Táto stále pevnejúca, nie formálna, ale opravdivá jednota nášho ľudu a z nej vyplývajúci stály rozvoj výrobných síl, naša príslušnosť k svetovej socialistickej sústave a pevné spojenectvo s mohutným Sovietskym sväzom dávajú všetky predpoklady úspešne sa uberať vpred za plnením tých veľkých úloh, ktoré sú obsahom smerníc rozvoja národného hospodárstva na roky tretej päťročnice. Úspešné plnenie a splnenie týchto úloh, ako aj celý rad závažných opatrení, ktoré sa pripravujú v záujme úspešného riadenia a usmerňovania pochodu za vytýčenou métou predpokladá popri rýchlom rozvoji priemyslovej a poľnohospodárskej výroby podstatný vzrast životnej úrovne pracujúcich, pričom jednou z popredných úloh je tá, ktorá určuje spôsob ako do roku 1970 v podstate vyriešiť bytový problém.

K zabezpečeniu tejto dôležitej úlohy sú vytýčené reálne plány do roku 1970 u nás vybudovať 1,200.000 bytov a tak doriešiť v podstate úlohu, ktorá je v súlade s rozvojom celého národného hospodárstva a pri širokom zabezpečovaní najrôznejších osobných a spoločenských potrieb vyvstáva táto úloha úplne zákonite.

Plnenie tejto úlohy, ktorá je tiež dôkazom sily a obsahu socialistickej spoločnosti, lebo len ona jediná je schopná takúto úlohu doriešiť, chopili sa naši pracujúci s pochopiteľným záujmom a úlohy z nej vyplývajúce sa uspokojivo plnia. Za posledných 12 rokov bolo u nás postavené viac ako pol milióna bytov. Ďalšie tisíce rastú priam navidomoči. Sú teda reálne predpoklady, že objem nášho národného bohatstva sa nám opäť podstatne rozšíri a okrem toho docielením tejto úlohy, počtom bytov na jednu domácnosť a so zreteľom na úroveň bývania ďaleko predstihneme i najvyspelejšie kapitalistické štáty.

Pritom je však potrebné mať na zreteli, že nová bytová výstavba sama, i keď je ona hlavným a rozhodujúcim činiteľom pri riešení bytového problému, nebola by schopná túto úlohu zabezpečiť v plnom rozsahu. Nebolo by správne pozerať len na to, čo budeme mať, ale je potrebné ako dobrí hospodári dbať o zachovanie, udržovanie a hospodárne zaobchádzanie i s tým majetkom, ktorý dnes už máme. Starostlivo opatrovať a čo najlepšie využívať existujúci bytový fond, a to tak, aby všetok domový majetok bol udržovaný v dobrom stave, aby jeho vzhľad a vybavenie vyhovovalo oprávneným nárokom a potrebám dnešného, socializmus budujúceho človeka. Otázka bytov a bývania vôbec je otázkou veľmi závažnou a nanajvýš dôležitou. Veď i čísla o bytoch to dokazujú. Podľa približných odhadov Štátneho úradu štatistického bolo ku koncu roku 1958 v našej republike celkom asi 3,850.000 bytov. Z toho počtu asi 2,190.000 v rodinných domkoch a asi 1,660.000 bytov v nájomných domoch. Z bytov v nájomných domoch je asi 690.000 bytov dosiaľ v súkromných nájomných domoch, čo v percentuálnom vyjadrení činí okolo 42 %. Každý z nás vie, v akom stave sa dnes táto dôležitá časť nášho spoločného národného bohatstva nachádza.

