Úpravou štátnych veľkoobchodných cien, ktorá vstúpila v platnosť 1. januára 1958 a ktorá bola uskutočnená v záujme upevnenia úlohy zisku a hospodárnosti, boli celkové príjmy a výdavky štátneho rozpočtu znížené o viac ako 3 mld. Kčs.

Znížením štátnych veľkoobchodných cien sa znížili zisky podnikov a zvýšil sa výnos dane z obratu. So znížením štátnych veľkoobchodných cien sa znížili ceny investícií a iné rozpočtové výdavky. Vecný objem štátneho rozpočtu však ostal cenovou zmenou nedotknutý.

Vo výdavkoch sa v dôsledku zníženia štátnych veľkoobchodných cien znižujú predovšetkým výdavky podnikov. Preto sa v rozpočtových výdavkoch znižuje podiel výdavkov na národné hospodárstvo v znížených štátnych veľkoobchodných cenách na 47,9 % (v roku 1957 činili 54,3 %). Podiel výdavkov na kultúrne a sociálne opatrenia vzrastá na 39,1 % rozpočtových výdavkov oproti 32,6 % v roku 1957. Rast podielu kultúrnych a sociálnych výdavkov je - okrem relatívneho poklesu výdavkov na hospodárstvo - spôsobený aj tým, že do nich je zaradená bytová výstavba, ktorá v roku 1957 bola zaradená vo výdavkoch hospodárskych.

Z celkového úhrnu príjmov pripadá na príjmy od socialistického sektora 84,9 %, na príjmy od obyvateľstva 11,9 % a na ostatné príjmy 3,2 %. Skladba rozpočtových príjmov sa niečo zmenila znížením štátnych veľkoobchodných cien. Rozhodujúce príjmy štátneho rozpočtu sú stále daň z obratu a odvody zisku. Daň z obratu a daň z výkonov činí 49.817 mil. Kčs a na porovnateľnej základni stúpa o 5,8 %. Odvody zisku činia 13.420 mil. Kčs. Zatiaľ čo príjmy štátneho rozpočtu od socialistického sektora stúpajú o 10.6 %, príjmy od obyvateľstva stúpajú len o 4,5 % a činia 11.312 mil. Kčs.

Tempo rozvoja priemyslu, stavebníctva a dopravy v roku 1958 je určované vysokou úrovňou, ktorú sme dosiahli v rozvoji socialistického národného hospodárstva, a veľkými úlohami, ktoré si kladieme pre dovŕšenie výstavby socializmu.

Tieto úlohy sú zložité, lebo vyžadujú viac než doposiaľ uplatniť v celom národnom hospodárstve stále rastúcu úroveň kvalitatívnej stránky výroby, najmä zvyšovanie produktivity práce a hospodárnosti.

V priemyselnej výrobe a v investičnej výstavbe ďalší rýchly rozvoj výrobných síl a uplatňovanie prevahy socializmu vyžadujú zabezpečiť dlhodobý rozvoj najmodernejšej techniky a jej najvyššiu ekonomickú účinnosť.

Uskutočňovanie koncepcie vysokej socialistickej techniky ako hlavného nástroja rozvoja výrobných síl a prebojovávanie najvyššej efektívnosti výroby ako prejavu socialistického uvedomenia človeka vo výrobných vzťahoch sú prirodzene spojené s nemalými ťažkosťami.

Na riešenie týchto zložitých úloh a ťažkostí orientuje naša strana tvorivú energiu všetkých pracujúcich. Celoštátna diskusia ukázala, že náš ľud rieši tieto úlohy a ťažkosti s vedomím svojej veľkej zodpovednosti za uskutočnenie socialistickej výstavby.

Výdavky štátneho rozpočtu na ďalší rozvoj priemyslu a investičnej výstavby sú výrazom úsilia nášho ľudu o úspešné splnenie týchto úloh. Sú to iné úlohy a iná perspektíva, než majú kapitalistické štáty, v ktorých krízové zjavy znovu potvrdzujú bezvýchodnosť kapitalistického poriadku.

