Úterý 18. listopadu 1958

Objavili sa však aj prvé ťažkosti. V raste produktivity práce ukázal sa neuspokojivý priebeh, poklesla disciplína v dodržiavaní mzdových fondov a opäť po piatich rokoch otvorili sa tzv. "nožnice" nepriaznivého pomeru rastu produktivity práce k rastu miezd. Poľutovaniahodné udalosti v našom susedstve, zhoršenie Medzinárodnej situácie v dôsledku imperialistickej agresie proti Egyptu - nemohli ináč, než nepriaznivo sa odraziť v našom národnom hospodárstve. Naša robotnícka trieda a pracujúci ľud boli postavení pred nie ľahkú zaťažkávaciu skúšku.

Rok 1957, druhý rok päťročnice, bol začiatkom širokého nástupu za prekonanie nepriaznivých a obťažných momentov v našom národnom hospodárstve. Dlho budeme ešte spomínať a brať ponaučenie zo záverov februárového plenárneho zasadania ÚV KSČ. Ono ukázalo, že nestačí riešiť problémy v národnom hospodárstve po častiach, jednotlivo, ale že je treba ich riešiť na širokom fronte, komplexne, pri čo najširšej účasti pracujúcich. Slovo - vyššia efektívnosť - stalo sa najužívanejším pojmom a jeho obsah konkrétnou náplňou všetkého úsilia. Dnes už požiadavka vyššej efektívnosti stala sa súčiastkou nášho spoločenského vedomia a blahodárne ovplyvňuje našu praktickú činnosť.

V tom istom roku došlo k obratu i na dedine. Dobrý príklad úspešne sa vzmáhajúcich JRD a húževnatá práca našich obetavých poľnohospodárskych aktivistov, usmernených našou komunistickou stranou, otvorili doširoka dvere družstevného života novým tisícom a tisícom malých a stredných roľníkov. Socialistická družstevná výroba nadobudla rozhodujúcu prevahu. Táto radostná zmena priniesla, pravda, nové starosti a problémy do národného hospodárstva, spojené s potrebou kryť náhle nároky na poľnohospodársku investičnú výstavbu.

V takto dramaticky sa rozvíjajúcich momentoch, pri vynáraní sa nových a nových budovateľských problémov nemožno ani na chvíľu si odmyslieť uznávanú vedúcu úlohu našej strany, Komunistickej strany Československa, ktorá sa v tomto období začínala pripravovať k svojmu slávnemu XI. sjazdu. List Ústredného výboru čítal každý náš pracujúci človek, státisíce k nemu diskutovali, cesta ďalšieho pokroku a napredovania sa stala ešte viac zrozumiteľnou. Skvelé perspektívy víťazstva socializmu vo svete, vyrieknuté zástupcami všetkých revolučných robotníckych strán v centre komunistického hnutia sveta - v Moskve - pri 40. výročí Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie, vliali do sŕdc a myslí nášho ľudu novú silu a nové odhodlanie, nasledujúca vlna nevídanej iniciatívy a nadšenia nášho ľudu otupila ostrie ťažkostiam, problémom a nepriaznivým tendenciám v národnom hospodárstve - rok 1957 priniesol nám viaceré prenikavé úspechy.

Zostalo nám vyporiadať sa ešte s jednou otázkou ďalekosiahleho významu. Veľa ťažkostí nám prinášala vývojom už prekonaná a úrovni výrobných síl už nezodpovedajúca sústava riadenia v národnom hospodárstve. Riešenie tejto otázky je spojené však už s charakteristikou tretieho roku druhej päťročnice - teda s terajším rokom. Ukazuje sa, že nová sústava riadenia, zavedená od 1. IV. 1958, ktorej uvedenie do života bolo spojené opäť s mnohými problémami, je znamenitá vec a prináša veľký prospech pre ďalší rozvoj nášho národného hospodárstva.

Zbývajúce dva roky druhej päťročnice môžu priniesť ešte niektoré problémy, no my sa na ne nedívame voľajako izolovane, ako na zvyšok päťročnice - skôr ako na začiatok nového úsilia za splnenie a dosiahnutie nových perspektív, stanovených pre roky 1959 až 1965 tohoročným XI. sjazdom KSČ, perspektív ešte rýchlejšieho rozvoja národného hospodárstva, ktorých uskutočnenie urobí z našej krajiny ozajstnú hospodársku priemyslovú veľmoc - a to socialistickú priemyslovú veľmoc.

