Čtvrtek 29. září 1960

poslanec súdruh inž. Jaroslav Knižka, poslankyňa súdružka Terézia Strmenská, člen Predsedníctva Slovenskej národnej rady súdruh Daniel F u t e j.

Prosím ministra, súdruha B i ľ a k a, aby sa ujal slova.

Podpredseda Biľak:

Vážené súdružky, súdruhovia, vážená Slovenská národné rada!

Pri počúvaní referátu súdruha Majlinga si každý z nás uvedomil, akú slávnu a víťaznú cestu prekonal pod vedením Komunistickej strany Československa nás pracujúci ľud za posledných 15 rokov a aké ešte krajšie a veľkolepejšie perspektívy sú zakotvené v treťom päťročnom pláne, ktorý dnes prerokúvame.

Koho by nenadchla skutočnosť, že za budúcich 5 rokov rozvinie sa úroveň priemyslu na Slovensku skoro o toľko, ako za posledných 12 rokov. Každý, kto pozná Slovensko, vidí ako sa zmenilo, ako vyrástli stovky nových tovární a závodov, a teraz má dôjsť k ešte väčším zmenám počas piatich rokov. Takto v praxi sa môže každý presvedčiť, ako sa stará Komunistická strana Československa a vláda socialistickej Československej republiky o všestranný rozkvet hospodárskeho a kultúrneho života na Slovensku. Nie planým teoretizovaním o "národných právach", o "jednote a povznesení Slovákov", ale konkrétnymi opatreniami na vybudovanie socializmu riešila naša strana otázku všestranného rozvoja národov a národností v našej vlasti. V tom spočíva nesmierna múdrosť politiky Komunistickej strany Československa, že nedopustila zviesť ľud na falošnú cestu riešenia jeho hospodárskych i kultúrnych problémov, ale že ukázala jedine správnu cestu k blahobytu a na základe prísne vedeckých teoretických rozborov vytýčila pre prax konkrétne a účinné opatrenia a viedla masy k ich plneniu.

Každodenný život - budovanie socialistickej spoločnosti znovu a znovu potvrdzuje múdre slová s. Klementa Gottwalda, ktorý v roku 1945 povedal v Žiline, že nebezpečenstvo pre Slovákov už nehrozí z Prahy, ale od vlastnej buržoázie. Bratský zväzok českého a slovenského národa prináša krásne ovocie pre obidva národy - Čechov a Slovákov - i pre ostatné národnosti v našej vlasti. Pri socialistickej industrializácii Slovenska hrala a hrá dôležitú úlohu materiálna a technická pomoc českej robotníckej triedy i pracujúcej inteligencie. Sotva nájdeme na Slovenskú továreň, pri budovaní ktorej by nám neboli pomáhali českí súdruhovia. Vyspelý priemysel v českých krajoch dodával na Slovensko zariadenia pre nové závody. Českí technici, inžinieri a iní odborníci spolu so slovenskými pracujúcimi stavali Oravskú priehradu, budovali veľkozávod Slovenského národného povstania v Žiari nad Hronom, plnia a prekračujú plány na stavbe vo Vlčom Hrdle pri Bratislave, spolu budujú Východoslovenské železiarne a iné. Tento rys vzťahov medzi našimi národmi sa neprejavuje len u robotníckej triedy ako u hlavnej a určujúcej spoločenskej sily, ale prejavuje sa na najširších úsekoch nášho hospodárskeho, spoločenského a kultúrneho života. Nerozborná jednota Čechov a Slovákov je šťastím oboch našich národov. Ona je nevyhnutnou podmienkou, rozvoja nielen Slovenska, ale celej našej socialistickej vlasti. Slovensko by samo nikdy nemohlo rozvinúť svoje hospodárstvo a svoju kultúru na dnešnú úroveň, a tým menej do nádherných perspektív tretej päťročnice bez pomoci českých krajov. Pritom treba povedať, že tu voči Slovensku nevystupuje česká robotnícka trieda ako nejaká bohatá teta voči chudobnej príbuznej. Múdrosť a prezieravosť Komunistickej strany Československa a českých pracujúcich tkvie práve vo vedecky správnom rozmiesťovaní výrobných síl v našej vlasti, takže socialistická industrializácia Slovenska je zákonitou podmienkou rozvoja celej Československej socialistickej republiky.

