V predmníchovskej republike sa hospodársky, kultúrny a sociálny rozvoj pracujúceho ľudu neplánoval. O stále väčších ziskoch si robili plány len tí, ktorí mali voľnú ruku pri vykorisťovaní tak českých, ako i slovenských pracujúcich.

Keď prišli osudné dni mníchovskej zrady, českí i slovenskí robotníci, maloroľníci, učitelia alebo úradníci republiku nezradili. Milovali ju a boli odhodlaní brániť ju ako nerozlučný spoločný domov Čechov a Slovákov v pevnej istote, že je to štát so zdravými koreňmi, z ktorých môže vyrásť spravodlivosť pre všetkých občanov. Republiku zradili buržoázni držitelia štátnej moci a všetci, ktorí pre záchranu svojho bohatstva a blahobytu radšej sa poddali, obetovali národ a vlasť, než by pripustili pracujúci ľud k účasti na štátnej moci. Dokorán otvorili brány fašizmu, aby sa Československo stalo nástupišťom imperialistického vpádu na Sovietsky sväz.

Po vypuknutej zrade klérofašistickej ľudácko-gardistickej kliky, po ponížení cti slovenského národa, nastala fašistická doba temna.

V nesmiernych hrôzach druhej svetovej vojny, v ktorej sa krvavým písmom zapísala brutálnosť nacizmu do dejín ľudstva, nevýslovne ťažkú úlohu oslobodenia národov i Československej republiky prevzala tá hrdinská Sovietska armáda, ktorá bola pripravená pomôcť ľudu Československa v spravodlivom boji proti fašizmu, obrániť našu drahú vlasť už v dňoch Mníchova.

Slovenský ľud v Slovenskom národnom povstaní proti nacistickej okupácii a klérofašistickej vláde dokázal, že telom, dušou a srdcom patrí do nerozborného zväzku s bratským českým národom a do nerozlučného priateľstva s národmi Sovietskeho sväzu. Slovenské národné povstanie bolo súčasťou šľachetného oslobodzovacieho úsilia národov, v ktorom sa tak výrazne prejavila jednota národnej rýdzosti s medzinárodnou bratskou solidaritou poraziť fašizmus a dať základy novému, spravodlivému spoločenskému poriadku. Slovenské národné povstanie bolo očistným kúpeľom od mravného kalu a hriechov, napáchaných na účet obidvoch našich bratských národov českou a slovenskou buržoáziou a jej jedovatou odnožou - hlinkovskými ľudákmi a gardistami.

Po nesmiernych obetiach ľudstva krvilačnému fašizmu, po víťazstve hrdinskej Sovietskej armády nad nacistickou zlobou, zažiaril nám deň radosti v oslobodenej Československej republike.

28. október ako deň vzniku Československej republiky až v roku 1945, keď bolo vyhlásené znárodnenie priemyslu, baní, energetických zdrojov a peňažníctva, stáva sa dňom skutočnej hospodárskej a sociálnej slobody. Len vtedy, keď sloboda prestala byť výsadou pre bohatých a vábnym heslom pre robotný ľud, stala sa naša vlasť skutočnou matkou všetkým občanom.

9. máj a 28. október 1945 a februárové víťazstvo roku 1948 robia konečne úplne slobodnou a nezávislou republikou našu domovinu, keď pracujúci ľud natrvalo prevzal štátnu moc do svojich rúk.

Ako sa za 13 a najmä za posledných 10 rokov zmenil náš slovenský život! V súčasnej slovenskej literárnej a umeleckej tvorbe sa reálne odzrkadľujú úspechy i ďalšie perspektívy bohatého slovenského života. Básnik Plávka to nádherne a pravdivo vyspieval v básni Domovina moja. V pomere Čechov a Slovákov naozaj niet príčin k nedorozumeniu. Šťastne vyriešené podmienky slobodného národného života národností a bratská účinná pomoc českej robotníckej triedy Slovensku nám v krátkom čase umožnili taký hospodársky, kultúrny a sociálny vzrast, že ho budú naše detné deti a celý svet po stáročia s úctou a obdivom spomínať. Nový priemysel, široká elektrifikácia, nové bane, cestná sieť, autobusy, poľnohospodárska veľkovýroba, školy, kultúrne domy, nemocnice, zamestnanosť, tvorivá práca, zárobok, stavba bytov, vysoká spotreba potravín, šatstva, obuvi, náradia a prístrojov, sociálne starostlivosť - to všetko sú mnohotvárne skutočnosti, ktorých nebolo, alebo boli len v malej miere, a ktoré zo dňa na deň tvoria podmienky pre stále bohatší a šťastnejší život slovenského ľudu.

