Čtvrtek 26. března 1959

Uvážíme-li, že se těmto starodůchodcům a občanům s nízkými důchody dostává současně i vylepšení snížením cen hlavně u některých potravin, kde tyto hrají právě u těchto lidí důležitou roli, pak vidíme, jakou ohromnou cenu pro ně má toto další opatření naší strany a vlády.

Toto opatření současně odstraňuje i některé nesprávnosti v chápání významu socialistického zabezpečení. V celostátní diskusi k XI. sjezdu strany i k dopisu ÚV KSČ z listopadu 1958 byla vznesena řada kritických připomínek právě k tomu, že bývalí byrokraté a vysocí důstojníci, vzhledem k dřívějším platům dostávali i vysoké důchody. Tato situace byla kritizována i směrem k některým bývalým funkcionářům ozbrojených sil. Proto s plným uspokojením přijímáme rozhodnutí o odstranění těchto nesprávností. Dnes socialistické zabezpečení je nutno chápat především z hlediska zabezpečení každého pracujícího v době stáří a pracovní neschopnosti a nemůže se tedy řídit jedině výší příjmů v době jeho pracovního zařazení. Přitom nelze k této otázce přistupovat rovnostářsky, ale musí se též brát plně v úvahu odměňování podle skutečných zásluh při budování socialistické společnosti.

Zároveň s úpravami všech důchodů jsou projednávaným vládním návrhem zákona řešeny některé změny v sociálním zaopatření příslušníků ozbrojených sil, kterými se mění a doplňuje zákon číslo 33 z roku 1957 podle výsledků diskuse k dopisu ÚV KSČ podle zásad úpravy sociálního zabezpečení, podle již projednané úpravy přídavků na děti a v neposlední řadě podle zkušeností získaných při provádění sociálního zaopatření v oboru působnosti MNO a vnitra. Jedná se o úpravu výše horní hranice důchodu, která bude i nadále shodná s hranicí I. kategorie v civilním sektoru u výkonných letců a u ostatních příslušníků ozbrojených sil je stanovena hranice 2000 Kčs. Toto řešení je určitě správné a jistě ještě více upevní vztah lidu k armádě. Naši občané si váží a správně dnes oceňují těžkou službu v ozbrojených silách, současně ještě vyžadují, aby rozpory byly řešeny v souladu s ostatními úseky našeho života.

Diskuse se též zabývala otázkou výsluhového důchodu u příslušníků ozbrojených sil z povolání mladších 55 let. Tito soudruzi po svém propuštění, vzhledem k svému věku a stupni vyčerpání v náročné službě v ozbrojených silách mohou však ještě pracovat v občanském zaměstnání a za svou dosavadní službu je jim přiznán přiměřený důchod. Rozborem bylo zjištěno, že bude účelné výši tohoto částečného výsluhového důchodu řešit podle toho, jak který soudruh je v novém občanském zaměstnání odměňován. Tím dojde k odstranění některých negativních jevů, které se v sociálním zaopatření příslušníků ozbrojených sil vyskytly. Toto navrhované opatření je beze sporu správné a bude jistě kladně hodnoceno nejen našimi pracujícími v civilu, ale i samotnými příslušníky ozbrojených sil. V současné době v kapitalistických zemích zvláště pak v západním Německu haraší se se zbraněmi. My, příslušníci ozbrojených sil, jsme si toho plně vědomi a proto celá naše práce a úsilí směřuje k tomu, abychom se všemi pracujícími opřeni o velký socialistický tábor stáli pevně na obraně míru, který je tak důležitý a prospěšný pro mírovou výstavbu naší vlasti.

Naše strana a vláda vyvíjí úsilí, aby se totiž každému dostalo to, co si zaslouží, a na druhé straně, aby v celé naší společnosti se úměrně našim možnostem stále zvyšovala jejich životní úroveň. Takový je tedy, soudružky a soudruzi, výsledek opatření naší strany a vlády na úseku sociálního zabezpečení našich občanů, který je shodný s jejich připomínkami a diskusí k těmto otázkám. Proto my, poslanci, jistě radostně budeme pro tato opatření nejen hlasovat, ale pomůžeme v praxi tyto zákony také prosazovat a uskutečňovat. (Potlesk.)

