Uvážíme-li, že se těmto starodůchodcům
a občanům s nízkými důchody
dostává současně i vylepšení
snížením cen hlavně u některých
potravin, kde tyto hrají právě u těchto
lidí důležitou roli, pak vidíme, jakou
ohromnou cenu pro ně má toto další opatření
naší strany a vlády.
Toto opatření současně odstraňuje
i některé nesprávnosti v chápání
významu socialistického zabezpečení.
V celostátní diskusi k XI. sjezdu strany i k dopisu
ÚV KSČ z listopadu 1958 byla vznesena řada
kritických připomínek právě
k tomu, že bývalí byrokraté a vysocí
důstojníci, vzhledem k dřívějším
platům dostávali i vysoké důchody.
Tato situace byla kritizována i směrem k některým
bývalým funkcionářům ozbrojených
sil. Proto s plným uspokojením přijímáme
rozhodnutí o odstranění těchto nesprávností.
Dnes socialistické zabezpečení je nutno chápat
především z hlediska zabezpečení
každého pracujícího v době stáří
a pracovní neschopnosti a nemůže se tedy řídit
jedině výší příjmů
v době jeho pracovního zařazení. Přitom
nelze k této otázce přistupovat rovnostářsky,
ale musí se též brát plně v úvahu
odměňování podle skutečných
zásluh při budování socialistické
společnosti.
Zároveň s úpravami všech důchodů
jsou projednávaným vládním návrhem
zákona řešeny některé změny
v sociálním zaopatření příslušníků
ozbrojených sil, kterými se mění a
doplňuje zákon číslo 33 z roku 1957
podle výsledků diskuse k dopisu ÚV KSČ
podle zásad úpravy sociálního zabezpečení,
podle již projednané úpravy přídavků
na děti a v neposlední řadě podle
zkušeností získaných při provádění
sociálního zaopatření v oboru působnosti
MNO a vnitra. Jedná se o úpravu výše
horní hranice důchodu, která bude i nadále
shodná s hranicí I. kategorie v civilním
sektoru u výkonných letců a u ostatních
příslušníků ozbrojených
sil je stanovena hranice 2000 Kčs. Toto řešení
je určitě správné a jistě ještě
více upevní vztah lidu k armádě. Naši
občané si váží a správně
dnes oceňují těžkou službu v ozbrojených
silách, současně ještě vyžadují,
aby rozpory byly řešeny v souladu s ostatními
úseky našeho života.
Diskuse se též zabývala otázkou výsluhového
důchodu u příslušníků
ozbrojených sil z povolání mladších
55 let. Tito soudruzi po svém propuštění,
vzhledem k svému věku a stupni vyčerpání
v náročné službě v ozbrojených
silách mohou však ještě pracovat v občanském
zaměstnání a za svou dosavadní službu
je jim přiznán přiměřený
důchod. Rozborem bylo zjištěno, že bude
účelné výši tohoto částečného
výsluhového důchodu řešit podle
toho, jak který soudruh je v novém občanském
zaměstnání odměňován.
Tím dojde k odstranění některých
negativních jevů, které se v sociálním
zaopatření příslušníků
ozbrojených sil vyskytly. Toto navrhované opatření
je beze sporu správné a bude jistě kladně
hodnoceno nejen našimi pracujícími v civilu,
ale i samotnými příslušníky ozbrojených
sil. V současné době v kapitalistických
zemích zvláště pak v západním
Německu haraší se se zbraněmi. My, příslušníci
ozbrojených sil, jsme si toho plně vědomi
a proto celá naše práce a úsilí
směřuje k tomu, abychom se všemi pracujícími
opřeni o velký socialistický tábor
stáli pevně na obraně míru, který
je tak důležitý a prospěšný
pro mírovou výstavbu naší vlasti.
Naše strana a vláda vyvíjí úsilí,
aby se totiž každému dostalo to, co si zaslouží,
a na druhé straně, aby v celé naší
společnosti se úměrně našim možnostem
stále zvyšovala jejich životní úroveň.
Takový je tedy, soudružky a soudruzi, výsledek
opatření naší strany a vlády
na úseku sociálního zabezpečení
našich občanů, který je shodný
s jejich připomínkami a diskusí k těmto
otázkám. Proto my, poslanci, jistě radostně
budeme pro tato opatření nejen hlasovat, ale pomůžeme
v praxi tyto zákony také prosazovat a uskutečňovat.
