Z nadplánovej hodinovej produktivity práce po odpočítaní
spotrebovaného materiálu a odpise vo výške
2,17 Kčs zostáva na rozdelenie 0,47 Kčs.
Na základe dlhodobého normatívu vzťahu
medzi rastom produktivity práce a rastom priemerných
miezd sa na tejto novo vytvorenej hodnote podieľajú
robotníci čiastkou 0,23 Kčs a spoločnosť
0,24 Kčs.
Pracujúci vidia, že zvýšenie produktivity
práce na 1 hodinu o 2,64 Kčs umožnilo v apríli
prekročiť plánovanú výrobu o
1 mil. Kčs, čo predstavuje v tomto podniku o 50
traktorov viacej. Nadplánový zisk pre spoločnosť
na 1 hodinu vo výške 0,24 Kčs by znamenal za
rok vyšší zisk o 2,985. 000 Kčs. Z tohto
zisku použije podnik časť podľa dlhodobých
normatívov na ďalšiu výstavbu, časť
na podnikový fond pracujúcich a zvyšok odvedie
na krytie celospoločenských potrieb. Okrem toho
zvýšenie zisku prináša aj zvýšenie
prémiových fondov.
Tento príklad ukazuje, ako správne zavedenie novej
mzdovej sústavy a dlhodobých normatívov je
v záujme všetkých pracujúcich. Preto
je nutné ekonomický význam novej mzdovej
sústavy a dlhodobých normatívov učiniť
zrozumiteľným pre každého pracujúceho
a na každom pracovisku.
3. Hospodárenie v roku 1958 sa vyznačovalo aj veľkým
úsilím pracujúcich o zvýšenie
hospodárnosti.
Zisk v priemysle bol splnený na 114,4 % na základe
prekročenia výroby a nadplánového
zníženia nákladov.
Náklady na 1 Kčs výroby tovaru v priemysle
mali podľa plánu činiť 93,07 hal., v skutočnosti
sa úsilím pracujúcich ďalej znížili
na 92,39 hal. Rozdiel 0,68 hal. predstavuje celoštátne
ďalšie zníženie nákladov o 891 mil.
Kčs.
Na celkovom nadplánovom znížení nákladov
na 1 Kčs vyrobeného tovaru o 0,68 hal. podiel materiálu
činí 44,4 %, podiel mzdových nákladov
40,1 % pri súčasnom zvýšení priemerných
miezd, podiel réžie a ostatných nákladov
15,5 %. Pritom však boli prekročené náklady
na podnikovú réžiu, zmetky, penále a
ostatné náklady.
Náklady na zmetky činili celkom 873 mil. Kčs.
Za prvé 4 mesiace tohto roku náklady na zmetky činia
313 mil. Kčs.
Ukazuje sa teda, že stále ešte ostáva
mnoho celkom konkrétnych možností, ako možno
ďalej zlepšiť výsledky hospodárenia.
Previerky efektívnosti, príprava plánu a
jeho prekračovanie a komplexné rozbory hospodárenia
podnikov, národných výborov a družstiev
ukazujú, že pracujúci stále viac vnikajú
do problémov ekonomiky svojho pracoviska a stále
lepšie kalkulujú s každým halierom na
1 Kčs výrobku.
Stále lepšie spojujú pracujúci aj svoj
osobný hmotný záujem so záujmom rozvoja
svojho podniku a celej spoločnosti.
Komplexné rozbory hospodárenia potvrdzujú
potrebu a správnosť zavedenia dlhodobého normatívu
podielu na prírastku zisku namiesto zainteresovanosti na
nadplánovom zisku. Aj výsledky za tento rok potvrdzujú,
že zainteresovanosť na každoročnom a dlhodobom
prírastku zisku pomáha zvyšovať tvorivú
účasť pracujúcich na riešení
problémov podniku a prehlbuje uvedomelý záujem
o dlhodobý rozvoj podniku i celého národného
hospodárstva.
Komplexné rozbory hospodárenia však súčasne
potvrdzujú, že tento dlhodobý normatív
v niektorých podnikoch sa môže zneužívať
na nesprávne zvyšovanie zisku, na zvyšovanie
cien, na zdražovanie a na zhoršovanie kvality.
Už podľa starej metodiky, keď sa podniky menej
podieľali na dosiahnutom zisku a keď ich právomoc
na použitie týchto zdrojov bola menšia, činil
napriek tomu nadplánový zisk za minulý rok
2168 mil. Kčs. Už z tohto zisku na základe
komplexných rozborov hospodárenia ministerstvá
spolu so Štátnou bankou neuznali a odčerpali
z podnikov 517 mil. Kčs ako nesprávne vytvorený
a nezaslúžený zisk.
Je potrebné vidieť, že nový normatív
zainteresovanosti na prírastku zisku, na ktorom majú
podniky i pracujúci väčší záujem,
môže niekde zvýšiť snahu o nesprávnu
tvorbu zisku.
Základným zmyslom dlhodobého normatívu
podielu na prírastku zisku je práve to, aby každý
podnik a všetci pracujúci s plným uvedomením
zamerali svoje úsilie na riešenie základných
problémov rozvoja podniku, zvýšenia jeho technickej
úrovne, kvality jeho výrobkov, na rýchlejšie
tempo rozvoja výroby, ako na základné a správne
zdroje zvyšovania zisku.
To všetko žiada, aby vo všetkých podnikoch
pracujúci za účinnej pomoci aj finančných
orgánov venovali zvýšenú pozornosť
i cenovým otázkam a zabraňovali nesprávnej
tvorbe zisku. Preto majú zamerať svoje úsilie
na jedine správnu cestu, na plné využitie všetkých
vnútorných zdrojov podnikov. To tiež vyžaduje,
aby 16 miliárd Kčs nových vlastných
zdrojov podnikov podľa plánu v tomto roku, ako aj
voľné zdroje z minulých rokov vo výške
2104 mil. Kčs, boli účinne využité
pre rozvoj podnikov v súlade so záujmom celej spoločnosti.
Záujem podnikov na tvorbe vlastných zdrojov a možnosť
ich využitia pre rozvoj podnikov, ako aj možnosť
ich doplnenia úverovými prostriedkami, vytvárajú
hlbší ekonomický vzťah medzi hospodárskou
činnosťou podnikov, ich vlastnými zdrojmi a
úverom.
Preto boli za účasti podnikov a národných
výborov vypracované zásady pre lepšie
využitie úveru v novej sústave riadenia, ďalej
zásady hlbšej zainteresovanosti na technickom rozvoji
a zvýšenej zainteresovanosti na rýchlom a efektívnom
uskutočňovaní investícií.
Lepšie využitie vlastných zdrojov vyžaduje
tiež, aby pracujúci v podniku zvýšili
svoj záujem o to, aby podnik požadoval úver
od banky len vtedy, keď tento úver prispeje k rozvoju
podniku, k zvýšeniu produktivity a hospodárnosti,
a nie na zakrývanie nedostatkov.
Doterajšie skúsenosti potvrdzujú, že normatív
podielu na prírastku zisku, tak ako aj ostatné opatrenia
v novej sústave riadenia, sa osvedčujú ako
správne. Získané skúsenosti sa preverujú
a na ich základe budú nové opatrenia vhodne
doplnené alebo upravené.
4. Významným výsledkom uplynulého
roku je, že investičná výstavba a plán
stavebných prác boli v svojom celkovom objeme po
niekoľkých rokoch splnené. Veľké
úlohy v investičnej výstavbe však žiadajú,
aby sme sa ešte viacej zamerali na kvalitatívnu stránku
výstavby, kde ďalej trvajú veľké
nedostatky.
Obzvlášť veľký význam to má
pre bytovú výstavbu, pri ktorej úsilie o
kvantitatívnu, ale aj o kvalitatívnu stránku
má byť rozhodujúcim činiteľom vo
všenárodnom hnutí za bytovú výstavbu
a rozvoj výroby stavebných hmôt.
Nový systém riadenia a zvýšená
účasť pracujúcich umožňujú
splniť, urýchliť a zlacnieť bytovú
výstavbu. Priemerné náklady na 1 byt pri
výstavbe uskutočňovanej podnikmi Ministerstva
stavebníctva činili:
Už dnes však cena u novo vyprojektovaných domov
typu T OB podľa plánu má činiť
len 65. 000 Kčs.
Ako možno tieto náklady znižovať, ukazuje
porovnanie, aké boli náklady na 1 bytovú
jednotku v roku 1958 pri tradičnej stavbe z tehál
a z malých prefabrikátov a pri stavbe prúdovou
metódou z prefabrikovaných dielcov (typ T OB):
základný materiál | ||||
základné mzdy | ||||
náklady na stavebné mechanizmy | ||||
ostatné priame náklady | ||||
režijné náklady | ||||
náklady celkom |
Toto porovnanie ukazuje, že táto forma spriemyselnenia
bytovej výstavby znižuje náklady na bytovú
jednotku o 26. 767 Kčs, zrýchľuje bytovú
výstavbu a umožňuje postaviť za rovnaký
náklad omnoho viacej bytov.
Ďalšie možnosti zníženia nákladov
ukazuje úsilie pracujúcich podniku Pozemné
stavby v Bratislave, kde Stavebná správa 4 zaviedla
v minulom roku prúdový spôsob stavby.
Porovnanie hlavných ukazateľov prúdovej prevádzky
s ukazovateľmi Stavebnej správy 3 tohože národného
podniku, ktorá stavia ďalej tradičným
spôsobom a má temer zhodnú skladbu výroby,
je presvedčivým dôkazom predností prúdovej
výstavby.
Na 1 Kčs rozpočtovej hodnoty bytu činí
náklad:
základný materiál | |||
základné mzdy | |||
prevádzka stavebných strojov | |||
ostatné právne náklady | |||
režijné náklady | |||
náklady celkom |
Pri prúdovej metóde je produktivita práce
vyššia o 58 % a náklady sú nižšie
o 5 %. Ačkoľvek podiel miezd klesá, napriek
tomu priemerná hodinová mzda je vyššia
o 21 % a namiesto 6,96 Kčs činí 8,40 Kčs
na hodinu.
Tento výsledok tiež ukazuje, že plné využitie
opatrení v riadení, plánovaní a financovaní
slúži záujmu pracujúcich. Pri všenárodnom
hnutí za bytovú výstavbu sa tak umožní
pri zvýšení miezd rýchlejšia výstavba
bytov, zlacnenie bytov a viacej bytov. Tým sa spojuje záujem
pracujúcich ako budovateľov bytov so záujmom
pracujúcich ako užívateľov bytov a názorne
sa ukazuje, ako všetky výsledky práce za socializmu
priamo či nepriamo patria pracujúcim.
5. Celkový priaznivý rozvoj národného
hospodárstva bol aj v minulom roku zdržovaný
zaostávaním poľnohospodárskej výroby.
Plánované úlohy vo výrobe neboli splnené
a náklady na výrobu sú stále vysoké.
Na rozvoj poľnohospodárstva sa v minulom roku poskytlo
zo štátnych prostriedkov 15. 830 mil. Kčs.
V tomto roku sa poskytne 16. 420 mil. Kčs.
Podiel vlastných peňažných prostriedkov
jednotných roľníckych družstiev na stavebné
investície, na nákup strojov, na generálne
opravy a na nákup chovného dobytka činil
v minulom roku len 20,3 %. Prídely do nedeliteľných
fondov činili len 8,4 % z hrubých peňažných
príjmov, čo činí len 854 mil. Kčs.
Prídely do kultúrnych, sociálnych a prevádzkovo-zabezpečovacích
fondov činili 4,8 %, tj. 490 mil. Kčs. Takouto pomalou
mobilizáciou vlastných zdrojov družstiev nemožno
zabezpečiť rýchlejšie tempo rozvoja výrobných
síl v poľnohospodárstve a vyrovnať krok
s priemyslom.
Štátne majetky nesplnili svoju úlohu ani v
minulom roku. I pri novom spôsobe financovania a pri poskytovaní
štátnej dotácie prekročili náklady
o 11,3 % a ich celkové hospodárenie skončilo
vysokou stratou. Napriek tomu však niektoré štátne
majetky zlepšili svoju prácu a pri novom spôsobe
financovania dosahujú zisk. Dokazujú tak, že
sú vytvárané predpoklady pre upevnenie chozrasčotu
na tomto dôležitom úseku nášho národného
hospodárstva. Bude však potrebné omnoho iniciatívnejšie
a v širšej miere než doposiaľ účinne
organizovať účasť pracujúcich na
riadení práce štátnych majetkov, lebo
výsledky komplexných rozborov potvrdzujú,
že pracujúci štátnych majetkov a národné
výbory ešte ne dostatočne využívajú
nový spôsob riadenia, plánovania a financovania
pre zlepšenie hospodárskych výsledkov.
Pracujúci strojových a traktorových staníc
spolu s národnými výbormi v minulom roku
ďalej zlepšili prácu a hospodárnosť
strojových a traktorových staníc.
V minulom roku sme pre rozvoj poľnohospodárskej výroby
ešte nevyužili skutočnosť, že jednotné
roľnícke družstvá a štátne
majetky hospodárili už na temer 80 % poľnohospodárskej
pôdy.
Zasadnutie Ústredného výboru KSČ v
júni prijalo významné opatrenia pre zrýchlenie
rozvoja poľnohospodárskej výroby, zdokonalenie
jej riadenia a pre zavedenie nového výkupného
systému. Ich hlavným cieľom je, aby už
aj v poľnohospodárstve rovnako ako v priemysle sa
uplatnila kvalitatívna prevaha socialistického hospodárstva
a zvyšovanie efektívnosti výroby. Aj v poľnohospodárstve
si má družstevník v plnej miere uvedomiť
pôsobenie ekonomických zákonov socializmu
a uvedomele ich využívať v rozvoji výrobných
síl a v prehlbovaní socialistických výrobných
vzťahov. Rovnako aj v poľnohospodárstve príjmy
družstevníkov majú byť odvislé
ako v priemysle od zvyšovania výroby a hospodárnosti.
Taktiež nová poľnohospodárska daň
má podporiť rozvoj socialistických výrobných
vzťahov a rozvoj výrobných síl v poľnohospodárstve
a preto nemá fiskálny a administratívny charakter.
Bude prispievať k vyrovnaniu rozdielu medzi jednotlivými
výrobnými oblasťami a zvyšovať záujem
o dotáciu do nedeliteľných fondov. Pritom má
byť aktívnejším pomocníkom v rozvoji
výroby, v rozvoji investícií a techniky v
poľnohospodárstve.
Preto od dani podrobeného príjmu sa odpočítajú
dotácie do nedeliteľného fondu, aby sa tak
zvýšil záujem o stály a dlhodobý
rozvoj jednotných roľníckych družstiev
na základe maximálneho využitia vlastných
zdrojov.
Keď jednotné roľnícke družstvo zvýši
dotáciu do nedeliteľného fondu nad stanovených
10 - 12 %, potom sa daň zníži až o polovicu
tejto zvýšenej dotácie.
Okrem toho naturálie pridelené do krmivového
a osivového fondu sa tiež nezdaňujú.
Tým sa zvyšuje záujem jednotných roľníckych
družstiev o tvorbu rezerv a upevňovanie svojej ekonomickej
základne.
Nová poľnohospodárska daň zvyšuje
aj záujem jednotných roľníckych družstiev
o znižovanie nákladov a zvyšovanie efektívnosti.
Daň sa totiž vymeriava z hrubých príjmov
a nie z čistých príjmov. To znamená,
že každé zníženie nákladov
na hrubé príjmy zvyšuje čisté
príjmy jednotných roľníckych družstiev
i družstevníkov.
Nová poľnohospodárska daň súčasne
viacej zainteresuje družstevníkov k účasti
na riadení, plánovaní a financovaní
jednotných roľníckych družstiev a viacej
spojuje záujem družstva a obce. Celá poľnohospodárska
daň bude vlastným príjmom miestnych a okresných
národných výborov. Bude to väčšinou
najväčší príjem miestneho národného
výboru. To ďalej zvýši záujem národných
výborov o rozvoj poľnohospodárskej výroby.
Národné výbory budú viacej a lepšie
spolu s jednotnými roľníckymi družstvami
prejednávať výrobné a finančné
plány a pomáhať pri ich zabezpečovaní.