Podpredseda Valo: Posledným prihláseným rečníkom je posl. Tonhauser. Dávam mu slovo.

Poslanec Tonhauser: Súdružky a súdruhovia!

Po slávnom víťazstve Sovietskeho sväzu nad fašizmom, ľud našej československej vlasti, ako aj v iných ľudovodemokratických štátoch, rozhodol sa pre socialistický spoločenský poriadok.

V ľudovodemokratických štátoch sa v krátkej dobe uskutočnili hlboké hospodárske a sociálne premeny.

Pracujúci ľud pod vedením svojich komunistických a robotníckych strán definitívne prevzal vládu do svojich rúk. V ústavách ľudovodemokratických štátov podobne, ako je tomu v ústave Sovietskeho sväzu, každému je zaručené právo na prácu, na odpočinok, na vzdelanie a sociálne zabezpečenie. Tieto práva sú zaručené štátom. Zákony a nariadenia v socialistických štátoch sú pre prospech a šťastie pracujúceho ľudu.

V minulosti tomu tak nebolo. V čase hospodárskej krízy v predmníchovskej republike KSČ v parlamente navrhovala také zákony, ktoré mali riešit ťažké postavenie pracujúceho ľudu. Pravda, riešenie pálčivej biedy robotníctva a zadĺženého roľníctva by sa bolo dotklo bohatých vrstiev. Preto sa návrhy neuzákonili.

V máji roku 1937 sa v Robotníckom dome v Banskej Bystrici konala pamätná celoslovenská konferencia KSČ. Na jej programe bola životne dôležitá otázka o Pláne hospodárskeho, sociálneho a kultúrneho povznesenia Slovenska. Referát s. Širokého a uznesenia konferencie sú presvedčivými dokladmi, ako naša strana v pohnutých časoch vzrastajúceho fašismu a akútneho nebezpečenstva vojny cítila s pracujúcim ľudom a s jeho potrebami. A nielen cítila. Ukazovala mu jasnú cestu a cieľ.

Veľkorysé reálne plány spriemyselnenia Slovenska, povznesenie slovenského poľnohospodárstva, cieľavedomá cesta k zabezpečeniu práv a blahobytu pracujúcich, to bolo ako záblesk nového života slovenského ľudu vo vtedajších ťažkých časoch.

Slovenská buržoázia a buržoázne strany na Slovensku sa vysmievali z našich hospodárskych, sociálnych a kultúrnych plánov. Hovorili, že sme utopisti a fantasti. Keby sme vraj dostali vládu do rúk, zapríčinili by sme neslýchaný hmotný a kultúrny úpadok národa.

A pravdou je, že ani Hodža s programom zelenej roľníckej demokracie, ani Dérer so svojím salónnym sociáldemokratizmom nevyjadrovali potreby rozvoja slovenskej spoločnosti. A už tým menej vyjadrovali potreby slovenského ľudu Hlinkovi ľudáci. Ľudáckym programom bola v materiálnom ohľadne bieda, v intelektuálnom temnota a prežitky stredoveku.

Komunistický plán povznesenia Slovenska, vyjadrený pred 22 rokmi, nepriatelia robotníckej triedy a pracujúcich nazvali utópiou. Keď ho dnes študujeme a porovnávame so skutočnosťou, akú sme v ľudovodemokratickom Československu pod vedením KSČ v hospodárstve, v kultúre a v sociálnej úrovni ľudu dosiahli, vidíme, že to bol dobrý a jednako skromný plán. My sme ho dávno splnili a vysoko prekročili. Ľudovodemokratický československý štát, ako štát robotníkov, roľníkov a pracujúcej inteligencie, za nesmierne krátku dobu odstránil základnú príčinu zaostalosti a biedy slovenského ľudu.

Súdružky a súdruhovia! Prečo spomínam banskobystrickú konferenciu KSČ z r. 1937? Preto, aby nám a nášmu ľudu teraz, keď na pôde Národného zhromaždenia vynášame zákony o významnom zvýšení sociálnej úrovne ľudu, bolo jasné, že KSČ bola a je vernou zástankyňou ľudu, spoľahlivou organizátorkou úspechov v socialistickom budování, v zabezpečení hmotného blahobytu, kultúrneho rozvoja a šťastia pracujúcich.

