Místopředseda Fiala. Hlásí se někdo do rozpravy k tomuto vládnímu návrhu zákona? (Nikdo.)

Do rozpravy se nikdo nehlásí. Můžeme tedy o projednávaném vládním návrhu zákona hlasovat.

Budete-li s tím souhlasit, budeme hlasovat o celém vládním návrhu zákona najednou podle výborové zprávy.

Má někdo nějaké námitky proti tomuto způsobu hlasování? (Nikdo.)

Nemá. Kdo tedy souhlasí s celým vládním návrhem zákona, kterým se mění zákon o Československé akademii věd, a to ve znění předložené zprávy výboru kulturního, nechť zvedne ruku! (Děje se.)

Je někdo proti? (Nikdo.)

Zdržel se někdo hlasování? (Nikdo.)

Tím Národní shromáždění jednomyslně schválilo vládní návrh zákona, kterým se mění zákon o Československé akademii věd.

Tím jsme projednali čtvrtý bod denního pořadu.

Přerušuji nyní schůzi na 15 minut.

(Schůze přerušena v 10 hod. 39 min., opět zahájena v 11 hod. 3 min.)

Místopředseda dr. Polanský (zvoní): Zahajuji přerušenou schůzi Národního shromáždění.

Budeme nyní projednávat pátý bod denního pořadu, kterým je .

5. Společná zpráva výboru kulturního a výboru rozpočtového a hospodářského k vládnímu návrhu zákona o umělecké řemeslné práci a o lidové umělecké výrobě (tisk 180).

Zpravodajkou je poslankyně Hradská, dávám jí slovo.

Zpravodajkyňa posl. Hradská: Vážené Národné zhromaždenie!

Vláda predložila Národnému zhromaždeniu zákon dôležitého významu. Je to zákon o umeleckej remeselnej práci a ľudovej umeleckej výrobe.

I keď pracujúcich nášho štátu, ba celého sveta udivuje najdokonalejšia technická vymoženosť, obiehanie našej zemegule umelou družicou, za čo patrí vďaka a obdiv sovietskym vedcom, predsa ku každému vytvorenému dielu je potrebná práca ľudskej ruky. Mám tu na mysli ruky, ktoré majstrovsky vedia narábať štetcom, kladivom, dlátom, ruky, ktoré z mŕtvej hmoty vytvárajú krásne umelecké diela. Preto i v navrhovanom zákone chceme zachrániť čím viac takýchto majstrovských rúk pre vytváranie umeleckoremeselných prác, aby slúžili najširším vrstvám pracujúceho ľudu.

Dnes, keď je nutnou zásadou používať všetky technické vymoženosti k tomu, aby sme vyrábali hodnotné spotrebné články, nemôžeme umelecké remeslo ponechať len v priamej ekonomickej závislosti od vývoja priemyslovej výroby.

Umelecká remeselná práca a ľudová umelecká výroba boli do r. 1945 dlhodobým vplyvom kapitalistickej industrializácie a racionalizácie výroby na veľmi nízkej úrovni a niektorým odborom obidvoch týchto odvetí hrozil zánik.

Po oslobodení nášho štátu v r. 1945 stála tu úloha, čo urobiť k záchrane tohto materiálu, ako zaistiť jeho organické zapojenie do súčasného života a tým položiť základ k jeho ďalšiemu životu, aby sa predišlo ochudobňovaniu našej národnej kultúry o nenahraditeľné hodnoty.

Zachovať umeleckú remeselnú prácu a ľudovú umeleckú výrobu v rozsahu nutnom pre plnenie ich kultúrnej funkcie v socialistickom štáte je kultúrnou úlohou štátu, spadajúcou do odboru pôsobnosti Ministerstva školstva a kultúry.

Navrhovaná úprava rieši prevádzanie starostlivosti o umeleckú remeselnú prácu a ľudovú umeleckú výrobu jednak ideovou starostlivosťou o obidve odvetvia, nech už činnosť do týchto odvetví spadajúca sa vyskytuje v najrôznejších organizáciách (v družstvách, v podnikoch komunálneho hospodárenia a pod.) a i u jednotlivcov, jednak priamym zapojovaním výberových pracovníkov, ktorých práca je nezbytne nutná k udržaniu kultúrnych hodnôt, ktoré umelecké remeslá a ľudová umelecká výroba pre našu spoločnosť uchovávajú.