Veľké zmeny v ekonomike Slovenska odrazili sa i v zmene samých ľudí. Jednotná socialistická ekonomika pomáha v celej republike vychovať nového socialistického človeka, presvedčeného z vlastných životných skúseností o správnosti marxizmuleninizmu a nadšene oddaného cieľom vytyčovaným Komunistickou stranou Československa. Preto sme svedkami nevídaného pracovného hrdinstva, nesmiernej pracovnej slávy a historických revolučných prevratov i v myslení človeka. Svoju vlasť ľúbime celú, nie podľa toho, kde máme osobné záujmy. Ako príklad by som mohol uviesť Vysokú školu dopravnú, ktorá sa premiestnila do Žiliny. Profesori, docenti, asistenti prichádzajú sem z Prahy, kde mali dobré podmienky práce a radi prichádzajú do Žiliny, aby vychovávali náš nový dorast. V závodoch, továrňach a všetkých pracoviskách pracujúci bez rozdielu národnosti vo vzájomnej úcte bojujú za splnenie a prekračovanie plánov. Všetkým týmto novým socialistickým občanom je a bude čoraz viac cudzí jed buržoázneho nacionalizmu a šovinizmu.

Kto sa kedy opovážil snívať o tom, že kedysi biedne Slovensko, ktoré bolo známe v cudzine iba tým, že vyvážalo pracovitých ľudí, a nie výrobky - bude investovať za 5 rokov 100 miliárd korún? Nájdu sa pravda i takí ľudia, čo nevidia, alebo nechcú vidieť túto skutočnosť a spomínajú, žiaľne vzdychajúc, tzv. staré "zlaté časy". Aké to boli tie "zlaté časy", keď ľud nemal práce, keď v domácnosti nebolo často kúska suchého chleba. Čo to boli za "zlaté časy", ak sa nevedelo dať zo štátnych prostriedkov na vzdelanie a výchovu ani 1 % toho, čo sa dáva dnes? Pre pracujúci ľud to neboli nijaké "zlaté časy", naopak, boli to časy veľmi smutné, časy sĺz, potu, krvi a biednej hospodárskej a kultúrnej zaostalosti.

Súdruh Majling zdôraznil, že najvýznamnejším činiteľom rozvoja materiálovej výroby bude i v rokoch 1961-1965 rýchly rast produktivity práce vo všetkých odvetviach národného hospodárstva. V značnej miere sa to má docieliť zavádzaním novej techniky, automatizáciou, mechanizáciou a chemizáciou. Aby technika splnila svoje poslanie, musí byť pre zvládnutie novej techniky pripravený človek. Človek je tým činiteľom, ktorý donúti najnovšiu techniku, aby slúžila ľudstvu, aby bola pomocníkom pri plnení týchto veľkých úloh. Náš ľud nebol nikdy taký Vzdelaný ako dnes. Avšak pre zvládnutie úloh tretieho päťročného plánu a ďalších plánov nám to už nebude stačiť. Vybudovala sa široká sieť odborných a vysokých škôl. Ako je súdruhom poslancom známe, nedávno sme začali činnosť na šestnástej vysokej škole na Slovensku, na Vysokej dopravnej Škole v Žiline, ktorá bude jediná svojho druhu v republike. Do prvého ročníka na vysoké školy, okrem pedagogických inštitútov, celkove sa v tomto školskom roku prijalo 4313 poslucháčov. V minulom školskom roku nám ukončilo svoje štúdiá 1535 inžinierov, 410 lekárov, 1707 učiteľov a stovky ďalších Vysokokvalifikovaných odborníkov. V pomere vysokoškolských študentov na 100 000 obyvateľov predstihujeme mnohé vyspelé Kapitalistické krajiny. U nás na 100 000 obyvateľov pripadlo v školskom roku 1958/59 571 poslucháčov, v Belgicku 244, Dánsku 282, Taliansku 289, Švédsku 287, Švajčiarsku 238 a v Rakúsku 150. Dnes máme na slovenských vysokých školách viac profesorov, docentov a asistentov ako za predmníchovskej buržoáznej republiky alebo tzv. slovenského štátu bolo všetkých vysokoškolských poslucháčov.