O správnosti politiky našej rodnej strany nič nesvedčí krajšie, ako dosiahnuté výsledky. Zníženie cien, siedme v poradí od r. 1953, zvýšenie dôchodkov a prídavkov na deti, najlepšia sociálna zdravotná starostlivosť o pracujúcich na svete, plná zamestnanosť, jasná perspektíva zo dňa na deň bohatšieho a šťastnejšieho života, to je reálny program Komunistickej strany Československa. Tento program si úprimne osvojil a s nadšením ho plní všetok ľud našej vlasti, stmelený v Národnom fronte. (Potlesk.)

V popredí všetkého nášho snaženia v hospodárskej oblasti vyniká snaha o zvýšenie životnej úrovne ľudu. Zvyšenie životnej úrovne ľudu je zákonitým procesom v socialistickom hospodárstve. Znižovanie maloobchodných cien tovarov, sústavné zlepšovanie nemocenského a dôchodkového zabezpečenia, skracovanie pracovného času, vzrast osobnej i spoločenskej spotreby to všetko sú dôsledky správnej hospodárskej cesty socialistického štátu. U nás, ako v každej socialistickej krajine, je samozrejmosťou, že naše hospodárstvo rok od roka zaznamenáva prudký vzostup. Staviame nové a modernizujeme doterajšie zariadenie priemyslovej výroby. Industrializácia Slovenska je osobitná radostná skutočnosť nesmierneho významu. Socializácia poľnohospodárstva už priniesla prenikavé výsledky v produkcii výrobkov. Ťažkosti, ktoré sú sprievodným zjavom v prebudování nášho poľnohospodárstva, nás nemýlia, i keď nám treba povedať, že naši pracujúci by boli vďačne prijali zprávu aj o znížení cien mäsa. Keď bude živočíšna výroba jatočného dobytka na podklade dostatku domácich krmív vyššia, znížíme aj cenu mäsa. Poľnohospodárstvo je úsek, ktorému práve v záujme blahobytu pracujúcich, no predovšetkým v záujme roľníkov samotných, venujeme prvoradú pozornosť. Presvedčení sme, že naše poľnohospodárstvo pre zásobovanie národa vyprodukuje toľko, aby životná úroveň mohla rásť ešte rapídnejšie.

Zákony, o ktorých dnes rokujeme, najužšie súvisia s rastom životnej úrovne. List ÚV KSČ vyvolal nesmiernu tvorčiu iniciatívu našich pracujúcich. Nebývalý je záujem nášho ľudu o hospodárske problémy, o kultúru, o sociálne napredovanie. Je radostné, že tento záujem sa javí nielen v teoretizovaní a úvahách, ale má on výraz v každodennej usilovnej tvorivej práci, z ktorej rastie náš blahobyt.

Hospodárske úspechy v našej vlasti vytvorili predpoklady pre zvýšenie životnej úrovne našich pracujúcich.

XI. sjazd KSČ stanovil zabezpečiť, aby pri ďalšom celkovom raste osobnej spotreby nášho obyvateľstva rýchlejšie rástla osobná spotreba rodín s nižšími prijmami na hlavu, predovšetkým s viac deťmi.

Ústredný výbor KSČ preto po diskusii s pracujúcimi navrhol medzi inými sociálnymi opatreniami zvýšiť prídavky na tretie a ďalšie dieťa a uvoľniť na tento účel asi 500 miliónov korún ročne.

Okrem toho navrhol preskúmať možnosť pre poskytovanie prídavkov diferencovane podľa výšky príjmov na osobu v jednotlivých rodinách.

V Banskobystrickom kraji sme za január 1959 vyplatili na detske prídavky 11 652 270 Kčs. Po zvýšení od 1. apríla 1959 sa bude vyplácať mesačne vyše 13 miliónov, tj. o 2 milióny korún viac. Dotýka sa to 141 530 detí do 14 rokov. Podotýkam, že v kraji máme 36 610 študujúcej a učňovskej mládeže, z ktorej veľká väčšina dostane detské prídavky i po 14 rokoch. Tu sa tiež prejavuje veľká starostlivosť strany a vlády Národného frontu o našu mladú generáciu.