Neexistuje viac niekdajšie utláčané Slovensko ani zaznávaný a vykorisťovaný slovenský ľud. Nové, spriemyselnené Slovensko stalo sa presvedčivým dôkazom, ako v súťažení dvoch svetových sústav socialistická sústava má naprostú prevahu nad kapitalizmom vo všetkých odboroch života, v hospodárstve, v kultúre, vo vede, v technike, ale nadovšetko v neporovnateľne vyššom sociálnom živote pracujúcich. Veď ako porovnať milióny nezamestnaných, obavy robotníctva o zajtrajšok, hladové mzdy, trvalý hmotný úpadok roľníctva, slabé alebo žiadne sociálne zabezpečenie pracujúcich v kapitalistickom svete so skutočnosťou stáleho vzrastu životnej úrovne v krajinách, v ktorých sa ľud dobojoval k socializmu a nadšene ho buduje. Slovensko je názorným príkladom, ako v socialistickom budovaní míľovými krokmi doháňa národy, ktoré ho v minulosti predbehli. Čo zvlášť pokladám za potrebné zdôrazniť - a pripojiť sa k tomu, čo povedal i predseda Sboru povereníkov s. Strechaj - je skutočnosť, že toto nové Slovensko je výsledkom našej spoločnej bratskej česko-slovenskej spolupráce, že pri prestavbe a výstavbe Slovenska so slovenským pracujúcim ľudom stál a verne stojí všetok český pracujúci ľud!

Nadväzovaná družba medzi slovenskými a českými krajmi, vzájomná súťaž a výmena skúseností významne prispievajú nielen k utužovaniu bratského vzťahu Čechov a Slovákov, ale prinášajú aj mnoho pozitívnych výsledkov v budovaní našej spoločnej otčiny.

Rozdiel medzi tým, čo dalo pracujúcemu človeku obdobie kapitalizmu, počítajúc do toho predmníchovskú republiku, a čo pracujúcim dáva ľudovodemokratické zriadenie, veľmi výstižne vystihuje list 74 ročnej Júlie Kubáni, ktorá bola v posledných šiestich rokoch zamestnaná v Slovenských elektrozávodoch v Dolnom Kubíne a získala titul vzornej pracovníčky. Upracovanou rukou umne píše takéto úprimnú slová:

"Vychovaná bez rodičov sama sa živím od 12. roku. Musela som odísť do cudzieho sveta, lebo tuná bola veľká bieda. Na Orave neboli fabriky, nebolo zárobku. Do Budapešti ľudia cestovali peši, lebo nebolo peňazí na vlak. Musela som slúžiť. Ale krankkasu za mňa páni neplatili. Veľmi moc som skúsila a prežila, viacej som plakala ako jedla. Čože je teraz našim deťom slovenským! Majú sa ako dakedy kráľovské deti. Štát ich dobre vychováva, aj matky pracujú, majú si za čo kúpiť všetkého. A tie krásne byty. A ešte sú niektorí nie spokojní. Veď nám ešte nikdy tak nebolo ako teraz. Ja viem, aká bola bieda, ani šestáka sme nemali na petrolej do veľmi malej lampy. Ženy skoro potme sedeli a priadli, lebo nebolo zárobku. Teraz kto chce pracovať, dobre zarobí. Robotný človek má dovolenku, môže si odpočinúť, ísť na rekreáciu. Ľutujem, že som už ostarela, že už nevládzem pracovať, aby nám a našim deťom bolo ešte lepšie, ako nám je teraz."

To sú úprimné vrelé slová uznania voľakedy vykorisťovaného človeka, uznania Komunistickej strane Československa a vláde Národného frontu o našej radostnej prítomnosti a plné optimizmu do ešte krajšej budúcnosti.

Dovoľte, vážení priatelia, aby som v niekoľkých črtách poukázal, ako dnes slovenský ľud býva, ako sa stravuje, oblieka, žije v rodine a spoločensky.