Rozpočtové výdavky na rozvoj priemyslu, stavebníctva a dopravy činia včítane vlastných zdrojov podnikov 29.740 mil. Kčs.

Najväčší podiel z týchto výdavkov pripadá na ťažký priemysel, na ktorý sa vynaloží 14.500 Kčs, čo je o 11,7 % viac ako vlani.

Na rozvoj palivovej základne vynaložíme 4.053 mil. Kčs. To je o 14,7 % viac než vlani. Veľké náklady vyžaduje výstavba nových baní. Napríklad náklady na výstavbu novej bane Suchá-Stonava v Ostravsko-karvinskom revíre činia v priebehu niekoľko rokov 754 mil. Kčs.

Rýchlejší rast výroby elektrickej energie pred rastom výroby v ostatných odvetviach je zabezpečovaný tým, že na rozvoj energetiky sa venuj e v tomto roku 2.017 mil. Kčs. To je o 22,3 % viac prostriedkov než vlani. V tomto roku sa uvedie do prevádzky 425 MW nových kapacít, čím sa zvýši inštalovaný výkon o 14,8 %. Veľkosť týchto úloh vyniká, keď si uvedomíme, že náklady na sústavu energetických diel, ktoré boli dokončené od roku 1945 alebo sú vo výstavbe, činia napríklad na vltavskom systéme Lipno-Orlík-Slapy 2.960 mil. Kčs. Na Slovensku na rieke Váh náklady na 12 energetických diel činia 4.480 mil. Kčs. Značné finančné prostriedky venujeme tiež na mierové využitie atómovej energie.

Na rozvoj hutného priemyslu venujeme 2.828 mil. Kčs. To je o 22 % viac než vlani.

Na rozvoj chemického priemyslu, najmä na rozvoj výroby nových hmôt a umelých vlákien, umelých hnojív, gumárenstvo atď. sa určuje 2.229 mil. Kčs. To je o 10,2 % viac než vlani.

Na ďalší rozvoj a zdokonaľovanie strojárenskej výroby venujeme 3.372 mil. Kčs. Tieto vysoké čiastky sú určené najmä na to, aby naše strojárenstvo ešte lepšie zabezpečovalo svoju úlohu vybaviť naše socialistické hospodárstvo technikou najvyššej úrovne a dodávať pre vývoz stroje a zariadenia svetovej úrovne.

Splnenie vysokých úloh kladených na stavebníctvo a na výrobu stavebných hmôt pre uskutočnenie investičnej výstavby je zabezpečené v rozpočte Ministerstva stavebníctva čiastkou 1.679 mil. Kčs.

Na rozvoj spotrebného priemyslu sa určuje 1.960 mil. Kčs a na rozvoj potravinárskeho priemyslu mimo výkupu 1.608 mil. Kčs.

Na výdavky Ministerstva dopravy určuje štátny rozpočet 6.020 mil. Kčs. To je o 11,8 % viac než vlani. Z toho sa vydá 2.688 mil. Kčs na investície, ktorými sa má zabezpečiť zvýšenie technickej úrovne dopravy, predovšetkým rozšírením elektrifikácie železničných trati a zvýšením mechanizácie nakládky a vykládky.

Veľké prostriedky, ktoré vynakladáme na ďalší rozvoj nášho priemyslu, stavebníctva a dopravy, sú výsledkom doterajšej práce a úspechov nášho ľudu. Preto ako hospodári máme spoločným úsilím dosiahnuť, aby každý halier a každá koruna z týchto miliardových prostriedkov boli vynaložené tak, aby zabezpečili najhospodárnejšie využitie všetkých materiálových, pracovných i finančných zdrojov nášho národného hospodárstva. Nejde len o to, aby tieto prostriedky boli vynaložené, ale aby boli efektívne použité, aby čo najviac boli rozmnožené a využité dostupné zdroje.

Dosiahnuť túto vysokú hospodárnosť, o to usilujú v týchto dňoch vo všetkých podnikoch a závodoch pracujúci pri zavádzaní novej organizácie riadenia a pri prehlbovaní ekonomickej účinnosti plánovania a financovania.

Ako spojujeme všetky tieto opatrenia so zvyšovaním produktivity práce?

Produktivita práce v priemysle sa má zvýšiť v roku 1958 o 4,6 %. Bude však potrebné využiť aj ďalšie možnosti pre zvyšovanie produktivity práce, ktoré v našom národnom hospodárstve máme. V minulých rokoch produktivita rástla rýchlejšie. V roku 1957 sa zvýšila o 5,8 %. Rozdiel 1,2 % predstavuje za jeden rok menej výrobkov o 1.700 mil. Kčs. Rast výroby je krytý rastom produktivity práce z 59 %, čo je menej, než sme predpokladali v pôvodných smerniciach druhej päťročnice.

Veľké možnosti pre zvýšenie produktivity práce dáva nová technika.

Ťažisko zodpovednosti za stále zvyšovanie technickej úrovne všetkých odvetví národného hospodárstva je v strojárenstve. V strojárenstve bol v posledných rokoch úspešne splnený rad významných úloh, ktoré ovplyvňujú produktivitu práce. Bol vyvinutý napríklad zvislý frézovací stroj FV 1000 s elektronickým riadením, ktorý zvyšuje produktivitu práce až o 30 %. Boli vyvinuté nové zváracie stroje, ktoré zvyšujú produktivitu práce až o 60 aj viac percent. Bol skonštruovaný nový typ rýpadla D 051, ktorý má oproti doterajšiemu rýpadlu D 100 vyšší výkon o 83 % a okrem toho nižšiu váhu o 23 %. Vyrábame dieselové a elektrické lokomotívy, ktoré zvýšia výkonnosť v doprave pri znížených nákladoch.

Na zabezpečenie úloh výskumu a technického rozvoja v Československej akadémii vied, v Slovenskej akadémii vied, Československej akadémii poľnohospodárskych vied, vo výskumných ústavoch a v podnikoch štátny rozpočet určuje temer 2.500 mil. Kčs. Ďalšie značné prostriedky na technický rozvoj môžu podniky použiť z vlastných zdrojov a z racionalizačných úverov. Finančnými prostriedkami sú teda výskum, vývoj, technický rozvoj, racionalizácia výroby ako hlavné zdroje rastu produktivity práce plne zabezpečené.

Úlohy pre zvyšovanie produktivity práce pomocou novej techniky sú vytýčené v dokumentoch o technickom rozvoji. Teraz ide o to, aby tieto úlohy boli za najširšej účasti všetkých pracujúcich urýchlene splnené. Široko treba ďalej rozvíjať zlepšovateľské hnutie za účinnej pomoci odborových organizácií, lebo je výrazom tvorivého úsilia miliónov pracujúcich o zvýšenie produktivity práce. Po celoštátnej konferencii zlepšovateľov sa aktivita v zlepšovateľskom hnutí zvýšila. Počet podaných zlepšovacích námetov stúpol o 15,7 %, ich uskutočnením boli dosiahnuté úspory niekoľko sto miliónov korún.

Plánované úlohy technického rozvoja sa však plnia stále nedostatočne. Štátny plán vedeckovýskumných a konštrukčných úloh napríklad v Ministerstve ťažkého strojárenstva bol v roku 1957 splnený len na 82,2 %, plán automatizácie na 91,7 % a plán osvojenia nových výrob dokonca len na 57,1 %. Z toho vyplýva, že najväčšie nedostatky sú doposiaľ v zavádzaní už vyriešených úloh do výroby. Z 83 úloh vyriešených už v roku 1956, ktoré boli preverované, nebude ešte ani v roku 1958 zavedené do výroby 22 úloh. Uskutočňované zmeny v riadení, plánovaní a financovaní, ktoré približujú a ekonomicky spojujú záujem o výskum a vývoj so záujmom o zvýšenie výroby a hospodárnosti, významne pomôžu k odstráneniu týchto nedostatkov.

