolu so starostlivosťou o lepšie plnenie rozpočtových príjmov je trvalou základnou pre doplnkové rozpočty, ktoré umožňujú národným výborom venovať ďalšie prostriedky na miestnu hospodársku a kultúrnu výstavbu.

V roku 1956 zostavili národné výbory doplnkové rozpočty vo výške 170,5 mil. Kčs, z toho na Slovensku 54.8 mil. Kčs. Doplnkové rozpočty zostavilo 5 krajov, 225 okresov a 6.427 obcí.

V roku 1957 nepochybne dôjde k ďalšiemu rozšíreniu doplnkových rozpočtov.

Prerokúvanie rozpočtov národných výborov s občanmi prináša mnoho dôkazov, ako naši pracujúci sa stále aktívnejšie účastnia na správe štátu a na riešení všetkých problémov ďalšieho hospodárskeho, kultúrneho a sociálneho rozvoja. Prerokúvanie rozpočtov v spojení s miestnymi akčnými plánmi a prípravou volieb do národných výborov ukazuje všetkým občanom, ako a z čoho sa tvorí miestny a štátny rozpočet a ako národné výbory môžu svojou iniciatívou a spoluprácou so všetkými občanmi významne zvýšiť zdroje pre uspokojovanie potrieb občianstva, pre výstavbu našich miest a obcí.

Uviedol som, aké úlohy nám pre rok 1957 ukladá socialistická výstavba nasej republiky a zabezpečenie blahobytu nášho ľudu.

Splnenie týchto úloh vyžaduje ďalej rozvinúť plnú účasť spoločenského vlastníka - pracujúceho ľudu - na priamom riadení výroby, na rozmnožovaní a ochrane spoločenského vlastníctva. Je to najvyššia forma demokracie - socialistická demokracia miliónov pracujúcich v pracovnom procese, jeho riadení a kontrole.

Vzťahy vzájomnej súdružskej spolupráce pracujúcich u nás vytvárajú novú, kolektívnu výrobnú silu spoločenských vlastníkov, ktorá mnohonásobne prevyšuje súčet síl jednotlivcov a znamená zásadnú prevahu socialistických výrobných vzťahov. Zabezpečenie úloh technicko-priemyselných a finančných plánov, plánov technicko-organizačných opatrení a kolektívnych zmlúv, prerokúvanie a plnenie rozpočtov národných výborov a rozvíjanie súťaže za vyššiu efektívnosť hospodárenia vyžaduje plne uplatniť túto kolektívnu výrobnú silu a ďalej rozvinúť tvorivú aktivitu pracujúcich.

Príjmy štátneho rozpočtu na rok 1957 činia 98.241 milión Kčs a oproti roku 1956 stúpajú o 9,5 %.

Rozhodujúcu váhu v rozpočtových príjmoch majú príjmy od socialistického sektora, ktoré činia 85.092 mil. Kčs, t. j. 86,6 % z celkových príjmov.

Daň z obratu činí 44.438 mil. Kčs oproti 44.342 mil. Kčs v roku 1956. Jej podiel na rozpočtových príjmoch spolu s daňou z výkonov činí 45,5 %.

V dôsledku politiky zvyšovania životnej úrovne znižovaním maloobchodných cien zvyšuje sa daň z obratu len nepatrne, lebo jej vzrast na základe rastu výroby spotrebných tovarov je na druhej strane vyvážený znižovaním cien.

Tým väčší význam pre zabezpečenie prostriedkov na rozpočtové výdavky má zisk.

Odvody zisku do štátneho rozpočtu činia v roku 1957 17.789 milión Kčs. Podiel odvodov zisku na celkových rozpočtových príjmoch sa ďalej zvyšuje a v roku 1957 činí 18,1 % oproti 15,9 % v roku 1956.

Na tvorbe zisku sa v roku 1957 podieľa zvýšenie výroby 18 % a zníženie nákladov 82 %. Rentabilita v priemysle stúpne o 2,5 %.

Ďalším zdrojom štátneho rozpočtu sú dane platené obyvateľstvom, ktoré činia v roku 1957 10.684 mil. Kčs. Ich podiel na celkových rozpočtových príjmoch stále klesá: v roku 1955 činil 12,3 %, v roku 1956 11,9 % a v roku 1957 činí
10,9 %.