Naša mládež sa za túto starostlivosť vlády snaží odvďačiť tým, že sa aktívne zapája do budovateľskej práce. V roku 1958 naši mladí odpracovali len v Banskobystrickom kraji 2 242 216 hodín na rôznych dobrovoľných prácach, najmä pri úpravách lúk a pasienok. Hodnota práce činila výše 4 milióny korún a bolo upravených vyše 41 tisíc hektárov lúk.

Na počesť III. sjazdu ČSM rozbierala vyše 5000 ton železného šrotu. Pracuje na melioračných prácach a pri prácach kultúrnych zariadení, kde dosahuje pekné výsledky. Veď len v našom kraji sa v roku 1958 vybudovalo 72 kultúrnych domov a 202 učební.

Naša mládež si starostlivosť strany a vlády veľmi cení. Pravda, nielen mládež. Všetci pracujúci našej republiky 8. marca 1959 radostne vítali uznesenie ÚV KSČ o ďalšom znížení cien spotrebného tovaru a mnohých potravín. V našom kraji bol prejavený veľký záujem o výsledky rokovania Ústredného výboru KSČ. Nasvedčuje tomu napríklad, že noviny boli 8. a 9. marca 1959 za niekoľko hodín rozobrané.

V závodoch a podnikoch sa prevádzali mimoriadne desaťminútovky, kde sa pracujúci podrobne oboznámili s opatreniami ÚV KSČ.

Veľký záujem prejavili predovšetkým o zvýšenie a úpravu rodinných prídavkov na deti a s tužkou v ruke prepočítavali, o koľko sa ich príjmy v rodine zvýšia, o koľko viac predmetov dennej potreby si budú môcť nakúpiť.

V mojom volebnom obvode, okres Zvolen, je 12 695 rodín, ktoré poberajú prídavky na deti. 9163 rodín poberá celé, teda normálne rodinné prídavky, a 3532 rodín poberá znížené prídavky, lebo vlastnia pôdu nad pol hektára a v oblasti pastvinárskej nad 2 hektáre. V tomto obvode sa prídavky na deti zvýšia u 2285 rodín, a to o 309 600 korún mesačne.

Zvýšenie rodinných prídavkov sa v prevážnej väčšine týka rodín s hrubým mesačným príjmom do 1400 korún, teda robotníkov a ostatných pracujúcich, u ktorých sa týmto podstatne zvýšia mesačne príjmy.

Priaznivý ohlas zvýšenia rodinných prídavkov bol u našich občanov predovšetkým v tom, že si správne uvedomujú možnosti ďalšieho znižovanie cien a zvyšovania životnej úrovne, ktoré sú v ich rukách a schopnostiach. Sú si vedomí, že len na základe zvyšovania produktivity práce možno zvyšovať blahobyt ľudu.

Ako prijal náš pracujúci ľud uznesenia ÚV KSČ o zvýšení životnej úrovne, na to uvediem jeden z mnohých príkladov: Súdruh Martin Priadka, pomocný robotník v Podpolianskych strojárňach v Detve, keď sa dozvedel, že na svojich 5 detí bude poberať o 240 korún mesačne viac, povedal: "Teším sa zvýšeniu rodinných prídavkov a budem svoje deti vychovávať tak, aby boli osožné štátu a vrátili to dvojnásobne socialistickej spoločnosti, lebo viem, že je to z práce rúk spoločnosti a tam sa to má aj vrátiť svedomitou prácou." (Potlesk.)

Je to prejav, v ktorom sa odzrkadľuje mienka našich pracujúcich, ktorí sú svedomití hospodári na svojich pracoviskách a ktorí budovateľskou prácou a svedomitou výchovou svojich detí dokazujú vernosť a lásku svojej socialistickej vlasti.

Pracovné kolektivy v závodoch i JRD si uvedomujú, že šťastie a spokojnosť spoločnosti pramení v tvorivej a činorodej práci. V početnom množstve sa zaväzujú usilovnou a dobre organizovanou prácou prekračovať plánované úkoly.

V Podpolianskych strojárňach v Detve sa zaviazali vyrobiť v nadpláne 4 kusy autorýpadiel. Ipeľské tehelne vyrobia 40 000 kusov tehál v nadpláne, Dielne pre opravu vozidiel, nositeľ Radu Klementa Gottwalda, závod Zvolen, vytvorí kolektív pre dosiahnutie titulu "Brigáda socialistickej práce" a zozbiera 1000 ton šrotu. Strojníckostavebná priemyslová škola vo Zvolene sa z tejto príležitosti zaväzuje odpracovať pri zveľadení mesta 10 500 hodín namiesto pôvodných 7500.

Keď sa pracujúci v našom kraji dozvedeli o týchto významných opatreniach, spontánne prepracovali a zvýšili svoje socialistické záväzky. Toto je svedectvom, ako sa stále viac upevňuje dôvera pracujúcich v politiku našej strany a vlády Národného frontu.

Pracujúci si uvedomujú, že čím vyspelejšia je socialistická, výroba, tým viac hmotného i kultúrneho bohatstva prináša obyvateľstvu, tým viac stúpa blahobyt celého národa. Socialistická vláda vyjadruje vôlu národa a slúži jeho záujmom. Neustále zvyšovať hmotnú a kultúrnu úroveň pracujúcich je prirodzený zákon socialistickej spoločnosti. Netreba osobitne hovoriť, ako úplne opačným smerom, proti záujmom pracujúcich, ide hospodársky a sociálny vývoj v kapitalizme. XX. a XXI. sjazd Komunistickej strany Sovietskeho sväzu ukázal celému svetu ohromné prednosti a prevahu socialistického zriadenia nad zriadením kapitalistickým.

S. Chruščov na XXI. sjazde KSSS povedal, že výplaty v rámci sociálneho poistenia v roku 1958 činili vyše 215 miliárd rubľov a v roku 1965 budú činiť vyše 360 miliárd. To príkladne ukazuje, ako sociálna starostlivosť v Sovietskom sväze stúpa.

V kapitalistických štátoch to vyzerá inak. Vo väčšine kapitalistických krajín v sociálnych nárokoch platí pre ženy jednaká veková hranica ako pre mužov. Výnimku majú napr. vo Švajčiarsku, kde muži majú nárok na dôchodok od 65 rokov a ženy od 63 rokov. V Anglicku od 65 rokov a ženy od 60. Vo Švédsku poskytujú dôchodok až od 67 rokov života rovnako pre mužov i ženy.

Pri pohľade na sociálne zabezpečenie občanov v rôznych krajinách vidíme, že v Sovietskom sväze a u nás máme najlepšie nemocenské a dôchodkové zabezpečenie na svete.

Pri veľkom tvorčom úsilí a napredovaní nespúšťame zo zreteľa, že vládcovia v kapitalistickom svete hľadia na nás so závisťou a s nenávisťou. V situácii, keď odveký nepriateľ mieru a ľudstva, obnovený militarizmus v Nemeckej spolkovej republike za podpory severoamerických imperialistov ohrozuje nás a celé mierumilovné ľudstvo, vynakladáme všetko úsilie, aby naša ľudovodemokratická vlasť bola nezdolnou pevnosťou a oporou mieru. Rast životnej úrovne, spokojnosť a šťastie našich rodín iste významne prispieva k stále pevnejšej morálno-politickej jednote všetkého nášho ľudu i k nerozrušiteľnej jednote celého socialistického tábora. To je aj príťažlivý príklad všetkým pracujúcim, ktorí ešte trpia v kapitalistickom jarme.

Súdružky a súdruhovia! Pred 30 rokmi súdruha Gottwalda v buržoáznom parlamente v predmníchovskej republike obvinili, že sa chodí učiť do Sovietskeho sväzu. Povedal: "Áno. My sa učíme a budeme sa učiť od Sovietskeho sväzu."

Bolo a je správné, že podľa príkladu s. Gottwalda my všetci a všetok náš ľud sa učíme u našich drahých sovietskych priateľov. Budeme sa ešte svedomitejšie učiť, aby sme podľa sovietskeho príkladu nadšenou budovateľskou prácou dobudovali socializmus, zvelebili bohatstvo a kultúru v našej otčine a najúčinnejšie prispeli k obrane trvalého svetového mieru! (Potlesk.)

Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP