Na rozvoj zdravotníctva je v štátnom rozpočte určené 5.861 mil. Kčs. Počet postelí v nemocniciach na 1.000 obyvateľov sa zvýši v tomto roku na 7,34 oproti 3,35 v roku 1937. Počet lekárov na 10.000 obyvateľov sa za to isté obdobie zvýši zo 7,6 na 15,1.

Len vecné výdavky na jednu posteľ v nemocniciach činia ročne temer 10.000 Kčs. Investičný náklad na jednu posteľ činí 110.O00 Kčs. Touto veľkou starostlivosťou našej spoločnosti o človeka sa dojčenská úmrtnosť na 1.000 živo narodených detí znížila oproti roku 1937 zo 117,4 na 33,4 v roku 1957. Priemerný ľudsky vek sa oproti priemeru rokov 1929-1932 predĺžil u mužov z 51,9 rokov na 66,6 rokov a u žien z 55,2 rokov na 71,6 rokov.

Na nemocenské poistenie rozpočet poskytuje 7.254 mil. Kčs. Je to o 31,9 % viac oproti roku 1956, keď bola uskutočnená nová úprava.

Opatrenia proti zneužívaniu týchto veľkých prostriedkov, uskutočňované spoločne podnikmi, odborovými organizáciami a zdravotníckymi pracovníkmi, prinášajú už niektoré kladné výsledky. Je potrebné tieto opatrenia dôsledne ďalej uplatňovať v záujme všetkých pracujúcich..

Na sociálne zabezpečenie je v rozpočte určené 10.349 mil. Kčs. Oproti roku 1956 je to zvýšenie o 32,3 %. Tento rok bude vyplatené 9.581 mil. Kčs na 2,135.000 dôchodkov. V poľnohospodárstve počet dôchodcov dosiahne ku koncu roku už 192.000.

V bytovom hospodárstve príjmy na nájomnom a ostatné príjmy z bytového hospodárenia činia 726 mil. Kčs. Rozdiel medzi nájomným a výdavkami na bytové hospodárstvo vo výške 1.552 mil. Kčs mimo investícií hradí štát.

Na výstavbu bytov je určené v rozpočte 3.787 mil. Kčs. Okrem štátnej pomoci pri výstavbe rodinných domkov prejednávajú sa opatrenia pre rozvoj družstevnej výstavby.

Do starostlivosti národných výborov boli zverené veľké hodnoty celonárodného bohatstva. Národné výbory dnes priamo riadia dôležité úseky nášho národného hospodárstva a súčasne vzrástla aj ich účasť pri zabezpečovaní úloh v odvetviach riadených ústredne. Rozhodujúcim článkom v práci národných výborov sa tak stáva starostlivosť a zodpovednosť za rozvoj výroby. Tým súčasne sa zvyšuje aj úloha národných výborov pri zabezpečovaní efektívnosti národného hospodárstva a pri zdokonaľovaní riadenia, plánovania a financovania.

Táto stále sa zvyšujúca hospodársko-organizátorská a kultúrno- výchovná funkcia národných výborov pri zabezpečovaní miestnych a celoštátnych úloh umožňuje i vyžaduje ďalej rozvíjať účasť všetkých pracujúcich na riadení hospodárstva pri súčasnom upevňovaní jednoty miestnych a celoštátnych záujmov.

Rýchly rast rozpočtov národných výborov vyjadruje rastúci podiel národných výborov na našej socialistickej výstavbe.

Rozpočty národných výborov činia celkom 31.025 mil. Kčs. To je o 18, 5 % viac než vlani. Proti roku 1955 vzrástli rozpočty národných výborov o 100 %. Podiel rozpočtov národných výborov na celkových výdavkoch štátneho rozpočtu sa zvyšuje z 18 % v roku 1955 na 33 % v tomto roku.

Jasným dokladom o raste právomoci a zodpovednosti národných výborov za rozvoj výroby je skutočnosť, že výdavky na hospodárstvo sa od roku 1955 zvyšujú o 460 % a na kultúrne a sociálne opatrenia o 45 %.

Toto zameranie národných výborov na hospodárstvo kladie na všetkých pracovníkov národných výborov a tiež na pracovníkov finančných odborov stále vyššie nároky na zvládnutie ekonomických problémov zverených úsekov.

