Soudružky a soudruzi!

Dnešní rozpravě bude naslouchat veškerý náš pracující lid u vědomí, že zákon o třetím pětiletém plánu a jeho úspěšné plnění přispěje nejen k dalšímu mohutnému hospodářskému rozmachu naší vlasti a bude naším příspěvkem k hospodářskému rozvoji celého socialistického tábora, ale bude též příspěvkem k upevnění a zajištění míru ve světě.

Zpravodajem je poslanec Mockovčiak, dávám mu slovo.

Zpravodajca posl. Mockovčiak: Vážené Národné zhromaždenie, vážené súdružky, súdruhovia poslanci!

Vládny návrh zákona o treťom päťročnom pláne rozvoja národného hospodárstva Československej socialistickej republiky, ktorý bol Národnému zhromaždeniu predložený k prejednaniu, je svojím obsahom jedna z najvýznamnejších právnych noriem, ktorou sa bude Národné zhromaždenie tohoto volebného obdobia zaoberať. Preto mu bolo treba venovať mimoriadnu starostlivosť už pri prejednávaní v stálych výboroch Národného zhromaždenia. Predsedníctvo Národného zhromaždenia prikázalo preto tento vládny návrh k prejednaniu výboru pre plán a rozpočet ako výboru hlavnému a riadiacemu, avšak vedľa tohoto výboru zaoberali sa týmto vládnym návrhom ešte ďalšie výbory a to výbor priemyslový, poľnohospodársky, kultúrny a zdravotný. Všetky tieto výbory starostlivo a do hĺbky prediskutovali na svojich schôdzach ustanovenia tretieho päťročného plánu, týkajúce sa ich špeciálnych oborov pôsobnosti a všetky vyslovili s vládnym návrhom svoj súhlas a doporučili ho k schváleniu.

Vo svojich rokovaniach priniesli množstvo poznatkov a celý rad konkrétnych návrhov, ako zabezpečiť veľkolepé perspektívy rozvoja národného hospodárstva, vytýčené tretím päťročným plánom.

Výbor pre plán a rozpočet ako hlavný výbor, prejednal navrhnutý vládny návrh v celej šírke.

Tretí päťročný plán, ktorý má dnes Národné zhromaždenie prerokovať a schváliť, bol veľmi starostlivo pripravovaný už od roku 1958. Základné úlohy tretieho päťročného plánu prerokoval a schválil XI. sjazd Komunistickej strany Československa a na základe týchto uznesení bola uskutočnená široká diskusia pracujúcich celej republiky v podnikoch, závodoch, na stavbách, štátnych majetkoch, jednotných roľníckych družstvách. Pracujúci celej našej vlasti vo všetkých úsekoch nášho politického, hospodárskeho a kultúrneho života mali možnosť nielen zoznámiť sa s veľkolepými perspektívami nášho rozvoja do roku 1965, ale to, čo je hlavné, predniesť svoje pripomienky, prispieť svojimi skúsenosťami a k ďalšiemu prehĺbeniu efektívnosti návrhu tretieho päťročného plánu, k ďalšiemu zlepšeniu podmienok a čo najlepšiemu využívaniu zdrojov pre rýchly rast nášho národného hospodárstva.

Takto prediskutovaný návrh tretieho päťročného plánu sa stal podkladom rokovania celoštátnej konferencie našej Komunistickej strany Československa v dňoch 5. až 7. júla toho roku a Ústredného výboru Komunistickej strany Československa. Dôkladná príprava návrhu tretieho päťročného plánu za najširšej účasti más pracujúcich umožnila nakoniec stanoviť v mnohých smeroch vyššie úlohy, ako určoval XI. sjazd Komunistickej strany Československa. Ide predovšetkým o zvýšenie objemu i tempa rastu priemyslovej výroby, o zvýšenie úloh vo výrobe ocele. Do tretieho päťročného plánu boli zapracované i uznesenia o skrátení pracovnej doby na 40-42 hodín týždenne.

Vychádzajúc z týchto uznesení niektoré naše závody už i nabehli skúšobne na skracovanie pracovnej doby.

Tretí päťročný plán tak, ako je predložený Národnému zhromaždeniu, určuje zvýšiť priemyselnú výrobu do roku 1965 najmenej o 56%, poľnohospodársku výrobu o 22-23%, objem stavebných prác o 41%. Rozvoj materiálovej výroby na základe ďalšieho upevňovania socialistických výrobných vzťahov, neustáleho prehlbovania socialistického pomeru k práci nového socialistického človeka umožňuje zvýšiť národný dôchodok o viac ako 42%.

Zvýšenie výroby tvorí súčasne základy rastu životnej úrovne nášho pracujúceho človeka, pričom sa reálny dôchodok na jedného obyvateľa zvýši najmenej o jednu štvrtinu.

Stanoviť takéto veľkolepé perspektívy rozvoja mohla naša strana len na základe skúseností a úspechov rozvoja socialistickej ekonomiky našej vlasti. Skúsenosti budovania socialistickej spoločnosti za uplynulých 15 rokov presvedčivo dokázali ohromné prednosti socialistického hospodárstva. Môžeme to ukázať na ktoromkoľvek úseku rozvoja národného hospodárstva, ale najvýraznejšie sa to ukazuje na rozvoji priemyslovej výroby, ktorá do konca roku 1960 vzrástla oproti roku 1937 štvornásobne a na podmienky Slovenska až desaťnásobne.

Táto skutočnosť presvedčila i tých najmalovernejších o správnosti našej socialistickej ekonomiky aj ej pevnosti.

Naše poľnohospodárstvo bolo prakticky už úplne prebudované na socialistickú veľkovýrobu tak, ako to konštatovala celoštátna konferencia našej strany. Väčšina jednotných roľníckych družstiev je politicky i ekonomicky silná, kde je na úrovni rast jak produktivity, tak i intenzity výroby.

Za uplynulé roky došlo k podstatným premenám v štruktúre nášho hospodárstva, pričom priemysel uplatňuje svoju vedúcu úlohu a z jednotlivých odvetví strojárenská výroba, ktorej i naďalej bude ostávať vedúce postavenie v priemyselnej výrobe.

Charakteristickými črtami tretieho päťročného plánu sú:

Že bol vypracovaný v sústavnej koordinácii so Sovietskym sväzom a ostatnými krajinami ľudovej demokracie, opiera sa o prehlbujúcu sa hospodársku spoluprácu krajín socialistického tábora, zabezpečuje rýchle tempo rozvoja priemyslu, predovšetkým v odvetví výroby výrobných prostriedkov, je zameraný na odstránenie zaostávania poľnohospodárskej výroby, počíta s ďalším rýchlym vzostupom životnej úrovne nášho ľudu.

Považujem za potrebné poukázať na niektoré závažné otázky tretieho päťročného plánu rozvoja národného hospodárstva na roky 1961-1965, ktorých riešenie je obzvlášť naliehavé i z hľadiska rozvoja nášho národného hospodárstva po roku 1965.

Ide predovšetkým o riešenie palivovej a energetickej základne Československej socialistickej republiky. V tomto smere tretí päťročný plán ukazuje už niektoré nové prvky riešenia. Rozvoj ťažby uhlia sa orientuje jednak na využívanie bohatých zásob čierneho koksovateľného uhlia, ktoré vytvára priaznivé podmienky pre ďalšie rozvíjanie hutníctva a umožňuje dodávať pre naše hospodárstvo koksárenský plyn, a to pre potreby obyvateľstva a pre chemický priemysel. Na energetické zdroje sa podstatne zvyšuje ťažba hnedého uhlia, a pre niektoré málo kvalitné druhy sa preto pristupuje k úpravám hnedého uhlia výstavbou prádiel, úpravární a briketárne vo Vřesovej.

Málokvalitné hnedé uhlie nie je vhodné pre dlhšie prepravy, a preto výstavba tepelných elektrární na bázach hnedého uhlia sa sústreďuje do oblastí ťažby v Severočeskom hnedouhoľnom revíre. Výstavba tepelných elektrární zabezpečuje sa vysokovýkonnými kotlami a turboagregátmi. Nové elektrárne svojou kapacitou 600-800 MW ďaleko prekračujú kapacitu doteraz vybudovaných elektrární.

Význačným rysom riešenia palivovej základne našej republiky je skutočnosť, že v rokoch tretej päťročnice sa počíta so značným dovozom energetického uhlia zo Sovietskeho sväzu, z Poľskej ľudovej republiky, s dovozom ropy zo Sovietskeho sväzu a s prepojením československej energetickej sústavy so sústavami susedných krajín. To ukazuje, ako sa už v tretej päťročnici v rozsiahlej miere opiera naše hospodárstvo o spoluprácu s krajinami socialistického tábora pri riešení palivovej a energetickej situácie.

Potreby rozvoja nášho socialistického hospodárstva v budúcich päťročniciach budú vyžadovať, do roku 1965 hľadať ďalšie zdroje palív a energie v našej republike a v dohode s ostatnými socialistickými krajinami opierať sa o rastúcu medzinárodnú socialistickú spoluprácu a hľadať cesty pre nové zdroje, ako je napríklad jadrová energia.

Na úseku rozvíjania surovinovej základne nášho hospodárstva hlavná úloha pripadá hutníctvu a chemickému priemyslu. Zvyšovanie výroby hutníckeho priemyslu dáva predpoklady pre riešenie niektorých nezladeností sortimentu výroby v dôsledku doterajšieho vývoja. Výstavbou Východoslovenských železiarní sa zabezpečuje podstatné zvýšenie podielu plechu na celkovom objeme výroby. Podiel ušľachtilých ocelí dosiahne ku koncu päťročnice asi jednu pätinu celej výroby. Bude potrebné tieto správne tendencie v rozvoji hutníctva ďalej podporovať a znižovať spotrebu materiálov používaním profilov, formovaných z valcovaných pásov a rastom kvality valcovaných výrobkov, takto znižovať váhu definitívnych výrobkov.

V zmysle uznesenia XI. sjazdu Komunistickej strany Československa pripadá chemickému priemyslu prednostné miesto v treťom päťročnom pláne. Chemický priemysel sa stáva dôležitým producentom surovín pre ostatné úseky národného hospodárstva. Chemická výroba se počas budúcich rokov zvýši skoro dvojnásobne a chemický priemysel je v potrebnej miere dotovaný finančnými prostriedkami tak, že sa stane druhým najvýznamnejším oborom priemyslu po strojárenskom priemysle. Tým sa súčasne vytvárajú základy pre jeho ďalší rozvoj aj do štvrtej päťročnice.

Rozvojom chemického priemyslu sa zabezpečuje rozšírenie surovinovej základne vo výrobe syntetického kaučuku, celulózy, pohonných hmôt a pod. Zvýšením výroby plastických hmôt dosiahneme v roku 1965 úroveň 13,7 kg na jednoho obyvateľa, čo je viac ako v iných priemyslove vysoko vyspelých kapitalistických štátoch. Chemický priemysel sa stáva dôležitým činiteľom pri zabezpečení potrieb vlákien pre náš textilný priemysel. Za tým účelom sa zvýši výroba viskózových a syntetických vlákien. Nakoniec chemický priemysel pomáha účinne pri rozvíjaní poľnohospodárskej výroby zvyšovaním výroby ochranných prostriedkov pre boj proti burine a škodcom v poľnohospodárstve.

Pre rozšírenie surovinovej základne do spotrebného a potravinárskeho priemyslu a zabezpečenie dostatku potravín ukladá tretí päťročný plán zvýšiť objem poľnohospodárskej výroby takmer o jednu štvrtinu v porovnaní s rokom 1960. XI. sjazd i celoštátna konferencia veľmi kriticky hodnotili doterajšie zaostávanie poľnohospodárskej výroby. Ukázalo sa na veľké disproporcie medzi priemyslovou výrobou a poľnohospodárskou výrobou, čo je brzdou rýchlejšieho napredovania rozvoja národného hospodárstva a zvyšovania životnej úrovne ľudu. Päťročný plán na roky 1961 až 1965 preto zabezpečuje rozsiahle prostriedky a ukazuje cesty riešenia doterajšieho zaostávania poľnohospodárstva. Do poľnohospodárstva spolu s lesným hospodárstvom sa určuje o 60% viac prostriedkov na investície v porovnaní s druhým päťročným plánom.

V prvých rokoch tretej päťročnice sa v podstatnej miere vybudujú objekty, potrebné pre spoločnú živočíšnu výrobu, v podstatne vyššej miere zásobí poľnohospodárstvo traktormi a strojmi pre obrábanie pôdy, pre zber obilia a zber okopanín. Treba však, aby naše strojárenstvo oveľa rýchlejšie vyvíjalo mechanizáciu pre poľnohospodárstvo a vyrábalo stroje skutočne pre socialistickú veľkovýrobu. Poľnohospodárska veľkovýroba potrebuje strojné vybavenie ekonomicky výhodnejšie, ako tomu bolo v malovýrobe. To mnoho ráz ešte o našich strojoch nemožno povedať. Tak je tomu napr. u mlátičiek, ktoré sa vyrábajú v menších rozmeroch. Obdobne tak u traktorov i ďalších strojov, u ktorých je treba zdôrazniť vyorávače na zemiaky, kombajny na cukrovku, kosačky tráv v horských oblastiach. Na tieto nedostatky naši poľnohospodári oprávnene poukazujú a volajú po náprave.

Novou črtou rozvoj a poľnohospodárstva je starostlivosť o vysokú úroveň pôdneho fondu, čo sa má dosiahnuť rozsiahlymi melioráciami, kompostovaním, dodávkami umelých hnojív a kvalitným obrábaním pôdy. Prostriedky, určené na melioráciu, dosiahnu v treťom päťročnom pláne 4 miliardy 811 miliónov Kčs. Bude treba v plnej miere využiť svojpomocnú prácu družstevníkov a obyvateľstva našich dedín, kde musia zohrať rozhodujúcu úlohu naše národné výbory, správy jednotných roľníckych družstiev v mobilizácii ľudí a najmä využívať obdobie vegetačného kľudu.

Otázky hospodarenia s vodou sa postupne stávajú vôbec najvážnejšími otázkami nášho národného hospodárstva. Rastúca potreba vody pre priemysel, pre zavlažovanie v poľnohospodárstve a pre obyvateľstvo často nie je krytá existujúcimi zdrojmi. Prietoky niektorých riek nepostačujú pre zakladanie veľkých závodov, prevážna časť našich tokov má veľmi nerovnomerné prietoky s minimálnym množstvom vody v suchších obdobiach a zase s veľkými povodňami v období zrážok. Tretí päťročný plán zakladá už rozsiahlu výstavbu, ktorá bude pokračovať v ďalších päťročniciach v záujme vytvorenia vyváženého a rovnomerného vodného režimu, ktorý sa bude opierať o sieť veľkých vodných nádrží, najmä na riekach Vltava, Váh a ďalších riekach, o drobné nádrže budované zo štátnych prostriedkov i v rámci svojpomoci. Ďalej sa pristupuje k výstavbe rozsiahlych plošných úprav vodného režimu, ako na Východoslovenskej nížine, v povodí Labe, Moravy, pri Malom Dunaji, pri Bodrogu, Nitre a Žitave a ďalších. Komplexnému riešeniu hospodárenia s vodou treba naďalej venovať všestrannú pozornosť i v otázkach čistoty odpadových vôd zo závodov. V otázkach znečisťovania vôd nie sú dostatočne rešpektované uznesenia Ústredného výboru strany, ani uznesenia vlády. V súvislosti so znečisťováním treba spomenúť i boj za čistotu ovzdušia, za celkové ozdravenie životného prostredia nášho pracujúceho človeka. Tento problém sa stáva zvlášť ťaživým v oblastiach so silnou koncentráciou priemyslu, ako sú severozápadné Čechy, Ostravsko, a v miestach so závodmi, ktoré vypúšťajú do ovzdušia škodlivé exhalácie, ako Žiar nad Hronom, niektoré chemické závody, cementárne a pod. Čistenie odpadných plynov a vôd treba považovať za jednu z prvoradých povinností každého priemyselného podniku a závodu. Hlavnú starostlivosť o tieto budú musieť prevádzať patričné ministerstvá, včetne Ministerstva zdravotníctva.