Aj v kultúrno-osvetových zariadeniach, slúžiacich pre pracujúcich, hodne prevyšujeme najvyspelejšie kapitalistické krajiny. U nás na 1 milión obyvateľov máme 1133 kultúrnych zariadení, kým v Dánsku len 302, v Rakúsku 244 a v NSR iba 122.

Aj z tohto malého porovnania vidíme, ako sa naše socialistické zriadenie stará o rozvoj školstva a kultúry.

Úspechy, ktoré sme dosiahli, sú výsledkom obetavej práce nášho ľudu a slúžia všetkým bez rozdielu národnosti. To, pravda, neznamená, súdružky a súdruhovia, že by nebolo nedostatkov na úseku škôl a kultúry.

Spomínal som, koľko sa prijíma poslucháčov do prvých ročníkov vysokých škôl. Ako vyplýva z referátu súdruha Majlinga, ku koncu tretieho päťročného plánu má na našich vysokých školách študovať takmer 40 000 poslucháčov. Keď pripočítame počet mládeže v školách prvého a druhého cyklu, ďalej všetky večerné a smenové školy, závodné školy práce, družstevné školy práce, rôzne kurzy atď. vidíme, že takmer polovica národa sa učí a vzdeláva. Z toho vyplýva - aká ohromná práca je pred komisiami pre školstvo a kultúru národných výborov i komisiou Slovenskej národnej rady pre školstvo a kultúru, aby toto ohromné úsilie malo čo najlepšie výsledky. Jeden zo základných činiteľov úspechu je učiteľ. Bez kvalitných - socializmu oddaných učiteľov - je nemysliteľné zabezpečiť vysokú kvalitu vzdelania na žiadnom stupni našich škôl. Počnúc školským rokom 1961/62 sa zavedie povinná deväťročná školská dochádzka pre všetku mládež. V porovnaní s rokom 1960 zvýši sa v roku 1965 počet žiakov o 100 000 a dosiahne celkový počet okolo 840 000. Učňovské a odborné učilištia má navštevovať vyše 100 000 žiakov. Počet žiakov na odborných a priemyselných školách, ako i stredných školách pre pracujúcich má byť vyše 100 000, v majstrovských školách tiež vyše 100 000 atď. To nám súčasne hovorí, ako vzrastie potreba kvalifikovaných pedagógov. Spomínam to preto, aby súdruhovia poslanci videli, aké dôležité je plniť plány i v prijímaní poslucháčov do pedagogických inštitútov - vysokých škôl, ktoré riadia priamo krajské národné výbory. Skutočnosť je taká, vážení súdruhovia poslanci, že ani v minulom roku, ani tohto roku sa nesplnil plán prijímania na pedagogické inštitúty. Plán pre rok 1960/61 počítal prijať 2760 poslucháčov a prijalo sa iba 2051, t. j. 74%. Západoslovenský kraj - úloha 1045, splnil 938, Stredoslovenský kraj úloha 850, splnil 566, Východoslovenský kraj - úloha 865, splnil 547. Tento nepriaznivý stav vážne ohrozuje splnenie výchovných úloh, ktoré nás čakajú v budúcich rokoch.

