Investičná výstavba prebiehala v roku 1957 úspešnejšie v odvetviach materiálovej výroby ako v nevýrobných odvetviach. Pri celkovom splnení plánu investičnej výstavby na 98,5 % nesplnil sa však plán na dôležitých stavbách, znamenajúcich rozhodujúci prírastok kapacít. Naďalej trvala nepriaznivá rozostavanosť. Z výstavby, ktorá ku koncu roku 1956 zostala nedokončená, sa uviedlo v roku 1957 do základných prostriedkov len 45 %, kým väčšia polovica prešla rozostavaná do roku 1958.

Pri uskutočňovaní bytovej a občianskej výstavby sú neprimerane vysoké priemerné náklady na bytovú jednotku, na jedno žiacke miesto a aj na jedno lôžko v zdravotníckych zaria deniach. Vysoké rozpočtové ceny týchto jednotiek brzdia rýchlejšie zvyšovať prírastky bytov, škôl, a nemocníc.

Výsledky všestrannej previerky investičnej výstavby ukázali, že sú veľké rezervy nielen v podstatnejšom zrýchľovaní tempa výstavby, ale aj v úspornejších riešeniach a využívaní typizácií, v zavádzaní pokrokových metód výroby a tým aj v zlacňovaní výroby.

Technický rozvoj prispel v roku 1957 k rastu produktivity práce viac ako v minulých rokoch. Ani v lanskom roku nepodarilo sa však, a to najmä pre nedostatky riadiacej a kontrolnej činnosti voči podriadeným organizáciám, dosiahnuť zlom v efektívnosti výskumnej a vývojovej činnosti. Vyskytujú sa najmä nedostatky v plnení plánovaných úloh, v realizácii vyriešených úloh a v hospodárení s finančnými prostriedkami určenými na výskumnú a vývojovú činnosť.

Prevažná časť činnosti výskumných ústavov a vývojových pracovísk je financovaná prídelom z rozpočtu Slovenska. Otázke upevňovania finančného hospodárenia sa však nevenuje dostatočná pozornosť. Z určených prostriedkov rozpočtu Slovenska na technický rozvoj sa financujú akcie, ktoré nie sú výskumného a vývojového charakteru, rozpočet na technický rozvoj sa prekračuje, výskumné úlohy sa však neplnia a vyskytujú sa aj prípady nehospodárnosti.

Rozširovanie služieb platených obyvateľstvom je slabým miestom v hospodárení národných výborov. V roku 1957 sa neuspokojivo splnili najmä kultúrne služby na úseku kín. Napriek rozšíreniu siete kín sa oproti roku 1956 znížil počet predstavení o 1394 a počet návštevníkov klesol o 194 370. Plánované tržby zo vstupného sa splnili len na 96,6 %. Plánovaný predpoklad v inkase tržieb zo vstupného nesplnil ani jeden kraj. Najviac zaostal Prešovský kraj, (93,4 %) a Nitriansky kraj (94,1 %).

Dramaturgická politika divadiel sa snažila dosiahnuť jednoznačný ideový charakter. Dobre pôsobili výmenné zájazdy medzi slovenskými a českými súbormi a divadlami, čo ďalej upevnilo družbu našich národov.

V roku 1957 odohrali divadlá 4558 predstavení a dosiahli 1 913 tisíc návštevníkov, čím plán návštevnosti splnili na 99 %. V porovnaní s rokom 1956 je to viac o 57 predstavení a o 31 851 návštevníkov. Náklady divadiel v lanskom roku poklesli po prvý raz, čo umožnilo znížiť aj stratovosť na jedného návštevníka. Sebestačnosť divadiel činí v celoslovenskom priemere 25,4 %. Oproti roku 1956 sa sebestačnosť divadiel zvýšila o 1 %, naďalej však zostali nevyužité možnosti zvýšenia sebestačnosti lepším rozmiestením divadiel a divadelných súborov, zvýšením počtu predstavení, návštevnosti na predstaveniach a znížením nákladov na prevádzku divadiel.

Úroveň služieb poskytovaných podnikmi miestneho hospodárstva bola v roku 1957 neuspokojivá aj čo do kvality. Podniky miestneho hospodárstva a výrobné družstvá vo svojej činnosti nie vždy vychádzali z rozmanitých potrieb a nárokov našich občanov a nevideli v službách obyvateľstvu svoje hlavné a najdôležitejšie poslanie.

