Srovnávání výkonů a nákladů
i v jiných provozech, např. v STS a současná
výměna zkušeností by se měly
stát stálou metodou v práci národních
výborů a finančních orgánů.
V práci národních výborů má
nesmírný význam zajišťování
aktivní účasti lidu na řízení
hospodářství a správě státu.
I když v některých místech dosahujeme
dobrých výsledků, vcelku ještě
nemůžeme být s dosavadním stavem spokojeni.
Velká část členů Národního
shromáždění úzce s národními
výbory spolupracuje a může proto značně
přispět také k zvýšené
účasti pracujících na řízení
jejich hospodářství.
Potěšitelné je, že od roku 1954 stále
klesají výdaje na správu státu, které
v minulém roce činily pouze 3,3 % celkových
výdajů státního rozpočtu. Počet
administrativních pracovníků se v roce 1958
v ústředních úřadech a národních
výborech snížil o 12 500. Čím
více se budou lidé podílet na správě
státu, tím rychleji budou klesat náklady
na administrativu.
Na školství, kulturu, zdravotnictví a sociální
opatření jsme dali přes 35 miliard, tj. 38
% státního rozpočtu. To jsou částky,
které se zdají hostům ze zahraničí
přímo neuvěřitelné.
Naši lidé však často přijímají
stále rostoucí výdaje na společenskou
spotřebu jako samozřejmou věc.
Je to proto, že otázky našeho rozpočtu
dostatečně nevysvětlujeme, a zejména
ve výdajích státu na školství,
kulturu, na zdravotnictví, na lázeňskou léčbu,
důchody a nemocenské pojištění
nesrovnáváme s kapitalistickou cizinou.
Kdyby lidé věděli, jaké prostředky
dáváme na zdravotní a sociální
péči, více by si vážili těchto
služeb a sami by dbali o větší hospodárnost
a účelné využití státních
prostředků. Je třeba, abychom zejména
my, poslanci, více popularizovali výsledky našeho
společného hospodaření, abychom poznatky
a zkušenosti minulého roku plně využili
na svých pracovištích, na všech úsecích
našeho hospodářství, a zejména
pak v přípravě rozpočtu na r. 1960.
Naše úspěchy dosažené v roce 1958
budou velkým povzbuzením pro všechen náš
lid při plnění radostných úkolů
socialistické výstavby. Budou z nich mít
radost také všichni naši přátelé
v socialistických i kapitalistických zemích,
neboť jsou nesporně významným příspěvkem
k dalšímu posílení socialistického
tábora v jeho mírovém soutěžení
s kapitalismem, je to náš nejcennější
příspěvek v boji za mír.
Jménem rozpočtového a hospodářského
výboru doporučuji Národnímu shromáždění
ke schválení vládní návrh č.
321 tohoto znění: "Národní shromáždění
Republiky československé schvaluje státní
závěrečný účet Republiky
československé za rok 1958, který vykazuje
příjmy 94 492 708 266,66 Kčs, z toho příjmy
Slovenska 16 141 595 902,70 Kčs, a výdaje 91 620
585 543,16 Kčs, z toho výdaje Slovenska 17 445 516
019,76 Kčs. Rozpočtové hospodaření
podle státního rozpočtu za rok 1958 končí
tedy přebytkem 2 872 122 723,50 Kčs.
"Národní shromáždění
souhlasí, aby z celkového přebytku ve výši
2 872 122 723,50 Kčs bylo ponecháno národním
výborům k financování hospodářského
a kulturního rozvoje 1 026 013 662,08 Kčs, a aby
zbytek ve výši 1 846 109 061,42 Kčs byl použit
na doplnění státních finančních
rezerv, uložených ve Státní bance československé.
" (Potlesk.)
Místopředsedkyně Hodinová-Spurná:
Ke slovu se přihlásil ministr financí s.
Július Ďuriš.
Prosím s. ministra, aby se ujal slova.
Ministr financí posl. Ďuriš: Vážené
Národné zhromaždenie, súdruhovia a súdružky!
Vláda Republiky československej predkladá
Národnému zhromaždeniu na schválenie
štátny záverečný účet,
ktorý vyjadruje výsledky práce nášho
pracujúceho ľudu za uplynulý rok. Je to bilancia
úspešná. Pod vedením Komunistickej strany
Československa na základe uznesení XI. sjazdu
sa ďalej rozvinula tvorivá aktivita pracujúcich,
ktorá je nevyčerpateľným zdrojom rozvoja
výrobných síl.
Na vypracovaní celoročnej bilancie nášho
štátu sa aktívne podieľali státisíce
pracujúcich, ktorí pri komplexných rozboroch
svojej činnosti za rok 1958 hodnotili celkové výsledky
závodov, podnikov, družstiev a národných
výborov. To prispelo tiež k tomu, že záverečný
účet mohol byť predložený Národnému
zhromaždeniu už v júni, a tak jeho závery
môžu byť využité ešte pre plnenie
úloh v tomto roku a pre dobrú prípravu plánu
a rozpočtu na rok 1960.
Pri uskutočňovaní komplexných rozborov,
ktoré sú významnou súčasťou
novej sústavy riadenia, sa pracujúci nespokojili
len s hodnotením svojej práce za minulý rok,
ale prejednali aj opatrenia, ako majú odstrániť
nedostatky a ťažkosti a zabezpečiť ďalší
rýchly rozvoj svojho podniku, družstva, hospodárstva
a kultúry v obci, v okrese a v kraji so zameraním
na dlhodobú perspektívu rozvoja, ktorá nájde
vyjadrenie v konkrétnych. úlohách práve
pripravovaného tretieho päťročného
plánu rozvoja národného hospodárstva
Československej republiky.
Pracujúci ľud našej krajiny, predchnutý
veľkolepou perspektívou XXI. sjazdu Komunistickej
strany Sovietskeho sväzu, ďalej zvýšil svoje
úsilie o plnenie smerníc XI. sjazdu KSČ pre
dovŕšenie výstavby socializmu a vytvára
predpoklady pre ďalšie zrýchlenie tempa rozvoja
nášho národného hospodárstva
a pre vyrovnanie kroku krajín socialistického sveta
na spoločnej ceste ku komunizmu.
V roku 1958 sa zvýšil podľa predbežných
údajov spoločenský produkt o viac než
7,9 % a národný dôchodok o 7,7 %.
Priemyselná výroba sa zvýšila o 11,3
% pri raste produktivity práce o 7,4 %. Náklady
v priemysle sa znížili o 2,6 %. Úspešným
plnením plánu výroby, produktivity práce
a znižovania nákladov sme dosiahli vyšší
zisk o 1161 mil. Kčs.
Tempo rastu národného dôchodku, priemyselnej
výroby, produktivity práce a znižovania nákladov
bolo v roku 1958 vyššie než v roku 1957.
Priaznivý vývoj pokračuje aj v tomto roku.
Výroba v priemysle za 5 mesiacov sa oproti rovnakému
obdobiu minulého roku zvýšila o 10,5 %, produktivita
práce o 8 % a náklady za I. štvrťrok 1959
sa znížili o 0,2 % viacej než stanovil plán.
Na Slovensku tempo rastu priemyselnej výroby bolo rýchlejšie.
Priemyselná výroba sa zvýšila o 13,7
%. Za 5 mesiacov tohto roku sa zvýšila o 12,4 %.
Čiastočne sa zlepšila aj rovnomernosť
v plnení plánu. Zatiaľ čo v roku 1957
plán výroby nesplnilo 14 % podnikov, v roku 1958
sa znížil ich počet na 8 %.
Celkové investície činili 34,4 mld Kčs,
tj. o 9,1 % viac než v predchádzajúcom roku.
Investičný plán bol od roku 1952 prvý
raz prekročený. Tak isto plán stavebných
prác bol po dlhšom čase prekročený
a splnený na 101,5 %. Pritom však tuná trvajú
nedostatky v produktivite práce, vo mzdách a v nákladoch.
Neboli celkom splnené aj úlohy v bytovej výstavbe.
Napriek tomu sa však do užívania odovzdalo viac
bytov ako v predchádzajúcom roku.
Celkový rozvoj národného hospodárstva
bol spomalený zaostávaním poľnohospodárskej
výroby, ktorá - ak vylúčime mimoriadne
dobrú úrodu ovocia - ostala na úrovni roku
1957.
Obrat zahraničného obchodu sa zvýšil
o 4,4 %, pritom so socialistickými krajinami o 8,5 %.
Ďalej sa zvýšila aj životná úroveň.
Príjmy všetkých pracujúcich sa zvýšili
o 1600 mil. Kčs. Vklady vzrástli o 2818 mil. Kčs.
Nákupy tovarov a objem platených služieb pre
obyvateľstvo sa ďalej zvýšili, takže
osobná spotreba od začiatku druhej päťročnice
vzrástla o 17,6 %. Na bezplatné a veľmi zľavnené
služby v školstve, kultúre, zdravotníctve,
sociálnej starostlivosti a v telovýchove sa zo štátneho
rozpočtu vydalo o 6,9 % viacej než v predchádzajúcom
roku. Celkový priaznivý vývoj výroby
sa prejavil aj v rozpočtovom hospodárení
za rok 1958.
Tento prebytok bol dosiahnutý predovšetkým
vyšším plnením príjmov než
výdavkov a väčšou hospodárnosťou
vo výdavkoch.
Priaznivé výsledky hospodárenia sa prejavili
aj vo vlastných voľných zdrojoch podnikov,
ktoré k 1. januáru 1959 činili 2104 mil.
Kčs.
Rozpočtové príjmy boli splnené na
98,7 %. Z celkových príjmov štátneho
rozpočtu činil podiel príjmov zo socialistického
sektoru 84,7 %. Daň z obratu činila 51,1 % a odvody
zisku 15,7 % z celkových rozpočtových príjmov.
Dane od obyvateľstva boli splnené bez dane zo mzdy
na 100,5 %.
Rozpočtové výdavky boli splnené na
95,9 %. Z toho podiel na hospodárstvo činil 48,8
%, na kultúrne a sociálne opatrenia 38,5 %, na obranu
a bezpečnosť 9,4 % a na správu 3,3 %. Výdavky
na správu sa znížili oproti roku 1957 o 297
mil. Kčs, tj. o 9,7 %.
V rozpočte Slovenska, ktorý zahrnuje hospodárstvo
riadené Sborom povereníkov včítane
národných výborov,
Výdavky prevyšujú príjmy preto, lebo
vo výdavkoch sú zahrnuté všetky výdavky
národných výborov a výdavky na celú
spoločenskú spotrebu.
Objem rozpočtov národných výborov
činil 31. 269 mil. Kčs, tj. 34,1 % celoštátneho
rozpočtu. Vlastné príjmy národných
výborov boli splnené na 114,5 % a zverené
príjmy na 100,9 %.
S krajskými národnými výbormi bolo
dohodnuté, aby na základe komplexných rozborov
sa národným výborom z ich rozpočtového
prebytku vo výške 1292 mil. Kčs ponechalo 1026
mil. Kčs. Voľné prostriedky, ktoré spolu
k 1. januáru 1959 činili 1343 mil. Kčs, môžu
národné výbory vynaložiť na ďalší
hospodársky a kultúrny rozvoj svojho obvodu.
Po odpočítaní prebytku, ktorý zostane
národným výborom, ostáva z celkového
prebytku štátneho rozpočtu čiastka 1846
mil. Kčs, ktorá sa použije na posilnenie štátnych
finančných rezerv. Rezervy, ktoré sú
vytvárané úsilím všetkých
pracujúcich, sú nutnou podmienkou ďalšieho
zrýchľovania tempa a proporcionálneho rozvoja
nášho národného hospodárstva.
Úsilie pracujúcich pod vedením nasej strany
prinieslo v minulom roku veľmi významné skúsenosti,
ktoré máme plne využiť v ďalšej
našej práci.