Daň zo mzdy v súlade s rastom mzdových fondov sa zvyšuje oproti roku 1956 o 3,3 % a činí 9.126 mil. Kčs.

Daň poľnohospodárska sa plánuje v roku 1957 len vo výške 324 mil. Kčs, čo je o 42 mil. Kčs menej ako v roku 1956. Je to preto, že pri raste príjmov roľníkov neboli súčasne zvýšené i normy výnosnosti, čo predstavuje výhodu vo výške 110 mil. Kčs, a že došlo k ďalšiemu rozvoju jednotných roľníckych družstiev, ktoré majú daňové úľavy.

Daň z príjmov obyvateľstva činí 115 mil. Kčs, daň živnostenská 42 mil. Kčs, poplatky 305 mil. Kčs.

Plán daní od obyvateľstva bol v roku 1956 vcelku splnený. Je to výsledok uvedomenia nášho občianstva a pokrokových pracovných metód, osvedčených v súťaži za aktívne hospodárenie národných výborov podľa vzoru Trenčín-Kroměříz. No napriek tomu mali sme ku konci roku 1956 150 milión Kčs daňových nedoplatkov. Preto treba ďalej zvyšovať pomoc finančných odborov rád okresných národných výborov miestnym národným výborom a finančno-rozpočtovým komisiám a rozširovať zbor aktivistov z radov občianstva.

Pre splnenie príjmov štátneho rozpočtu nestačí len dosiahnuť plánovanú výšku výroby. Rozhodujúce je, za aké náklady, v akej skladbe a kvalite budeme vyrábať. Čím lepšie a hospodárnejšie využijeme kapacitu nášho hospodárstva, naše surovinové zdroje i naše skúsenosti, tým väčší bude náš národný dôchodok, tým viac nám ostane na spoločnom stole na rozdelenie.

V roku 1956 nastal rýchly rast osobnej spotreby. Rozsiahle opatrenia vykonané na zvýšenie životnej úrovne, v dôsledku ktorých stúpa osobná spotreba v roku 1957 o 8,6 %, ďalej zvyšujú prostriedky, ktoré z národného dôchodku na túto spotrebu venujeme.

Ako hospodári máme starostlivo počítať, koľko môžeme spotrebovať a koľko máme odložiť na ďalší rozvoj národného hospodárstva.

Ide o to, zabezpečiť taký rast národného dôchodku, aby bolo dosť prostriedkov aj na ďalšiu výstavbu a rezervy, čo je základný predpoklad rastu životnej úrovne aj v budúcich rokoch.

Dosiahnutie tohto cieľa bolo nepriaznivo ovplyvnené nedostatkom uhlia a niektorých druhov materiálu a prekračovaním nákladov na materiál.

Preto vzniklo napätie medzi zdrojmi a potrebami, ktoré spôsobilo ťažkosti pri zostavovaní štátneho rozpočtu na rok 1957. Podrobným rozborom našich možností, odhaľovaním rezerv a znížením niektorých výdavkov, najmä na investície, podarilo sa dosiahnuť vybilancovaný štátny plán a vyrovnaný štátny rozpočet. Významnú pomoc nám pritom poskytol Sovietsky zväz, najmä zvýšenými dodávkami uhlia a valcovaného materiálu. (Potlesk.)

Kľúčovou úlohou nášho národného hospodárstva je zabezpečiť kvalitatívnu stránku výroby. Preto aj splnenie štátnych príjmov závisí predovšetkým od zvyšovania produktivity práce a znižovania vlastných nákladov.

Pozrime sa najprv, ako zabezpečujeme najhospodárnejšie využívanie živej ľudskej práce.

Rast produktivity práce v roku 1956 činil 6,7 % oproti 8,2 % v roku 1955.

V roku 1957 má sa produktivita práce zvýšiť o 5,3 %. Toto spomalené tempo nevyčerpáva všetky naše možnosti.

Uvediem niekoľko príkladov, aké veľké rezervy tuná máme.

Znížením absencie len o desatinu získali by sme viac ako za miliardu korún hrubej výroby. Preto tiež znamená stratu pre nás všetkých, keď absencia v prvých dvoch mesiacoch tohto roku stúpla oproti minulému roku z 9,5 % na 10,3 %.

Bezpochyby dala by sa znížiť absencia nielen o desatinu, ale oveľa viacej, keby robotníci a všetci pracujúci vzali túto vec do svojich rúk, keby nedovolili zneužívať veľké sociálne vymoženosti nášho ľudu a nepripustili, aby sa zvýšené prostriedky na národné poistenie zneužívali na zvyšovanie absencie.

Rýchlejší rast produktivity práce je znižovaný značnou fluktuáciou. Napríklad v spotrebnom priemysle zmenil v priebehu roku 1956 každý piaty robotník zamestnanie. Taký značný rozsah fluktuácie nepriaznivo pôsobí na rozvoj produktivity, nedovoľuje získať väčšiu odbornosť a zvyšuje mzdové aj ostatné náklady na zapracovanie.

Preto treba, aby vedenie každého podniku za najširšej účasti všetkých pracujúcich a za pomoci odborovej organizácie zabezpečilo účinné opatrenia na podstatné zníženie absencie a fluktuácie.

Značné rezervy rýchlejšieho rastu produktivity práce sú v odstránení nerovnomernosti vo výrobe.

Tak napríklad v podnikoch hlavnej správy obrábacích strojov Ministerstva ťažkého strojárenstva dosiahli v roku 1956 v jednotlivých dekádach v priemere tento podiel mesačnej výroby: 1. dekáda 13,9 %, 2. dekáda 21,1 % a 3. dekáda 65 %.

Nerovnomernosť je zlo, ktoré sa v mnohých našich závodoch hlboko zakorenilo. Odvolávaním sa na nedostatok materiálu zakrývajú sa často skutočné príčiny nerovnomernosti, ktoré spočívajú hlavne v zlej organizácii práce a v nedostatkoch riadenia.

Nerovnomernosť, ktorá sa vyskytuje nielen v priebehu mesiaca, ale i v priebehu štvrťroku a celého roku, neznamená len nedostatočné využitie kapacity strojového zariadenia a možností zvýšenie výroby, ale je spojená s veľkými stratami, s prekračovaním mzdových fondov, najmä v dôsledku zvýšených počasových hodín, so zvýšením podielu nepodarkov, so zhoršením kvality výroby a inými nepriaznivými zjavmi.

Nedostatočné využívanie pracovného času je tiež jedným z dôvodov, že pracovný čas strojov sa v roku 1956 málo využíval. Napríklad vybrané najdôležitejšie obrábacie stroje v strojárenstve boli využité len na 80 % plánovaného času.

Preto všetci ako starostliví hospodári máme stále mať pred očami tieto veľké rezervy a zabezpečovať ich využitie.

Hlavnou cestou zvyšovania produktivity práce, ako treba znovu zdôrazniť, je neustále zdokonaľovanie technickej úrovne výroby, všestranné úsilie o technický pokrok.

Na technický rozvoj a zdokonaľovanie výroby sa v rozpočte určuje 2.271 mil. Kčs. t. j. o 8 9 % viac ako v roku 1956. Z tejto čiastky pripadá na výskumné ústavy 1 538 mil. Kčs, t. j. o 9 8 % viac ako v roku 1956, na technický rozvoj v podnikoch 733 mil. Kčs, t. j. o 7 % viac ako v roku 1956.

Tieto prostriedky sa však nie dosť účinne využívajú na zdokonaľovanie výroby.

Ide o to, aby technici v podnikoch, vo výskumných ústavoch, na hlavných správach a v ministerstvách v úzkej spolupráci s robotníkmi a všetkými pracujúcimi za pomoci odborových organizácií zabezpečili úspešné vyriešenie významných vývojových úloh a ich rýchle zavedenie a efektívne využitie vo výrobe.

Za veľmi vážnu závadu treba považovať skutočnosť, že problémy technického rozvoja sa často riešia bez ohľadu na ekonomické hľadiská. Práve u technického rozvoja by sa mal technický efekt vždy skúmať v úzkej súvislosti s efektom ekonomickým.