(Potlesk.)
Podpredseda Valo: Posledným prihláseným
rečníkom je posl. Tonhauser. Dávam
mu slovo.
Poslanec Tonhauser: Súdružky a súdruhovia!
Po slávnom víťazstve Sovietskeho sväzu
nad fašizmom, ľud našej československej
vlasti, ako aj v iných ľudovodemokratických
štátoch, rozhodol sa pre socialistický spoločenský
poriadok.
V ľudovodemokratických štátoch sa v krátkej
dobe uskutočnili hlboké hospodárske a sociálne
premeny.
Pracujúci ľud pod vedením svojich komunistických
a robotníckych strán definitívne prevzal
vládu do svojich rúk. V ústavách ľudovodemokratických
štátov podobne, ako je tomu v ústave Sovietskeho
sväzu, každému je zaručené právo
na prácu, na odpočinok, na vzdelanie a sociálne
zabezpečenie. Tieto práva sú zaručené
štátom. Zákony a nariadenia v socialistických
štátoch sú pre prospech a šťastie
pracujúceho ľudu.
V minulosti tomu tak nebolo. V čase hospodárskej
krízy v predmníchovskej republike KSČ v parlamente
navrhovala také zákony, ktoré mali riešit
ťažké postavenie pracujúceho ľudu.
Pravda, riešenie pálčivej biedy robotníctva
a zadĺženého roľníctva by sa bolo
dotklo bohatých vrstiev. Preto sa návrhy neuzákonili.
V máji roku 1937 sa v Robotníckom dome v Banskej
Bystrici konala pamätná celoslovenská konferencia
KSČ. Na jej programe bola životne dôležitá
otázka o Pláne hospodárskeho, sociálneho
a kultúrneho povznesenia Slovenska. Referát s. Širokého
a uznesenia konferencie sú presvedčivými
dokladmi, ako naša strana v pohnutých časoch
vzrastajúceho fašismu a akútneho nebezpečenstva
vojny cítila s pracujúcim ľudom a s jeho potrebami.
A nielen cítila. Ukazovala mu jasnú cestu a cieľ.
Veľkorysé reálne plány spriemyselnenia
Slovenska, povznesenie slovenského poľnohospodárstva,
cieľavedomá cesta k zabezpečeniu práv
a blahobytu pracujúcich, to bolo ako záblesk nového
života slovenského ľudu vo vtedajších
ťažkých časoch.
Slovenská buržoázia a buržoázne
strany na Slovensku sa vysmievali z našich hospodárskych,
sociálnych a kultúrnych plánov. Hovorili,
že sme utopisti a fantasti. Keby sme vraj dostali vládu
do rúk, zapríčinili by sme neslýchaný
hmotný a kultúrny úpadok národa.
A pravdou je, že ani Hodža s programom zelenej roľníckej
demokracie, ani Dérer so svojím salónnym
sociáldemokratizmom nevyjadrovali potreby rozvoja slovenskej
spoločnosti. A už tým menej vyjadrovali potreby
slovenského ľudu Hlinkovi ľudáci. Ľudáckym
programom bola v materiálnom ohľadne bieda, v intelektuálnom
temnota a prežitky stredoveku.
Komunistický plán povznesenia Slovenska, vyjadrený
pred 22 rokmi, nepriatelia robotníckej triedy a pracujúcich
nazvali utópiou. Keď ho dnes študujeme a porovnávame
so skutočnosťou, akú sme v ľudovodemokratickom
Československu pod vedením KSČ v hospodárstve,
v kultúre a v sociálnej úrovni ľudu
dosiahli, vidíme, že to bol dobrý a jednako
skromný plán. My sme ho dávno splnili a vysoko
prekročili. Ľudovodemokratický československý
štát, ako štát robotníkov, roľníkov
a pracujúcej inteligencie, za nesmierne krátku dobu
odstránil základnú príčinu
zaostalosti a biedy slovenského ľudu.
Súdružky a súdruhovia! Prečo spomínam
banskobystrickú konferenciu KSČ z r. 1937? Preto,
aby nám a nášmu ľudu teraz, keď na
pôde Národného zhromaždenia vynášame
zákony o významnom zvýšení sociálnej
úrovne ľudu, bolo jasné, že KSČ
bola a je vernou zástankyňou ľudu, spoľahlivou
organizátorkou úspechov v socialistickom budování,
v zabezpečení hmotného blahobytu, kultúrneho
rozvoja a šťastia pracujúcich.