Neochvejný náš postup k vytýčenému cieľu, húževnaté prekonávanie prekážok a zdolávanie ťažkostí prináša nové a nové víťazstvá na fronte práce a budovania a ovocie týchto víťazstiev blahodarne vplýva na život nášho ľudu, na bratstvo národov a národností našej republiky, na našu spoločnú lásku a obdiv k veľkému nášmu spojencovi, osloboditeľovi a úprimnému priateľovi - Sovietskemu sväzu.

Hovorím o láske a obdive a mám pritom na mysli nielen to, čo sovietsky ľud pre nás vykonal a v čom nám neustále pomáha i aké hlboké city družby a bratstva k nám chová. Mám na mysli i jeho priekopnícke počiny, ktoré v logickej reťazi nasledujú od svetodejinnej udalosti pred 41 rokmi. Takýmto počinom je historická výzva Sovietskeho sväzu k súťaži na hospodárskom poli s kapitalistickým svetom, obsiahnutá v tézach referátu súdruha N. S. Chruščova na XXI. sjazde KSSS, ktorá súčasne ukazuje, akým spôsobom zvíťaziť v tejto súťaži v najbližších 12-15 rokoch. Prekvapený západný svet hovorí o novej sovietskej "sedemstupňovej rakete" pri komentároch ohláseného sedemročného plánu rozvoja národného hospodárstva SSSR.

V kapitole o medzinárodnom význame tohto prekvapujúceho plánu tézy triezvo ustaľujú toto:

"Na základe splnenia sedemročného plánu bude Sovietsky sväz vyrábať na jedného obyvateľa viac priemyselných produktov ako sa dnes vyrába v najvyspelejších európskych kapitalistických krajinách - vo Veľkej Británii a v západnom Nemecku, a tak zaujme prvé miesto v Európe.

V roku 1965 Sovietsky sväz v absolútnej výrobe niektorých hlavných produktov prekročí terajšiu úroveň priemyselnej výroby v USA a vo výrobe iných produktov sa k nej priblíži. Výroba najdôležitejších poľnohospodárskych produktov v roku 1965 celkove a na jedného obyvateľa prevýši terajšiu úroveň USA.

Prevaha SSSR v tempe rastu výroby vytvorí reálny základ, aby asi v priebehu piatich rokov po roku 1965 dostihol a predstihol Sovietsky sväz úroveň výroby USA na jedného obyvateľa. Dovtedy a možno i skôr teda Sovietsky sväz zaujme prvé miesto na svete tak v absolútnom objeme výroby, ako aj vo výrobe na jedného obyvateľa, čo zabezpečí najvyššiu životnú úroveň obyvateľstva na svete. To bude svetodejinné víťazstvo socializmu v mierovom súťažení s kapitalizmom."

Hľa, tak blízko a tak reálne sa rysuje víťazstvo socializmu, víťazstvo našich ideálov, hľa, toto dokáže vedúca sila našej socialistickej sústavy!

V našom spoločnom boji za takéto ušľachtilé ciele je zmysel, vzrušenie i. poézia nášho života - chudák Pasternak a jemu podobní u nás. ktorých oči zostali slepé a uši hluché.

Pokúsil som sa o krátky komentár k zdanlivo suchým číslam nášho druhého päťročného plánu a na problémoch s nimi spojených pokúsil som sa ukázať na zdroje sily a odhodlania nášho ľudu pri plnení a prekračovaní stanovených úloh.

Toto plnenie a prekračovanie úloh, pravda, prináša nové možnosti pri správnom použití získaných nových prostriedkov a pri vyhľadávaní nových rezerv, a to v prospech ďalšieho zvýšenia životnej úrovne ľudu. Stanovené ciele v raste životnej úrovne obyvateľstva na obdobie druhej päťročnice bude možné bezpečne splniť.

V týchto dňoch pristúpime k širokej diskusii o tom, akým spôsobom použiť výsledky doterajšej úspešnej práce spolu s rezervami, ktoré budeme môcť pri správnom prístupe k otázke ďalej odkrývať v prospech životnej úrovne ľudu.

Ukazuje sa tu veľmi vhodná príležitosť použiť prostriedky, ktoré už máme a ktoré ešte získame, predovšetkým na to, aby sme si urobili poriadok v robotníckych mzdových sústavách pri súčasnom vzraste priemerných robotníckych miezd.

O tejto otázke sa bude hovoriť v Liste ÚV KSČ pracujúcim, kde bude naznačená cesta i rozobrané súvislosti s ďalšími otázkami životnej úrovne, ako je riešenie zvýšenia životnej úrovne viacdetných rodín s nižšími príjmami a ďalej otázka bytová. Ústredný výbor KSČ prerokoval pred niekoľkými dňami komplex týchto otázok a považuje za potrebné, aby sa k nim vyjadrili naši robotníci a všetci pracujúci.

Pôjde o to, aby sme čo najúčelnejšie použitie prostriedkov, ktoré už vďaka úspechom v národnom hospodárstve, najmä v priemysle, máme, spojili s úsilím za získanie ďalších prostriedkov pri plnení úloh plánu druhej päťročnice v nasledujúcich dvoch rokoch.

V nastávajúcej diskusii náš ľud ešte lepšie pochopí a presvedčí sa o priamej súvislosti medzi úsilím, ku ktorému ho vedie naša komunistická strana, vláda Národného frontu a všestranným prospechom, vyplývajúcim z plodov tohto úsilia.

Súdružky a súdruhovia poslanci!

Základné proporcie druhého päťročného plánu na Slovensku, vyjadrené v predloženej osnove zákona SNR, plne vyjadrujú potreby našej socialistickej výstavby, rozvoja výrobných síl na Slovensku v súlade s potrebami celého československého národného hospodárstva, a preto i ja sa prihováram za schválenie predloženej osnovy. (Potlesk.)

Podpredseda Mjartan:

Ďakujem poslancovi Jozefovi Krížovi za jeho prejav. Dávam slovo ďalšiemu rečníkovi poslancovi Jánovi Lichnerovi.

Poslanec Lichner:

Vážená Slovenská národná rada,

súdružky a súdruhovia!

Naša drahá vlasť prežíva radostný Mesiac československo-sovietskeho priateľstva. V tomto Mesiaci všetok náš pracujúci ľud si obzvlášť hodnotí výsledky svojej práce, pričom si znovu a znovu uvedomuje, pomocou koho sme vybudovali to krásne dielo, ktoré denne zvyšuje našu životnú úroveň. Z úprimnej oddanosti a hlbokej lásky k nášmu najlepšiemu bratovi a priateľovi, k Sovietskemu sväzu a jeho usilovnému ľudu pramenia tie vrelé pozdravy, ktoré v týchto dňoch Mesiaca priateľstva letia z našej vlasti národom Sovietskeho sväzu. Vyjadrujeme v nich neskonalú vďaku za všetku tú nezištnú, bratskú pomoc, ktorú nám sovietski bratia poskytli a poskytujú pri budovaní socializmu v našej ľudovodemokratickej republike.

S úprimným potešením čítame a počúvame denne z našej tlače, rozhlasu a televízie zprávy o pracovných víťazstvách v našich fabrikách, na našich družstevných poliach, v našich vedeckých a kultúrnych ústavoch. Uvedomujeme si, že všetky tieto úspechy nás podľa žiarivého sovietskeho vzoru dostávajú stále bližšie k nášmu veľkému cieľu, k dovŕšeniu výstavby socializmu, ako nám ho vytýčil slávny XI. sjazd Komunistickej strany Československa. Toto nadšenie, ktoré sa víťazne šíri i do našich najmenších dediniek, je spoľahlivým základom aj pre víťazné napredovanie našej poľnohospodárskej výroby. Myšlienka združstevňovania, ako jediná pevná základňa šťastnej budúcnosti našich dedín, víťazne napreduje, naše poľnohospodárstvo sa rozbieha, aby držalo krok s rozvíjajúcim sa priemyslom. V úzkej spolupráci našich fabrík a polí ukúva sa nerozborný zväzok našich robotníkov a družstevných roľníkov, ktorý je zárukou, že socializmus vybudujeme.

Všetky naše jednotné roľnícke družstvá, štátne majetky a s nimi naše strojné a traktorové stanice vysoko hodnotia tie široké perspektívy rozvoja, ktoré pre naše poľnohospodárstvo prináša druhý päťročný plán. Namiesto hrdlačenia na drobných políčkach naši roľníci stávajú sa vyspelými hospodármi na zjednotených poliach. Aj na našich roliach stále viac nahrádzajú ľudskú prácu stroje, nám, družstevným roľníkom, prichádza na pomoc elektrina, chemizácia, nová technika. Nové, družstevné formy hospodárenia vychovávajú nám z bývalých malých a stredných roľníkov odborníkov, ktorí úspešne zvládajú nové, vyššie formy hospodárenia na poliach a pomáhajú plniť náročné úlohy zvyšovania poľnohospodárskej výroby.

Druhý päťročný plán nám ukladá zvýšiť objem poľnohospodárskej výroby zhruba o 39,8 %, pričom živočíšna výroba bude rásť rýchlejšie ako rastlinná. Na zvládnutie týchto úloh dostane naše poľnohospodárstvo v roku 1960 v porovnaní s rokom 1955 napríklad viac umelých hnojív o 69,1 %, v období druhej päťročnice 13946 traktorov, 1711 obilných kombajnov, 1718 silážnych kombajnov a 2813 mláťačiek, nehovoriac o množstve drobných strojov. Pri tomto zvyšovaní poľnohospodárskej výroby musíme na druhej strane znížiť do roku 1960 v porovnaní s rokom 1955 ťažbu dreva o 6 %, z toho dôvodu, že kapitalisti naše lesy len drancovali, nestarali sa o ich pestovanie a zalesňovanie.

Primerane k týmto vymoženostiam naše jednotné roľnícke družstvá a štátne majetky rýchle prechádzajú na modernú poľnohospodársku veľkovýrobu. Mnohé z nich už úspešne plnia úlohy, ktoré si vytýčili po XI. sjazde a týmto smerom sa rozvíja práca aj ostatných našich poľnohospodárskych závodov. No zvýšiť na Slovensku objem poľnohospodárskej výroby o 39,8 % musí byť pre nás signálom, aby sme s plnou vážnosťou a svedomitosťou ďalej zakladali a rozširovali na našich dedinách JRD. Veď ešte máme 600 tisíc hektárov pôdy, ktorá je dosiaľ v súkromnom obhospodarovaní a má prejsť do roku 1960 do socialistického sektora, aby jeho zberová plocha činila 85,1 % všetkej pôdy. Dnes už máme v družstevnej výrobe mnoho krásnych a presvedčujúcich úspechov, musíme len vedieť tieto príklady zovšeobecniť. Táto konkrétna presvedčovacia práca nám umožnila dosiahnuť v poslednom čase tie pekné úspechy, ktoré sme na Slovensku zaznamenali. Pritom nesmieme ani na chvíľku zabúdať, že našou úlohou je nielen družstvá zakladať, ale má nám záležať práve na tom, aby sme novým družstevníkom pomáhali pri ich počiatočných ťažkostiach, aby nové družstvá hneď od začiatku hospodárili správne a úspešne.

Chcem tu znovu pripomenúť to, čo už bolo toľkokrát zdôraznené, že v združstevňovaní našich dedín nám musia pomáhať najmä naše priemyselné závody, Na našich dedinách žije mnoho robotníkov, ktorí dochádzajú pracovať do mesta, pričom majú proti mestským robotníkom tú výhodu, že ťažia zo svojich menších poľnohospodárskych majetkov. Práve medzi týmito sa musí politická práca oveľa zlepšiť, aby sme aj tieto drobné roľnícke usadlosti získali do družstiev. S osobitnou starostlivosťou sa musíme venovať zakladaniu družstiev v horských oblastiach, kde vlastne v každej obci treba urobiť dôkladný rozbor podmienok založenia družstva a tak výrobu zakladaných družstiev orientovať správnym smerom.

My družstevníci s potešením vidíme, že popri priemyselnej výstavbe sa sľubne rozvíja aj výstavba našich JRD. Sme na ňu hrdí a je len potrebné, aby sme najmä v novozaložených družstvách vedeli byť iniciatívni a prezieraví, aby sme využili všetky miestne možnosti. Čo nás pri výstavbe bolí, je to, že sa nehospodárne nakladá s úrodnou pôdou. Druhý päťročný plán nám ukladá zvýšiť do roku 1960 fond ornej pôdy na 1 milión 791 tisíc hektárov. Je síce pravdou, že úpravou vodného režimu na Východoslovenskej nížine a reguláciou vodných tokov, ako aj inými melioráciami nám pribudne veľa dobrej pôdy. No rovnako dôležité je, aby najmä naše národné výbory nedovoľovali plytvať ornou pôdou, aby nedovoľovali rozťahovať výstavbu obcí. Lebo ak by sme pokračovali tak ako doteraz, nebola by ďaleká doba, že by sme prechádzali od Žiliny Považím do Bratislavy alebo od Prievidze cez Nitru jedinou ulicou. Situácia vyžaduje rýchle riešenie. Naši architekti a projekčné zložky by mali projektovať stavby do výšky, kde je priestoru veľa.

Náročný je plán zvýšenia výnosov v zrninách, a to v pomere k roku 1955 o 31 % a u zemiakov o 28,4 %. Zvýšenie živočíšnej výroby predpokladá zvýšiť výnosy krmovín na ornej pôde a lúkách o 50 %. Pri riadnom dodávaní a využívaní umelých hnojív tieto úlohy môžeme splniť. Veď len u dusíkatých hnojív sa v roku 1960 oproti roku 1955 v čistých živinách zvýši prídel na 1 hektár ornej pôdy zo 16,3 kg na 26,2 kg, čo je zvýšenie takmer o 100 %.

Na základe zvýšenia rastlinnej výroby druhá päťročnica ukladá nám zvýšiť živočíšnu výrobu do roku 1960 takto: u hovädzieho dobytka zo 77 400 ton na 95 000 ton, u jatočných ošípaných zo 134 000 ton na 206 000 ton, pri výrobe mlieka z 975 500 000 litrov na 1 399 000 000 litrov, pri výrobe vlny z 1687 ton na 2062 ton. Pretože máme prejsť na ošípané mäsité miesto mastných, treba nám zvýšiť stav prasníc. Zvýšené stavy hospodárskych zvierat nám umožnia dať pôde viac humusových hnojív a patričné baktérie, ktoré nám robia pôdu živnou.

Náš doterajší krmovinový fond nestačí. I keď v ovsených jednotkách máme krytie na 91 %, u stráviteľných bielkovín je to len 78,6 %. Zabezpečenie krmovinovej základne si vyžaduje maximálne zvýšenie prímesu strukovín do obilnín, rozšírenie ich osevnej plochy a využívanie odpadu mliekárenského, mäsného, kvasného a celulózového priemyslu. Sústavná starostlivosť o kultiváciu našich lúk a pasienok musí byť ustavične na programe našich družstiev, štátnych majetkov i národných výborov.

Uvediem príklad zo živočíšnej výroby v našom Žilinskom kraji, a to na JRD Dubové a JRD Slovany v okrese Turčianske Teplice v roku 1957. Napríklad dojivosť na jednu dojnicu: Dubové 2013 litrov, Slovany len 1095 litrov, kraj 1615 litrov. Výroba bravčového mäsa na 1 ha ornej pôdy: Dubové 144,4 kg, Slovany 70,3 kg, kraj 85 kg. Hustota ošípaných na 100 ha ornej pôdy: Dubové 119,1 kusov, Slovany 91,7, kraj 96,7 kusov. Hoci dnes sú obe JRD v úžitkovosti i v stavoch dobytka vyššie, ešte majú čo plniť. JRD Dubové sa už k plánu nášho okresu v tomto a v budúcom roku dostane, no JRD Slovany hodne zaostáva. Prečo jedno JRD plní plán a prečo druhé JRD zaostáva? Príčina je jasná: rozhoduje vzťah k spoločnému vlastníctvu, ktorý vplýva aj na výstavbu. JRD Dubové postavilo celohospodársky dvor takmer za tri roky, JRD Slovany nemôže postaviť jednu maštaľ. Dobytok je v súkromných maštaliach a mlieko ide ta, kam nepatrí. Aj krmoviny majú možnosť úniku. Príklad nám jasne ukazuje, ako vážne sa musíme zaoberať investičnou výstavbou, možnosťou adaptácií, využívaním daných podmienok. To nech si uvedomia zvlášť predstavenstvá JRD, členovia národných výborov a zložky Národného frontu.

V investičnej výstavbe máme dobré príklady niektorých družstiev s voľným ustajnením hovädzieho dobytka. Napríklad družstevníci v okrese Senec takýchto maštali majú už 11. Samotné Povereníctvo poľnohospodárstva a lesného hospodárstva zabezpečilo výrobu 300 kusov montovaných maštali, ktoré sa už dodávajú na štátne majetky a družstvá. Touto cestou sa jednak ušetrí na stavebnom materiály, najmä na dreve a jednak prudko sa zvýši produktivita práce v živočíšnej výrobe. Donesie to aj mnohé ďalšie výhody, napríklad vyššiu úžitkovosť, vyššiu a kvalitnejšiu výrobu maštaľného hnoja atď. Je len potrebné, aby družstvá smelšie pristupovali na nové technologické metódy v poľnohospodárskej výrobe.

Ako som už povedal, naše zriadenie chce lesy, kapitalistami a fašistami vydrancované, šetriť a súčasne zveľaďovať. Chceme mať naše lesy krásne a bohaté. No, i pri znížení ťažby dreva o 6 % nemôžeme zaostať v našom priemysle, stavebníctve a baníctve. Zmenšenú ťažbu majú nám nahradiť najmä rýchlorastúce dreviny a najmä svedomité sporenie drevom na našich stavbách, nahradenie dreva náhradnými materiálmi. Je veľmi potrebné, aby si sporenie drevom vzali k srdcu najmä naši stavbári. My družstevníci si pritom stále viac uvedomujeme dôležitú úlohu lesov vo vodnom režime a údržbe kvality pôdy.

XI. sjazd KSČ a druhý päťročný plán nám popri zvyšovaní hektárových výnosov určil zodpovedné úlohy vo vodnom hospodárstve: odvodňovanie, zavodňovanie, regulácie potokov, čiže hospodárenie s vodou tak, aby čo najviac slúžila nášmu poľnohospodárstvu. Správne hospodárenie s vodou nám zaručuje vždy hektárové výnosy a regulácie riek nám pomôžu splniť plán rozšírenia ornej pôdy. Hoci sme v rokoch počiatočného budovania uprednosťovali vo výstavbe priemysel, predsa v rokoch 1950-1955 sme do melioračných prác investovali 503 miliónov korún. Avšak v rokoch 1956 až 1960 budeme investovať už 530 miliónov korún. Tisícky kilometrov regulácií riek a ochranných hrádzí nám chránia závody, mestá, obce, poľnohospodársku pôdu. Proti záplavám sa ochránilo 390 tisíc hektárov. Za 9 mesiacov tohto roku sme na tieto stavby vydali 124 miliónov 700 tisíc korún, čo je oproti roku 1955 viac o 70 %. V posledných dvoch rokoch päťročnice sa plán týchto prác ešte zvyšuje. Politické byro ÚV KSČ schválilo rámcový program melioračných a závlahových prác na južnom a východnom Slovensku v celkovom náklade 996 miliónov korún. Proti záplavám treba na Slovensku ochrániť 216 tisíc hektárov pôdy, najmä na východnom Slovensku, ďalej v povodí Slanej, Ipľa, Hrona, Nitry, Žitavy, na Žitnom ostrove a v povodí Moravy. Na 402 tisíc hektároch máme odvodniť vnútorné vody, závlahy previesť na 167 tisíc ha pôdy, najmä na južnom a východnom Slovensku. Prevedenie týchto prác podstatne ovplyvní rast poľnohospodárskej výroby. Je len na nás všetkých, najmä na Správe vodného hospodárstva, aby sa melioračné práce naplno rozvinuli, načas prevádzali a aby si družstvá i obce pomáhali aj svojpomocou.

Úmerne so zvyšovaním poľnohospodárskej výroby sa zvyšujú i úlohy potravinárskeho priemyslu a výkupu. Často sme svedkami nehospodárneho zachádzania s vykúpenými produktami, najmä so zeleninou a ovocím. Pri lepšej organizovanosti, predvídavosti a účelnej distribúcii by sme sa vyhli častým značným stratám. Tejto jesene napríklad v Hornonitrianskom kraji ostalo mnoho jabĺk napadaných pod stromami. Je to istý nezdravý zjav, že kým na jednej strane sa jablkami kŕmia ošípané, na druhej strane ich budeme potrebovať na trhoch a máme miesta, kde ovocie nedostať. Úroda zemiakov bola všeobecne nižšia. I pri splnení výkupu chýba pre zásobovanie obyvateľstva niekoľko desiatok vagónov. Preto aj so zemiakmi sme mali hospodáriť starostlivejšie, nie tak ako napríklad Škrobárne v Chynoranoch. Zemiaky si naširoko rozježili po dvore, nezakrechtovali ich, prší im do nich a iste im už zahnívajú. V našom socialistickom hospodárstve by vyrobené produkty ozaj nemali vychádzať na skazu pre nezodpovednosť príslušných pracovníkov. Keď som tam bol s ľanovými stonkami, pýtal som sa jedného z pracovníkov, či sa zemiaky nepoškodia pre výrobu škrobu, keď sa takto s nimi zaobchodí a keď po nich aj traktory chodia. Povedal mi, že nie. Nie som škrobárom, ale myslím, že to tým zemiakom nijako na výťažnosti škrobu nepridá. Ako družstevník, ktorý viem, koľko námahy si vyžiada pestovanie zemiakov, nemôžem byť s takýmto postojom spokojný.

Aby potravinársky priemysel mohol zvýšiť do roku 1960 plánované úlohy o 46,8 %, treba uskutočniť rad investícií. Musíme dbať najmä na kvalitu výstavby, aby tisícky ton, milióny litrov a kusov, ktoré sa vykúpia a uskladnia, sa neznehodnocovali. Potravinársky priemysel čakajú veľké úlohy najmä v konzervárenskej výrobe, voči ktorej sú naši pracujúci stále náročnejší čo do kvality, ako aj do sortimentu výrobkov, najmä osviežujúcich ovocných muštov. Hoci náš potravinársky priemysel v mnohých smeroch svoje poslanie plní, predsa musí zvyšovať svoje investície pokiaľ ide o stroje, ťažiť viacej z vedeckých a výskumných ústavov a vývojových stredísk, rýchlejšie uvádzať do života zlepšovacie návrhy. Ruka v ruke s technickým rozvojom musí sa zvyšovať hygiena. Aj potravinársky priemysel musí ustavičným skvalitňovaním svojich výrobkov udržiavať tradične dobré meno československej výroby, a to aj vo vzťahu k svetovej úrovni.

Ak chceme hovoriť o plnení veľkých úloh v poľnohospodárstve, nesmieme ani na chvíľku spustiť zo zreteľa otázku pracovných síl pre poľnohospodárske závody. Vieme všetci veľmi dobre, že vekové rozdelenie v našich jednotných roľníckych družstvách je nepriaznivé, že v našich JRD máme málo mladých ľudí. Tak isto vieme, ako ťažko sa mladi ľudia do nášho poľnohospodárstva získavajú. V tejto otázke musíme vyvinúť všetci poctivé úsilie, aby sa dosahovali čo najlepšie výsledky pri plnení uznesení strany a vlády o získavaní mládeže do poľnohospodárstva. Najmä musíme propagovať zavedený dvojročný učebný pomer v poľnohospodárstve, kde naša mládež pod dozorom učiteľov praxou nadobúda vedomosti pre uplatnenie sa v poľnohospodárstve. Naše JRD sa stále viac orientujú na nové a nové hospodárske úseky, ako je napríklad ovocinárstvo, včelárstvo atď. a stále viac potrebujú pracovníkov, ktorí sa rozumejú kováčstvu, kolárstvu, sedlárstvu a podobným remeslám. Sú tu široké možnosti pre uplatnenie sa nášho dorastu v budúcnosti a my sa musíme poctivo snažiť si mládež do našich poľnohospodárskych závodov získať a udržať.

Osobitne chcem zdôrazniť, že už v školských laviciach sa naše deti, ale aj dospelí občania musia sústavne dozvedať, aké veľké poslanie čaká našu poľnohospodársku výrobu v blízkej i ďalekej budúcnosti. Treba nám prekonávať zakorenený prežitok v mysliach ľudí, že deti navštevujú školy preto, aby sa dostali do kancelárií. Poľnohospodárska veľkovýroba potrebuje u nás na Slovensku tisícové kádre najlepších odborníkov a tieto kádre musíme dôsledne doplňovať dorastom, ktorému sme dali kvalifikáciu pre uplatnenie sa v našej poľnohospodárskej veľkovýrobe. Myšlienku, aby sa mládež uplatnila na dedine, v našich JRD. štátnych majetkoch, treba nám propagovať najmä medzi družstevníkmi, aby oni posielali svoje deti do poľnohospodárskych škôl a po ich absolvovaní ich priťahovali do našich poľnohospodárskych závodov.

Tak ako na našich poliach potrebujeme uvedomelých a odborne vzdelaných poľnohospodárov, potrebujeme aj kvalitné stroje. My poslanci sme na pôde Slovenskej národnej rady už niekoľko ráz veľmi svedomito rozoberali otázku mechanizácie našej poľnohospodárskej výroby. Často sme poukázali na potrebu vyššej kvality strojov, na to, ktoré nové stroje potrebujeme a tiež na to, aby boli zabezpečené pre naše poľnohospodárske závody náhradné dielce. Napriek tomu máme na tomto úseku ešte dosť nedostatkov a naši družstevníci opakujú tieto nároky voči našej strojárenskej výrobe. Súdruhovia strojárenskí robotníci aj ich závody musia viac pochopiť to, že tak ako robotník vo fabrike žiada, aby mohol čo najviac a najlepšie produkovať na kvalitnom stroji, túto istú túžbu má aj náš družstevný roľník, aj on chce a myslíme, že má aj nárok na kvalitné stroje pre svoju rastlinnú i živočíšnu výrobu. Veď i v tom sa prejavuje družba robotníkov a roľníkov, že naše fabriky dodávajú dedinám čo najviac a čo najkvalitnejších strojov.

Vážená Slovenská národná rada!

Druhý päťročný plán vedie našu poľnohospodársku výrobu k dosiahnutiu svetovej úrovne. Na príklade sovietskeho poľnohospodárstva sme sa presvedčili a presvedčujeme, že práve socialistické poľnohospodárstvo má najlepšie predpoklady, aby v dohľadnom čase dostihlo a predstihlo poľnohospodársku výrobu najvyspelejších kapitalistických štátov. Veľa pekných výsledkov, ktoré sme už dosiahli v hektárových výnosoch i v úžitkovosti hospodárskych zvierat, je dôkazom, že sme na správnej ceste. IV. sjazd jednotných roľníckych družstiev, ktorý bude v Prahe na budúci rok, a predsjazdová diskusia nám pomôže postupovať ďalej a rýchlejšie na tejto ceste. 961 jednotných roľníckych družstiev sa na Slovensku zaviazalo splniť druhý päťročný plán za štyri roky. To je iste dobrá a potešiteľná predzvesť. Naším heslom musí byť: pomôcť všetkým jednotným roľníckym družstvám, aby sa dostali na úroveň tých najlepších.

Iste hovorím za všetkých poslancov Slovenskej národnej rady, keď pri prerokúvaní druhého päťročného plánu rozvoja hospodárstva Slovenska vyslovujem presvedčenie, že tisícové masy našich družstevníkov, pracovníkov štátnych majetkov, strojných a traktorových staníc, ako aj všetci pracovníci na úseku poľnohospodárstva vynaložíme najväčšie úsilie, aby naša druhá päťročnica bola i na úseku poľnohospodárskej výroby splnená a prekročená. Sme si všetci vedomí toho, že splnenie tejto úlohy je jednou zo základných podmienok dovŕšenia výstavby socializmu v našom ľudovodemokratickom Československu, podmienkou ustavičného zvyšovania životnej úrovne všetkých občanov našej vlasti, zodpovednou prácou v záujme upevnenia našej drahej vlasti a zabezpečenia svetového mieru. (Potlesk.)

Podpredseda Mjartan:

Ďakujem poslancovi Jánovi Lichnerovi za jeho prejav. Dávam slovo poslankyni Jolane Herckovej.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP