Celkové tržby jednotných roľníckych družstiev v Olomouckom kraji v roku 1957 činili na 1 ha 4.219 Kčs oproti 3.535 Kčs v roku 1956.

Družstevným fondom bolo pridelené 12,2 % z hrubých tržieb, z toho 7,2 % na nedeliteľný fond. Základné fondy rozšírili novými investíciami o 99,9 mil. Kčs. Tieto investície boli vybudované z 25,6 % z vlastných zdrojov oproti 17,4 % v celoštátnom rozsahu. Pracovná jednotka v celom Olomouckom kraji dosiahla v priemere 21,80 Kčs. Okrem toho naturálne odmeny činili na jednu pracovnú jednotku 4,65 Kčs.

Je v záujme všetkých družstevníkov a celej spoločnosti, aby sa poľnohospodárska výroba zvyšovala rýchlejšie. Od roku 1955, to znamená za prvé dva roky druhej päťročnice, sa poľnohospodárska výroba zvýšila o 1,4 %, avšak peňažné príjmy družstevníkov a roľníkov sa zvýšili o 17,4 %.

Rýchle zvyšovanie výroby v jednotných roľníckych družstvách žiada, aby družstevníci sústredili ešte viacej svoju hlavnú pozornosť na družstevné hospodárstvo a záhumienkové hospodárstvo uviedli do súladu so záujmami družstva. Vyššie stavy hospodárskych zvierat na záhumienkoch, než dovoľujú stanovy, a v dôsledku toho i nadmerné naturálne odmeny oslabujú celé hospodárenie družstva.

Rovnako tak je brzdený rozvoj výroby i upevňovanie vzájomných vzťahov medzi družstevníkmi, keď sa rýchlo nesústredí dobytok a nevybudujú sa čo najrýchlejšie spoločné maštale.

Zvyšovanie výroby a hospodárnosti v jednotných roľníckych družstvách vo veľkej miere závisí aj od toho, ako družstevníci hospodárne využívajú veľké finančné a materiálové prostriedky pri investičnej výstavbe. Vcelku sa má vynaložiť v tomto roku na investície v jednotných roľníckych družstvách z vlastných i štátnych zdrojov 3.187 mil. Kčs. Doposiaľ sa však náklady na ustajnenie jedného kusu dobytka neznížili.

Družstevníci v Onomyšli u Kutnej Hory vybudovali svojpomocne typový kravín pre 100 kusov. Celkový náklad včítane odmien členom a vlastného materiálu činil na jeden kus dobytka 4.880 Kčs namiesto 7.720 Kčs.

Keď uvážime, že v tomto roku sa majú vybudovať nové maštale pre 360.000 kusov dobytka, potom len táto úspora by v celej republike znamenala 1.022 mil. Kčs.

Aby sa družstevníci snažili stavať čo najlacnejšie, bolo novo upravené poskytovanie priamych podpôr štátom podľa zásady: čím nižšie náklady, tým vyššia podpora.

Na zabezpečenie zvýšených úloh strojových a traktorových staníc je v štátnom rozpočte určené 3.158 mil. Kčs, t. j. o 15,8 % viac než vlani. Nové mechanizačné prostriedky budú dodané pre naše poľnohospodárstvo v hodnote 1.681 mil. Kčs. Za práce strojových a traktorových staníc platia jednotné roľnícke družstvá a roľníci len 40,7 % nákladov. Rozdiel vo výške 1.872 mil. Kčs hradí štát. I keď sa náklady na priemerný hektár v roku 1957 znížili, napriek tomu pracovníci strojových a traktorových staníc spolu s družstevníkmi majú ďalej znižovať náklady a tak lepšie hospodáriť s týmto veľkým spoločným majetkom.

Veľké rezervy v zvyšovaní poľnohospodárskej výroby a hospodárnosti sú na štátnych majetkoch. Štátne majetky v minulom roku nesplnili plánované úlohy, náklady a plánovanú stratu znovu prekročili. Preto štátne majetky spolu s národnými výbormi musia lepšie využiť nový spôsob plánovania a financovania pre lepšie plnenie svojich úloh.

Za plnenie všetkých týchto úloh v poľnohospodárstve nesú teraz zvýšenú zodpovednosť národné výbory, právomoc ktorých bola ďalekosiahle rozšírená. Národné výbory priamo hospodária v priebehu roku s 80 % z celkových rozpočtových výdavkov na poľnohospodárstvo.

