Štátny
rozpočet skončil prebytkom, a to ako prekročením
príjmov, tak i nesplnením niektorých plánovaných
úloh. Odvody zisku boli prekročené o 300
mil. Kčs. Daň z obratu bola splnená
na 101 %. Dane platené obyvateľstvom boli splnené
na 103 %.
Zhodnotenie výsledkov posledného
roku druhej päťročnice súčasne
ukazuje, že musíme zvýšiť úsilie
o efektívnosť a kvalitatívnu stránku
hospodárenia. Tým máme dosiahnúť,
aby rast produktivity práce se viacej podieľal
na prírastku výroby, aby rýchlejším
znížením nákladov, najmä
materiálových, sa rýchlejšie zvyšoval
i národný dôchodok. Ešte lepšie
máme využívať veľké možnosti,
ktoré nám poskytuje nová metodika v riadení,
plánovaní a financovaní. Zvýšenú
právomoc podnikov a národných výborov
máme ešte lepšie využiť na prehĺbenie
súladu medzi miestnymi a celoštátnymi záujmami.
Decentralizovaná investičná výstavba
sa má rozvíjať v súlade s celospoločenskými
záujmami na prednostnom zabezpečení centralizovaných
investícií.
Ako zabezpečuje štátny
rozpočet ďalší rozvoj národného
hospodárstva
V návrhu štátneho
rozpočtu na rok 1961
príjmy činia | 112 534 mil. Kčs, |
výdavky činia | 111 915 mil. Kčs, |
plánovaný prebytok činí | 619 mil. Kčs. |
Na porovnateľnej základni
sa rozpočet zvyšuje oproti roku 1960 o 10 %.
V týchto celkových
čiastkach sú zahrnuté tiež prostriedky
na ďalší hospodársky a kultúrny
rozvoj Slovenska.
Významné uznesenia
strany a vlády o prestavbe územnej organizácie
štátu a ďalšie prehlbovanie socialistickej
demokracie prejavujú sa aj v rozpočtoch národných
výborov.
Rozpočty národných
výborov činia
34 254 mil. Kčs, t. j. 31 % štátneho rozpočtu.
Na porovnateľnej základni sa rozpočty národných
výborov zvyšujú o 12,4 %. Podiel krajských
národných výborov na celkovom rozpočte
národných výborov sa znížil po
vlaňajšej novej územnej organizácii
zo 45 % na 13 %. Súčasne sa však zvýšil
podiel rozpočtov okresných národných
výborov zo 45 % na 73 % a podiel rozpočtov miestnych
národných výborov z 10 % na 14 %.
Rozpočty národných
výborov a finančné plány ich podnikov
nevyjadrujú ešte plné využitie všetkých
zdrojov národných výborov. Nová územná
organizácia neznamená len zväčšenie
obvodu pôsobnosti národných výborov,
ale ďalej sa zvyšuje i právomoc a zodpovednosť
za správne riešenie miestnych a celoštátnych
úloh, za riadenie výroby a podnikov, a tým
aj za rozvoj celého obvodu pôsobnosti národných
výborov. Zvýšená právomoc znamená
predovšetkým zvýšenú zodpovednosť
všetkých volených orgánov a tvorivú
účasť všetkých občanov na
riešení úloh národného hospodárstva
a štátu. Táto právomoc a povinnosť
národných výborov a ich schopnosť zapojovať
všetkých občanov do riadenia hospodárstva
je nevyčerpateľným zdrojom hospodárskeho
a kultúrneho rozvoja v mieste i v celom štáte.
Tieto doposiaľ nedostatočne využité zdroje
plne postačia na krytie nových úloh a na
ďalšie nadplánové potreby národných
výborov.
Na tejto kvalitatívne vyššej
úrovni majú národné výbory
lepšie využiť i novú metodiku riadenia,
plánovania a financovania, ako aj sústavu hmotnej
zainteresovanosti podľa nového rozpočtového
poriadku. To kladie zvýšené nároky aj
na úroveň práce finančných
komisií a finančných odborov národných
výborov, ako aj na pobočky Štátnej banky,
aby za účasti širokého aktívu
občanov tvorivo pomáhali riešiť všetky
úlohy národných výborov.
Jednotné plánovité
riadenie celého národného hospodárstva
vyžaduje, aby ministerstvá viacej a účinnejšie
pomáhali národným výborom, spolu s
nimi prejednávali nutné opatrenia na prekonanie
ťažkostí a spolu s národnými
výbormi zodpovedali za plnenie úloh.
Hlavný zdroj príjmov
štátneho rozpočtu, a to 86 %, tvoria príjmy
zo socialistického sektora.
Odvody zo zisku činia
v návrhu rozpočtu 24 572 mil. Kčs, čo
je oproti minulému roku viacej o 28,5 %.
Zo zisku a z odpisov si podniky ponechávajú
na financovanie decentralizovaných investícií,
obežných prostriedkov, technického rozvoja
a na podnikové fondy pracujúcich celkom 19 775 mil.
Kčs, čo je o 2784 mil. Kčs viacej než
sa plánovalo v minulom roku.
Daň z obratu
a daň z výkonov sa plánujú vo výške
47 438 mil. Kčs. To predstavuje 42,2 % všetkých
príjmov štátneho rozpočtu.
Dane a poplatky platené
obyvateľstvom sa
plánujú čiastkou 11 777 mil. Kčs.
Ich podiel na celkových príjmoch štátneho
rozpočtu činí len 10,5 % oproti 11,9 % na
začiatku druhej päťročnice. Z toho daň
zo mzdy činí 10 988 mil. Kčs. S platnosťou
od 1. januára 1961 boli zrušené niektoré
štátne a miestne poplatky.
Z rozpočtových výdavkov
pripadá na
rozvoj národného hospodárstva | 51,1 % |
kultúru, školstvo, zdravotníctvo, telovýchovu a národné poistenie | 37,9 % |
obranu a bezpečnosť | 8,5 % |
správu a súdy | 2,5 % |
Výdavky na hospodárstvo
sa zvyšujú na porovnateľnej základni o
11,9 %, výdavky na kultúrne a sociálne opatrenia
o 8,4 %.
Podiel výdavkov na obranu
a bezpečnosť ostáva nezmenený. Plánované
výdavky zabezpečujú obranyschopnosť
našej republiky na nutnej úrovni.
Podiel výdavkov na správu
sa sústavne znižuje. V roku 1954 činil 4,3
% z celkových výdavkov a v tomto roku klesá
na 2,5 %. Celkové výdavky na správu činili
v minulom roku 2856 mil. Kčs a v tomto roku klesnú
na 2740 mil. Kčs.
Počty pracovníkov centrálnych
úradov a národných výborov sa znížili
novou územnou organizáciou o 13 600 pracovníkov.
Na rozvoj výroby v podnikoch
priemyselných ministerstiev. Ministerstva výstavby
a Ministerstva dopravy a spojov včítane podnikov
riadených národnými výbormi sa poskytuje
spolu s vlastnými zdrojmi podnikov 39 701 mil. Kčs.
To je oproti minulému roku viacej o 5,5 %.
Na ďalší rozvoj
hutníckeho priemyslu sa počíta s 5401
mil. Kčs, t. j. o 10,3 % viacej. Najvýznamnejšou
investičnou akciou v celej republike je výstavba
Východoslovenských železiarní.
Na zrýchlenie rozvoja chemického
priemyslu sa vynaloží 4316 mil. Kčs, t.
j. o 24,4 % viacej, a to vo veľkej miere na výstavbu
nových významných závodov na Slovensku
a na národohospodársky dôležitú
výstavbu ropovodu pre prívod nafty zo Sovietskeho
sväzu.
Na rozvoj strojárstva
sa určuje 5557 mil. Kčs. Z toho na technický
rozvoj včítane vlastných zdrojov podnikov
1727 mil. Kčs.
Na rozvoj stavebníctva
včítane výroby stavebných hmôt
sa vynaloží 3103 mil. Kčs.
Na energetiku a rozvoj palivovej
základne sa určuje 7571 mil. Kčs, t.
j. viacej o 3,4 %. V tomto roku sa má uviesť do skúšobnej
prevádzky takmer 600 MW nových výkonov.
Na rozvoj spotrebného a
potravinárskeho priemyslu sa plánuje 4264 mil.
Kčs.
Na rozvoj dopravy sa počíta
s čiastkou 9489 mil. Kčs, a to predovšetkým
na ďalšiu elektrifikáciu železníc
a tým na zrýchlenie a skvalitnenie železničnej
prevádzky.
Z týchto úloh vyplýva
tiež ďalší rozvoj zahraničného
obchodu, ktorého celkový obrat vzrastie o 9,8
%. Ešte rýchlejšie vzrastie rozsah vzájomnej
hospodárskej spolupráce s krajinami socialistického
tábora a ďalej sa rozšíria hospodárske
styky s krajinami hospodársky menej vyvinutými.
Produktivita práce sa má
v tomto roku zvýšiť v priemysle o 6,5 % a v stavebníctve
o 8,7 %. Toto tempo rastu produktivity máme ďalej
zvýšiť tak, aby sme prinajmenšom dosiahli
ukazovateľ, ktorý je stanovený treťou
päťročnicou, a to v priemysle 6,9 % a v stavebníctve
9,4 %. Zvýšenie produktivity práce je rozhodujúcim
činiteľom pre stupňovanie tempa rozvoja nášho
národného hospodárstva a pre zvyšovanie
životnej úrovne, lebo každé 1 % rastu
produktivity práce znamená zhruba o 1800 mil. Kčs
výrobkov naviac.
Preto tento rok sa má vyznačovať
veľkým úsilím za zvýšenie
efektívnosti nášho národného
hospodárstva. Tým
máme dosiahnuť, aby rýchlejší rast
životnej úrovne v minulom roku bol dostatočne
zabezpečený vo výrobe i v hospodárnosti
a aby sme súčasne dobre zvládli aj niektoré
nové úlohy.
Tretí päťročný
plán je plánom rozvinutej výstavby vyspelej
socialistickej spoločnosti.
Preto už tento rok má byť stále viacej
v znamení rozvinutého úsilia rozhodujúceho
činiteľa, človeka. Toto sústavné
úsilie, dosiahnuť kvalitatívne vyššiu
úroveň už dnes, nemožno presúvať
do budúcich rokov.
Táto vyššia úroveň
zvyšovania výroby a produktivity práce a účasti
pracujúcich na riadení je cieľom tiež
skrátenia pracovného času. Preto skrátenie
pracovného času nie je prostriedkom len pre zvyšovanie
životnej úrovne, ale súčasne podľa
Marxa "predlžuje voľný čas pre
taký rozvoj osobnosti, ktorá zo svojej strany ako
hlavná výrobná sila spätne pôsobí
na produktívnu silu práce". Pri vysokom
stupni rozvoj a výroby a produktivity práce nebude
teda len pracovný čas, ale aj voľný
čas meradlom bohatstva spoločnosti za komunizmu.
Skúsenosti pracujúcich
Veľkobane Fučík v Ostrave potvrdzujú,
že skrátenie pracovného času môže
byť hneď od počiatku plne vyrovnané zvýšením
hodinovej produktivity práce. Ku skúškam skrátenia
pracovného času na 40 hodín, prípadne
na 42 hodín, tuná pristúpili od 1. októbra
minulého roku. Pracujúci v tejto bani správne
pochopili, že odpadlý pracovný čas treba
nahradiť v plnej miere rastom hodinovej produktivity práce,
lebo inakšie by bolo nutné zvýšiť
počet pracovníkov o 647 a tým vyťažiť
na jedného pracovníka o 13,5 % menej uhlia a na
všetkých pracvníkov veľkobane menej o
249 020 ton ročne.
Pod vedením závodnej
organizácie strany a Revolučného odborového
hnutia všetci pracujúci urobili také opatrenia
v organizácii výroby, v lepšom využívaní
technických prostriedkov, v zdokonalení dopravy,
v zvýšení kvalifikácie a prispôsobením
noriem týmto potrebám, že bez zvýšenia
počtu pracovníkov ťažbu uhlia za IV. štvrťrok
1960 splnili na 106,4 % a mesačnú produktivitu práce
dokonca ďalej prekročili. Na nákladoch na 1
tonu vyťaženého uhlia ušetrili oproti plánu
2,57 Kčs. Pri skrátenom pracovnom čase mzdy
sa nielen neznížili, ale sa ešte oproti plánu
ďalej zvýšili.
V 78 podnikoch alebo závodoch
so 122 000 pracovníkmi, kde sa už skúša
skrátenie pracovného času, prekročilo
podľa stavu k 1. decembru 1960 18 podnikov plán výroby
a produktivity práce bez ďalších pracovných
síl a mzdových fondov. 47 podnikov prekročilo
plán výroby, avšak za pomoci zvýšeného
počtu pracovníkov, pričom odpadlý
pracovný čas bol krytý z 80 % v priemere
rastom hodinovej produktivity práce.
Tieto výsledky potvrdzujú,
že skúšky treba zamerať na také zvýšenie
efektívnosti, aby skrátenie pracovného času
bolo maximálne zabezpečené zvýšením
hodinovej produktivity práce a uskutočnilo sa tak
bez zhoršenia ukazovateľov plánu a bez nárokov
na celospoločenské zdroje.
Vstupujeme do obdobia, kedy rast
výroby bude treba plne kryť rastom produktivity práce.
V priemysle počet odpracovaných hodín do
roku 1965 sa celkove nezmení, zatiaľ čo výroba
vzrastie o 56 %.
Preto naša strana orientuje
pracujúcich na technický rozvoj, ako na kľúčovú
úlohu tretej päťročnice, aby tak práca
človeka sa stále viacej stávala riadením
výrobného procesu a aby ťažkú fyzickú
prácu preberali stroje, ktoré človek roztáča
na plné obrátky. V tom je prevratný význam
hnutia brigád socialistickej práce, ktoré
naplňuje prácu tvorivým obsahom a takto ju
premeňuje na prvú životnú potrebu.
Ak sa v druhej päťročnici
technický rozvoj podieľal v priemysle na raste produktivity
práce zhruba jednou tretinou, potom v tretej päťročnici
má zabezpečiť rast produktivity najmenej z
dvoch tretín.
Štátny rozpočet
na rok 1961 určuje na rozvoj vedy a techniky 2711
mil. Kčs, t. j. o 22,8 % viacej než v minulom roku.
Ďalej podniky v svojich plánoch nákladov počítajú
s 1600 mil. Kčs na novú techniku. Podniky okrem
toho môžu použiť tiež svoje voľné
zdroje na technický rozvoj, ako aj získať výhodný
úver. Veľké prostriedky na investičnú
výstavbu majú tiež býť cieľavedome
využité na zvýšenie technickej a technologickej
úrovne výroby.
Efektívne využitie týchto
veľkých prostriedkov vyžaduje, aby podniky za
účasti všetkých pracujúcich správne
stanovili koncepciu svojho plánu technického rozvoja.
Podľa konkrétnych podmienok majú stále
viacej prechádzať od dielčich riešení
ku komplexnej mechanizácii, modernizácii a rekonštrukcii
a na tento účel sústreďovať svoje
prostriedky.
Národný podnik Frigera
v Kolíne uskutočňuje nákladom
11 mil. Kčs komplexnú modernizáciu prevádzky
zavedením montážnych liniek, jednoúčelových
strojov a novej technológie. Tieto investičné
náklady sa uhradia úsporami zhruba za jeden a pol
roka. Pritom výrobná kapacita sa zdvojnásobí.
Zvýšená právomoc
podnikov znamená tiež právomoc a povinnosť
správne využívať novú metodiku
riadenia, plánovania a financovania na rýchlejšie
zvyšovanie produktivity práce a na rozvoj techniky.
Najmä dlhodobý normatív vzťahu rastu produktivity
práce a priemerných miezd, ako aj normatív
pre tvorbu prémiového fondu máme lepšie
využiť pre zainteresovanosť všetkých
robotníkov a technikov na riešení otázok
technického rozvoja.
Plán na rok 1961 predpokladá
prírastok zisku v priemysle oproti očakávanej
skutočnosti v minulom roku vo výške 5596 mil.
Kčs. Prírastok zisku je zabezpečovaný
zo 70 % znížením vlastných nákladov
a z 30 % zvýšením výroby.
V tomto roku majú byť
znížené vlastné náklady o 2,49
%, zatiaľ čo tretí päťročný
plán predpokladal pre rok 1961 zníženie vlastných
nákladov vo výške 2,42 %. I keď bola úloha
v návrhu plánu spevnená, nedosahuje priemerné
tempo 2,63 %, ktoré sa má v tretej päťročnici
dosiahnuť. Bude nutné, aby ministerstvá a podniky
už v prvých rokoch tretej päťročnice
zabezpečovali vyššie tempo zníženia
vlastných nákladov, najmä materiálových.
Preto tiež pri znižovaní
nákladov tento rok má byť v znamení
veľkého úsilia za ďalšie zvýšenie
efektívnosti nášho národného
hospodárstva.
Z 84,71 haliera nákladov v
priemysle na 1 Kčs vyrobeného tovaru pripadá
na materiálové náklady 52,20 haliera, na
mzdy a národné poistenie 22,67 haliera a na odpisy
5,86 haliera.
V najväčšej nákladovej
položke, v materiálových nákladoch
sme v minulom roku prekročili plánovanú
spotrebu materiálu. O to sme si znížili podiel
národného dôchodku na celkovom spoločenskom
produkte. Je to niekoľko miliárd hodnôt, o ktoré
je takto ochudobňovaná celá spoločnosť
a každý pracujúci.
V podnikoch Ministerstva hutníckeho
priemyslu a rudných baní na 1 Kčs výroby
náklady namiesto 90,66 haliera, ako boli stanovené
tretím päťročným plánom,
zvyšujú na 91,40 haliera. V podnikoch pre výrobu
stavebných hmôt, ktoré sú riadené
národnými výbormi, zhoršujú
halierový ukazovateľ nákladov z 85,89 haliera
na 87,14 haliera. Takéto zhoršenie alebo zlepšenie
nákladov na 1 Kčs o 1,25 haliera znamená
len v priemyselnej výrobe približne o 2000 mil. Kčs
viacej alebo menej prostriedkov pre spoločnosť a pre
každého pracujúceho.