1. Na prvom mieste treba vyzdvihnúť, že sa v
minulom roku prikročilo k dôležitým opatreniam
v zvýšení právomoci podnikov a národných
výborov a k zavedeniu novej sústavy riadenia.
Napriek tomu, že tieto opatrenia sa len začali uskutočňovať,
významne prispeli k dobrým výsledkom minulého
roku a k zvýšenému úsiliu za efektívne
hospodárenie v tomto roku.
Nová sústava riadenia, previerky efektívnosti
a komplexné rozbory zoznamujú pracujúcich
nielen s problémami ich pracoviska, ale aj celého
podniku, okresu a spoločnosti.
Rozvoj aktivity pracujúcich pod vedením Komunistickej
strany Československa a zvýšená úloha
národných výborov a Revolučného
odborového hnutia umožnili, že prejednávanie
výsledkov hospodárenia pri komplexných rozboroch
bolo otvorenejšie a kritickejšie a viacej sa zameriavalo
na konkrétne opatrenia.
Je nutné, aby sa výsledky komplexných rozborov
a dohodnuté opatrenia dôsledne uvádzali do
života. Treba dosiahnuť, aby budúce komplexné
rozbory za rok 1959 boli výsledkom a vyvrcholením
sústavných ekonomických rozborov, ktoré
sa bežne vykonávajú v priebehu roku na každom
pracovisku a za najširšej účasti pracujúcich.
2. Na základe opatrení strany a vlády a uvedomelým
úsilím pracujúcich, odborových organizácií
a hospodárskych orgánov sa zlepšil vzťah
medzi rastom produktivity práce a priemerných miezd,
dôslednejšie sa uplatňovalo odmeňovanie
podľa zásluhy a znížila sa absencia. Tým
sa vytvorili dobré predpoklady pre úspešné
uskutočnenie prestavby mzdovej sústavy.
Nová mzdová sústava sa dosiaľ skúša
v 177 podnikoch, v ktorých sa dotýka 130. 000 robotníkov.
Doterajšie výsledky zo 140 podnikov, kde sa nová
mzdová sústava skúšala v apríli,
potvrdzujú, že je správne, že nová
mzdová sústava je zameraná na ďalšie
zvýšenie efektívnosti a na vytváranie
nových nadplánovaných zdrojov.
Pracujúci v 64 podnikoch pri skúšaní
novej mzdovej sústavy v apríli dosiahli, že
svoje mzdy zvýšili nie zo starých už vytvorených
rezerv spoločnosti, ale z novo vytvorených zdrojov.
V Závode guličkových ložisiek v Brne-Líšni,
kde nová mzdová sústava sa dotýka
6218 robotníkov, produktivita práce v apríli
namiesto plánovaných 9 % sa zvýšila
o 13,2 %. Tento rozdiel činí na 1 hodinu o 2,64
Kčs viacej výrobkov v priemere na 1 robotníka.
Plánované mzdové náklady na 1 Kčs
vyrobeného tovaru v tomto podniku, ktoré činia
21 halierov, sa oproti plánu znížili o 1 halier,
tj. o 5 %.
Rast produktivity práce a zníženie mzdových
nákladov o 1 halier na 1 Kčs vyrobeného tovaru
zabezpečili pracujúci týmito opatreniami:
technickým rozvojom o | |
zlepšením organizácie práce o | |
lepším využitím pracovného času o |
tieto opatrenia sa potom premietli
do celkového dosiahnutého zníženia
mzdových nákladov na 1 Kčs výroby
ešte znížením podielu režijných
robotníkov o |
I keď sa mzdové náklady na 1 Kčs výrobku
znížili, napriek tomu hodinová mzda robotníkov,
ktorá bola predpokladaná
pri prestavbe vo výške | |
bola prekročená o | |
takže činila v apríli |
lebo pracujúci vyrobili za 1 hodinu viacej tovarov o 2,64
Kčs v priemere na 1 robotníka. Tento rast miezd
je ekonomicky plne oprávnený, lebo je spojený
s rastom výroby.