Veľké rezervy pre zvyšovanie produktivity práce máme doposiaľ v nedostatočnom využívaní už existujúcej techniky.

V Ostravsko-karvinskom revíre napríklad dosiahol kolektív nositeľa Radu práce s. Mynarza a s. Krejčího svetový rekord v ťažbe uhlia kombajnom. Tiež ťažba na 1 kombajn v prevádzke sa zvýšila. Napriek tomu však nedostatočné využitie kombajnov v roku 1956 na 37 % sa vlani ešte zhoršilo na 27,4 %. Toto zhoršenie v nasadení kombajnov pri ťažbe uhlia znamenalo nesplnenie plánovanej ťažby uhlia kombajnom a úbytok v ťažbe kombajnom temer 500.000 ton. Nedostatočné využitie kombajnov a nedostatky v organizácii práce zapríčinili vzrast nedeľných a tým aj nákladnejších smien, ktoré činil1 524.000 ton.

V tomto roku baníci a technici Ostravsko-karvinského revíru dokazujú, že je možné lepšie využiť stroje. Do prevádzky sa nasadzuje už vyše 40 % kombajnov. To prispieva k prekračovaniu plánu v ťažbe uhlia, v zvyšovaní produktivity práce a v znižovaní nákladov.

Pre zabezpečenie rastu produktivity práce treba využiť i ďalšie rezervy, ktoré sú vo všetkých odvetviach, najmä v lepšom využívaní pracovného času.

Absencia v priemysle pre nemoc, úraz, voľno povolené správou závodu a neomluvená absencia sa zvýšila v roku 1957 na 8 % z pracovného času oproti 7,7 % v predchádzajúcom roku. Každé jedno percento zníženia absencie predstavuje vyššiu výrobu o 1.400 mil. Kčs. Zhoršenie o 0,3 % v minulom roku predstavuje viac ako tri štvrtiny ročnej výroby takého podniku, ako je ČKD Stalingrad v Prahe. Neomluvená absencia v Ostravsko- karvinskom revíre pri nedostatočnej stabilizácii pracovníkov zapríčinila v roku 1957 stratu 365.000 smien, čo predstavuje stratu vyše pol milióna to uhlia. Tento príklad ukazuje, ako je správne využitie pracovného času v záujme všetkých pracujúcich.

Preto všetci spolu s odborovými organizáciami máme dôsledne uplatňovať na všetkých pracoviskách opatrenia, aby sa veľké náklady na sociálne poistenie nezneužívali a aby sme v záujme celej spoločnosti zabránili stratám veľkých hodnôt vo výrobe. Keď odborové organizácie a všetci pracujúci v uskutočňovaní týchto opatrení vidia svoj vlastný záujem, potom sa absencia zníži, ako to dokazuje príklad Leninových závodov v Plzni, kde týmito opatreniami znížili absenciu z 8,83 % v januári 1957 na 5,11 % v januári tohto roku a ďalej pokračujú v úsilí o zníženie absencie.

Nevyužitým pracovným časom pre prestoje strácame na mzdách a vo výrobe ďalšie veľké hodnoty. Skutočné prestoje sú pritom omnoho vyššie, než podniky uvádzajú vo výkazoch.

Nedostatky v riadení výroby a v organizácii práce sú potom hlavnou príčinou šturmovčiny a práce po čase. Práca po čase u robotníkov v priemysle činila za minulý rok 6,8 % z odpracovaného času. V niektorých podnikoch je ešte omnoho vyššia.

Využitie všetkých týchto zdrojov pracovného času si teraz môžu pracujúci vo svojich podnikoch omnoho lepšie zabezpečiť pomocou opatrení, ktoré sa zavádzajú pre zvýšenie záujmu podnikov na tvorbe a rozšírení vlastných zdrojov. Tu je jedna z praktických foriem účasti pracujúcich na riadení podniku.