O bytovej výstavbe a bytových problémoch sa už zmienili predrečníci. V kultúre bývania a bytovej hygiene pokročili sme neslýchane, a to tak v socialistických stavbách, ako aj v súkromnej bytovej výstavbe. Nemožno zastierať, že stále pociťujeme značný nedostatok bytov. Zákon o druhom päťročnom pláne národohospodárskeho rozvoja a ďalšia perspektíva bytovej výstavby sú mocným povzbudením na konečné doriešenie bytového problému.

Chcem však poukázať na to, že hoci sme na Slovensku postavili desaťtisíce krásnych bytov, slovenský ľud tieto hodnoty nie vždy dostatočne využíva. Navštívte domácnosti v novostavbách s 2 - 3 izbami. Zvonku sú to vilky a nie inak je to aj vo vnútri. Krásne zariadené spálne, jedálne, rozhlasové prijímače a nezriedka televízory. Máte však dojem, že je to pekne zariadené a čisté pre niekoho, kto príde na návštevu, ale že sa v tom málo býva. Stále pociťujete zlú tradíciu, že sa celá päť- i viacčlenná rodina tisne v kuchyni a zdravé priestory izieb využíva nedostatočne. Vieme stavať pekné byty, vkusne si ich zariadiť, musíme sa však naučiť rozumne využiť pekné slnečné izby, aby slúžili nášmu zdraviu a šťastiu.

O tom, ako sa stravujeme, uvediem aspoň niekoľko dát z roku 1936 a 1956.

Spotreba činila na hlavu občana:

V tomto porovnaní neviďme len čísla, ale premietnime si ich do života, do zdravia ľudu, veď výživa a zdravie bezprostredne súvisia. Štatistiku o spotrebe potravín, myslím, najlepšie môžeme poznať na našich deťoch a mládeži. Máme krásne, dobre živené deti, telesne pekne vyrastajúcu mládež. Som učiteľom, ťahá ma to do školy. Vo volebnom obvode zaujímam sa nielen o otázky výučby a výchovy, ale aj o sociálne položenie žiakov. Ak za mojich detských rokov z nedostatku chleba vystrojili nás do školy s pečenými zemiakmi a posoleným bôbom a počas učiteľskej praxe v Turci v predmníchovskej republike maslom natrený chlieb u žiaka na dedine býval na desiatu naprostou zriedkavosťou, dnes je chlieb či rožtek s maslom, často i salámou, bežnou vecou v kapse každého žiaka. Ak v mojich detských rokoch v školskej prestávke chudobnejší, naveky hladní žiaci pýtavali sme od blahobytnejších "daj mi kúsok chleba", dnes nie je zriedkavosťou, ako to už uviedol s. Kozelka, že v školských smetiach nájde sa nejeden nedojedený, a to maslom natrený krajec. Vše mi to pripadá, že si mládež neváži božie dary, ktoré bolo treba dorobiť usilovnou prácou. Nebolo by od veci, keby sa nad tým zamysleli rodičia v rodičovských združeniach.

Podľa prieskumu výživy obyvateľstva na Slovensku len v hornatej severovýchodnej časti Prešovského kraja kalorická hodnota stravy zaostáva. Ale i tento zjav je na ústupe. Cieľavedomou industrializáciou, združstevnením a vyššou poľnohospodárskou produkciou docielime, že v každom, i najzapadlejšom kúte Slovenska bude blahobyt. Múdre vedenie štátu i pracovité ruky ľudu dávajú na to bezpečné predpoklady.

Ubiedený hladný slovenský človek donedávna spieval pieseň:

Bože môj, Otče môj, z vysokého neba,

keď si mi dal zuby, dajže mi aj chleba.

Chvalabohu, že nám táto pieseň pripomína nenávratnú minulosť. Veď dnes je na Slovensku pre všetky pracujúce ruky dosť práce a pre všetky ruky dosť chleba.

S uznaním treba oceniť dobrú snahu a pozoruhodné výsledky kurzov varenia, ktoré na dedinách, okrem iných dobrých podujatí, poriada ČSČK. V rodinách na Slovensku sa lepšie varí, vkusne prestiera a tak sa tvorí príjemné domáce prostredie, plné teplého kúzla.