Ako orgány pre prevádzanie starostlivosti a pre opatrovanie vhodných podmienok pre výberových výrobcov a zaistenie odbytu výsledkov ich práce zriaďujú sa dve samostatné hospodárske organizácie, a to:

Ústredie umeleckých remesiel a Ústredie ľudovej umeleckej výroby, priamo podliehajúce Ministerstvu školstva a kultúry. Podmienky úspešnej práce v týchto dvoch odvetviach sú tak odlišné, že vyžadujú i rozdielnu organizáciu práce. Preto je navrhované zákonné zriadenie dvoch samostatných organizácií, ktoré majú už svoje odborné skúsenosti a odlišnú tradíciu a ktoré v súčasnej dobe sú tiež na rozdielnom stupni svojho vývoja. Doterajšie výsledky ich činnosti ako jediných odborných organizácií týchto odvetví dávajú záruku, že obidve novoustavené organizácie budú môcť naznačené úlohy riadne plniť. Ministerstvo školstva a kultúry stanoví podmienky odbornej spôsobilosti pracovníkov umeleckej remeselnej práce a ľudovej umeleckej výroby a spôsob jeho osvedčenia. Zamýšľa, sa zriadiť kvalifikačnú komisiu, zloženú z najlepších odborníkov, ktorí preveria pracovníkov a prevereným vydajú vysvedčenia. Bližšie podrobnosti určia jednacie poriadky, ktoré vydá Ministerstvo školstva a kultúry.

K zaisteniu podmienok pre úspešný vývoj v odbore umeleckej remeselnej práce je nezbytne nutné zdôrazniť, že umelecká remeselná práca je v celom svojom historickom vývoji ako odbor tvorčej práce neodlučiteľne zopätá s vývojom výtvarného umenia a architektúry. Všetky disciplíny umeleckej remeselnej práce sú prevádzané formou vysoko hodnotnej ručnej práce, vysoko kvalifikovanými pracovníkmi, často priamo umelcami. Organizácia tejto práce neni zlučiteľná s organizáciou bežnej výroby a musí byť prevádzaná za špecifických podmienok vo zvláštnych pracovných strediskách, hutách a dielňach.

Ústredie ľudovej a umeleckej výroby, zriadené podľa dekrétu prezidenta republiky č. 110/45 Zb., previedlo výskum a dokumentáciu tohto odvetvia a zorganizovalo ľudovú umeleckú výrobu - zvlášť na Slovensku - predovšetkým vo forme ľudových družstiev, ktorých niekoľko aj založilo. Tieto družstvá boli však pri reorganizácii družstevníctva z dôvodov rýdze formálnych len na základe toho, že išlo o formu družstevnú, začlenené do pôsobnosti družstevného sektora. V tomto začlenení však neboli pre kultúrne poslanie tohto odvetvia výroby vytvorené vhodné podmienky. Tým, že tieto družstvá boli posudzované podľa rovnakých merítok ako ostatné výrobné družstvá, že tu bol vyvodzovaný tlak na plnenie výrobných, pracovných, technických a ostatných noriem, strácali pracovníci možnosť zachovávať i kultúrnu stránku výroby, teda stránku najpodstatnejšiu. Preto celý rad najlepších pracovníkov odchádzal do výroby inej, mzdovo preferovanej. Výroba v niektorých odboroch, alebo výroba kultúrne cenná, avšak hospodársky nevýhodná, bola obmedzovaná a zastavovaná vôbec, či premeňovaná na bežnú priemyslovú výrobu.

Záchrana a nové vybudovanie remesiel nie je len naliehavou otázkou našej kultúry, ale priamou potrebou života, rozvíjajúceho vo všetkých smeroch hospodársky čulý ruch. Preto v r. 1952 bolo prikročené k sústreďovaniu umeleckoremeselných dielní. Na popud Svazu čs. výtvarných umelcov ustanovuje sa organizácia, ktorá začleňuje na základe dobrovoľnosti umeleckých remeselníkov doporučenej komisii, zloženej z význačných umeleckých a odborných pracovníkov, vymenovaných ministrom kultúry. Na základe prieskumu bolo vyhľadané k získaniu kvalifikácie majstra umeleckého remesla v Čechách 102 majstrov, na Morave 68 majstrov a na Slovensku 24 majstrov a 22 pracovníkov umeleckého remesla.

Pri budovaní tejto organizácie išlo o závažný kultúrny čin, o vytvorenie hospodárskych predpokladov pre umeleckú tvorčiu prácu v oblasti remesla.

Vládnym uznesením zo dňa 28. 8. 1953 zlúčením Družstevnej práce s organizáciou umeleckých remesiel ustanovuje sa celoštátna organizácia Družstevná práca - a to Ústredné družstvo umeleckých remesiel s jednotným vedením v Prahe. Táto organizácia vynaložila všetko úsilie na záchranu umeleckých remeselných prác, udržať vysokú úroveň a tradíciu umeleckých remesiel, vytvoriť predpoklady pre ich ďalší rozvoj ako po stránke ideovej, tak i tvorčej. Ďalej vychovávať nové kádre a prenášať na nich skúsenosti prevážne prestárlych majstrov. Zriadením odbornej učňovskej školy umeleckých remesiel bol odstránený jeden z hlavných nedostatkov v tomto odvetví. Na rozdiel od ostatných učňovských škôl sú tu od počiatku učni vychovávaní vo výtvarných disciplínach a je zdôrazňovaná po všetkých stránkach estetická výchova.

Starostlivosť o obidve tieto odvetvia vyžaduje spoluprácu i s inými výrobnými organizáciami a naopak výsledky práce v týchto odvetviach poskytujú tvorčie podnety i iným výrobným organizáciám, a tým im umožňujú zvyšovať kultúrnu hodnotu ich výroby.

Prevereným pracovníkom týchto odvetví musí byť venovaná odborná starostlivosť v ich vývoji na podklade výskumnej práce.

Vybraní pracovníci budú hospodársky postupne zabezpečovaní, zvlášť pevným pracovným pomerom, a pri hodnotení ich práce musí byť predovšetkým rešpektovaná ich umelecká hodnota, t. j. kvalita pred kvantitou. V ľudovej umeleckej výrobe je možná i forma domáckej práce, v niektorých prípadoch je v návrhu výhľadového plánu počítané s dobudovaním týchto organizácií do r. 1960 tak, že Ústredie umeleckých remesiel by postupne zvýšilo doterajší počet pracovníkov zo 498 na 650 a Ústredie ľudovej umeleckej výroby z 255 na 358.

Materiálne treba zaistiť prevádzanie úloh uvedených organizácií poskytnutím potrebného majetku. Ministerstvo školstva a kultúry, ktorému podlieha Družstevná práca podľa vládneho uznesenia zo dňa 28. 8. 1953, určilo už opatrenie k likvidácii tohto družstva a k prevodu jeho majetku na Ústredie umeleckých remesiel.

U Ústredia ľudovej umeleckej výroby, ktoré je verejnoprávnou korporáciou, je v osnove pamätané výslovným ustanovením na sukcesiu nástupníckej organizácie a majetok zrušovaného ÚĽUV.

Navrhovaná úprava ako úprava starostlivosti o rozvoj národnej kultúry na tomto úseku patrí, pokiaľ ide o Slovensko, podľa § 3 ústavného zákona č. 33/1956 Zb. o slovenských národných orgánoch, do zákonodarnej právomoci SNR. Preto sa táto úprava vzťahuje len na české kraje.

Aby mohli byť rešpektované kultúrne svojbytné potreby Slovenska, oddeľujú sa od celoštátnej organizácie dosiaľ vybudované niektoré odbory umeleckých remesiel. Na Slovensku vzniká tak samostatný celok pre Slovensko. Avšak vzájomná spolupráca oboch týchto organizácií, najmä v otázkach ideových a odborných, nebola nijak prerušená, ale naopak bola o mnoho viac spevnená, najmä pre skvalitnenie umeleckoremeselnej práce.

Kultúrny výbor podrobne prerokoval túto osnovu a odporúča ju plénu bez zmeny na schválenie. (Potlesk.)

Místopředseda dr. Polanský: Hlásí se někdo do rozpravy? (Nikdo.)

Do rozpravy se nikdo nehlásí, můžeme tedy hned přistoupit k hlasování o projednávaném vládním návrhu zákona.

Budete-li s tím souhlasit, budeme hlasovat o celém vládním návrhu zákona najednou podle výborové zprávy.

Má někdo nějaké námitky, abychom hlasovali tímto způsobem? (Námitky nebyly.)

Nemá. - Kdo tedy souhlasí s celým vládním návrhem zákona o umělecké řemeslné práci a o lidové umělecké výrobě ve znění předložené společné zprávy výboru kulturního a výboru rozpočtového a hospodářského, nechť zvedne ruku. (Děje se.)

Je někdo proti? (Nikdo.)

Zdržel se někdo hlasování? (Nikdo.)

Děkuji. - Národní shromáždění tím jednomyslně schválilo vládní návrh zákona o umělecké řemeslné práci a o lidové umělecké výrobě.

Tím jsme projednali pátý bod našeho denního pořadu. Nyní přistoupíme k jednání o šestém bodu denního pořadu, kterým je

6. Společná zpráva výboru zahraničního, výboru ústavně-právního a výboru rozpočtového a hospodářského k vládnímu návrhu zákona o úpravě některých nároků a závazků mezi československými a jugoslávskými občany (tisk 186).

Zpravodajem je poslanec Mráz. Dávám mu slovo.

Zpravodaj posl. Mráz: Vážené soudružky a soudruzi!

Naše Československá republika ve svých zahraničních vztazích a celou svou zahraniční politikou usiluje o upevnění a udržení míru na celém světě a o přátelství mezi našimi i ostatními národy; o přátelské soužití všech národů na světě. Pro to je celá řada důkazů. Mimo jiné i o to, že naši občané uvítali s radostí obnovení přátelských styků Svazu sovětských socialistických republik a lidově demokratických zemí s Federativní lidovou republikou Jugoslavií a že tím byla skončena neblahá roztržka z r. 1948. Naše parlamentní delegace, která loňského roku navštívila Jugoslávii, se na každém kroku setkávala se stejnými pocity u pracujících Jugoslavie a navíc i s upřímným přátelstvím jugoslávských národů k našim národům. Jugoslávští pracující projevovali přání toto přátelství upevňovat, posilovat rozvíjením politických, hospodářských a kulturních styků, tím posilovat mír i budování socialismu v našich zemích.

Že takto smýšlí i náš lid i naše vláda, o tom svědčí mimo jiné i ten fakt, že naše Národní shromáždění ve svém zasedání 1. srpna 1956 dalo souhlas k ratifikaci Dohody o vypořádání otevřených majetkových otázek z doby před 19. únorem 1955, sjednané mezi Československou republikou a Federativní republikou Jugoslavií dne 11. února 1956.

Z rozsáhlých vzájemných styků mezi oběma zeměmi v minulosti - v době předválečné, válečné i poválečné - zůstávala otevřena celá řada nejrůznějších finančních a majetkových otázek. Šlo nejen o otázky vyplynulé z běžné výměny zboží v předcházejících obdobích a z poměrů mezi občany obou států, ale i o otázky vzniklé v důsledku značných poválečných změn v hospodářské struktuře obou států.

Po opětovném navázání vzájemných styků mezi oběma zeměmi projevily vlády obou zemí přání uspořádat s konečnou platností i všechny tyto otevřené finanční a majetkové otázky.

K jednání o této věci došlo na počátku roku 1956 a byla sjednána "Dohoda".

Sjednaná Dohoda skutečně komplexně vyřešila v poměru mezi oběma státy celý souhrn těchto otevřených majetkových a finančních otázek, a Národní shromáždění na svém zasedání dne 1. srpna 1956 vyslovilo s ní souhlas. K výměně ratifikačních listin došlo v prosinci minulého roku v Bělehradě a tím tato Dohoda vstoupila v platnost.