Predpokladom dobrého plnenia zvýšených úloh národných výborov je plnenie vlastných i štátnych príjmov, najmä na základe zvyšovania výroby a rozvoja platených služieb obyvateľstvu.

Krytie výdavkov rozpočtov národných výborov je zabezpečené vlastnými príjmami národných výborov z 19,3 %, ďalej podielom na štátnych príjmoch z 16,5 % a zvyšok 64,2 % prídelom z ústredného rozpočtu.

Vlastné príjmy činia 5.996 mil. Kčs. I keď sa oproti roku 1955 zvyšujú viac než dva razy, nevyčerpávajú všetky možnosti, lebo vlastné príjmy národných výborov by sa mohli rýchlejšie zvyšovať, najmä rozširovaním a zdokonaľovaním miestnej výroby a platených služieb obyvateľstvu, skvalitnením služieb v reštauráciách a jedálniach a rozvíjaním kultúrnych služieb. Zatiaľ však platené služby pre obyvateľstvo na úseku miestneho hospodárstva boli splnené len na 95,1 %. Stavebná a bytová údržba a opravy boli splnené len na 85,5 %. Zákazkové práce na 79,7 %. Tržby v kinách boli splnené na 96,7 %. Reštaurácie a jedálne dokonca hospodária so stratou.

V bytovej výstavbe národné výbory nesú zodpovednosť za 99 % celkového objemu občianskej bytovej výstavby. Zodpovednosť národných výborov sa ďalej zvýšila rozsiahlou decentralizáciou ako vo výrobe stavebných hmôt, tak aj v stavebníctve. Preto ešte väčšiu starostlivosť majú venovať národné výbory ako zabezpečovaniu plánu výstavby, tak aj hospodárnosti v stavebníctve.

Podiely národných výborov na štátnych príjmoch sú vyššie než v roku 1957. Rovnako tieto príjmy pramenia predovšetkým z výroby. Do rozpočtov národných výborov plynie plne daň z obratu a z výkonov podnikov miestneho hospodárstva a výrobných družstiev, dôchodková daň družstiev, daň poľnohospodárska, daň z príjmov obyvateľstva, daň živnostenská a všetky príjmy STS. Preto majú národné výbory svojou zvýšenou starostlivosťou o rozvoj výroby a služieb v celom obvode svojej pôsobnosti a za aktívnej účasti všetkých občanov dôsledne zabezpečovať vlastné i štátne príjmy a tak získať i ďalšie zdroje pre svoje doplnkové rozpočty.

Pritom národné výbory a ich finančné odbory majú zvýšiť svoju starostlivosť o správny rozpis a vymeriavanie daní v najužšej spolupráci s miestnymi národnými výbormi a občanmi. Majú lepšie preverovať daňové priznania, zabrániť daňovým únikom u špekulantov, ktorí sa bezpracne obohacujú na účet pracujúcich. Majú spolu s miestnymi národnými výbormi zabezpečiť zaplatenie dlžných daní a nedovoliť zneužívanie daňových úľav.

Je potrebné, aby národné výbory usilovali o to, aby občianska povinnosť platiť dane bola súčasne spojovaná s uvedomelou účasťou občanov na riadení hospodárstva a správe obcí a okresov, ako aj na ochrane socialistického majetku.

Významným nástrojom pre úzke spojenie riadiacej činnosti národných výborov so širokou účasťou občanov na riadení sú nové rozpočtové poriadky, ktoré v obciach do 2.000 obyvateľov sú už zavedené a v ostatných obciach budú postupne zavedené do 1. januára 1959. Tieto nové rozpočtové poriadky značne rozširujú právomoc národných výborov pri rozvíjaní výroby a používaní vytvorených zdrojov. Umožňujú široké rozvíjanie iniciatívy občanov a národných výborov. Pomáhajú, aby verejné prejednávanie rozpočtov, tak isto ako ich plnenie, sa stalo veľkou školou dobrého hospodárenia.

V Jihlavskom kraji pri verejnom prejednávaní rozpočtov uzavrelo 373 miestnych národných výborov záväzky na prekročenie príjmov, 99 miestnych národných výborov na úspory vo výdavkoch a 531 miestnych národných výborov na zostavenie doplnkových rozpočtov vo výške 1,760.000 Kčs.