Stravovanie našich pracujúcich v závodných jedálňach a detí v predškolnom a školskom veku v školských jedálňach je veľkou sociálnou výhodou, ktorú poskytuje naše ľudovodemokratické zriadenie. Bolo dávnou túžbou robotníctva nahradiť kanvičku čiernej kávy a kus suchého chleba teplou výživnou stravou cez obedňajšiu prestávku v závodnej jedálni. Táto túžba sa splnila. Máme množstvo závodných jedální, ktoré lacno za prispievania ROH dobre plnia svoju úlohu pre uspokojenie pracujúcich. Pravda, nie všade. Robotníctvo na Slovensku nezúčastňuje sa na spoločnom stravovaní v dostatočnej miere. Je celý rad závodov, v ktorých výhody spoločného stravovania využíva len 20 - 30 % robotníkov. Prečo je tak? Nedostatky, ktoré sa vyskytujú, nie sú v zákonných opatreniach, ale v mnohých závodných a školských jedálňach. A to tak v správe, ako aj v personáli. Kuchársky personál nie je na dobrej úrovni, hygiena spoločného stravovania na mnohých miestach nevyhovuje. Ešte vážnejšie je, že kalorická hodnota stravy nezodpovedá namáhavej práci v tom - ktorom závode. To je vážna otázka, ktorú treba pre prospech pracujúcich vyriešiť serióznymi prepočtami cien, zlepšením odbornosti personálu a použitím kvalitnejších potravín, z ktorých sa jedlá pripravujú.

Na jednej besede s občanmi v Liptove rozhovorili sme sa o zárobkoch a životnej úrovni. Občania s vďakou hodnotili nesmierne sociálne vymoženosti, a to zabezpečenie trvalej práce, základných životných potrieb, i skutočnosť, že odstránením vykorisťovania, nadmerného bohatstva jednotlivcov, ich ziskuchtivosti a nespravodlivosti, sa odstránila i bieda a nízka úroveň pracujúcich. Jedna zo ženičiek celkom srdečným spôsobom v diskusii poznamenala: "Dobre nám je, muž zarobí, ja zarobím, ale bolo by ešte lepšie, keby bolo alebo viac peňazí, alebo keby boli potraviny lacnejšie."

Snažil som sa najzrozumiteľnejším spôsobom vysvetliť, že keby bolo viac peňazí, boli by potraviny o to viac ešte drahšie. Množstvo peňazí je v našej republike v rovnováhe s množstvom vyprodukovaných tovarov či v priemysle, či v pôdohospodárstve. Ceny v maloobchodnom predaji vláda neurčuje podľa ľubovôle. Keby mzdy a ceny nezodpovedali množstvu a akosti výrobkov, nastalo by narušenie zdravej hospodárskej rovnováhy. Ďalej, že nemožno nevidieť spotrebné dane, ktoré sú finančným zdrojom pre veľké náklady štátu na investície, zdravie, kultúru, sociálne potreby ľudu, na správu a obranu štátu.

Cítil som však, že problém vyšších cien plastickejšie známym biblickým dejom vystihla druhá pohotová účastníčka na besede. Povedala: "Dokiaľ budeme mať tučné a chudé kravy, plné a prázdne klasy, ako za čias faraóna v Egypte, budú aj vysoké ceny potravín. Aké sú kravy a úrody u súkromne hospodáriacich roľníkov a v slabo prosperujúcich družstvách?" - pýtala sa. "Chudé! V dobrých družstvách sú plné klasy, bohaté úrody, tučné kravy, hojnosť mlieka, masla i mäsa. Keď budeme mať len plné klasy a len tučné kravy, len dobré družstvá, a to v každej obci na celom Slovensku, budú aj potraviny lacnejšie."

Nazdám sa, že je to účinný recept na zníženie cien a rada nad zlato pre poľnohospodárov nielen pre zbývajúcu časť obdobia našej druhej päťročnice, ale natrvalo v našom poľnohospodárstve.

Ide o to, aby sme rozumom i srdcom pochopili veľkosť a šľachetnosť našich spoločných podujatí a zaujali správny mravný postoj ku všetkým dielčím momentom veľkého budovateľského procesu pri dovŕšení socializmu. Zvlášť jasne cítime, že na úseku socializácie poľnohospodárstva je potrebný rýchlejší pokrok v myslení, aby sa ľudia na dedine vymanili z hraníc osobnej zaujatosti, z egoizmu, zo zajatia predsudkov a osobne v svornej spolupráci sa stretali nielen na veľkých nivách scelených polí, ale i v hlbokom pochopení bratstva, ktoré nekončí na hraniciach chotára, ale v krásnom súzvuku a spolupráci ľudsky a bratsky stretá sa s robotníkmi v továrňach, s pracovníkmi v školách, v úradoch, vo vedách a v umeniach.