O domový majetok v správe organizácií štátneho socialistického sektora je dostatočne postarané. Vlastníci alebo užívatelia se starajú o rodinné domky, o ich vzhľad i celkový stav. No, nie je to tak už s nájomným domovým bytovým majetkom, ktorý je dosiaľ v súkromnom vlastníctve, v rukách súkromných osôb, ktoré dostatočne nezabezpečujú na nich pripadajúce úlohy a neplnia povinnosti v súlade s potrebami spoločnosti. Títo majitelia neplnia povinnosti, ktoré majú ako podľa ustanovení stavebného poriadku, ale aj voči nájomníkom na základe ustanovení občianskeho zákoníka o nájomnom pomere a prenajímateľoch, kedy ako prenajímatelia majú povinnosť udržovať stavbu svojim vlastným nákladom v riadnom a užívateľnom stave. Pretože však i tento majetok je súčasťou národného bohatstva, je potom záujmom celej spoločnosti, aby tento majetok bol tak udržovaný, aby sa neznehodnocoval. Aká je však skutočnosť, to je každému dobre známe. Vieme, ako sú tieto domy udržiavané, ako vyzerajú zvonka a aké je ich vnútorné vybavenie. V mnohých, ba vo väčšine prípadov majitelia sa o tieto domy dostatočne nestarajú, tieto neudržujú, v dôsledku čoho tento majetok stále viac chátra, znehodnocuje sa a takto na jednej strane nastávajú značné škody na našom spoločnom majetku a tiež, a to nie je menej dôležité, nájomníci v týchto domoch bývajú v čoraz horších a nevyhovujúcich podmienkach. Ťažko potom možno hovoriť v týchto prípadoch u značnej časti nájomníkov o možnostiach zvyšovania kultúrnej úrovne, keď vlastníci veľmi často nezabezpečujú ani tie najzákladnejšie úpravy a opravy, nie to ešte snáď vylepšenia.

Doterajší spôsob prevádzania opráv a údržby súkromného nájomného domového majetku neumožňuje tento majetok sústavne a plánovite udržovať v dobrom stave. Niektoré doterajšie opatrenia, napríklad zriaďovanie viazaných účtov nájomného z veľkých činžových domov, sústava úverov na opravy týchto sa úplne minuli účinkom, pretože boli brané čisto z fiškálneho hľadiska, hlavne však preto, že celkové finančné prostriedky ani zďaleka nekryjú nevyhnutnú potrebu. Často uvádzaná výhrada, že hlavnou príčinou neuspokojivého udržovania nájomných obytných domov a bytov je nedostatok stavebných kapacít, vôbec neobstojí, pretože ani tie prostriedky, ktoré sú k dispozícii, sa nečerpajú. Ak vôbec sú opravy prevádzané, sú väčšinou neplánovité, nedostatočné a pravidelne len v objeme tých povinných 30 % odvodu nájomného, prípadne ich vlastník financuje len z pôžičky Štátnej sporiteľne. Pôžičky však nie sú vo väčšine prípadov splácané a často vlastníci sa ani nijako nesnažia, z dôvodov dobre známych, finančné čiastky použiť a previesť potrebné investície do úprav.

Súčasný stav tohto súkromného nájomného domového majetku, financovanie, plánovanie a prevádzanie opráv a údržby vyžaduje vykonať urýchlene opatrenia, aby tie desaťtisíce bytov prestali konečne chátrať a aby ich užívatelia postupne dostali také podmienky pre bývanie, aké sú primerané a dôstojné dneška.

Vládny návrh zákona, ktorý teraz z poverenia ústavnoprávneho a rozpočtového a hospodárskeho výboru predkladám vám, súdružky a súdruhovia poslanci, na schválenie, vychádza z uvedeného stavu a umožňuje, aby i tento domový nájomný majetok bol tak, ako majetok v štátnom socialistickom sektore a súkromné rodinné domky sústavne, plánovite zveľaďovaný, udržovaný a ďalej rozširovaný.

Vládny návrh zákona obsahuje rad účinných opatrení a oprávňuje národné výbory, aby so súhlasom majiteľa, ak však odmietne, i bez jeho súhlasu na tzv. "činžovom" dome prevádzali opravy, údržby a ďalšie vylepšenia. Štát na to poskytne potrebné finančné a materiálne prostriedky. Miestne národné výbory, teda orgány, ktoré najlepšie poznajú situáciu, budú môcť a budú mať i za úlohu, podľa predom vypracovaného plánu, prerokovaného s príslušným výkonným orgánom ONV, prevádzať potrebné opravy a úpravy podľa vlastných úvah a potrieb. Náklady spojené s takýmito úpravami uhradia MNV zo svojich, alebo im prípadne pridelených finančných prostriedkov.

