Přistoupíme k projednávání posledního bodu denního pořadu, kterým je

5. Zpráva výboru zahraničního k vládnímu návrhu, kterým se předkládá Národnímu shromáždění Republiky československé k projevu souhlasu Obchodní smlouva mezi Československou republikou a Japonskem, podepsaná v Tokiu dne 15. prosince 1959.

Zpravodajem je poslanec Šavel, dávám mu slovo.

Posl. Karol Šavel: Vážené súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci!

Na programe dnešného rokovania Národného zhromaždenia ako posledný bod je aj obchodná zmluva medzi Československou republikou a Japonskom. Významnou je už samotná skutočnosť, že ide o zmluvu medzi Československom a Japonskom, teda medzi dvoma krajinami, ktoré už dlhé roky medzi sebou neobchodovali, ba nemali medzi sebou ani normálne medzištátne styky. Táto skutočnosť nebola na úžitok ani Japonsku ani nám. Až vo februári roku 1957 húževnaté úsilie našej vlády bolo korunované úspechom tým, že bol medzi Japonskom a Československom v Londýne podpísaný Protokol o normalizácii stykov medzi našimi krajinami.

Už vtedy v piatom článku protokolu je stanovené, že obidve strany čo najskôr prikročia k jednaniu o uzavretí zmlúv alebo dohôd, ktoré by postavili ich obchodné, námorné a iné komerčné vzťahy na pevný a priateľský základ.

Napriek existencii takéhoto ustanovenia v Protokole, napriek veľkému úsiliu našej vlády, nepodarilo sa nám skorej dosiahnuť hospodárskej zmluvy, čo i len obecnej povahy pre nezáujem japonskej strany. Až v polovici minulého roku japonská strana prejavila súhlas k jednaniu o obchodnej dohode, ktoré sa v jeseni 1959 zahájilo a výsledok tohto jednania bola nám predložená obchodná zmluva, ktorá bola podpísaná v decembri 1959 v Tókiu predstaviteľmi obidvoch strán.

Predložená obchodná zmluva s Japonskom je ďalším dôkazom o mierumilovnosti našej republiky. Je dôkazom, že naša vláda pod vedením Ústredného výboru KSČ v súlade so záujmami celého socialistického tábora i s najvlastnejšími záujmami našej republiky, húževnate uskutočňuje a presadzuje v zahraničnej politike zásadu mierového spolunažívania. Rozvíjanie obchodných stykov medzi krajinami s rôznymi spoločenskými zriadeniami - na zásade rovný s rovným a na zásade najvyšších vzájomných výhod považujeme za jeden z významných prostriedkov zmierňovania medzinárodného napätia, vytvárania priateľského ovzdušia v medzinárodných vzťahoch a tým upevňovania mieru na celom svete.

Toho je základný cieľ zahraničnej politiky Sovietskeho sväzu i celého socialistického tábora a teda aj našej ČSR.

Skutočnosť v medzinárodných vzťahoch stále presvedčivejšie dokazuje, že politika zbližovania, obchodovania, politika priateľskej spolupráce a spolunažívania je jedinou realistickou politikou, ktorá je dnes možná, lebo len takáto politika zodpovedá základným i konkrétnym životným záujmom národov. A naopak, politika rozoštvávania národov, politika medzinárodných provokácií a balancovania na pokraji vojny, zostruje medzinárodnú situáciu, stále viac odhaľuje imperialistické kruhy pred očami národov, zvyšuje sa ich izolácia a stále menej môžu podnecovanie studenej vojny vydávať za záujmy národa. Imperialistickým kruhom Spojených štátov severoamerických stále menej ľudí verí, že Sovietsky sväz ich ohrožuje. Drvivá väčšina pracujúcich vie, že Sovietsky sväz nechce vojnu a ani nepotrebuje vojnu, že Sovietsky sväz stojí v čele ich zápasu o uchovanie mieru. Vedia, že ak Sovietsky sväz vedie ten veľký hrdinský a najhumanistickejší boj za odvrátenie vojny a nastolenie trvalého mieru, že to nerobí zo strachu alebo zo slabosti. Za posledné dva a pol roky Sovietsky sväz dostatočným spôsobom presvedčil svet o svojej ekonomickej, politickej i technicko-vojenskej sile. Americké vládne kruhy nestačia už ani evidovať zázraky, ktoré dosahuje Sovietsky sväz v rôznych oblastiach vedy a techniky a tak i v rozvoji národného hospodárstva. Pomaly americkému prezidentovi nebudú stačiť ani každotýždenné tlačové konferencie, na ktorých by mohol komentovať príčiny úspechov Sovietskeho sväzu. Veru nik nemôže tvrdiť, že zostrelenie lietadla, špióna - agresora, je prejavom slabosti - každý vie, že to je prejav vnútornej i medzinárodnej sily Sovietskeho sväzu i jeho mierumilovnosti.

Je to vážne varovanie pre každého agresora, že nemôže zneužívať mierumilovnosti Sovietskeho sväzu a celého socialistického tábora. To, že socialistický tábor vedie húževnatý a hrdinský zápas za mier, to, že otvorene vyhlasujeme, že chceme a potrebujeme trvalý mier, to nech nikoho nezvádza k domnienke, že môže beztrestne porušovať naše hranice a vykonávať špionáž. Bezmocnosť zpravidla vedie k hlúpym a šialeným kúskom. Aj agresívny čin amerických imperialistov voči Sovietskemu sväzu so špionážnym lietadlom nemožno ináč chápať ako bláznivý pokus zastaviť priaznivý vývoj medzinárodných vzťahov. Americkí imperialisti boli krok za krokom stále viac nútení pod tlakom vlastnej i svetovej verejnej mienky pristupovať na mierové návrhy Sovietskeho sväzu. Robili to tie najrozumnejšie, najprezieravejšie kruhy imperialistov. Naproti tomu kruhy najreakčnejšie, nenávisťou a bezmocnosťou najzaslepenejšie robili všetko pre zmarenie všetkého toho, načo umiernení pristúpili. Tak sa im podarilo zmariť i konferenciu šéfov vlád. Domnievali sa, že môžu byť len dve veci: Alebo sovietska vláda a s. Chruščov vo svojej trpezlivosti pôjdu až tak ďaleko, že zabudnú na dôstojnosť svojej krajiny a jej ľudu a budú jednať s Eisenhowerom a potom bude po prestíži Sovietskeho sväzu ako veľmoci a na konferencii nebude môcť nič podstatného dosiahnuť, alebo sa domnievali, že Sovietsky sväz bude žiadať omluvu, oni ju neurobia a tak konferencia nebude a obvinia z neúspechu konferencie Sovietsky sväz.

Ako vidieť, konferenciu sa im podarilo rozbiť, ale nepodarí sa im Sovietsky sväz pošpiniť. Súdruh Chruščov odchádzal z Paríža ako dôstojný a neúnavný obranca mieru. (Potlesk.)

Sme hrdí na to, že sme so Sovietskym sväzom, ktorého predseda rady ministrov tak hrdo nesie a obhajuje prápor mieru, šťastia a dôstojnosti ľudstva. My všetci spolu s naším ľudom s plným pochopením podporujeme postoj s. Chruščova, ktorý zastával v Paríži, lebo to plne zodpovedá záujmom socializmu i záujmom všetkého ľudstva. (Potlesk.)

Socialistický svet, vedený Sovietskym sväzom robí to, čo je najvlastnejším záujmom socialistického tábora a tieto záujmy sa ešte nikdy nedostali do protikladu so záujmami ľudstva. To, aby bol večný mier, aby už nikdy nebola vojna, je najväčšou túžbou ľudstva, to je aj najväčšia túžba ľudu socialistického tábora a týmto túžbam odpovedá aj zahraničná politika Sovietskeho sväzu i všetkých krajín socializmu.

Tomuto základnému cieľu našej zahraničnej politiky zodpovedá aj obsah predloženej nám obchodnej zmluvy s Japonskom. Zmluva je výhodná jak pre nás, tak pre japonskú stranu. Článok 1 a 2 zmluvy stanovuje, že obchodné styky medzi zmluvnými stranami budú uskutočňované na základe zásady najvyšších výhod. Článok 4 zmluvy zakotvuje slobodu prevozu tovaru dopravovaného z územia, alebo na územie jednej zo zmluvných strán. Článok 5 zmluvy zaisťuje výrobkom jednej strany na územie druhej zmluvnej strany rovnaké výhody, ako domácim výrobkom. Rovnako sa to týka poskytovania najvyšších výhod v otázkach vnútorných daní a dávok, súvisiacich s dovozom tovaru a v otázkach vnútorného predaja.

Podobne článok 8 zakotvuje colné oslobodenie vzorkov a reklamného materiálu.

Veľmi významným ustanovením zmluvy je článok 9, odsek 1, ktorý zaisťuje právnu subjektivitu československým podnikom zahraničného obchodu. Je totiž známe, že najmä západné kapitalistické štáty pri styku s nami nechcú priznávať právnu subjektivitu československým podnikom zahraničného obchodu. Toto ustanovenie nielenže uľahčuje obchodné vzťahy medzi Československou republikou a Japonskom, no súčasne je precedentom pre ďalšie jednania Československa o obchodných zmluvách s inými kapitalistickými štátmi.

Povedľa iných opatrení, ktoré sú zdôraznené i v dôvodovej zpráve - treba ešte poukázať na článok 10 zmluvy, ktorý zaisťuje zásadu rovnakého zachádzania a zásadu najvyšších výhod pre obchodné lode jednej zmluvnej strany v prístavoch a vodách druhej zmluvnej strany.

Toto ustanovenie článku 10 má zvláštny význam pre našu republiku ako vnútrozemský štát. Takýmto spôsobom máme zaistené jednak to, že naše obchodné lode budú môcť kotviť v japonských prístavoch, no jednak stáva sa tak toto ustanovenia precedentom pre ďalšie naše jednania, ktoré budeme viesť s kapitalistickými štátmi o obchodných zmluvách.

Ako vysvitá z jednotlivých článkov zmluvy - zmluva ako celok i jej jednotlivé články sú za daných okolností veľmi výhodné pre obidve strany, no obzvlášť pre nás, pre krajinu, ktorá je súčasťou socialistického tábora, usilujúceho sa o všestranný rozvoj spolupráce medzi štátmi s rôznym spoločenským zriadením.

Uzavretie tejto zmluvy bude mať za následok ďalšie zlepšovanie sa vzťahov medzi našimi krajinami, bude podnecovať vznik nových a širších podmienok pre neustály rozvoj obchodných, plavebných a ostatných hospodárskych vzťahov medzi obidvoma našimi štátmi, no objektívne aj na celkové zlepšovanie vzťahov medzi dvoma tábormi.

Preto zahraničný výbor po prejednaní tejto zmluvy sa jednomyseľne uzniesol doporučiť Národnému zhromaždeniu takéto uznesenie:

"Národné zhromaždenie Republiky československej súhlasí s Obchodnou zmluvou medzi Československou republikou a Japonskom, podpísanou v Tókiu dňa 15. decembra 1959." (Potlesk.)

Předseda Fierlinger: Hlásí se někdo do rozpravy? (Nikdo.)

Do rozpravy se nikdo nehlásí, můžeme proto přistoupit k hlasování.

Navrhuji, abychom hlasovali podle předložené zprávy výboru zahraničního.

Jsou nějaké námitky proti tomuto způsobu hlasování? (Nebyly.)

Nejsou.

Kdo tedy souhlasí s tím, aby Národní shromáždění Republiky. československé projevilo svůj souhlas s Obchodní smlouvou mezi Československou republikou a Japonskem, podepsanou v Tokiu dne 15. prosince 1959, nechť zvedne ruku! (Děje se.)

Je někdo proti? (Nikdo.)

Zdržel se někdo hlasování? (Nikdo.)

Děkuji. Tím Národní shromáždění projevilo s touto Obchodní smlouvou svůj jednomyslný souhlas.

Soudružky a soudruzi! Dříve než skončíme, rád bych se zhostil milé povinnosti poděkovat z této tribuny zde přítomnému předsedovi ÚNV, primátoru Adolfu Svobodovi za pohostinství, kterého se našemu NS dostalo v těchto místnostech ÚNV. (Potlesk. Primátor s. Svoboda vstává a klaní se.)

Po provedených volbách uvidí tato síň nový rušný život, který se rozvine v duchu naší nové ústavy a v duchu právě schváleného zákona o NV. Jsem přesvědčen, že NV hl. m. Prahy, který vyjde z příštích voleb, bude se stejnou horlivostí a ještě s většími úspěchy pracovat na zvelebení našeho krásného a československému lidu drahého hl. m. Prahy a že v duchu politiky naší strany a Národní fronty dovede zmobilizovat nadšení našich občanů pro uskutečnění velikých cílů, které jsme si vytkli. Jsem přesvědčen, že v tom ohledu NV hl. m. Prahy bude krásným příkladem pro všechny naše nové kraje a že po celém území naší republiky se tak rozvine nový budovatelský ruch, který přinese našemu lidu nové skvělé úspěchy, jak hospodářské, tak i kulturní.

Soudružky a soudruzi! Na dnešním plenárním zasedání jsme vyřídili nejdůležitější osnovy zákonů, které byly NS předloženy a zdá se, že pro dobu, která nám do uplynutí našich mandátů zůstává, jsme se zhostili nejdůležitějších zákonodárných úkonů. Musíme tudíž počítat s tím, že dnešní plenární zasedání NS tohoto volebního období bylo poslední. Proto se chápu této příležitosti, abych se rozloučil s těmi poslanci - soudružkami a soudruhy, kteří nebudou příště kandidovat. S nimi jsme po celou dobu šesti let intenzivně na půdě NS pracovali, ať již ve výborech či v plénu a mohu říci, že tato společná práce ve prospěch naší socialistické republiky nás neobyčejně sblížila. Tato pouta upřímného soudružského přátelství, která se tu mezi námi vytvořila, nás budou vždy pojit vespolek. Za dobu posledních šesti let se mnoho kolem nás změnilo. Naše republika pod vedením naší strany a Národní fronty učinila ohromný krok vpřed. V mezinárodním životě se ještě více upevnila autorita a význam velkého socialistického tábora, jehož jsme nerozlučnou součástí. Budeme proto pohlížet zpět na tuto dobu šesti let, jako na významnou část našeho života, užitečně strávenou v pilné tvůrčí práci ve prospěch našeho lidu a vlasti.

I když budeme pracovat každý na jiném pracovišti, zůstanou vzpomínky na tuto naši společnou práci navždy v naší paměti. Jménem svým i jménem celého našeho předsednictva prosím vás, soudružky a soudruzi, abyste přijali naše upřímné přání pevného zdraví a krásné duševní pohody pro další léta vašich věrných služeb našemu pracujícímu lidu a naší republice.

Tím naše zasedání končím. (Potlesk.)