Preto je správne, že napríklad Okresný národný výbor Košice-okolie spolu s všetkými miestnymi národnými výbormi, jednotnými roľníckymi družstvami, strojovými a traktorovými stanicami a štátnymi majetkami vypracoval pre každú obec a každé jednotné roľnícke družstvo konkrétny plán, ako splniť úlohy päťročnice v poľnohospodárstve za štyri roky.

So sústavným zvyšovaním výroby súčasne rastie aj objem zahraničného obchodu, ako aj jeho význam pre rozvoj národného hospodárstva.

Obrat zahraničného obchodu dosiahol v roku 1957 viac než 20.000 mil. Kčs a oproti roku 1956 sa zvýšil o 6,1 %. V roku 1948 činil 10.841 mil. Kčs.

V roku 1957 sa zvýšil dovoz o 16,8 %, najmä pre zvýšenú potrebu surovín a spotrebných tovarov. Je však vážnym nedostatkom, že vývozné úlohy neboli celkom splnené a že sa nedosahuje potrebný predstih vývozu pred dovozom. Týka sa to najmä strojárenských výrobkov, ktoré hrajú hlavnú úlohu pri zabezpečovaní nášho dovozu.

Plnenie úloh zahraničného obchodu a dosiahnutie predstihu vývozu pred dovozom vyžaduje pružnejšiu spoluprácu medzi zahraničným obchodom a výrobou, ďalšie rozvíjanie socialistického súťaženia o vzorné plnenie dodávok pre export a správne uplatnenie zásad pre zvýšenie zainteresovanosti na plnení vývozných úloh ako vo výrobe, tak aj v zahraničnom obchode.

Najväčší podiel na našom zahraničnom obchode majú krajiny socialistického tábora a predovšetkým Sovietsky sväz, ktorý ako socialistická veľmoc so svojím nesmiernym hospodárskym potenciálom má kľúčový význam pre riešenie úloh našej socialistickej výstavby.

Zahraničný obchod má slúžiť stálemu prehlbovaniu hospodárskej spolupráce medzi krajinami socialistického tábora, koordinácii dlhodobých plánov, rozšíreniu kooperácie pre lepšie využitie výrobných kapacít a všetkých zdrojov.

Náš zahraničný obchod s krajinami, ktoré sa vymanili z imperialistickej nadvlády, sa úspešne rozvíja a prispieva k výstavbe ich národného hospodárstva a k upevneniu mierových síl vo svete.

V styku s kapitalistickými štátmi prináleží zahraničnému obchodu úloha ďalej rozvíjať hospodárske styky na základe rovnoprávnosti a vzájomných výhod. Práve teraz, keď sa rozrastajú krízové zjavy v kapitalistickom hospodárstve, ukazuje sa pre kapitalistické štáty výhodnosť rozširovania obchodných stykov s krajinami socialistického plánovaného hospodárstva.

Výdavky na správu činia 3.353 mil. Kčs. To je 3,6 % z celkových rozpočtových výdavkov.

Trvalé úsilie strany a vlády o skvalitnenie, zníženie a zhospodárnenie správneho aparátu prejavuje sa v postupnom znižovaní výdavkov na správu.

Reorganizácia priemyslu, zvýšenie účinnosti riadenia, plánovania a financovania a zvýšenie právomoci národných výborov sú spojené s opatreniami na ďalšie skvalitnenie správneho aparátu. Skvalitnenie riadenia znamená prehĺbenie hospodársko-organizátorskej funkcie a zvýšenie úlohy pracovníkov štátneho a hospodárskeho aparátu pri socialistickej výstavbe.

Novým organizačným usporiadaním dôležitých odvetví národného hospodárstva sa počet pracovníkov ministerstiev a povereníctiev zníži asi o 7.500 a výdavky na správu sa ďalej znížia.

Znižuje sa tiež počet administratívnych pracovníkov v podnikoch približne o 29.000. Toto zníženie je spojené s úpravou platov technických a administratívnych pracovníkov v podnikoch a so skvalitnením ich práce.

Rozpočtové výdavky na obranu a bezpečnosť z roka na rok klesajú. Táto skutočnosť je dokladom mierového úsilia našej republiky.

Na obranu a bezpečnosť sa v rozpočte určuje 8.933 mil. Kčs. To je 9,4 % z celkových rozpočtových výdavkov. V roku 1956 tieto výdavky činili 9.605 mil. Kčs. To je 10,7 % z celkového rozpočtu. V roku 1957 činili 9.319 mil. Kčs. To je 9,5 % z celkového rozpočtu.

Novým dôkazom úsilia o zachovanie mieru je uznesenie Najvyššieho sovietu SSSR o jednostrannom zastavení pokusov s atómovými a vodíkovými zbraňami v Sovietskom sväze a jeho výzva parlamentom všetkých krajín, aby štáty, ktoré majú nukleárne zbrane, rovnako zastavili pokusné výbuchy týchto druhov zbraní.

Toto uznesenie je v plnom súlade so životným záujmom našich národov tak isto, ako so záujmom celého ľudstva.

Na základe ďalšieho rastu výroby a zvyšovania hospodárnosti sa v roku 1958 ďalej zvýši životná úroveň pracujúcich. Osobná spotreba sa zvýši o 4,9 %.

Značné úspechy dosiahnuté v uplynulých desiatich rokoch sa plne prejavujú v raste hmotnej a kultúrnej úrovne obyvateľstva. XI. sjazd našej strany určí úlohy, ako zabezpečíme aj naďalej nepretržitý vzostup životnej úrovne pracujúcich.

Peňažné príjmy obyvateľstva sa od roku 1953 zvýšili o 27.800 mil. Kčs. Okrem toho znížením cien získalo obyvateľstvo 11.900 mil. Kčs. Tým sa kúpna sila obyvateľstva zvýšila o 50 %. V štátnom obchode a v spotrebných družstvách sa v roku 1949 predalo v porovnateľných cenách za 49.473 mil. Kčs potravín a priemyselných tovarov. V roku 1957 sa predalo tovarov za 89.247 mil. Kčs. V roku 1958 má predaj tovarov podľa plánu činiť 93 miliárd Kčs.

Pri tomto rýchlom raste osobnej spotreby treba zabezpečiť, aby národný dôchodok rástol rýchlejšie než osobná spotreba, aby tak bol trvale zabezpečený súlad medzi zdrojmi a potrebami. Je našou spoločnou úlohou, aby prostriedky určené vo fonde akumulácie na ďalší rozvoj výrobných síl neboli presunuté do fondu spotreby. Ďalšie rozvíjanie investičnej výstavby podľa plánu je nevyhnutné pre dovŕšenie socializmu a ďalšie zvyšovanie životnej úrovne.

Rýchlym rastom dodávok sa zabezpečí ďalšie zvýšenie osobnej spotreby pracujúcich nielen u základných druhov potravinárskych a priemyselných tovarov, ale aj u výrobkov zodpovedajúcich vysokej životnej úrovni obyvateľstva.

Pri celkovom raste dodávok o 5,3 % zvyšujú sa dodávky domácich chladničiek o 14 %, motocyklov o 10 %, televízorov o 20 %, elektrických spotrebičov o 37 %, dreveného nábytku o 11 %, koženej obuvi o 16 %, cementu o 12 %, tehál o 29 %. Na trh sa dodá 20.900 osobných áut. U potravinárskych tovarov sa zvýšia dodávky predovšetkým u kvalitnejších druhov potravín.

Dôležitou spoločnou našou úlohou je, aby sme vo všetkých podnikoch spoločným úsilím zabezpečili plánované dodávky a podľa potreby ich ďalej zvýšili.

Platené služby pre obyvateľstvo sa majú zvýšiť o 7,6 %. Rozvoj platených služieb je však aj tak neuspokojivý. Preto je veľmi potrebné, aby národné výbory využili svoju zvýšenú právomoc na odstránenie vleklých nedostatkov, najmä v komunálnych službách, v stavebnej údržbe a v reštauráciách. Za účasti občanov majú ešte rýchlejšie rozširovať výrobu z miestnych zdrojov a platené služby pomocou hnutia podľa vzoru Tábor- Třebíč- Liptovský Mikuláš.

Okrem zvyšovania reálnych príjmov predstavujú významnú zložku rastu životnej úrovne našich pracujúcich prostriedky vynakladané na spoločenskú spotrebu. Vo forme spoločenskej spotreby sú obyvateľstvu poskytované bezplatné alebo veľmi zľavnené služby v školstve, kultúre, zdravotníctva, v nemocenskom a sociálnom poistení, v doprave, v telovýchove, v bytovej starostlivosti a v iných službách.

Z celkového objemu služieb poskytovaných obyvateľstvu je len asi jedna tretina krytá príjmami od obyvateľstva a dve tretiny sú hradené z verejných prostriedkov.

Rozpočtové výdavky na školstvo, kultúru, zdravotníctvo, sociálne zabezpečenie, nemocenské poistenie a ostatné kultúrno-sociálne opatrenia činia v roku 1958 celkom 36.927 mil. Kčs. Na porovnateľnej základni sa zvyšujú oproti minulému roku o 4,8 %.

Spoločenská spotreba rástla v posledných rokoch veľmi rýchlo. Z národného dôchodku pripadá na spoločenskú spotrebu väčší podiel, než je úmerné rastu osobnej spotreby a fondu akumulácie. V porovnaní s rokom 1950 stúpol v roku 1957 národný dôchodok v bežných cenách o 73 %. Výdavky na kultúrne, zdravotnícke a sociálne opatrenia sa však zvýšili o 99%. Stály rast týchto výdavkov ukazujú aj tieto čísla (na porovnateľnej základni):

Preto tiež s týmito miliardovými hodnotami musíme všetci hospodárne zaobchádzať, dôsledne uplatňovať opatrenia na ich zhospodárnenie. Pri ďalšom zvyšovaní kvality služieb máme dosiahnuť, aby rast výdavkov na spoločenskú spotrebu bol úmerný rastu národného dôchodku. Významnú úlohu tuná majú národné výbory, ktoré v školstve, kultúre, zdravotníctve a v bytovom hospodárstvo priamo hospodária s 89 % rozpočtových výdavkov na tieto účely.

Na školstvo a kultúru sa zo štátneho rozpočtu určuje 7 078 mil. Kčs.

Naša spoločnosť zabezpečuje stále väčšie čiastky na detské jasle, materské škôlky a družiny mládeže. Na jedno dieťa v jasliach poskytuje štát ročne 4.850 Kčs. Na jedno dieťa v materskej škôlke 1.723 Kčs. Na jedného žiaka v družine 481 Kčs.

V roku 1936 pripadalo na 100.000 obyvateľov 163 vysokoškolských študentov. v roku 1957 však už 570. V počte vysokoškolákov je Československo po Sovietskom sväze na druhom mieste vo svete.

Veľké čiastky sa venujú z rozpočtu na rozvoj divadiel, ktorých sieť je v Československu najhustejšia na svete. Príjmy divadiel kryjú len 37 % výdavkov. Rozdiel 163 mil. Kčs sa kryje zo štátneho rozpočtu. V štátnych kinách činil počet návštevníkov v roku 1957 celkom 187 miliónov osôb. V tomto roku sa počíta s návštevou 201 miliónov osôb. Vstupné do kín je v Československu najnižšie na svete.

V roku 1956 navštívilo osvetové podniky, napr. ochotnícke predstavenia, kultúrne akcie a zábavy, 71 miliónov osôb a v roku 1957 už 77 miliónov osôb. Obdobne hovorí o účasti širokých más na kultúrnom živote skutočnosť, že v kinách osvetových zariadení v roku 1956 činil počet návštevníkov 10 miliónov osôb a v roku 1957 už vyše 15 miliónov osôb. V roku 1957 bolo usporiadaných 832.000 podnikov v kultúrnych a osvetových zariadeniach riadených národnými výbormi a vyše 100.000 predstavení v kluboch ROH, vďaka záslužnej práci kultúrnych a osvetových pracovníkov Revolučného odborového hnutia, národných výborov, Československého sväzu mládeže a ostatných spoločenských organizácii. Pri plánovaní a organizácii kultúrnych akcií sa dobre osvedčili kultúrne kalendáre, zostavované a uskutočňované za aktívnej účasti občanov.

Tento všestranný kultúrny rozvoj ukazuje, ako spolu s rozvojom socialistickej ekonomiky rozkvitá aj socialistická kultúra v nebývalej šírke a bohatstve foriem. Tento rozvoj školstva, kultúry a umenia má zásadný význam aj pre výchovu novej mládeže, predchnutej ušľachtilými socialistickými ideami vo svojich vzťahoch k práci, ku kultúre, k pravej kráse a zmyslu života.