Nemenej vážny, i keď iného charakteru je problém i na ostatných vysokých školách. Do prvých ročníkov prijímame poslucháčov viac ako ukladá plán. Toho roku vysoké školy okrem pedagogických inštitútov splnili plán na 108%. Je však vážnym

problémom, že nie všetci, ktorí sú prijatí na vysoké školy dokončia štúdium. Približne 18% počas štúdia opustí školu. Napríklad poslucháčov technických smerov, ktorí nastúpili v školskom roku 1953/54 a ukončili štúdium v školskom roku 1358/59 vypadlo na Slovenskej vysokej škole technickej 40%, pritom na Strojníckej fakulte neukončila ani polovica tých, čo nastúpili. Na Vysokej škole technickej v Košiciach to dopadlo ešte nepriaznivejšie - najmä na fakulte ťažkého strojárstva a na baníckej fakulte. Iba o trocha lepšie skončili na Vysokej škole poľnohospodárskej v Nitre. Nevyporiadať sa s týmto nepriaznivým a veľmi škodlivým stavom mohlo by spôsobiť ďalekosiahle škody pre celé naše národné hospodárstvo. Popri zlepšení práce na vysokých školách, nie menšia starostlivosť musí sa venovať školám prvého i druhého cyklu. Je na škodu, kde národné výbory a ich komisie pre školstvo a kultúru si ešte neuvedomili svoju zodpovednosť za výchovno-vyučovací proces, prácu s učiteľmi, investičnú školskú výstavbu a v prvom rade dbať, aby sa správne plnilo uznesenie ÚV KSČ o spojení školy so životom a prácou ľudu a o ďalšom vzdelaní v Československu. Nedopustiť, aby sa toto základné uznesenie ÚV KSČ o našom školstve chápalo úzko a jednostranne.

Vyskytujú sa časté prípady, že sa na školách hrubo narúšajú učebné plány a ešte sa zdôvodňuje, že to je v súlade s uznesením ÚV KSČ o úzkom spojení školy so životom. Revolučná prestavba nášho školstva neznamená znížiť teoretické vedomosti žiactva a poslucháčov, ale práve naopak. Spojenie školy so životom ľudu pomáha trvale si osvojiť vedomosti a vlastne pochopenie nutnosti ovládnuť látku. To potvrdzujú i skúseností z prvého roku praxe z prestavby. Pritom do oblasti života ľudu nepatri iba fyzická práca, ako si to niektorí myslia, ale i kultúrny, politický a spoločenský život obce, mesta, okresu, kraja a celej našej vlastí.

Vcelku už po prvom roku sa potvrdila naprostá správnosť uznesení ÚV KSČ. Takmer všetky školy, ktoré to správne pochopili, dosiahli lepšie vyučovacie a prospechové výsledky. Veľmi pekne sa to prejavilo i na vysokých školách, kde temer všade dosiahli lepšie výsledky ako v minulosti. Treba znovu zopakovať, že naše školy sú v treťom päťročnom pláne dobre zabezpečené a vytvárajú sa dobré podmienky tak pre pedagogicko-výchovnú prácu, ako i pre výskumno-vedeckú prácu na vysokých školách.

Ako sme počuli z referátu súdruha Majlinga, má sa odovzdať 400 000 nových žiackych miest, majú sa vybudovať nové priestory pre mnohé fakulty, ktoré budú vybavené moderným zariadením na úrovni súčasnej svetovej techniky. Na úseku školstva a kultúry má sa preinvestovať v rokoch 1961 - 1965 3286 miliónov korún. V porovnaní s druhým päťročným plánom objem stavebných prác sa zvyšuje takmer dvojnásobne. V najbližších piatich rokoch vybudujeme viac učební, ako sa vybudovalo doteraz za posledných 85 rokov.

Popri vysokej starostlivosti našej strany a vlády o rozvoj škôl naše socialistické zriadenie zabezpečuje i rozvoj kultúrnoosvetových zariadení. Za 205 miliónov korún vybuduje alebo dobuduje so do roku 1965 celý rad objektov pre kultúrnoosvetovú činnosť, napríklad: 3 divadlá o kapacite 1930 sedadiel, 15 veľkých kín, 9 kultúrnych domov, 2 domy umenia, planetárium, zoologická záhrada s príslušenstvom v Bratislave, Krajská ľudová hvezdáreň v Košiciach a iné. Na pamiatku hrdinského boja slovenského ľudu proti fašizmu vybuduje sa dôstojný pamätník Múzeum Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici.

Okrem toho predpokladá návrh plánu na tretiu päťročnicu rozsiahlu výstavbu kultúrno-osvetových zariadení v rámci akcie zveľaďovania miest a obcí.

V rokoch 1961-1965 ráta sa so značným zlepšením starostlivosti o ubytovanie žiakov tým, že sa postavia ubytovacie priestory v rozsahu cca 10760 postelí pre školské zariadenia.

Načrtnuté perspektívy sú nádherné. Splnenie tretieho päťročného plánu vyžaduje nadšenie, zapálenie ľudí pre vec komunizmu. My nemáme pochýb o tom, že všetci naši pracujúci, vedení Komunistickou stranou Československa, im zverené úlohy svedomite splnia. Splnia ich preto, lebo už teraz vidia, čo pre nich socializmus znamená. Náš pracujúci ľud verí komunistickej strane a svojej vláde. Verí, lebo sa za obdobie budovania socializmu mohol presvedčiť, že medzi teóriou a praxou v politike Komunistickej strany Československa niet rozdielu, že sa nesľubujú vyfantazírované vidiny, ale že sa pre celú našu spoločnosť určujú ciele hospodárskeho a kultúrneho rozvoja na základe prísne vedeckej predvídanosti. Pracujúci ľud zo skúseností vie, že dosiahnutie cieľov vytýčených Komunistickou stranou Československa je v jeho silách a možnostiach, i keby sa tieto dele zdali sebaťažšie. To je program i našej poslaneckej práce. Nemusíme sľubovať voličom, ale pomáhať a objasňovať, že v treťom päťročnom pléne sú zahrnuté túžby a požiadavky nášho ľudu. Všetok náš ľud od prvých dní päťročnice pusti sa s ešte väčším nadšením ako doteraz do plnenia vytýčených úloh pre silu a blahobyt Československej socialistickej republiky - pre slávu Komunistickej strany Československa, pre posilnenie socialistického tábora vedeného Sovietskym sväzom, pre svetový mier. (Potlesk. )

Predseda Strechaj: Ďakujem ministrovi súdruhovi B i ľ a k o v i za prejav.

Dávam slovo ďalšiemu rečníkovi povereníkovi súdruhovi Michalovi Chudíkovi.

Poslanec Chudík: Súdružky, súdruhovia poslanci!

Súdruh minister Majling vo svojom referáte rozviedol význam a rozsah úloh poľnohospodárstva v období tretieho päťročného plánu. Zdôraznil, že v súlade s plánovanými výrobnými úlohami zabezpečujú sa pre rozvoj poľnohospodárstva aj potrebné prostriedky. Dovoľte preto, aby som znova neopakoval už uvedené údaje, ale aby som Slovenskú národnú radu oboznámil s tým, aké sú v našom poľnohospodárstve hlavné rezervy a ako ich zamýšľame využiť, aby plánovaný 28 %-ný vzrast poľnohospodárskej výroby i 65 %-ný rast produktivity práce v období tretieho päťročného plánu boli splnené.

Úlohy tretieho päťročného plánu v poľnohospodárstve budeme uskutočňovať za podmienok, keď aj na dedine už zvíťazili socialistická výrobné vzťahy a keď združstevňovanie i v zložitých podhorských a horských oblastiach Slovenska úspešne pokračuje. Tento zásadný rozdiel proti podmienkam, v akých sme plnili úlohy druhého päťročného plánu je veľmi významný, ba rozhodujúci. Jednotné roľnícke družstvá a štátne majetky sa každým dňom politicky i ekonomicky upevňujú a svoju výrobu rozvíjajú podľa potrieb našej spoločnosti.

K akým priaznivým zmenám v našom poľnohospodárstve za posledných päť rokov došlo, vidno z porovnania objemu trhovej produkcie, ktorou sa socialistický sektor nášho poľnohospodárstva podieľal na zabezpečovaní štátnych fondov v roku 1956, resp. podielu, ktorým prispeje do štátnych fondov v roku 1961.

Zatiaľ čo jednotné roľnícke družstvá, štátne majetky a ostatné socialistické poľnohospodárske závody dodali v roku 1956 obilovín iba 52 % z celkovej trhovej produkcie štátu a zvyšok sme zabezpečovali výkupom ešte u súkromného sektoru, v roka 1961 socialistický sektor nášho poľnohospodárstva zabezpečuje už 96% všetkej trhovej produkcie obilovín. A podobne je tá I v ostatných poľnohospodárskych výrobkoch. Mäsa v roku 1956 dodal socialistický sektor 48 %, v roku 1961 94, 5 %, mlieko 61 % a 99 %, vajec 17, 5 a 93, 5 %, zemiakov v prvom roku druhej päťročnice iba 23 %, na budúci rok už 82 %, cukrovej repy 74 % a v roku 1961 plných 100 % vyrobí a dodá socialistický sektor nášho poľnohospodárstva.

Čo pre plánovaný rast poľnohospodárskej výroby znamená víťazstvo družstevnej myšlienky na našej dedine a aké perspektívy nám dáva na ďalšie zvyšovanie poľnohospodárskej výroby v tretej päťročnici, veľmi presvedčivo ukazuje rast výroby v rokoch 1954-1959 na 202 jednotných roľníckych družstvách založených v rokoch 1950-1952, teda na družstvách politicky i hospodársky upevnených.

Pokiaľ v rokoch 1954-1959 vzrástla celková poľnohospodárska výroba na Slovensku o 22 %, v jednotných roľníckych družstvách o 25, 8 %, v uvedených 202 konsolidovaných JRD vzrástla poľnohospodárska výroba za toto obdobie na hektár pôdy z 2815 Kčs na 3898 Kčs, teda až o 38 %, to znamená ročne viac ako 6 %. Pritom v kukuričnej oblastí vzrástla výroba u týchto družstiev z 2863 na 4189 Kčs, to znamená až o 46, 3 %, v zemiakárskej oblasti z 2032 na 2848 Kčs, to znamená o 40 %, a v horskej oblasti, kde je výroba ešte stále extenzívna, vzrástla poľnohospodárska výroba z 1672 Kčs na 2166 Kčs, teda o 29 % na každý hektár.

Veľmi citeľné zvýšenie dosiahlo 202 skúmaných JRD v raste základných druhov živočíšnych výrobkov. Tak napríklad výroba mäsa sa za 6 rokov zvýšila o 88 %, hovädzieho mäsa o 58 %, bravčového misa o 95 % a výroba mlieka vzrástla až o 157 %.

Ruka v ruke s rastom výroby rástol i predaj do centrálnych fondov. Celková trhová produkcia v týchto družstvách za uvedených 6 rokov vzrástla takmer o polovicu.

Tempo rastu poľnohospodárskej výroby, ako i produktivity práce, dokumentované na 202 jednotných roľníckych družstvách, založených v prvých rokoch združstevňovania, je najpresvedčivejším dôkazom toho, že víťazstvo socialistickej veľkovýroby nám vytvorilo možnosti rýchleho odkrývania a využívania rezerv v poľnohospodárskej výrobe.

Z týchto nesporných predností socialistickej poľnohospodárskej veľkovýroby plynie požiadavka získať pre vstup do jednotných roľníckych družstiev na základe prísnej dobrovoľnosti aj zvyšok roľníkov a držiteľov pôdy s výmerou nad pol hektára.

Žiada sa zdôrazniť, že ukončenie združstevňovania a najmä rýchla konsolidácia novozaložených JRD je bezo sporu jednou z veľkých rezerv, ktorú musíme plne využiť pre splnenie úloh tretieho päťročného plánu.

K 1. júlu 1960 na Slovensku máme 2709 JRD, 96 štátnych majetkov, ktoré s ostatným socialistickým sektorom obhospodarujú 79%, všetkej poľnohospodárskej pôdy Slovenska. t Kým druhý päťročný plán v poľnohospodárstve bol charakterizovaný zakladaním a počiatočným rozvojom jednotných roľníckych družstiev, v rokoch 1961-1965 všetky sily a prostriedky našej spoločnosti, nášho štátu, našich pracujúcich, všetko naše úsilie bude sa venovať rozvoju výrobných síl už v socialistickej poľnohospodárskej veľkovýrobe.