Výsledkom dobrého hospodárenia národných výborov a účasti všetkých občanov pri riešení úloh národných výborov sú aj doplnkové rozpočty.

V roku 1957 boli doplnkové rozpočty zostavené v 11.761 národných výboroch vo výške 606 mil. Kčs. Je to tri a pol razy viac než v roku 1956. Nedostatkom týchto doplnkových rozpočtov však je, že len 1,6 % prostriedkov v doplnkových rozpočtoch bolo získané rozšírením miestnej výroby a platených služieb a že len 11,3 % z týchto prostriedkov je určené na ďalší rozvoj miestnej výroby a služieb. Niekde dochádza tiež k zneužívaniu doplnkových rozpočtov na nákup menej potrebných predmetov.

Veľké možnosti majú národné výbory tiež v ďalšom rozširovaní a prehlbovaní súťažného hnutia za rozvoj platených služieb a výroby z miestnych zdrojov. V rámci tohto hnutia bolo v roku 1957 zriadených 5.884 prevádzkární. Tržby týchto prevádzkární dosiahli 99 mil. Kčs. Nedostatkom však je, že len 42 % tržieb bolo od obyvateľstva.

Dobrým príkladom je Miestny národný výbor v Volnej Dobrouči v okrese Ústí nad Orlici. Tento miestny národný výbor dal do prevádzky starú tehelňu, v ktorej sa v roku 1957 vyrobilo 482.000 tehál, za ktoré národný výbor získal 243.000 Kčs, z toho 97 % od obyvateľstva. Prebytok hospodárenia činí 82.000 Kčs.

Pri riešení úloh vo svojich obvodoch za najširšej účasti občanov sa národné výbory opierajú o rozvíjanie socialistického súťaženia podľa vzoru Okresného národného výboru Kroměříž. Tejto súťaže sa zúčastňujú aj finančné odbory rád národných výborov pri zabezpečovaní svojich zvýšených úloh súťažením podľa vzoru okresov Trenčín-Kroměříž.

Významné výsledky dosiahol za uplynulý rok pracujúci ľud Slovenska. Priemyselná výroba vzrástla o 13,3 % a jej podiel na celoštátnej priemyselnej výrobe sa zvýšil z 13 % v roku 1948 na 16,7 % v minulom roku.

Objem poľnohospodárskej výroby na Slovensku vzrástol oproti roku 1956 o 6,5 %. Výrazne sa prejavilo zvýšenie výnosov cukrovky, kde hektárový výnos sa zvýšil o 41,8 % a činil 285 q. Výnos kukurice sa zvýšil o 28,4 %.

Výkup poľnohospodárskych výrobkov sa zvýšil najmä u mlieka o 16,4 %, u vajec o 19,6 %, u kukurice o 39,8 %, u cukrovky o 71,1 %.

O stále rastúcom tempe investičnej výstavby na Slovensku svedčí skutočnosť, že vlani bolo len v rámci štátnej investičnej výstavby preinvestované 6.175 mil. Kčs. V roku 1958 investície činia 7.012 mil. Kčs. V porovnaní s rokom 1948 sa zvyšujú o 236 %. Len v rámci hospodárskeho rozvoja východného Slovenska sa uskutočňuje v krajoch Košice a Prešov výstavba tak významných priemyselných objektov, ako napríklad závod na výrobu umelých vlákien v Humennom nákladom 337 mil. Kčs, hutný závod Lubeník nákladom 240 mil. Kčs, drevopriemyselné závody Hencovce nákladom 500 mil. Kčs a ďalších iných. Zahajuje sa výstavba nemocnice v Snine o kapacite 180 postelí a dojčenského ústavu v Košiciach o 100 miestach. Počet tried na všeobecné vzdelávacích školách v krajoch Košice a Prešov vzrastá o 300 tried.

Maloobchodný obrat na Slovensku sa v roku 1957 zvýšil v porovnateľných cenách o 10,7 %.

Produktivita práce v priemysle sa zvýšila o 7,3 % a v stavebníctve o 10,9 %. Plán zníženia vlastných nákladov bol splnený.

V rozpočte Slovenska na rok 1958 sú zabezpečené potrebné prostriedky pre ďalší rozvoj hospodárstva riadeného Sborom povereníkov.

Príjmy činia 15.824 mil. Kčs a výdavky 17.517 mil. Kčs.

Z výdavkov sa určuje na

Na rozvoj poľnohospodárstva sa určuje celkom 2.774 mil. Kčs okrem zliav pri nákupe osív, hnojív a stavebného materiálu. Na dlhodobý úver v poľnohospodárstve sa určuje 972 mil. Kčs.

Výdavky na školstvo a kultúru sa zvyšujú o 7,9 %. Výdavky na výstavbu činia 45 % celoštátnych investícií v školstve.

Výdavky na zdravotníctvo činia 1.491 mil. Kčs. Počet postelí v nemocniciach na 1.000 obyvateľov sa zvýši z 2,4 v roku 1937 na 5,8 v roku 1958.

Hlavným ekonomickým dôsledkom rozšírenej právomoci slovenských národných orgánov je lepšie a účinnejšie využívanie vnútorných rezerv, význam ktorých ako zdroja hospodárskeho rozvoja Slovenska a jeho ďalšej industrializácie vystupuje stále výraznejšie do popredia. Týka sa to predovšetkým poľnohospodárskej výroby, kde možnosti rozvoja napriek dosiahnutým úspechom nie sú ešte využité. Preto aj vysokú úlohu zvýšenia poľnohospodárskej výroby v tomto roku treba vidieť v súvislosti s úlohou likvidovať v krátkom čase zaostávanie poľnohospodárskej výroby na Slovensku.

Rozpočet Slovenska treba posudzovať ako súčasť celoštátneho rozpočtu, v ktorom sa zabezpečujú ďalšie veľké prostriedky pre úspešnú hospodársku výstavbu Slovenska.

Pre perspektívny rozvoj hospodárstva na Slovensku má veľký význam úspešné vyriešenie celoštátnych kľúčových problémov na Ostravsku a v ostatných centrách socialistickej výstavby, ktoré sú najvlastnejšími úlohami aj pracujúceho ľudu Slovenska. Preto tiež pracujúci Slovenska pomáhajú pri spoločnom plnení úloh v rozhodujúcich miestach socialistickej výstavby nášho štátu.

Vážené Národné zhromaždenie, súdruhovia a súdružky!

Je vám predložený štátny rozpočet Československej republiky.

Predložený rozpočet vyjadruje úlohy, ktoré sme si uložili pre tento rok na našej ceste za dovŕšenie socialistickej výstavby. Ukladáme si úlohy, splnenie ktorých je umožnené dosiahnutými výsledkami v rozvoji nášho národného hospodárstva a neochvejnou vôľou nášho ľudu pod vedením Komunistickej strany Československa a vlády Národného frontu vyriešiť všetky problémy, spojené s vybudovaním socializmu. Preto pracujúci ľud našej republiky považuje štátny rozpočet za svoj rozpočet. V tom je rozhodujúca záruka jeho úspešného splnenia.

V mene vlády navrhujem, aby Národné zhromaždenia schválilo návrh rozpočtového zákona a štátneho rozpočtu na rok 1958. (Potlesk.)

Místopředseda Fiala: Děkuji soudruhu ministru financí za jeho projev.

Přerušuji nyní schůzi do 16, 30 hod.

Místopředsedkyně Hodinová-Spurná (zvoní): Zahajuji přerušenou 24. schůzi Národního shromáždění.

Přistoupíme k rozpravě o státním rozpočtu na rok 1958.

Do rozpravy se přihlásili poslanci: Dr. Hulínský, Krejčí, inž. Baier. inž. Goppoldová, Vaverka, inž. Čtvrtníček, Pašek dr. Berák, Hrubá, Paulovič, Kozelka. Hejlová, Gažik, Vališ, Červinka, Kalinský, Drda a Cvik.

Dávám slovo posl. dr. Hulínskému.

Posl. dr. Hulínský: Vážené Národní shromáždění!

Ze státního rozpočtu na r. 1958 věnujeme jako každoročně značnou část státních výdajů na národní hospodářství, na další rozvoj průmyslové a zemědělské výroby. Z této obrovské částky připadá 32.802 mil. Kčs na investice, z toho na státní investiční výstavbu 25.588 mil. Kčs. Výdaje na investice mají zcela mimořádný význam. Zajišťují totiž naši budoucnost, jsou základem našich příštích pětiletek, dalšího růstu národního důchodu.