O správnosti politiky našej rodnej strany nič
nesvedčí krajšie, ako dosiahnuté výsledky.
Zníženie cien, siedme v poradí od r. 1953,
zvýšenie dôchodkov a prídavkov na deti,
najlepšia sociálna zdravotná starostlivosť
o pracujúcich na svete, plná zamestnanosť,
jasná perspektíva zo dňa na deň bohatšieho
a šťastnejšieho života, to je reálny
program Komunistickej strany Československa. Tento program
si úprimne osvojil a s nadšením ho plní
všetok ľud našej vlasti, stmelený v Národnom
fronte. (Potlesk.)
V popredí všetkého nášho snaženia
v hospodárskej oblasti vyniká snaha o zvýšenie
životnej úrovne ľudu. Zvyšenie životnej
úrovne ľudu je zákonitým procesom v
socialistickom hospodárstve. Znižovanie maloobchodných
cien tovarov, sústavné zlepšovanie nemocenského
a dôchodkového zabezpečenia, skracovanie pracovného
času, vzrast osobnej i spoločenskej spotreby to
všetko sú dôsledky správnej hospodárskej
cesty socialistického štátu. U nás,
ako v každej socialistickej krajine, je samozrejmosťou,
že naše hospodárstvo rok od roka zaznamenáva
prudký vzostup. Staviame nové a modernizujeme doterajšie
zariadenie priemyslovej výroby. Industrializácia
Slovenska je osobitná radostná skutočnosť
nesmierneho významu. Socializácia poľnohospodárstva
už priniesla prenikavé výsledky v produkcii
výrobkov. Ťažkosti, ktoré sú sprievodným
zjavom v prebudování nášho poľnohospodárstva,
nás nemýlia, i keď nám treba povedať,
že naši pracujúci by boli vďačne
prijali zprávu aj o znížení cien mäsa.
Keď bude živočíšna výroba
jatočného dobytka na podklade dostatku domácich
krmív vyššia, znížíme aj cenu
mäsa. Poľnohospodárstvo je úsek, ktorému
práve v záujme blahobytu pracujúcich, no
predovšetkým v záujme roľníkov
samotných, venujeme prvoradú pozornosť. Presvedčení
sme, že naše poľnohospodárstvo pre zásobovanie
národa vyprodukuje toľko, aby životná
úroveň mohla rásť ešte rapídnejšie.
Zákony, o ktorých dnes rokujeme, najužšie
súvisia s rastom životnej úrovne. List ÚV
KSČ vyvolal nesmiernu tvorčiu iniciatívu
našich pracujúcich. Nebývalý je záujem
nášho ľudu o hospodárske problémy,
o kultúru, o sociálne napredovanie. Je radostné,
že tento záujem sa javí nielen v teoretizovaní
a úvahách, ale má on výraz v každodennej
usilovnej tvorivej práci, z ktorej rastie náš
blahobyt.
Hospodárske úspechy v našej vlasti vytvorili
predpoklady pre zvýšenie životnej úrovne
našich pracujúcich.
XI. sjazd KSČ stanovil zabezpečiť, aby pri
ďalšom celkovom raste osobnej spotreby nášho
obyvateľstva rýchlejšie rástla osobná
spotreba rodín s nižšími prijmami na hlavu,
predovšetkým s viac deťmi.
Ústredný výbor KSČ preto po diskusii
s pracujúcimi navrhol medzi inými sociálnymi
opatreniami zvýšiť prídavky na tretie
a ďalšie dieťa a uvoľniť na tento účel
asi 500 miliónov korún ročne.
Okrem toho navrhol preskúmať možnosť pre
poskytovanie prídavkov diferencovane podľa výšky
príjmov na osobu v jednotlivých rodinách.
V Banskobystrickom kraji sme za január 1959 vyplatili na
detske prídavky 11 652 270 Kčs. Po zvýšení
od 1. apríla 1959 sa bude vyplácať mesačne
vyše 13 miliónov, tj. o 2 milióny korún
viac. Dotýka sa to 141 530 detí do 14 rokov. Podotýkam,
že v kraji máme 36 610 študujúcej a učňovskej
mládeže, z ktorej veľká väčšina
dostane detské prídavky i po 14 rokoch. Tu sa tiež
prejavuje veľká starostlivosť strany a vlády
Národného frontu o našu mladú generáciu.