Predkladaný návrh zákona v príslušných ustanoveniach obmedzuje dispozičné právo vlastníka s nehnuteľnosťou, do ktorej boli vložené investície štátom. Zároveň je pamätané i na to, aby bola štátu vrátená hodnota prostriedkov, ktoré vynaložili na úpravy a to tak, že ak dosiahnu náklady, vynaložené na tieto stavebné úpravy spolu s pohľadávkami štátu a organizácií štátneho socialistického sektora hodnotu ²/₃ domu pred prevedením úpravy, bude možné, pokiaľ to bude z hľadiska ekonomického žiaduce, previesť takýto majetok do štátneho socialistického vlastníctva. Dňom, keď toto rozhodnutie nadobudne právo účinnosti, stane sa bývalý vlastník takéhoto nájomného domu, nájomníkom bytu, ktorý v dome užíva.

Miestny národný výbor, ktorý je oprávnený podľa § 3 odst. 1 a 2 prevádzať na takýchto "činžových" domoch potrebné úpravy, teda prístavbu, nadstavbu, zmenu stavby, vnútorné úpravy a vylepšenia, prípojku na verejné zariadenia, alebo udržovacie práce, môže dohodnúť s niektorou organizáciou socialistického sektora, že táto prevedie potrebné úpravy s právami a povinnosťami stavebníka. Že ich prevedie prevážne vlastnými pracovníkmi a prevážne z vlastných materiálových zdrojov. Takejto organizácii môže potom MNV všetky, alebo niektoré z upravených bytov po prvý raz prideliť ako podnikové byty pre jej vlastných zamestnancov. Je to zaiste možnosť a príležitosť, ktorú podnik v záujme vylepšenia bytovej situácie svojich pracovníkov, tam, kde bude príležitosť, využije.

Vládny návrh zákona zmocňuje Ministerstvo financií, aby upravilo podrobnosti v otázkach riadenia a spôsobu financovania, úprav takéhoto majetku a zmocňuje ho ďalej, aby upravilo tiež vyporiadanie záväzkov, ktoré prípadne na takom majetku viaznu.

Pokladám za potrebné zdôrazniť znenie ustanovenie § 2 ods. 2 predkladaného návrhu zákona. Toto ustanovenie hovorí, že zákon sa nevzťahuje na rodinné domky v zmysle predpisov o hospodárení s bytmi a tiež na domy, ktoré vzhľadom na ich usporiadanie, okruh ich užívateľov a vzhľadom na iné skutočnosti, ktorých podrobnosti upravia prevádzacie predpisy, majú plniť a plnia účel rodinného domku. V danom prípade ide o domy, ktoré nie sú síce výslovne rodinnými domčekami, neslúžia však na prenajímanie a sú skutočne prevážne užívané k bývaniu vlastníkom, spoluvlastníkom alebo osobám týmto blízkym, podľa § 17 ods. 2 obč. zákoníka. Ďalej nevzťahuje sa na také obytné domy, ktoré nemajú síce podstatné znaky obytných domov, neslúžia však k prenajímaniu za účelom dosiahnutia bezpracného zisku a nemožno ich bez neúmerne vysokých nákladov upraviť tak, aby v nich mohlo byť viacej samostatných bytov, ktoré by zodpovedali dnešným požiadavkám na úroveň bývania. Tieto ustanovenia je potrebné zdôrazniť predovšetkým preto, aby sme jasne rozlišovali rodinné domy, alebo domy týmto na roveň postavené od nájomných obytných domov, na ktoré sa výslovne predkladaný návrh zákona vzťahuje, a v ktorých domoch sa má potupne vytvoriť úpravami také prostredie, ktoré zodpovedá dnešným požiadavkám na kultúru bývanie.

Vážené Národné zhromaždenie, súdružky a súdruhovia poslanci!

Predkladaný vládny návrh zákona dáva národným výborom, organizáciám socialistického sektora a ostatným zainteresovaným zložkám možnosti, aby prevádzaním príslušných predpisov vyplývajúcich zo zákona ďalej udržiavali, zveľaďovali a zlepšovali túto veľkú časť nášho národného bohatstva a aby takto, spolu so zabezpečovaním vlastnej bytovej výstavby, prevádzaním opráv a údržbou tohto súkromného nájomného domového majetku plnili dôležitú celoštátnu úlohu, ktorou je zvyšovanie kultúry bývania a zachovávanie i zveľaďovanie národného bohatstva.

Predkladaný vládny návrh zákona k prevádzaniu týchto úloh vytvára všetky podmienky. Som presvedčený, že bude kladne prijatý našimi pracujúcimi, pretože takú úpravu už dávno žiadajú a že národné výbory a zainteresované organizácie socialistického sektora vykonajú všetko, aby bol dosiahnutý účel tohto zákona.

Rozpočtový a hospodársky výbor prerokoval predkladaný návrh zákona na svojej schôdzi dňa 12. novembra 1959 a ústavnoprávny výbor dňa 13. novembra 1959 a doporučujú ho plénu Národného zhromaždenia na schválenie. (Potlesk.)

Místopředseda dr. Polanský (zvoní): Hlásí se někdo do rozpravy k tomuto bodu pořadu? (Nikdo.)

Do rozpravy se nikdo nehlásí, budeme proto hlasovat.

Navrhuji, abychom hlasovali o celém vládním návrhu zákona najednou ve znění předložené společné zprávy výboru rozpočtového a hospodářského a výboru ústavně právního.

Jsou nějaké námitky proti tomuto způsobu hlasování? (Nebyly.)

Nejsou.

Kdo tedy souhlasí s celým vládním návrhem zákona o opatřeních týkajících se některého soukromého domovního majetku, a to ve znění společné zprávy výboru rozpočtového a hospodářského a výboru ústavně právního, nechť zvedne ruku! (Děje se.)

Je někdo proti? (Nikdo.)

Zdržel se někdo hlasování? (Nikdo.)

Děkuji. Tím Národní shromáždění jednomyslně schválilo vládní návrh zákona o opatřeních týkajících se některého soukromého domovního majetku.

Tím jsme projednali šestý bod denního pořadu.

Přistoupíme k projednávání sedmého bodu pořadu, kterým je

7. Společná zpráva výboru ústavně právního a výboru zdravotního k vládnímu návrhu zákona (tisk 349) o dozoru nad bezpečností při práci ve výrobních družstvech (tisk 353).

Zpravodajem je poslanec Daniš, dávám mu slovo.

Zpravodajca posl. Daniš: Súdruhovia poslanci!

Naša Ústava z 9. mája zaručuje každému pracujúcemu u nás nielen právo na prácu, ale súčasne aj právo na ochranu života a zdravia pri práci. Za prevádzanie tejto ochrany našich pracujúcich je zodpovedný príslušný hospodársky orgán.

Povinnosti týchto orgánov sú veľmi jasne konkretizované v zákone číslo 67/1951 Zb. Podľa tohto zákona vedenie podniku zodpovedá za zaistenie bezpečnosti pri práci, lebo zaistenie podmienok bezpečného a zdravotne nezávadného výkonu práce je jedným z nevyhnutných predpokladov úspešného plnenia výrobných a prevádzkových úloh. Zodpovednosť za zaistenie bezpečnej a zdravotne nezávadnej práce ukladá zákon o bezpečnosti pri práci vedeniu podniku. Avšak nielen tento zákon, ale ešte i ďalšie zákony a mnohé vládne uznesenia sa zdravím pracujúceho človeka zaoberajú či v tej, alebo onej forme.

Vždy a všade uznávame, že pracujúci človek je v socialistickom zriadení najdôležitejším činiteľom a preto všestranná starostlivosť o pracujúceho človeka je jednou z podmienok rozkvetu socialistickej spoločnosti.

V súčasnej dobe dochádza v kapitalistických štátoch k prudkým konfliktom. Pri týchto robotnícka trieda všetkými prostriedkami odráža útoky veľkokapitálu na životnú úroveň a sociálne vymoženosti pracujúcich, ktoré, keď srovnávame s našimi, sú veľmi skromné. Mimo toho sa u nás zaoberáme ešte s tým, čo všetko máme ešte zlepšiť a zdokonaliť. Rok čo rok sa prostriedky zo štátneho rozpočtu na sociálne vymoženosti zvyšujú a budú sa zvyšovať, ale ich dôsledné uplatňovanie a využívanie je treba kontrolovať.

Pre udržovanie podmienok bezpečnej a zdravotne nezávadnej práce sú v závodoch a národných podnikoch stanovené predpisy, dodržovanie ktorých zabezpečujú a kontrolujú bezpečnostní technici. Na prácu týchto v národných podnikoch a v jednotlivých závodoch dozerajú inšpektori práce jednotnej odborovej organizácie. Na kontrolu riadneho plnenia všetkých nariadení sú v závodoch závodné výbory Revolučného odborového hnutia a pri týchto komisie ochrany a bezpečnosti práce. Vecou týchto je, aby všetkých pracujúcich v závode oboznamovali so zásadami bezpečnej práce, aby túto propagovali a takto aby sa bezpečnosť práce stala záležitosťou všetkých pracujúcich. Súčasná organizácia vo výrobných družstvách je iná a preto je nutné zaviesť i tu kontrolu starostlivosti o vytvorenie bezpečnosti pri práci.

Členovia výrobných družstiev ako družstevníci a kolektívni hospodári svojho podniku nie sú na základe stanov prijatých v roku 1954 zamestnancami družstva. Riadia toto družstvo spoločne a podieľajú sa na jeho výsledkoch. Preto bolo nutné a to s ohľadom na rovnaké, prípadne podobné výrobné a pracovné podmienky družstevného a štátneho priemyslu prevziať pre výrobné družstvá ustanovenia všeobecných predpisov o ochrane života pri práci (§ 27 ods. 2 zák. č. 53/1954 Zb., o ľudových družstvách a družstevných organizáciách), ktoré by sa na členov výrobných družstiev ináč nevzťahovali. Dňom 31. decembra 1956 bolo skončené členstvo družstevných výrobných podnikov v jednotnej odborovej organizácii a funkciu odborovej organizácie prevzali a naďalej vykonávajú len družstevné organizácie. Preto, že odborové organizácie nemajú vo výrobných družstvách svoje základné organizácie, vyššie odborové orgány nemajú voči členom družstiev svoju pôsobnosť, nemôžu z tohto titulu prevádzať v podnikoch výrobných družstiev žiadnu kontrolu. V dôsledku tohto nemôžu vo výrobných družstvách pôsobiť ani orgány inšpekcie práce jednotnej odborovej organizácie, ktorá v národných podnikoch vykonáva dozor nad dodržovaním bezpečnostných predpisov.

V duchu tejto zásady je preto nutné sveriť inšpekciu práce na úseku výrobných družstiev priamo družstevným orgánom. Prevzatie inšpekcie práce družstevnými orgánmi je tiež v súlade s tou skutočnosťou, že na organizácie výrobných družstiev prešlo podľa vládneho nariadenia č. 57/1956 Zb. tiež nemocenské poistenia a dôchodkové zabezpečenie členov výrobných družstiev. Preto, že tieto dve veci úzko spolu súvisia a že prešla na družstevné organizácie tiež agenda súvisiaca s týmito, ako i agenda o náhrade škody za pracovné úrazy a náhrade dávok nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia je nutné, aby družstevné výrobné podniky mali tiež svoj dozor nad bezpečnosťou pri práci. Týmto sa na úseku výrobného družstevníctva účelne sústredí všetka agenda, ako i možnosti regresívnych opatrení podľa citovaného zákona.