Poslankyňa Hercková:
Vážená Slovenská národná rada,
súdružky a súdruhovia poslanci!
Všetok náš pracujúci ľud žije v znamení rastúcej politickej a pracovnej aktivity a iniciatívy, vedený úsilím, ktoré je zamerané na riešenie a splnenie konkrétnych úloh, ktoré vyplývajú z uznesení historického XI. s jazdu KSČ.
Celé obetavé úsilie Komunistickej strany Československa je zamerané k tomu, aby výsledky a plody našej spoločnej práce slúžili nášmu pracujúcemu človeku, aby neustále zvyšovali jeho životnú a kultúrnu úroveň.
Významné miesto v rozvoji národného hospodárstva a v starostlivosti o náš ľud pripadá nášmu zjednotenému socialistickému zdravotníctvu a sociálnej starostlivosti.
Základom rastu národného bohatstva a tým i životnej úrovne je predovšetkým materiálna výroba, práca našich robotníkov a technikov na závodoch, v stavebníctve a doprave, práca našich družstevníkov a ostatných pracujúcich v poľnohospodárstve. Preto i naša zdravotná starostlivosť musí predovšetkým uprednostňovať pracujúcich vo výrobe, a to podstatným skvalitnením svojej starostlivosti na úseku liečebnom, preventívnom a hygienickom.
Ide v podstate o to, aby v celom našom zdravotníctve došlo k dôslednejšiemu presadzovaniu jeho preventívneho zamerania.
Významné miesto v starostlivosti o zdravie pracujúcich vo výrobe prislúcha predovšetkým postaveniu a poslaniu závodného lekára. Bude veľkou úlohou, aby sme práve rozmiesteniu a výchove našich lekárskych kádrov v tomto zmysle venovali ďaleko väčšiu starostlivosť a pozornosť. Patrí k veľkým kladom aj zdravotníctva, že v poslednom období dochádza k poklesu absencie z titulu choroby a úrazov. Sú to však len počiatky k podstatnému obratu v starostlivosti o pracujúcich vo výrobe. Politické a národohospodárske škody z titulu absencie sú ešte neúmerne vysoké a spomaľujú cestu nášho úspešného napredovania. Tak napríklad z celkového počtu 490 413 neodpracovaných dní na území ÚNV v Bratislave sa podieľa absencia pre chorobu a úraz za deväť mesiacov tohto roku až 326181 pracovnými dňami, čo je 66,5 %. Keď k tomu pripočítame neodpracované hodiny počas smien pre nedostatky v organizácii práce, prichádzame k záveru, že týmto spôsobom sme sa ukrátili o vyše 308 miliónov hodnoty hrubej výroby, čo zodpovedá napríklad výrobe 77078 televíznych aparátov v priemernej cene 4000 Kčs alebo 154000 rozhlasových prijímačov v priemernej cene 2000 Kčs, a to je len časť rezerv z mesta Bratislavy z hľadiska celého národného hospodárstva.
Preto úlohou závodného lekára, lekára nového typu, musí byť v spolupráci s odborovou organizáciou a vedením závodu ďalej a dôslednejšie prehlbovať a zlepšovať zdravotnícku, hygienickú a sociálnu starostlivosť na závodoch, lebo to je jedna z najdôležitejších ciest, ako zabezpečiť účinnejšiemu predchádzaniu chorobám.
Prednostiam socialistického spoločenského zriadenia vďačíme predovšetkým za to, že naše zdravotníctvo už teraz sa zaraďuje k najlepším na svete. Svedomitou starostlivosťou o matku a dieťa dosiahli sme toho, že za posledných 10 rokov znížila sa dojčenská úmrtnosť zo 109,5 promile na 42,8 %. Úmrtnosť obyvateľstva poklesla proti roku 1937 temer na polovicu.
No s dosiahnutým stavom nemôžeme byť ani zďaleka spokojní. Rokovanie XI. sjazdu našej strany nás vážne upozornilo na nedostatky, ktoré na tomto úseku máme, najmä na nepriaznivý stav, ktorý je v ochorení na tuberkulózu. Veď napríklad len v Bratislave nám ročne pribúda 520 nových pacientov. Tuberkulóza nám spôsobuje veľké straty v radoch pracujúcich a patrí medzi najčastejšie príčiny invalidity. Prostriedky, ktorými môžeme ovplyvniť chorobnosť, máme, bude však treba ich ďaleko intenzívnejšie využiť, najmä zlepšiť prevenciu a dôslednejšie prevádzať izoláciu chronikov.
Súdružky a súdruhovia!
Prenikavé sú výsledky v zdravotníctve na Slovensku, ktoré sú jasným dôkazom správne prevádzanej leninskej národnostnej politiky a predložený návrh zákona zabezpečuje ďalší rast a skvalitnenie zdravotníckych služieb do roku 1960.
V porovnaní s rokom 1955 má sa zvýšiť počet lekárskych miest o 43,4 %, čo je temer dvojnásobné tempo rastu z hľadiska celoštátneho. V roku 1949 sme mali na Slovensku iba polovicu lekárov ako v roku 1955. Na jedného lekára pripadlo v roku 1949 1619 obyvateľov a v roku 1960 sa počet zníži už na 665 osôb, čím Slovensko dosiahne celoštátny priemer z roku 1957. Týmto stavom súčasne mimo Sovietskeho sväzu a Rakúska predstihne v tomto všetky krajiny sveta. I v ostatných zdravotnícko-politických ukazovateľoch predpokladá sa ďalší rast.
Pôjde však o to, aby na tak citlivom úseku, akým je zdravotníctvo. dostala sa omnoho výraznejšie cieľavedomá starostlivosť a kvalitatívna stránka na úseku kádrovom, aby sa rýchlejšie zvyšovala iniciatíva a zdravotnepolitické uvedomenie všetkých pracovníkov v zdravotníctve, aby títo boli nositeľmi nových, morálne-politických vlastností, dôstojných pracovníkov socialistického zriadenia.
Dnes už môžeme byť právom hrdí na to, že v našom zdravotníctve pracujú pracovníci, ktorí sú nositeľmi štátnych vyznamenaní. No nie sú však ešte zriedkavé prípady u určitej časti našich lekárov a ostatných zdravotníckych pracovníkov, kde ich vzťah k pacientovi i k socialistickému vlastníctvu je v zásadnom rozpore so socialistickou morálkou a slušnosťou. Štátna zdravotná správa v úzkej spolupráci s odborovými organizáciami musí ďaleko dôslednejšie riešiť otázky výchovy pracovníkov v zdravotníctve. Všestranná starostlivosť KSČ a vlády Národného frontu o zlepšenie zdravia ako toho najcennejšieho pokladu človeka si to priamo vyžaduje. Dôkazom tejto starostlivosti je tá skutočnosť, že ak sa v roku 1950 rozpočtovali na jedného obyvateľa výdavky na zdravotnícke účely bez investičnej 255 Kčs, v roku 1958 stúpli tieto výdavky temer na dvojnásobok a do roku 1960 počíta sa s ďalším ich rastom.
Návrh zákona zabezpečuje rast počtu postelí v zdravotníckych zariadeniach o 20,3 %. Ak v roku 1937 bolo na Slovensku iba 9169 nemocničných postelí, v roku 1955 bolo ich už 19836 a v roku 1960 bude 24528. Sme si pritom vedomí toho, že i tak rýchly rast prostriedkov pre potreby zdravotníctva nevyrieši ešte celú potrebu a všetky problémy. Súčasne však vieme, že i na úseku zdravotníctva sú skryté mnohé rezervy, ktorých odhalenie a využitie by znamenalo poskytovanie viacej a kvalitnejších služieb z rovnakých prostriedkov, ktoré sú zdravotníctvu zverené.
Dosiahne sa toho i tým, keď si naši zdravotníci ešte viacej budú uvedomovať a v každodennej praxi sa i tým riadiť, že sú hospodármi na svojich pracoviskách a že hospodária s prostriedkami, ktorých hodnoty boli vytvorené usilovnou prácou našej robotníckej triedy. Treba najmä hospodáreniu s liečivami venovať omnoho viacej konkrétnej starostlivosti a účinnej kontroly ako je tomu doposiaľ. Veď napríklad len v Bratislave tým. že pacienti si nevyzdvihnú v lekárňach pripravené lieky, dochádza k strate približne 2000 Kčs mesačne. Správne hospodárenie s liečivami bude vyžadovať zlepšenú prácu lekárov, širšie a konkrétnejšie rozvíjať zdravotnícku osvetu, výsledky so znehodnotenými liekmi a tak názorne vychovať našich občanov.
Ďalšie rýchlejšie napredovanie na úseku zdravotníckom kladie veľké a náročné úlohy na organizáciu práce, na jej metódy a formy, a to počínajúc samotným Povereníctvom zdravotníctva a zdravotnými odbormi rád národných výborov až po jednotlivé stupne zdravotných zariadení. V rámci prevedenej decentralizácie tohto roku podstatne sa zvýšila právomoc a zodpovednosť národných výborov všetkých stupňov za zdravotnícku starostlivosť. Nové zásady riadenia, plánovania a financovania na úseku národných výborov vytvárajú ďalšie predpoklady pre to, aby starostlivosť o zdravie pracujúcich sa stala vecou samotných pracujúcich. Ide však o to, aby nové zásady boli správne pochopené a realizované na všetkých miestach, aby Povereníctvo zdravotníctva cítilo zvýšenú zodpovednosť za plnenie decentralizovaných úloh na národných výboroch a v tomto smere pružne prispôsobilo metódy svojej práce a tak poskytovalo účinnú pomoc a kontrolu národným výborom. Doterajšie skúsenosti ukazujú na to, že nie vždy a všade sa takto postupuje.
Zlepšená organizátorská práca riadiacich orgánov sa potom účinnejšie premietne v organizácii práce v strediskách, pri prehlbovaní obvodového a poliklinického systému práce.
Naše ľudovodemokratické zriadenie zvýrazňuje svoju starostlivosť i na hmotné zabezpečenie tých občanov, ktorí či už pre starobu alebo invaliditu nemôžu sa sami svojou vlastnou prácou o seba postarať. O týchto občanov je postarané v rámci sociálneho zabezpečenia, ktoré má neustále zlepšujúcu tendenciu. Rastom výroby a produktivity práce zvyšujú sa pracovné príležitosti, stúpa nominálna i reálna mzda pracujúcich, čím sa rozširuje počet nárokov na dôchodky i stúpajúca výška dôchodkov. Mimoriadny význam pre vývoj sociálneho zabezpečenia znamenal rok 1957, kedy vstúpil do platnosti nový zákon o sociálnom zabezpečení. Predložený návrh zákona predpokladá rast nákladov na sociálne zabezpečenie proti roku 1955 v roku 1960 o 97,2 %, a to z jednej miliardy 365 miliónov na dve miliardy 693 miliónov. Priemerná mesačná výška plných starobných a invalidných dôchodkov bude predstavovať priemerne mesačne 619 Kčs.
Na vykonávaní sociálnej starostlivosti sa významnou mierou podieľajú národné výbory, ktoré umiesťujú prestárlych a invalidných dôchodcov v domovoch dôchodcov, chronikov v ošetrovacích ústavoch, zabezpečujú pracovné príležitosti pre osoby so zmenšenou pracovnou schopnosťou, poskytujú príspevky nemocným na tbc v doplnkovej starostlivosti a v zaopatrovacom príspevku.
Príjmy Slovenského úradu sociálneho zabezpečenia len v nepatrnej miere kryjú náklady, spojené so sociálnou starostlivosťou. V roku 1960 predpokladajú sa v sume 161 miliónov a pozostávajú z poistného členov JRD a samostatne hospodáriacich roľníkov.
Veľká starostlivosť strany a vlády o našich družstevníkov a samostatne hospodáriacich roľníkov sa plne odráža i na úseku sociálneho zabezpečenia. Ak náš družstevník mesačne platí 14 Kčs, aby dostával mesačný dôchodok 230 korún, takto zaplatené príspevky za dobu 20 rokov sa mu vrátia vo forme dôchodku za 15 mesiacov, nehovoriac o tom, že v prípade invalidity vôbec nie je rozhodujúce, ako dlho bol poistený. Bude preto spoločnou úlohou národných výborov a nás poslancov, správne vysvetľovať, aby členovia družstva sa neuspokojovali s platením najnižších príspevkov, ale aby tieto boli úmerné rastu príjmov družstevníkov, a tým si vytvárali podmienky pre bohatší a šťastnejší život v starobe. Od národných výborov sa žiada ďalej skvalitňovať prácu na úseku sociálneho zabezpečenia najmä preto, že v druhom polroku toho roku sa plní plán inkasa len na 80 %, pričom zvlášť zaostávajú kraje Bratislava a Nitra, čo nie je v súlade so stupňom združstevňovania.
Súdružky a súdruhovia poslanci!
Návrh zákona o druhom päťročnom pláne vychádza z výsledkov prvej päťročnice i z výsledkov prvých dvoch rokov tejto päťročnice. Stáva sa účinným nástrojom pre priblíženie sa k hlavnému nášmu cieľu - k dovŕšeniu výstavby socializmu v našej vlasti.
Bude preto našou úlohou urobiť všetko, aby čísla plánu naplnili sa svedomitou prácou o bohatú a radostnú skutočnosť, a tým aby sme sa pričinili pod vedením KSČ v nerozlučnom spojenectve so Sovietskym sväzom a ostatnými krajinami socializmu o definitívne víťazstvo v mierovom súťažení nad kapitalizmom, v boji za mier, demokraciu a socializmus na celom svete. (Potlesk.)
Podpredseda Mjartan:
Ďakujem poslankyni Jolane Herckovej za jeho prejav. Dávam slovo poslancovi Andrejovi Bagarovi.
Poslanec Bagar:
Vážená národná rada,
vážené súdružky a súdruhovia poslanci!
Na dnešnom zasadnutí pléna Slovenskej národnej rady prerokovávanie zákon o druhej päťročnici výstavby našej vlasti, zákon, ktorého uskutočnenie bude znamenať ďalší krok na ceste zvýšenia životnej úrovne nášho človeka, ďalší krok k zavŕšeniu etapy socializmu v našej krajine.
Po tomto krátkom úvode dovoľte mi, súdružky a súdruhovia, aby som na chvíľu odbočil. Bude to len zdanlivé odbočenie. Okolo roku 1930 čítal som v americkom časopise Live zaujímavý článok o Slovensku. Pisateľ článku, americký žurnalista pri svojej turistickej ceste po Európe navštívil vtedy aj Slovensko a okrem iného napísal o Slovákoch aj toto: "Je to národ pracovitý a nábožný. Je to národ veľmi zaostalý, s nízkou sociálnou a kultúrnou úrovňou. Okrem nepredstaviteľne primitívneho spôsobu obrábania pôdy, živia sa Slováci pastevectvom, pltiarstvom a zvážaním dreva z hôr". K článku boli pripojené fotografie vtedajšieho očovského richtára, ktorý vtedy ešte jediný nosil do vrkôčikov spletené kečky.
Tento novinár vtedy nepreháňal. Tento novinár videl vtedy správne. No tento novinár nevidel všetko. Nevidel húfy tých, ktorí každoročne odchádzali do sveta za chlebom, nevidel tých, ktorí po tisíckach stávali pred úradmi práce a nevidel ani tých, ktorých existenčnou základňou boli žobračenky alebo poukážky na chleba.
V máji tohto roku zúčastnil som sa zasadnutia odborárskej skupiny východonemeckých divadelníkov v Berlíne. Vynikajúca herečka berlínskeho štátneho divadla Thieleová rozplývala sa o československom pavilóne na svetovej výstave v Bruseli, odkiaľ sa bola práve vrátila. Táto kultivovaná a vynikajúca nemecká umelkyňa hovorila o našom pavilóne tak nadšene a s takým obdivom, že to všetkých prítomných dojímalo. A keď dva mesiace na to mal som možnosť osobne vidieť náš pavilón, vyložené exponáty a vynikajúci umelecký program všetkými bez rozdielu obdivovanej Laterny magiky, keď som vlastnými zrenicami obdivoval všetky tie krásne a umné výrobky, výtvory práce, umu a rúk českého a slovenského človeka, znovu som vyznal lásku svojmu ľudu a vlasti. Pocítil som nesmiernu hrdosť, že som príslušníkom tohto národa a veľkú nenávisť voči všetkým, ktorí tomuto národu prekážajú a ho znepokojujú.
Vedľa vynikajúcich výrobkov českých závodov skveli sa výrobky slovenských fabrík. Českí a slovenskí technici, robotníci, architekti a umelci poslali na túto výstavu najkrajšie svoje diela a v svetovej konkurencii popri skvelých výrobkoch veľkých krajín so stáročnou technickou tradíciou zaskvelo sa aj malé Československo, zaskveli sa aj výrobky slovenského robotníka.
Kde sa podeli turčianski olejkári a pláteníci? Kam sa stratili trenčianski drotári a otrhaní džarkovia ? Kde slovenský ubiedený človek, jeho sociálna a kultúrna zaostalosť? Začudoval by sa ten americký novinár, keby si teraz urobil výlet po Slovensku, A obávam sa, že do časopisu Live, ktorý aj teraz vychádza, neodvážil by sa dnes napísať pravdu tak, ako to napísal ani nie pred tridsiatimi rokmi. Ani pri najlepšej vôli by si netrúfal s obavou pred vyšetrovaním pre neamerickú činnosť, pre podozrenie, že sympatizuje s boľševizmom.
Áno, tvár Slovenska sa zmenila od základu a od základu sa mení aj slovenský človek. Niekdajší liptovský pltník nechveje sa už pri Margite a Besnej. Vyrástol na majstra Stalinových závodov v Martine. Bývalí kysuckí drotári a džarkovia montujú elektrické vedenie a šurianski zemerobotníci nechodia už za chlebom na rakúske a na české veľkostatky. Pracujú na družstevnom, na svojom a lámu si hlavy, ako pri menšej drine dorobiť viac potravín na stôl pracujúcich. Doznela pieseň "Keď sa Slovák do sveta preč odberal". Zostávame doma. Pri svojich a robíme na svojom, na spoločnom.
Veľký kus cesty musel náš národ prejsť, kým sa pretvoril od zneuznávaného ušliapnutého tvora k životu hodnému mena človeka. Bojmi a utrpeniami je poznačená táto cesta. Bývalí biednici, bývalí zaostalí s nízkou sociálnou a kultúrnou úrovňou, národ bývalých pltníkov, pastierov a drotárov cestou svojich zvolených zástupcov rokuje dnes o zákone druhého päťročného plánu.
XI. sjazd KSČ nastolil zavŕšenie etapy socializmu v našej republike a ukázal cestu, ako tento smelý plán uskutočniť. Druhý päťročný plán, ktorého zákon dnes prerokovávame - je v tejto etape najzávažnejším faktorom. Máme predpoklady a schopnosti tento smelý plán, splniť? Máme. Doterajšie úspechy na všetkých sektoroch nášho budovania - i pri všetkých chybách a nedostatkoch, ktoré naše mohutné budovateľské úsilie sprevádzajú - sú nám zárukou úspešného zavŕšenia nášho úsilia.
Jedným z piatich najzávažnejších bodov, ktoré XI. sjazd našej strany nastolil, je zavŕšenie kultúrnej revolúcie. Výsledky uskutočňovania kultúrnej revolúcie na Slovensku priniesli už doteraz významné premeny. Starostlivosť našej strany a vlády sa prejavila najmä na úseku nášho školstva, rozvojom ktorého sprístupnili sme všetky zdroje vzdelania, kultúry a umenia najširším masám. Kým v rokoch 1945 a 1946 bolo na Slovensku len 335 materských škôl, už v uplynulom roku sa ich stav zvýšil na 1749. Teda za 12 rokov viac ako päťnásobne. V tom istom čase vzrástol počet všeobecne vzdelávacích škôl z 3694 na 4121.
Búrlivý vzrast dosiahli sme aj v rozvoji nášho vysokého školstva a v odborných školách. Oproti školskému roku 1936/37, keď bola na Slovensku len jediná vysoká škola, vzrástol ich počet na 12 a počet vysokoškolských fakúlt z 3 na 33. Teda jedenásťnásobne. Na našich vysokých školách študuje v tomto školskom roku 16 229 študentov. Z toho 5048 žien oproti roku 1936/37, keď študovalo iba 2079 študentov dovedna a z toho 339 žien.
Podstatne sa zlepšila aj starostlivosť o študentov. Na Slovensku máme dnes 157 žiackych domovov, v ktorých je ubytovaných vyše 19 tisíc žiakov a v 16 vysokoškolských internátoch je ubytovaných vyše 10 800 vysokoškolákov.
Na tomto rozvoji nášho školstva podieľa sa aj Slovenská národná rada. Okrem iného svedčia o tom aj prijaté zákony SNR o Vysokej škole múzických umení, Vysokej škole výtvarných umení, o Vysokej škole veterinárnej a, Vysokej škole poľnohospodárskej a lesného inžinierstva, ako aj zákon o jednotnej sústave ďalšieho vzdelávania učiteľov.
Nepriatelia nášho ľudovodemokratického zriadenia nás veľmi radi osočujú. Priamo vynikajúcu úlohu v tejto osočovacej kampani má Hlas Ameriky, ktorá sa považuje za najdemokratickejšiu, najslobodnejšiu a najvyspelejšiu krajinu. Dovoľte, aby som citoval z americkej štatistiky, podľa ktorej v roku 1949 nenavštevovalo elementárnu školu 6 miliónov detí, zo 100 žiakov absolvuje základnú školu len 53 detí a podľa ktorej rozpočet na štátne školy činí len jedno percento celkového rozpočtu, a napokon, podľa ktorej väčšina školopovinných detí v USA chodí do školy len 4 až 6 rokov.
Buržoázia nemala nikdy a nikde a nemá a nebude mať záujem na vzdelaní ľudu, lebo čím je ľud nevzdelanejší, tým sa dá ľahšie ovláda.
Oproti tomu ako hymna o človekovi znie požiadavka našej strany o vytváraní materiálnych a kádrových predpokladov pre uzákonenie 9-ročnej povinnej školskej dochádzky a v ďalších perspektívach požiadavka úplného stredoškolského vzdelania pre všetku mládež.
Avšak nielen školám, ale i oblastiam kultúry a umeniu otvorili sa nedozierne perspektívy.
O nebývalom kultúrnom rozvoji na Slovensku okrem iného svedčia aj tieto údaje:
Počet našich divadiel vzrástol z troch v roku 1938 na 13 a počet súborov na 19. Počet predstavení sa zvýšil v tom istom čase zo 600 na 5000 a počet návštevníkov vzrástol z 300000 takmer na 2 milióny. Veľké úspechy sme dosiahli aj v kinofikácii. Oproti 196 kinám v roku 1937 máme dnes takmer 1000 kín okrem kín osvetových zariadení. V r. 1957 sa na 252 700 filmových predstaveniach zúčastnilo viac ako 38 miliónov návštevníkov.
Neporovnateľne vzrástol význam knižníc a tlače. Kým v roku 1937 zaznamenávame 192 tisíc čitateľov v našich ľudových knižniciach, ich počet vzrástol v roku 1957 na 400 000.
Kým sa na Slovensku ku koncu buržoáznej republiky vydávalo ročne okolo 800 titulov kníh v úhrnom náklade okolo 2 miliónov exemplárov, vydali sme v r. 1957 1582 knižných titulov v 9 081 000 výtlačkoch.
Utešene sa rozvíja náš hudobný život. Zákonom Slovenskej národnej rady bola ustanovená Slovenská filharmónia. Umelecké diela ako Suchoňova Krútňava a Cikkerov Jánošík a Beg Bajazid, Moyzesove Symfónie získavajú si vysokého ocenenia nielen doma, ale aj za hranicami.
Rozozvučala sa slovenská pieseň a hudba, do celého sveta. Niekdajšie boľavé piesne o chlebovej postati a o ťažkom živote vysťahovalcov vystriedali vysokoumelecké kompozície našich popredných majstrov komponistov. Dnes už takmer na celom svete poznajú naše piesne a tance. Naši sľukári a lúčničiari rozniesli ich takmer od južného po severný pól.
Nemenej sa rozvinulo aj naše výtvarné umenie. Vznikli nové obrazárne, najmä Slovenská národná galéria, ktorá vznikla na základe zákona SNR, a ďalšie, ako Krajská galéria v Košiciach a v Liptovskom Mikuláši. Vyhlásením zákona SNR bol zabezpečený rozvoj našej ľudovej umeleckej výroby a umeleckých remesiel. Okrem častých výstav dnes takmer vo všetkých mestách na Slovensku získavajú naši poprední majstri výtvarníci značné úspechy aj na medzinárodných fórach. Aj umelecké diela niekoľkých našich výtvarníkov boli vysoko ohodnotené na svetovej výstave v Bruseli.
O rozvoj kultúry najmä na našom vidieku starajú sa zariadenia osvety. Dnes je na Slovensku 95 domov osvety, 1320 osvetových besied, 1342 osvetových izieb. 3457 ľudových knižníc a 43 múzeí.
Na Slovensku v každej dedine máme krúžky ľudovej umeleckej tvorivosti, ktoré svojou činnosťou prispievajú pri raste kultúrnej úrovne najmä na našich dedinách.
Mimoriadna starostlivosť sa venuje aj záchrane umeleckých a historických pamiatok, z ktorých mnohé majú hodnotu svetového významu. O závažnosti tejto skutočnosti svedčí aj zákon SNR o kultúrnych pamiatkach.
Zákonmi SNR o štátnej ochrane prírody a o Tatranskom národnom parku bol zvýraznený pomer pracujúcich Slovenska k prírodným krásam našej vlasti.
Svojou zákonodarnou činnosťou zabezpečila SNR pomoc nášmu ľudu pri plnení úloh výstavby socializmu, keď uzákonením Slovenskej akadémie vied umožnila rozvoj vedy a výskumov.
No čaká nás ešte veličizný kus práce aj na sektore školstva, kultúry a umenia. Treba veľa poznávať, zlepšovať, doháňať.
Ťažisko školskej a kultúrnej investičnej výstavby spočíva vo výstavbe učební pre všeobecnovzdelávacie školy, kde sú najväčšie priestorové nedostatky. Na Slovensku v r. 1957 bolo v týchto školách 19 592 tried umiestených v 14 236 učebniach. To znamená, že 5399 učební chýbalo. Pritom 6652 učební nevyhovuje hygienickým a pedagogickým požiadavkám modernej školy a bude potrebné postupne tieto učebne zrušiť. Plán rozvoja národného hospodárstva ukladá na Slovensku vybudovať v druhom päťročnom pláne 3998 učebni.
Aj keď z roka na rok sa zvyšujú objemy na výstavbu škôl, výstavba škôl zaostáva za prudkým organizačným rozvojom a tak sa neustále zvyšuje disproporcia medzi potrebou a výstavbou učební. Situácia v priestoroch všeobecnovzdelávacích škôl po predĺžená povinného vzdelania na 9 rokov sa ešte zhorší. Aj po uskutočnení plánovanej výstavby škôl hrozí na 154 stredných školách v 1424 triedach vyučovanie na tri smeny. Aby sa tomu zamedzilo, žiada sa v roku 1959 a 1960 zvýšiť objem investícií na výstavbu škôl o 2 500 000 Kčs a začať s výstavbou ďalších 1424 učební v nadpláne, z čoho v roku 1960 dokončiť v nadpláne 550 učebni.
Do r. 1960 dokončia sa osobitné školy pre hluchonemých so žiackym domovom v Bratislave a v Prešove, každá o kapacite 15 učební.
Do r. 1960 budú dokončené a odovzdané do užívania tri priemyselné školy, a to v Dubnici a Martine strojnícke a v Košiciach elektrotechnická, každá o kapacite 20 učební, so žiackym domovom o 360 posteliach a s dielňami vybavenými najmodernejšími strojmi a prístrojmi v celkovej hodnote základných fondov vyše 72 miliónov Kčs. Aj prístavbou 4 učební s príslušenstvom, jednej dielne a telocvične pri Priemyselnej škole stavebnej v Bratislave zlepšia sa výchovno-vyučovacie a priestorové podmienky tejto školy.
Plán rozvoja národného hospodárstva v druhom päťročnom pláne ukladá do roku 1960 začať na Slovensku s výstavbou troch vysokých škôl, z toho s Vysokou školou poľnohospodárskou v Nitre, Ekonomickou a Farmaceutickou fakultou v Bratislave a Fakultou strojného inžinierstva Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave.
Rozsiahla a naliehavejšia výstavba učební najmä pre všeobecnovzdelávacie školy umožňuje výstavbu priestorov pre kultúrno-osvetovú činnosť skutočne len v tom najnutnejšom rozsahu. A tak na tomto úseku návrh plánu investičnej výstavby, do roku 1960 zabezpečuje výstavbu: umelecko-dekoračných dielní pre Národné divadlo v Bratislave; výstavnej siene a predajne Ústredia ľudovej umeleckej výroby v Tatranskej Lomnici, sklad kníh pre Slovenskú knihu, národný podnik v Bratislave, knižného pavilónu Slovenskej knihy, n. p. vo Vysokých Tatrách, kín v Modre, Želiezovciach, Trstenej, okresných domov osvety v Turčianskych Tepliciach, Trebišove, Starej Ľubovni, Sobranciach a Veľkých Kapušanoch.
Vážené súdružky a súdruhovia!
Výstavba školstva, kultúry a umenia je len súčasťou toho veľkého komplexu budovania Slovenska, ktorého jednu etapu tvorí plán druhej päťročnice a ktorej zákon teraz prerokúvame.
Všetky naše plány, uznesenia a sjazdy našej strany, všetko naše snaženie sleduje jeden a ten istý cieľ: zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne nášho ľudu. Čísla o rozvoji nášho hospodárstva a kultúry sú veľkolepé a iste u každého nezaujatého človeka vyvolávajú nadšenie. No čísla boli by len číslami, keby za nimi nestáli ľudia, ktorí mŕtve litery premieňajú v živú skutočnosť.
Naše školstvo, umenie a kultúra má dobré základy. Ide o to, aby sme do maximálnej miery využili tie danosti, ktoré máme. Treba, aby naši učitelia, umelci a všetci pracovníci kultúry vynaložili najväčšie úsilie pre vzdelanie nášho ľudu, pre správne usmerňovanie jeho myslenia a cítenia.
Treba posilniť a stále skvalitňovať kultúrne odbory našich národných orgánov všetkých stupňov. Na národné orgány presunulo sa ťažisko práce a zodpovednosti aj za rozvoj kultúry a umenia. No ako skúsenosti ukazujú, kultúrne odbory mnohých národných výborov nemajú často ani po odbornej ani po personálnej stránke možnosti plniť túto zodpovednú úlohu.
Náš ľud miluje umenie, túži po vzdelaní. Na školy, kultúru a umenie odčerpáva sa celá tretina nášho celoštátneho rozpočtu. To sú obrovské prostriedky. Ide o to, aby sme tieto prostriedky využili v záujme krajšieho, radostnejšieho života nášho ľudu, v záujme rozvoja našej vlasti.
Verím, že súdružky a súdruhovia poslanci s nadšením a všetkými hlasmi odsúhlasia návrh zákona, ktorý bude novým medzníkom pri budovaní našej k socializmu spejúcej vlasti, návrh zákona o druhom päťročnom pláne. (Potlesk.)
Podpredseda Mjartan:
Ďakujem poslancovi Bagarovi za jeho prejav. Dávam slovo poslednému rečníkovi, poslancovi Ondrejovi Súletymu.
Poslanec Súlety:
Vážená Slovenská národná rada,
súdružky poslankyne a súdruhovia poslanci!
Usilovnou prácou nášho nadaného a pracovitého ľudu, vedeného Komunistickou stranou Československa, dosiahli sme v rozvoji národného hospodárstva obrovské úspechy. Tieto úspechy obzvlášť vynikajú na Slovensku, ktoré bolo predtým krajinou priemyslovo zaostalou. Veľkolepou industrializáciou Slovenska, ktorej inšpirátorkou bola Komunistická strana Československa, vybudovali sme na Slovensku nové závody, mohutné vodné diela, hydrocentrály a elektrárne, sieť strojových a traktorových staníc, byty pre tisícky našich pracujúcich a rad ďalších zariadení.