Naša mládež sa za túto starostlivosť
vlády snaží odvďačiť tým,
že sa aktívne zapája do budovateľskej
práce. V roku 1958 naši mladí odpracovali len
v Banskobystrickom kraji 2 242 216 hodín na rôznych
dobrovoľných prácach, najmä pri úpravách
lúk a pasienok. Hodnota práce činila výše
4 milióny korún a bolo upravených vyše
41 tisíc hektárov lúk.
Na počesť III. sjazdu ČSM rozbierala vyše
5000 ton železného šrotu. Pracuje na melioračných
prácach a pri prácach kultúrnych zariadení,
kde dosahuje pekné výsledky. Veď len v našom
kraji sa v roku 1958 vybudovalo 72 kultúrnych domov a 202
učební.
Naša mládež si starostlivosť strany a vlády
veľmi cení. Pravda, nielen mládež. Všetci
pracujúci našej republiky 8. marca 1959 radostne vítali
uznesenie ÚV KSČ o ďalšom znížení
cien spotrebného tovaru a mnohých potravín.
V našom kraji bol prejavený veľký záujem
o výsledky rokovania Ústredného výboru
KSČ. Nasvedčuje tomu napríklad, že noviny
boli 8. a 9. marca 1959 za niekoľko hodín rozobrané.
V závodoch a podnikoch sa prevádzali mimoriadne
desaťminútovky, kde sa pracujúci podrobne oboznámili
s opatreniami ÚV KSČ.
Veľký záujem prejavili predovšetkým
o zvýšenie a úpravu rodinných prídavkov
na deti a s tužkou v ruke prepočítavali, o
koľko sa ich príjmy v rodine zvýšia, o
koľko viac predmetov dennej potreby si budú môcť
nakúpiť.
V mojom volebnom obvode, okres Zvolen, je 12 695 rodín,
ktoré poberajú prídavky na deti. 9163 rodín
poberá celé, teda normálne rodinné
prídavky, a 3532 rodín poberá znížené
prídavky, lebo vlastnia pôdu nad pol hektára
a v oblasti pastvinárskej nad 2 hektáre. V tomto
obvode sa prídavky na deti zvýšia u 2285 rodín,
a to o 309 600 korún mesačne.
Zvýšenie rodinných prídavkov sa v prevážnej
väčšine týka rodín s hrubým
mesačným príjmom do 1400 korún, teda
robotníkov a ostatných pracujúcich, u ktorých
sa týmto podstatne zvýšia mesačne príjmy.
Priaznivý ohlas zvýšenia rodinných prídavkov
bol u našich občanov predovšetkým v tom,
že si správne uvedomujú možnosti ďalšieho
znižovanie cien a zvyšovania životnej úrovne,
ktoré sú v ich rukách a schopnostiach. Sú
si vedomí, že len na základe zvyšovania
produktivity práce možno zvyšovať blahobyt
ľudu.
Ako prijal náš pracujúci ľud uznesenia
ÚV KSČ o zvýšení životnej
úrovne, na to uvediem jeden z mnohých príkladov:
Súdruh Martin Priadka, pomocný robotník v
Podpolianskych strojárňach v Detve, keď sa
dozvedel, že na svojich 5 detí bude poberať o
240 korún mesačne viac, povedal: "Teším
sa zvýšeniu rodinných prídavkov a budem
svoje deti vychovávať tak, aby boli osožné
štátu a vrátili to dvojnásobne socialistickej
spoločnosti, lebo viem, že je to z práce rúk
spoločnosti a tam sa to má aj vrátiť
svedomitou prácou." (Potlesk.)
Je to prejav, v ktorom sa odzrkadľuje mienka našich
pracujúcich, ktorí sú svedomití hospodári
na svojich pracoviskách a ktorí budovateľskou
prácou a svedomitou výchovou svojich detí
dokazujú vernosť a lásku svojej socialistickej
vlasti.
Pracovné kolektivy v závodoch i JRD si uvedomujú,
že šťastie a spokojnosť spoločnosti
pramení v tvorivej a činorodej práci. V početnom
množstve sa zaväzujú usilovnou a dobre organizovanou
prácou prekračovať plánované
úkoly.
