Pokiaľ ide o oblasť literatúry a umenia, charakterizuje ju u nás hlad po poznaní Číny. Naši poprední spisovatelia jej venujú čoraz viac pozornosti. Z inšpirovania touto krásnou krajinou píšu verše, umelecké prózy, reportáže. Veľký záujem našich čitateľov o knihy Jaroslava Průška, o diela národných umelkýň Pujmanovej a Majerovej, Hoffmeistra, o práce Hájka a Formana, o knihu Hrdličkových, o práce Roznora a Vlada Mináča, a očakávanie ďalších kníh, ktoré sa chystajú, je veľmi výrečným dokladom úprimnej túžby nášho ľudu dôverne poznať život starej i novej Číny. Pravda, tento záujem nie je nijako jednostranný. Stačí vari spomenúť, že okrem prekladov diel Ivana Olbrachta, Marie Majerovej, Jaroslava Haška a ďalších najväčšiu pozornosť v Číne vzbudila Fučíkova "Reportáž psaná na oprátce", ktorá dosiahla, pokiaľ viem, v Číne 15 vydaní. Práve tak u nás okrem už spomenutých Starých spevov vychádzajú preklady diel Lu-Süna, Kuo-Moža, Ting-Linga, no predovšetkým je to veľké, mysliteľské dielo predsedu Čínskej ľudovej republiky Mao-Ce-Tuna. Nebude zaiste náhoda v tom, že na čele štátu s takou bohatou kultúrnou tradíciou stojí nielen významný marxistický ideológ, vojvodca a štátnik, ale súčasne aj popredný čínsky básnik a jeden z najväčších estetikov socialistického umenia na svete.

No bolo by nedostatočné obmedzovať sa iba na oblasť literatúry a nevidieť iné oblasti kultúrnych stykov. Ešte máme v živej pamäti, aký živelný záujem vyvolala u nás výstava "Nová Čína" v roku 1950 a ako sa s rovnakým ohlasom stretla o rok neskoršie naša výstava "Nové Československo" v Číne. S obrovským záujmom sa stretla tiež výstava "Desať rokov budovania ČSR" a "Výstava čs. výtvarného umenia" v roku 1955, keď ju za 40 dní v Nankine navštívilo 1,250.000 ľudí. Krásne zážitky si priniesli členovia Armádneho umeleckého súboru Víta Nejedlého z Číny v roku 1953 a hneď o rok nato sme uvítali v našej vlasti Súbor piesní a tancov ľudovej oslobodeneckej armády.

Treba tiež spomenúť, že každoročná účasť čínskych hudobných umelcov na Pražskom jare je skutočnou kultúrnou udalosťou práve tak, ako boli ňou koncerty československých hudobných umelcov v Šanghaji, Pekine, Tiencine a Kantone.

Ak uvedenie Tylovho Strakonického dudáka v Ľudovom umeleckom divadle v Pekine nadchlo čínskeho diváka, tak zájazd čínskeho tieňového a bábkového divadla uvádzal vlani do vytrženia československé obecenstvo v Prahe, Ostrave, v Bratislave a iných mestách. Mohol by som pokračovať ďalej. No nie je mojou úlohou podávať tu úplný prehľad o stále sa rozvíjajúcej kultúrnej a vedeckej spolupráci. Pokúsil som sa len poukázať iba na to, aký mnohostranný je charakter našich kultúrnych stykov s ľudovou Čínou.

Na základe významnej zmluvy, o ktorej dnes rokujeme, bude sa okrem politickej a hospodárskej spolupráce ďalej prehlbovať a rozvíjať aj naše kultúrne zbližovanie, budeme navzájom poznávať nielen klasické dedičstvá našich národných kultúr, ale i diela súčasné, čo bezpochyby prispeje k ďalšiemu rozkvetu socialistického umenia, ktoré sa zrodilo vo vlasti socializmu, v Sovietskom sväze, a ktoré si dnes razí víťaznú cestu k ľudským srdciam a mysliam na celom svete, umenie spoločnosti, ktorá sa zbavia vykorisťovateľského útlaku a ktorá vytvára slobodný a šťastný život na zemi.

Za takýmto vznešeným ideálom sa spojili v mohutnom tábore socializmu a mieru na čele so Sovietskym sväzom stámilióny ľudí. Uskutočňovaniu tohto ideálu bude slúžiť aj naša významná zmluva o priateľstve a spolupráci s ľudovou Čínou a preto budeme za tento dokument veľkého historického významu hlasovať. (Potlesk.)

Předseda: Hlásí se ještě někdo do rozpravy? (Nikdo.)

Do rozpravy se nikdo nehlásí, je tedy skončena.

Přistoupíme k hlasování a to tak, že budeme hlasovat o každém bodu pořadu odděleně.

Nejprve budeme hlasovat o třetím bodu pořadu.

Ad 3. Hlasování o vládním návrhu, kterým se předkládá Národnímu shromáždění republiky Československé k projevu souhlasu Smlouva o přátelství a spolupráci mezi Československou republikou a Čínskou lidovou republikou, podepsaná v Pekingu dne 27. března 1957.

Dávám zpravodaji posl. Šavlovi slovo k doslovu.

Zpravodajca posl. Šavel: Vzdávam sa slova.

Předseda: Kdo tedy souhlasí s tímto usnesením, obsaženým ve zprávě zahraničního výboru: "Národní shromáždění republiky Československé souhlasí se Smlouvou o přátelství a spolupráci mezi Československou republikou a Čínskou lidovou republikou, podepsanou v Pekingu dne 27. března 1957, nechť zvedne ruku! (Děje se.)

Je někdo proti? (Nikdo.)

Zdržel se někdo hlasování? (Nikdo.)

Děkuji. - Tím Národní shromáždění projevilo s touto Smlouvou jednomyslně svůj souhlas. (Potlesk. - Poslanci povstávají.)

Tím je vyřízen třetí bod pořadu schůze.

Ad 4. Hlasování o vládním návrhu, kterým se předkládá Národnímu shromáždění republiky Československé k projevu souhlasu Smlouva o přátelství a vzájemné spolupráci mezi Československou republikou a Mongolskou lidovou republikou, podepsaná v Ulan Batoru dne 8. dubna 1957.

Dávám nyní slovo k doslovu poslanci Františkovi Komárkovi, zpravodaji k čtvrtému bodu denního pořadu.

Zpravodaj posl. Frant. Komárek: Vzdávám se slova.

Předseda: Kdo tedy souhlasí s tímto usnesením, jak je obsaženo ve zprávě zahraničního výboru: "Národní shromáždění republiky Československé souhlasí se Smlouvou o přátelství a vzájemné spolupráci mezi Československou republikou a Mongolskou lidovou republikou, podepsanou v Ulan Batoru dne 8. dubna 1957", nechť zvedne ruku! (Děje se.)

Je někdo proti? (Nikdo.)

Zdržel se někdo hlasování? (Nikdo.)

Děkuji. - Tím Národní shromáždění projevilo i s touto Smlouvou svůj jednomyslný souhlas. (Potlesk. - Poslanci povstávají.)

Tím je vyřízen čtvrtý bod pořadu schůze. Následuje 15minutová přestávka.

Podpredseda Valo (zvoní): Otváram prerušenú schôdzu.

Pristúpime k prerokovaniu ďalšieho poriadku schôdze. Užšie predsedníctvo Národného zhromaždenia navrhuje, aby i rozprava k 5. a 6. bodu poriadku bola zlúčená.

Sú nejaké námietky proti tomuto návrhu? (Neboli.)

Nie sú.

Kto teda s týmto návrhom súhlasí, nech zdvihne ruku! (Deje sa.)

Ďakujem. - Prerokovanie bude teda zlúčené.

Žiadam teraz o prednesenie zpravodajskej zprávy k piatemu bodu poriadku, ktorým je

5. Zpráva výboru ústavnoprávneho k vládnemu návrhu zákona o voľbách sudcov a sudcov z ľudu ľudových a krajských súdov a o úprave niektorých ich pomerov (tlač 149).

Zpravodajcom je posl. dr Rendek. Dávam mu slovo.

Zpravodajca posl. dr Rendek: Slávne Národné zhromaždenie!

Pristupujeme k prerokovaniu vládneho návrhu zákona o voľbách sudcov a sudcov z ľudu ľudových a krajských súdov a o úprave niektorých ich pomerov.

Tento návrh zákona je výrazom hlbokej demokratičnosti nášho zriadenia. Buržoázia, ktorá za predmníchovskej republiky toľko vychvaľovala svoju demokraciu, nikdy neprijala a ani nemohla prijať zákon, ktorý by čo do formy a nie to ešte čo do obsahu, zakotvoval tak hlboko princíp účasti ľudu na výkone súdnej právomoci, ako to činí predložený návrh.

Ten fakt, že môžeme dnes prejednávať návrh zákona o voľbách sudcov a sudcov z ľudu, je dôkazom rastu morálno-politickej jednoty nášho ľudu, je dôkazom a zároveň prostriedkom k ďalšiemu upevneniu nášho ľudovodemokratického zriadenia. Predstavuje preto tento návrh zákona významnú etapu nielen v procese budovania ľudového súdnictva, ale aj významnú etapu v prehlbovaní a upevňovaní našej ľudovej demokracie.

Už naša ústava obsahuje ustanovenie o sudcoch z ľudu, čím je pri súdnom rozhodovaní zabezpečená účasť bezprostredných zástupcov ľudu. Táto zásada bola ďalej rozvinutá v ústavnom zákone o súdoch a prokuratúre, ktorý stanovil, že sudcovia, vojenskí sudcovia a sudcovia z ľudu u obecných a vojenských súdov sú volení. Stanovenie podrobností bolo vyhradené zvláštnemu zákonu.

Na základe toho predložila vláda Národnému zhromaždeniu návrh zákona, ktorý teraz prejednávame.

Predložený návrh počíta s nepriamymi voľbami sudcov a sudcov z ľudu, a to tak, že náš pracujúci ľud si bude svojich sudcov voliť prostredníctvom svojich zástupcov, zvolených do národných výborov. Voľby do ľudových a krajských súdov zvýšia ešte viac autoritu národných výborov ako ľudových orgánov štátnej moci. Zvýši sa ešte viac dôvera pracujúcich v naše súdnictvo. Bude ešte viac zaistené spojenie našich súdov s občanmi.

Naše ľudovodemokratické zriadenie je najpokrokovejším zriadením preto, lebo umožňuje maximálne rozvinutie výrobných síl a ostatných tvorivých síl nášho pracujúceho ľudu. Naše súdnictvo splní svoju úlohu iba vtedy, keď bude plne zamerané na upevňovanie nášho ľudovodemokratického zriadenia. Z toho dôvodu i predložený vládny návrh zákona zabezpečuje, aby sudcom, poťažne sudcom z ľudu mohol byť zvolený iba taký občan, ktorý je plne oddaný ľudovodemokratickému zriadeniu, ktorý je nielen presvedčený o jeho prednostiach, ale ktorý sám svojou aktívnou činnosťou napomáha k výstavbe socializmu v našej vlasti. A konečne samotný fakt voliteľnosti sudcov prináša so sebou, že ľud si nebude voliť zástupcov, ktorí by nehájili jeho záujmy, záujmy jeho ľudovodemokratického zriadenia.

Vznešené povolanie ľudového sudcu vyžaduje, aby volený sudca bol vzorom ostatným občanom i vo svojom občianskom živote. Preto predložený návrh zákona stanoví ako podmienku zvoliteľnosti občiansku bezúhonnosť.

Predpokladom úspešného vykonávania funkcie zvoleného sudcu je dostatok potrebných odborných znalostí, ktorá požiadavka je zvlášť výrazná u sudcov z povolania. Preto predkladaný vládny návrh zákona obsahuje ustanovenie, podľa ktorého za sudcu ľudového alebo krajského súdu môže byt zvolený občan, ktorý má potrebné odborné znalosti. Príslušná formulácia rozumie tým predovšetkým právnické vzdelanie, a to i vzdelanie nadobudnuté na právnickej škole pracujúcich a vo zvláštnom právnickom kurze pre sudcov z ľudu. No tá istá formulácia návrhu zákona však umožňuje, aby za sudcu mohol byť zvolený napríklad i sudca z ľudu, ktorý po dlhšiu dobu úspešne plnil túto funkciu a získal takto bohaté skúsenosti.

Paragraf 10 a 11 predloženého návrhu obsahuje ustanovenie o pozbavení alebo strate funkcie. Zo zásady voliteľnosti vyplýva, že sudcov a sudcov z ľudu odvoláva z funkcie ten národný výbor, ktorý ich zvolil. Dôvody k odvolaniu z funkcie sú v prípadoch, keď sudca alebo sudca z ľudu hrubo porušuje svoje povinnosti, alebo ak stratil spôsobilosť byť volený, ako aj ak stratil fyzickú spôsobilosť k výkonu funkcie. Okrem toho priamo zo zákona stráca sudca alebo sudca z ľudu svoju funkciu vtedy, ak bol odsúdený trestným rozsudkom na bezpodmienečný trest odňatia slobody alebo ak odoprel zložiť sľub.

Ak prestal sudca vykonávať funkciu pred uplynutím volebného obdobia, a to buď preto, že bol odvolaný, že stratil funkciu, alebo že sa jej vzdal, vykoná príslušný národný výbor doplňovaciu voľbu sudcu.

Sudcovia sú povinní podávať národnému výboru, ktorý ich zvolil, o svojej činnosti pravidelné zprávy. To logicky vyplýva z inštitúcie voliteľnosti sudcov a pochopiteľne v ničom neprotirečí zásade sudcovskej nezávislosti, lebo sudcovia pri svojom rozhodovaní budú viazaní iba ustanoveniami zákona. Významnou zárukou sudcovskej nezávislosti je konečne ustanovenie, že k trestnému stíhaniu volených sudcov môže dôjsť iba so súhlasom generálneho prokurátora.

V súvislosti s voliteľnosťou sudcov dochádza na rozdiel od doterajšieho stavu k významným zmenám v postavení volených sudcov. Volení sudcovia budú volenými funkcionármi podobne, ako sú nimi napr. volení funkcionári národných výborov. V dôsledku toho spoločenské postavenie volených sudcov bude kvalitatívne na vyššom stupni než doteraz.

Voleným sudcom bude podobne ako voleným funkcionárom národných výborov zachovaný ich doterajší pracovný pomer. V tomto pracovnom pomere im bude poskytnuté ich zamestnávateľom neplatené pracovné voľno. Všetci doterajší sudcovia sa stanú správnymi zamestnancami v rezorte ministerstva spravodlivosti a tí z nich, ktorí budú za sudcov zvolení, budú považovaní po dobu výkonu funkcie za zamestnancov, ktorým bolo poskytnuté neplatené pracovné voľno. Odmeny a ďalšie nároky, ako je napr. nemocenské poistenie, dôchodkové zabezpečenie, nárok na dovolenku a podobne, budú u nich upravené podľa obdobných zásad, ako u funkcionárov národných výborov uvoľnených z práce. Tí doterajší sudcovia, ktorí nebudú národnými výbormi za sudcov zvolení, budú v rámci svojho trvajúceho pracovného pomeru zaradení na miesta zodpovedajúce ich spôsobilosti.

Ústavne-právny výbor ustanovil pre prerokovanie vládneho návrhu zákona osobitnú komisiu zloženú z poslancov, ďalej z popredných odborníkov a vedeckých pracovníkov a sám ju tiež na svojej schôdzke podrobne prerokoval. V rokovaní bol vysoko zdôraznený význam, ktorý predložená osnova pre prehĺbenie našej ľudovej demokracie má. Obsiahle boli tiež diskutované podmienky k výkonu sudcovskej funkcie, najmä otázka vzdelania, ďalej otázky v súvislosti so sudcovskou nezávislosťou, ako aj otázky súvisiace so zamestnaneckými pomermi doterajších sudcov z povolania.

Výbor predložený vládny návrh zákona schválil s menšími doplnkami, obsiahnutými v písomnej zpráve ústavno-právneho výboru, ktorá vám bola rozdaná. V mene ústavno-právneho výboru navrhujem, aby v tomto znení bol vládny návrh zákona o voľbách sudcov schválený. (Potlesk.)

Podpredseda Valo: Žiadam teraz o prednesenie zpravodajskej zprávy k šiestemu bodu poriadku, ktorým je

6. Zpráva výboru ústavnoprávneho k vládnemu návrhu zákona o kárnej zodpovednosti sudcov ľudových a krajských súdov (tlač 150).

Miesto zpravodajcu posl. Červeného, ktorý onemocnel, prednesie zpravodajskú zprávu predseda ústavnoprávneho výboru posl. dr Krofta Dávam mu slovo.

Zpravodaj posl. dr Krofta: Vážené Národní shromáždění!

Vláda republiky předložila Národnímu shromáždění návrh zákona o kárné odpovědnosti soudců lidových a krajských soudů.

Vzhledem k důležitosti navrhovaného zákona a zákona o volbách soudců z lidu, který je současně projednáván Národním shromážděním, byla zřízena podle § 28 jednacího řádu NS odborná komise, v níž pracovali členové ústavně-právního výboru a která má charakter poradního orgánu. Práce komise se zúčastnili i někteří odborníci - neposlanci. Výsledky práce komise byly pak předloženy jako pomocný materiál při projednání osnovy v ústavně-právním výboru, který k nim zaujal své stanovisko.