V systéme prevádzkární miestnych národných výborov sa v r. 1957 nedostatočne prejavila riadiaca a kontrolná činnosť národných výborov. Činnosť prevádzkární sa často nezameriava na krytie miestnych potrieb a pre obyvateľstvo.

Strojové a traktorové stanice splnili v roku 1957 plán výkonov na 104 %, poľné práce však len na 98.9 %. Naproti tomu však strojové a traktorové stanice vysoko prekročili plán výkonov v doprave (129,4 %).

V lanskom roku boli strojovým a traktorovým staniciam dodané ďalšie poľnohospodárske stroje v súvislosti so zvyšovaním kolektivizácie, neboli však všetky aj dostatočne využité. Percento využitia traktorov (prepočítané na traktorové dni) sa v roku 1957 dokonca zhoršilo a predstavuje 26 % traktorov v kľude. Nepriaznivé percento sa dosiahlo aj pri využití ostatných poľnohospodárskych strojov.

Záverečný účet rozpočtu Slovenska za r. 1957 názorne ukazuje na dosiahnuté veľké úspechy, ale aj ešte sa vyskytujúce nedostatky. Pri plnení úloh za rok 1957 neboli dostatočne využité všetky kapacity a možnosti, ktoré poskytuje naše socialistické zriadenie, bohaté vybavenie nášho národného hospodárstva, kvalifikácia a iniciatíva našich pracujúcich, ako aj spolupráca s krajinami mierového tábora. O tom svedčí aj nedostatočné využívanie strojov, veľké nepohyblivé zásoby, absencia a fluktuácia pracovníkov, vysoké neproduktívne náklady a nedostatky v zavádzaní nových foriem práce a v rozvoji socialistického súťaženia.

Súdružky a súdruhovia!

Hospodársky a rozpočtový výbor Slovenskej národnej rady po podrobnom preskúmaní záverečného účtu rozpočtu Slovenska za rok 1957 a prerokovaní návrhu Sboru povereníkov podľa tlače 58 odporúča Slovenskej národnej rade, aby ho schválila a prijala toto uznesenie:

Slovenská národná rada schvaľuje záverečný účet rozpočtu Slovenska za rok 1957, ktorý vykazuje príjmy z hospodárenia podľa rozpočtu Slovenska v sume 14 miliárd 933 miliónov 230 tisíc 508,14 Kčs a výdavky v sume 17 miliárd 312 miliónov 949 tisíc 755,35 Kčs.

Predseda Benada:

Ďakujem poslancovi Mrázikovi za prednesenú zprávu.

K prejavu se prihlásil podpredseda Sboru povereníkov a povereník financií inž. Ján Marko. Prosím, aby sa ujal slova.

Podpredseda Sboru povereníkov a povereník financií inž. Ján Marko:

Vážená Slovenská národná rada,

súdružky a súdruhovia poslanci!

Rozpočet Slovenska na rok 1957 Slovenská národná rada prerokovala a schválila 7. mája 1957, a to už podľa ústavného zákona č. 33/1956 Zb. o rozšírení právomoci slovenských národných orgánov. Teraz po prvý raz pristupujeme na pôde Slovenskej národnej rady k schváleniu záverečného účtu rozpočtu Slovenska, a tým aj k hodnoteniu, ako sme hospodárili, ako sme použili rozšírenú právomoc slovenských národných orgánov pre ďalší rozvoj hospodárstva riadeného Sborom povereníkov a pre plnenie ďalších úloh zahrnutých v rozpočte Slovenska.

Pri schvaľovaní rozpočtu Slovenska na rok 1957 sme si plne uvedomili, že z rozšírenia právomoci vyplýva slovenským národným orgánom, a tým aj pracujúcemu ľudu na Slovensku zodpovednosť za to, ako splníme v rozpočte uložené úlohy. A nešlo o úlohy malé, ale naopak, o úlohy veľmi náročné.

Z rozšírenia právomoci vyplýva Slovenskej národnej rade aj právomoc kontroly plnenia rozpočtu Slovenska. Hospodársky a rozpočtový výbor Slovenskej národnej rady už v roku 1957 prerokoval predbežné výsledky plnenia rozpočtu Slovenska za prvý polrok 1957. Kontrolu plnenia rozpočtu za celoročné obdobie vykonáva Slovenská národná rada prerokovaním a schválením záverečného účtu rozpočtu Slovenska,

Jednotlivé povereníctva a národné výbory, ako nositelia rozpočtových práv, spracovali výsledky hospodárenia celých úsekov nimi riadených, ekonomicky ich zhodnotili a schválili v záverečných účtoch podľa rezortov a podľa krajov.

Povereníctvo financií preverením záverečných účtov rezortov a krajov zhodnotilo výsledky hospodárenia rozpočtu Slovenska, zostavilo záverečný účet za rok 1957 a predložilo ho na prerokovanie a schválenie Sboru povereníkov.

Systém schvaľovania záverečných účtov rezortami a národnými výbormi, pravda, odkrýval nedostatky v hospodárení, ale dostatočne nepodporoval zodpovednosť za výsledky hospodárenia, lebo hmotná zainteresovanosť sa nahradzovala automatickým vyrovnaním schodkov a úhradou potrieb z rozpočtu. Pri takom uplatňovaní finančného usporiadania dochádzalo k zahladzovaniu nedostatkov a nehospodárnosti.

Preto podľa novej metodiky financovania tie podniky, ktoré vytvoria dobré hospodárske výsledky, budú môcť vo väčšej miere rozširovať vlastné finančné zdroje, zvýšiť rozsah decentralizovanej investičnej výstavby, obratové prostriedky, prídely podnikovým fondom pracujúcich a zvýšiť prémiové fondy. Tie podniky, ktoré nedosiahnu plánovaný hospodársky výsledok, budú sa musieť s neplnením vyporiadať v nasledujúcom roku, v nijakom prípade však nie na ťarchu štátneho rozpočtu.

Z konečných čísiel záverečného účtu, ako ich neskôr uvediem, vyplýva, že vývoj hospodárstva riadeného Sborom povereníkov v roku 1957 charakterizuje ďalšie zlepšené plnenie ukazovateľov plánu rozvoja a rozpočtu Slovenska.

Záverečný účet za rok 1957, ktorý predkladá Sbor povereníkov Slovenskej národnej rade na schválenie za úsek hospodárstva riadeného Sborom povereníkov, stáva sa tak, súdružky a súdruhovia poslanci, výrazom nových významných úspechov, ktoré dosiahol pracujúci ľud pod vedením Komunistickej strany Československa a vlády Národného frontu. Výsledky celoročnej práce sú prejavom jeho aktivity a zvýšenej účasti na riadení hospodárstva a správe štátu. Hospodárstvo a financie nášho štátu sa upevnili a rast výroby a produktivity práce umožnil ďalší rast životnej úrovne pracujúceho ľudu.

Podľa záverečného účtu príjmy rozpočtu Slovenska v roku 1957 dosiahli 14 933 mil. Kčs a splnili sa tak na 101,6 %. Oproti r. 1956 je to viac o 1 408 mil. Kčs. Vyššie príjmy sa dosiahli jednak zaradením nových príjmových zdrojov z úsekov prevzatých z ústredného rozpočtu a jednak zvýšenými úlohami v tvorbe dane z obratu a v tvorbe zisku.

Najväčším zdrojom príjmov rozpočtu boli príjmy od socialistického sektora, a to v sume 11 799 mil. Kčs, čo je 80,2 % všetkých príjmov.

Na dane, dávky a poplatky od obyvateľstva pripadlo 2 216 mil. Kčs, čo je 14.8 % všetkých príjmov rozpočtu a oproti roku 1956 je to menej o 6. mil. Kčs. Dochádza teda k zníženiu daňového zaťaženia obyvateľstva.

Z jednotlivých druhov príjmov na celkovom výsledku sa najviac podieľa daň z obratu v sume 7525 mil. Kčs, čo je viac ako polovica všetkých príjmov rozpočtu. Oproti roku 1956 je to viac o 662 mil. Kčs.

Staráme sa o to, aby sa finančné prostriedky, vytvorené v prevažnej miere vo sfére výroby, použili na splnenie úloh plánu rozvoja národného hospodárstva a na zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne pracujúceho ľudu.

Podľa tejto zásady sme postupovali v Sbore povereníkov pri vydávaní finančných prostriedkov z rozpočtu Slovenska v roku 1957. V uvedenom roku sme na výdavky použili finančné prostriedky v sume 17 312 mil. Kčs, čo je oproti roku 1956 viac o 4 002 mil. Kčs.

Vyšší objem výdavkov oproti roku 1956 vyplýva z prevzatia nových úloh z ústredného rozpočtu v rámci rozšírenej právomoci, ako aj z ďalšieho rozvoja hospodárstva a z rozširovania kultúrnych a sociálnych opatrení.

Na prevzaté úlohy z ústredného rozpočtu na úseku miestnych palív a naftového priemyslu, na úseku výkupu pôdohospodárskych výrobkov, spojov, justičnej správy, štátnej kontroly, ako aj na úseku podniková zariadení pripadá 1 830 mil. Kčs, na ďalší rozvoj hospodárstva 794 mil. Kčs a na kultúrne a sociálne opatrenia navyše 1 281 mil. Kčs.

Najviac finančných prostriedkov sa použilo na rozvoj hospodárstva riadeného Sborom povereníkov, a to 8 408 mil. Kčs, čo je 48,6 % všetkých výdavkov rozpočtu.

Na kultúrne a sociálne opatrenia sa použilo 7 982 mil. Kčs, čo je 46,1 % všetkých výdavkov rozpočtu Slovenska.

Teda na rozvoj národného hospodárstva a na kultúrne a sociálne opatrenia sme dovedna venovali 16 390 mil. Kčs, t. j. 94,6 % všetkých výdavkov rozpočtu Slovenska.

Záverečný účet nám dáva príležitosť zhodnotiť dosiahnuté výsledky v hospodárstve riadenom Sborom povereníkov, ktoré sa prejavujú v ukazovateľoch plnenia plánu rozvoja národného hospodárstva a rozpočtu Slovenska.

I. Príjmy

Najdôležitejšími zdrojmi akumulácie boli daň z obratu a zisk. Daň z obratu splnili podniky riadené Sborom povereníkov na 102 %, čo je v porovnaní s rozpočtom viac o 149 mil. Kčs Rozhodujúcu časť dane z obratu, t. j. 88 % odviedli v roku 1957 do rozpočtu Slovenska podniky potravinárskeho a spotrebného priemyslu.

Daň z obratu je významným ekonomickým nástrojom kontroly plnenia nielen objemu, ale aj sortimentnej skladby dodávok do trhových fondov. Aj keď sa prekročil plán dane z obratu, vyplývajúci z prekročenia výroby a dodávok do trhových fondov, nesplnila sa v roku 1957 plánovaná daňová výnosnosť. Oproti roku 1956 výnosnosť dane z obratu poklesla. Zatiaľ čo v roku 1956 na 100 Kčs vyrobeného tovaru pripadlo dane z obratu 81,50 Kčs, v roku 1957 pripadlo len 72, 10 Kčs.

Na pokles daňovej výnosnosti vplývalo najmä dvojnásobné zníženie štátnych maloobchodných cien v roku 1956. Pri tomto poklese staviame však do popredia zníženie zapríčinené vážnymi nedostatkami v plnení plánu výroby v príslušných sortimentoch a kvalite, v štruktúre zásob v obchode a tým aj v plnení maloobchodného obratu. Popri nedostatkoch v zásobovaní obyvateľstva niektorými lacnejšími a bežnými tovarmi na trhu chýbal celý rad kvalitných, daňové výnosných tovarov spotrebného charakteru. Z toho, pravda, môžu vznikať ťažkosti v peňažnom obehu, hromadia sa zásoby v obchode a znehodnocujú sa tak výsledky spoločenskej práce.

Na pokles daňovej výnosnosti vplývali aj také skutočnosti, ako je zmena štruktúry spotreby tovarov. Napríklad zníženie výroby liehovín oproti roku 1956 znamenalo v roku 1957 úbytok na dani z obratu vyše 135 mil. Kčs.

Celkové úsilie pracujúcich dosiahnuť v roku 1957 výrazný rast efektívnosti nášho hospodárstva sa kladne prejavilo v hospodárskych výsledkoch podnikov riadených Sborom povereníkov.

Plánované hospodárske výsledky sa v roku 1957 splnili takto:

Aj keď sa úlohy v tvorbe zisku prekročili o 8,7 %, t. j. o 190 mil. Kčs. prekročili sa aj plánované straty o 6,4 %, t. j. o 81 mil. Kčs. Celkový výsledok hospodárenia nepriaznivo ovplyvnili najmä štátne majetky, podniky Povereníctva obchodu a stavebno-montážne organizácie Povereníctva stavebníctva.

Najväčší podiel na tvorbe zisku majú podniky Povereníctva spotrebného priemyslu, ktoré vyprodukovali zisk vo výške 558 mil. Kčs a tak prekročili plán o 36 mil. Kčs.

Aj pri priaznivom výsledku treba poukázať na niektoré nedostatky a rezervy, ktoré majú podniky Povereníctva spotrebného priemyslu. Sú to nedostatky v nerovnomernosti výroby a odbytu hlavne niektorých nábytkárskych a sklárskych podnikov.

Hospodárske výsledky Povereníctva stavebníctva oproti predošlým rokom sa zlepšili. Plánovaný výsledok vo výške 421 mil. Kčs podniky rezortu prekročili o 16 mil. Kčs.

Tento priaznivý výsledok umožnil vysoký nadplánovaný zisk niektorých podnikov v sume 77 mil. Kčs, ako napríklad Hydrostav (19 mil. Kčs), Pozemné stavby, B. Bystrica (5 mil. Kčs), ktoré potom kryli straty zaostávajúcich podnikov. Plánovaný výsledok nesplnilo päť stavebných podnikov vo výške 54 mil. Kčs, z nich najhoršie Pozemné stavby, Košice (26 mil. Kčs), Chemkostav, Strážske (15 mil. Kčs) a Pozemné stavby, Nitra (14 mil. Kčs) a šesť priemyselných podnikov vo výške 7 mil. Kčs, dovedna 61 mil. Kčs.

V tejto súvislosti si treba uvedomiť, že nerovnomernosť plnenia hospodárskych výsledkov, akú vykazuje Povereníctvo stavebníctva, t. j. nadplánové zisky na jednej strane a vysoké neplnenie plánovaných výsledkov na druhej strane, hoci celkový výsledok je priaznivý, nemožno posudzovať z hľadiska štátneho rozpočtu kladne.

Najvážnejšími nedostatkami podnikov Povereníctva stavebníctva aj v roku 1957 bola veľká rozostavanosť, nedostatočná organizácia zásobovania, nehospodárnosť v spotrebe materiálu, nevyužívame pracovného času a nedostatočná činnosť vnútropodnikovej kontroly. To všetko zvyšuje náklady na stavebnú výrobu a znižuje hospodárske výsledky podnikov. Len podniky všeobecnej bytovej výstavby prekročili plánované vlastné náklady o 20 mil. Kčs a podniky priemyselnej výroby Povereníctva stavebníctva o 11 mil. Kčs.

Ďalším rezortom s rozhodujúcim podielom v rozpočte Slovenska na tvorbe hospodárskeho výsledku je Povereníctvo potravinárskeho priemyslu a výkupu pôdohospodárskych výrobkov. Plánovaný hospodársky výsledok vo výške 205 mil. Kčs splnilo a prekročilo o 35 mil. Kčs. Tento výsledok mohol byť vyšší až o 72 mil. Kčs, keby ho nebolo znížilo - podobne ako aj v iných rezortoch - neplnenie plánovaného zisku v niektorých podnikoch. Na neplnení hospodárskych výsledkov sa najviac podieľajú podniky mäsopriemyslu v sume 20 mil. Kčs a mliekárske podniky.

Z nedostatkov výrobných podnikov Povereníctva potravinárskeho priemyslu treba poukázať najmä na chronické neplnenie úloh mäsospracujúcich podnikov. Mäsospracujúci priemysel oproti plánu nevyprodukoval 15 mil. Kčs zisku pre nedodržiavanie normovanej výťažnosti mäsa, nevyužívaním vedľajších produktov a prekračovaním plánovaných nákladov. Úroveň vnútropodnikového chozrasčotu je tu najnižšia zo všetkých odvetví potravinárskeho priemyslu.

Plnenie výkupu za, rok 1957 sa značne zlepšilo, no všetky poľnohospodárske závody však svoje povinnosti voči štátu nesplnili, najmä nie v štátnom výkupe živočíšnych výrobkov. Prekročenie štátneho nákupu si vyžiadalo zvýšené výdavky na intervencie a nadzmluvné príplatky o 145 mil. Kčs.

Plánovaný hospodársky výsledok vo výške 106 mil. Kčs splnili podniky Povereníctva obchodu na 121 mil. Kčs.

Priaznivé plnenie zisku sa dosiahlo prekročením plánu maloobchodného obratu a úsporami na nákladoch.

Hospodársky výsledok Povereníctva obchodu však stále ovplyvňujú vysoké nerealizačné straty podnikov, ako sú odpisy pohľadávok z mank, odpisy z preklasifikácie zeleniny a pod., ktoré predstavujú sumu 45 mil. Kčs.

Odvody zo zisku hospodárskych organizácií sa splnili do 31. decembra 1957 v sume 1 998 mil. Kčs, čo je 96-percentné plnenie rozpočtu. Oproti roku 1956 vzrástli o 780 mil. Kčs.

Rozpočtové úlohy odvodov zo zisku sa nesplnili do termínu o 86 mil. Kčs. Svoje povinnosti voči rozpočtu nesplnili načas podniky Povereníctva potravinárskeho priemyslu a výkupu pôdohospodárskych výrobkov o 36 mil. Kčs, priemyselné podniky Povereníctva stavebníctva o 42 mil. Kčs a podniky spravované národnými výbormi s výnimkou Košického kraja. Povereníctvo stavebníctva a Povereníctvo poľnohospodárstva a lesného hospodárstva okrem toho vyprodukované prostriedky včas neodvádzali. Pre toto porušovanie finančnej disciplíny museli sa použiť nútené odvody.

Úroveň starostlivosti o tvorbu a odvody zisku treba aj v budúcnosti ďalej zvyšovať, pretože to vyžaduje požiadavka plynulého financovania potrieb rozvoja nášho hospodárstva, kultúrnych a sociálnych opatrení.

Vysoká náročnosť na tvorbu zisku a jeho odvody vyplýva z toho, že akumulačné úlohy vôbec a najmä zisk považujeme za jednu z dôležitých ekonomických pák, lebo sa v ňom prejavuje mnohostranná hospodárska činnosť podnikov. Vyjadruje efekt rastu produktivity práce, uplatnenie novej techniky, vyjadruje mobilizáciu rezerv, odstránenie strát a neproduktívnych výdavkov. Prudký rozvoj socialistického národného hospodárstva vyžaduje v budúcnosti ešte rozhodnejšie trvať na plnení celkových akumulačných úloh výrobných hospodárskych jednotiek.

Prirodzene, zisk za našich podmienok nie je a nemôže byť rozhodujúcou hnacou silou výroby a jej cieľom. Z toho však nevyplýva, že akumulačné úlohy a úsilie o ich prekračovanie treba podceňovať. Záujmy efektívnosti nášho hospodárstva vyžadujú, aby bol každý podnik rentabilný. Treba len posúdiť spôsob, ako sa dosahuje zisk. Treba predovšetkým dbať o to, aby sa vyrábali výrobky, ktoré spoločnosť potrebuje, aby sa nezhoršovala kvalita výrobkov, aby sa neznižovali vlastné náklady na úkor iných podnikov a - ak ide o spotrebný tovar - na úkor spotrebiteľov.

V podnikoch treba zabraňovať snahám neoprávnene zvyšovať ceny, meniť plánovaný sortiment výroby prechodom na neplánované rentabilnejšie výrobky, zanedbávať údržbu a generálne opravy základných fondov, nesprávne vykazovať údaje v účtovnej evidencii. Treba naopak zabezpečovať, aby sa plánovanie čo najväčšieho prírastku zisku, ktoré podporujú dlhodobé normatívy pre tvorbu prémiového fondu, nedosahovalo iba rastom výroby, ale najmä sústavným znižovaním nákladov, Teda najvyššou povinnosťou podnikov je zabezpečovať zisk správnymi metódami a povinnosťou nadpodnikových orgánov je dbať o ich správne uplatňovanie.

Úplné vlastné náklady na vyrobený tovar sa v roku 1957 oproti plánu znížili o 0,6 %, čo predstavuje úsporu 57 mil. Kčs. Aj pri splnení úloh plánu celková úroveň nákladov bola však pomerne vysoká, najmä preto, že sa nedosiahlo podstatnejšie zníženie materiálových nákladov.

V porovnaní s rokom 1956 znížili sa materiálové náklady v priemysle len o 48 stotín haliera na 1 Kčs vyrobeného tovaru. Naproti tomu v stavebnej výrobe sa úroveň materiálových nákladov dokonca zvýšila o 50 stotín haliera. Žiadúci obrat sa v znižovaní materiálových nákladov nedosiahol ani v poľnohospodárstve.

Typickým príkladom nehospodárneho využívania základného materiálu je nízke využívame drevnej suroviny. Jej široké možnosti použitia a nízke využívanie vyvoláva nadmerne veľký vzrast nárokov na ťažbu našich lesov.

Finálne výrobky nedosahujú ani polovicu množstva drevnej hmoty. Zvyšok sú straty a odpad na všetkých stupňoch spracovania. Z odpadu sa však dnes spracúva len okolo 5 %, lebo technika využitia drevného odpadu zaostáva. Napríklad piliny okrem spotreby na vyróbu drevitej múčky sa najčastejšie spaľujú, pričom zaostáva ich využitie na výrobu cementopilinových tvárnic a brikiet. Preto je využívanie odpadu základnou cestou hospodárenia drevnou surovinou tak pri mechanickom, ako aj pri chemickom spracovaní.

V hnutí za úsporu dreva oproti roku 1956 nastalo zlepšenie, avšak dosiahnuté výsledky najmä v porovnaní s českými krajmi nie sú priaznivé.

Iným príkladom je betonárska oceľ. V roku 1957 mohlo sa dodatočne zaradiť do plánu vyše 500 bytových jednotiek na základe úspor, ktoré sa získali prepracovaním príslušných armovacích výkresov a prefabrikátov, ako aj previerkou spotreby betonárskej ocele na vodných dielach v Maduniciach a v Lipovci.

Ďalší rozvoj priemyslu, stavebníctva, dopravy a ostatných odvetví národného hospodárstva by mohol byť oveľa väčší, keby popri raste ukazovateľa produktivity práce dbalo sa súčasne aj na najprísnejšiu hospodárnosť, najmä znižovaním materiálových nákladov.

V súlade so zlepšeným plnením ukazovateľov štátneho plánu predovšetkým v priemysle zlepšila sa v roku 1957 aj finančná situácia podnikov. Zameškané úvery poklesli. Pokles zameškaných úverov a nezaplatených príkazov nastal vo všetkých hlavných odvetviach, z toho najväčší v poľnohospodárstve a lesoch, v priemysle, v miestnom hospodárstve a výrobných družstvách.

Aj popri celkove uspokojivých výsledkoch pri upevňovaní platobnej disciplíny bolo ešte stále veľa podnikov v platobných ťažkostiach. Tak napríklad v priemysle a výkupe na Slovensku z celkového počtu 336 podnikov bolo 162 v platobných ťažkostiach, čo vyplynulo z prísnejšieho postupu pri úverovaní nadnormatívnych zásob.

Úvery na racionalizačné opatrenia do konca roku 1957 vzrástli na 72 mil. Kčs, čo predstavovalo viac ako dvojnásobok stavu na začiatku roka.

Zásoby v úsekoch riadených Sborom povereníkov vzrástli v roku 1957 o 9,5 % v súlade s úlohami plánu rozvoja. Napriek ich vzrastu využili sa lepšie ako v roku 1956. V priemyselnej činnosti v roku 1956 pripadlo na 1 Kčs vyrobeného tovaru 29 halierov zásob, v roku 1957 pripadlo 26 halierov, čo je menej o 9 %. Úvery na zásoby poklesli koncom roku 1957 oproti roku 1956 o 2,5 %. O lepšom využití zásob svedčí aj zlepšujúca sa obratovosť. V podnikoch spotrebného priemyslu sa obratovosť výrobných zásob zrýchlila o vyše 2 %, v potravinárskom priemysle temer o 2 °/o, naproti tomu v podnikoch Povereníctva stavebníctva sa spomalila o 3, 5 %.

V porovnaní s rokom 1956 sa zvýšilo využitie základných fondov. Kým v roku 1956 bolo v priemyselných podnikoch riadených Sborom poverníkov bez miestneho hospodárstva potrebných 962 Kčs základných fondov na vyprodukovanie 1000 Kčs hrubej výroby, v roku 1957 bolo treba 8444 KČS. Pomalé zvyšovanie smennosti však nasvedčuje, že sa ešte stále nedostatočne využívajú základné fondy.

Vklady obyvateľstva v roku 1957 vzrástli o 584 mil. Kčs a dosiahli výšku 1 819 mil. Kčs.

Náročnosť organizačnej prestavby nášho priemyslu a stavebníctva a zavedenie nových metód riadenia vyžadujú venovať súčasne osobitnú pozornosť podnikovému a vnútropodnikovému chozrasčotu. Vývoj chozrasčotu v jednotlivých rezortoch okrem niektorých podnikov najmä potravinárskeho priemyslu zostal na úrovni roku 1956, čo sa prejavilo aj na úseku socialistického súťaženia. V tomto smere treba vytvárať zlepšené podmienky pre rozvíjanie iniciatívy pracujúcich a podporovať také formy socialistickej súťaže, ako boli záväzky podnikov Nitrianskeho a Žilinského kraja a ako je hnutie za sväzácke milióny. V roku 1957 bolo zapojených do tohto hnutia 1240 sväzáckych organizácií.

* * *

Popri príjmoch od socialistického sektora dôležitým zdrojom rozpočtu sú aj dane, dávky a poplatky od obyvateľstva. Tieto príjmy sa splnili na 101,4 %, pričom ich plán sa splnil vo všetkých krajoch. Z jednotlivých daní platených obyvateľstvom nesplnila sa len daň zo mzdy, a to o 25 mil. Kčs.

Neustále sa zvyšuje počet daňovníkov, ktorí svoje dane platia už pred termínom. Na dosiahnutých výsledkoch majú zásluhu predovšetkým miestne národné výbory, ktoré stále vo väčšej miere zabezpečujú inkaso štátnych daní vlastnými pracovníkmi. V roku 1957 už 55 % obcí inkasovalo dane samostatne.

Napriek stále sa zlepšujúcej práci národných výborov na tomto úseku nepodarilo sa úplne zlikvidovať, nedoplatky. Nedoplatky daní platených obyvateľstvom predstavovali koncom roku 1957 sumu 61 mil. Kčs a boli oproti roku 1956 nižšie o 43 mil. Kčs. Najväčší pokles sa dosiahol na poľnohospodárskej a domovej dani. Ťažisko daňových nedoplatkov zostáva naďalej v Nitrianskom a Prešovskom kraji.

II. Výdavky

Výdavky uskutočnené v roku 1957 z rozpočtu Slovenska v sume 17 209 mil. Kčs predstavujú splnenie úloh ďalšej hospodárskej výstavby Slovenska na úsekoch riadených Sborom povereníkov a zvýšenia hmotnej a kultúrnej úrovne pracujúcich Slovenska.

Na rozvoj hospodárstva spravovaného Sborom povereníkov sa v roku 1957 vyplatilo z rozpočtu Slovenska viac o 2 591 mil. Kčs než v roku 1956 a na kultúrne potreby a sociálne opatrenia viac o 1281 mil. Kčs. Výdavky na správu v roku 1957 boli 776 mil. Kčs, čo je oproti roku 1956 viac o 34 mil. Kčs, aj keď podiel týchto výdavkov klesol z 5, 6 % na 4, 8 %.

Na investičnú výstavbu sa z rozpočtu Slovenska vyčerpalo v lanskom roku 4087 mil. Kčs. Celkove sa na Slovensku spolu so štátnym rozpočtom preinvestovalo 6 560 mil. Kčs. Priebeh investičnej výstavby počas roku 1957 plne neuspokojil. Plnenie plánu sa dobiehalo v poslednom štvrťroku. Najväčšie plnenie úloh sa dosiahlo v mesiaci decembri, pravda, na úkor kvality prác a hospodárnosti.