V Podpolianskych strojárňach v Detve sa zaviazali
vyrobiť v nadpláne 4 kusy autorýpadiel. Ipeľské
tehelne vyrobia 40 000 kusov tehál v nadpláne, Dielne
pre opravu vozidiel, nositeľ Radu Klementa Gottwalda, závod
Zvolen, vytvorí kolektív pre dosiahnutie titulu
"Brigáda socialistickej práce" a zozbiera
1000 ton šrotu. Strojníckostavebná priemyslová
škola vo Zvolene sa z tejto príležitosti zaväzuje
odpracovať pri zveľadení mesta 10 500 hodín
namiesto pôvodných 7500.
Keď sa pracujúci v našom kraji dozvedeli o týchto
významných opatreniach, spontánne prepracovali
a zvýšili svoje socialistické záväzky.
Toto je svedectvom, ako sa stále viac upevňuje dôvera
pracujúcich v politiku našej strany a vlády
Národného frontu.
Pracujúci si uvedomujú, že čím
vyspelejšia je socialistická, výroba, tým
viac hmotného i kultúrneho bohatstva prináša
obyvateľstvu, tým viac stúpa blahobyt celého
národa. Socialistická vláda vyjadruje vôlu
národa a slúži jeho záujmom. Neustále
zvyšovať hmotnú a kultúrnu úroveň
pracujúcich je prirodzený zákon socialistickej
spoločnosti. Netreba osobitne hovoriť, ako úplne
opačným smerom, proti záujmom pracujúcich,
ide hospodársky a sociálny vývoj v kapitalizme.
XX. a XXI. sjazd Komunistickej strany Sovietskeho sväzu ukázal
celému svetu ohromné prednosti a prevahu socialistického
zriadenia nad zriadením kapitalistickým.
S. Chruščov na XXI. sjazde KSSS povedal, že výplaty
v rámci sociálneho poistenia v roku 1958 činili
vyše 215 miliárd rubľov a v roku 1965 budú
činiť vyše 360 miliárd. To príkladne
ukazuje, ako sociálna starostlivosť v Sovietskom sväze
stúpa.
V kapitalistických štátoch to vyzerá
inak. Vo väčšine kapitalistických krajín
v sociálnych nárokoch platí pre ženy
jednaká veková hranica ako pre mužov. Výnimku
majú napr. vo Švajčiarsku, kde muži majú
nárok na dôchodok od 65 rokov a ženy od 63 rokov.
V Anglicku od 65 rokov a ženy od 60. Vo Švédsku
poskytujú dôchodok až od 67 rokov života
rovnako pre mužov i ženy.
Pri pohľade na sociálne zabezpečenie občanov
v rôznych krajinách vidíme, že v Sovietskom
sväze a u nás máme najlepšie nemocenské
a dôchodkové zabezpečenie na svete.
Pri veľkom tvorčom úsilí a napredovaní
nespúšťame zo zreteľa, že vládcovia
v kapitalistickom svete hľadia na nás so závisťou
a s nenávisťou. V situácii, keď odveký
nepriateľ mieru a ľudstva, obnovený militarizmus
v Nemeckej spolkovej republike za podpory severoamerických
imperialistov ohrozuje nás a celé mierumilovné
ľudstvo, vynakladáme všetko úsilie, aby
naša ľudovodemokratická vlasť bola nezdolnou
pevnosťou a oporou mieru. Rast životnej úrovne,
spokojnosť a šťastie našich rodín iste
významne prispieva k stále pevnejšej morálno-politickej
jednote všetkého nášho ľudu i k nerozrušiteľnej
jednote celého socialistického tábora. To
je aj príťažlivý príklad všetkým
pracujúcim, ktorí ešte trpia v kapitalistickom
jarme.
Súdružky a súdruhovia! Pred 30 rokmi súdruha
Gottwalda v buržoáznom parlamente v predmníchovskej
republike obvinili, že sa chodí učiť do
Sovietskeho sväzu. Povedal: "Áno. My sa učíme
a budeme sa učiť od Sovietskeho sväzu."
Bolo a je správné, že podľa príkladu
s. Gottwalda my všetci a všetok náš ľud
sa učíme u našich drahých sovietskych
priateľov. Budeme sa ešte svedomitejšie učiť,
aby sme podľa sovietskeho príkladu nadšenou budovateľskou
prácou dobudovali socializmus, zvelebili bohatstvo a kultúru
v našej otčine a najúčinnejšie
prispeli k obrane trvalého svetového mieru! (Potlesk.)