Pri zavádzaní opatrení na zvýšenie ekonomickej účinnosti riadenia každý pracujúci ako hospodár a spoločenský vlastník má osobný záujem na tom, aby pre správne uplatnenie socialistických výrobných vzťahov vo výrobe i v rozdeľovaní bol dôsledne dodržiavaný ekonomický zákon rozdeľovania podľa prace. Tým sa zvyšuje výroba i príjmy a zabezpečuje sa ich správny vzťah.

Hospodárenie s mzdovými fondmi sa v druhej polovici roku 1957 zlepšilo, najmä v niektorých priemyselných odvetviach. Pomer medzi rastom produktivity práce a priemerných miezd je lepší, než stanovil plán, i keď sme ešte nedosiahli ten pomer, ktorý sme si stanovili podľa smerníc druhej päťročnice.

Tiež predbežné výsledky za prvý štvrťrok ukazujú, že opatreniami, ktoré pracujúci a odborové organizácie uskutočňujú vo svojich podnikoch na základe celoštátnej porady a sektorových konferencií o otázkach odmeňovania, možno dosiahnuť poriadok v odmeňovaní.

Preto v roku 1958 máme ďalej a ešte dôslednejšie uplatňovať správny pomer medzi produktivitou práce a priemernými mzdami. Máme ďalej rozpracovať a spresniť koeficienty pre prepočet mzdových fondov podľa plnenia výrobných úloh.

Zvyšovanie výroby a odmeňovanie podľa zásluhy je spojené so zdokonalením výkonových noriem. To je súčasne i podmienka pre takú prestavbu mzdovej sústavy, ktorá sa práve prejednáva, aby tarifný zárobok a prémie lepšie plnili svoju ekonomickú funkciu.

V každom podniku treba vyvinúť uvedomelé úsilie spolu s odborovou organizáciou, aby boli zdokonalené výkonové normy pri súčasnom odhalení všetkých rezerv v technike, v organizácii a vo využití pracovného času, aby tak bolo možné zaviesť novú mzdovú a platovú sústavu z vnútorných rezerv v rámci plánom stanovených mzdových fondov.

Podniky budú mať zvýšenú právomoc pri riešení mzdových otázok. Bez poriadku vo výkonových normách, v odmeňovaní a využití všetkých podnikových rezerv nemohli by podniky svoju zvýšenú právomoc účinne použiť pre správne odmeňovanie a tým pre hmotné zainteresovanie všetkých pracujúcich na rozvoji svojho podniku v záujme celej spoločnosti.

Zvýšenie právomoci podnikov a bohatý rozvoj mnohostranných foriem ekonomických procesov nutne vyžaduje prehĺbenie každodennej spolupráce podnikov s bankou na vyššej úrovni vzájomných vzťahov. Zvýšené úlohy podnikov a pobočiek banky vyžadujú ešte užšie spojenie práce finančných orgánov s tvorivým úsilím pracujúcich v podnikoch. Pri rýchlom rozvoji výrobných síl a bohatých a mnohostranných formách rozvoja výrobných vzťahov je nebezpečenstvo zaostávania úrovne riadiacej práce. To platí aj o finančných orgánoch, v práci ktorých sa namiesto ekonomického riešenia problémov často prejavuje ešte administratívny prístup k úlohám. Preto aj finančné orgány majú v súlade s opatreniami na zlepšenie riadenia a zvýšenie efektívnosti sústavne zvyšovať úroveň svojej práce a všestranným rozvíjaním nových foriem svojej práce zabezpečiť aktívne pôsobenie financií na rozvoj výrobných síl a zvyšovanie hospodárnosti. K tomu prispieva aj hnutie pracovníkov bánk za hospodársky rozvoj okresov podľa vzoru pobočiek bánk v Kolíne, Poprade a Pardubiciach.