O čo predovšetkým pôjde? V prvom rade o všestranné zúrodnenie a maximálne využitie poľnohospodárskej pôdy.

Znova sa žiada, súdružky a súdruhovia, zdôrazniť význam meliorácií, závlah, výroby kompostov, správnych osevných postupov, správneho hnojenia a ostatných opatrení prispievajúcich k sústavnému zúrodňovaniu pôdy. Sú to veci našim poľnohospodárom všeobecne známe. No nedokázali sme ešte zaviesť ich do praxe v každom jednotnom roľníckom družstve, na každom štátnom majetku. Zatiaľ čo popredné štátne majetky, ako napríklad Bajč, Veľká Lomnica, Palárikovo, Sobrance, jednotné roľnícke družstvá Tomášovce, Šejkov, Veľký Slavkov, Kostolište, Bača, Poľana a viaceré ďalšie sa vzorne starajú o zúrodnenie a správne využívanie pôdy, o výrobu kompostov, o odvodnenie svojich pozemkov, budujú závlahy, je ešte celý rad takých JRD a štátnych majetkov, ktoré všestrannému zúrodneniu pôdy venujú len malú pozornosť.

V treťom päťročnom pláne vydeľujeme len na meliorácie, závlahy a vodohospodárske diela poľnohospodárskeho významu 3 miliardy 188 miliónov Kčs. Správnym využitím týchto prostriedkov uskutočnime práce v tomto rozsahu: ochránime od záplav a odvedieme vnútorné vody na ploche 177000 hektárov, upravíme vodné toky včítane hrádzí v dĺžke 1608 km (aby už viac nedochádzalo k takému pustošeniu, ako v čase povodní tohto roku), odvodníme ďalej 55 000 hektárov a zavlažíme 77 000 hektárov poľnohospodárskej pôdy. Vybudujeme okolo 70 hospodárskych vodných nádrži a postavíme 860 hnojovicových zariadení.

Musíme sa usilovať o to, aby prostriedky, ktoré na všestranné zúrodnenie pôdy vynakladá štát, boli iba doplnkom k široko rozvinutej svojpomocnej činnosti jednotných roľníckych druž-

stiev a štátnych majetkov. Pri poskytovaní úverov a subvencii na zúrodnenie pôdy by mali naše národné výbory vždy prizeral na to, nakoľko sa to alebo ono JRD či štátny majetok samo pričiňuje o skvalitnenie svojho pôdneho fondu.

Plne využiť zúrodnenú, dobre hnojenú a správne obrábanú pôdu dokáže iba ten hospodár, ktorý používa najvýkonnejšie osivá či sadbu. A tu máme ďalšie, doslova obrovské rezervy pre zvyšovanie hektárových výnosov poľnohospodárskych plodín. Stav je žiaľ ešte taký, že najmä pri obilovinách a zemiakoch nepoužívame najvýkonnejšie odrody, disciplína vo výrobe vlastného osiva a sadby na semenárskych dielcoch jednotných roľníckych družstiev a štátnych majetkov je veľmi nedostatočná. Už v prvých rokoch päťročnice musíme docieliť v semenárstve úplný poriadok.

V  roku 1960 sme pestovali len na Slovensku 10 odrôd ozimnej pšenice, z ktorých podstatnú časť tvorili odrody málovýkonné, prekonané už novovyšľachtenými vysokovýkonnými odrodami.

Už v tomto roku v množení nastal zásadný obrat v odrodovej skladbe, keď vysokovýkonné perspektívne odrody zaberajú celých 71 % množiteľských plôch. Sú to pšenica Pavlovická 198, Košútska, Kaštická osinatka, Diana a Slovenská - 200. Okrem toho v prevádzkových pokusoch sa ďalej overujú nemecké odrody ako je Hadmerslebener VIII. a IV. Začnú sa overovať aj talianske a sovietske odrody, ktoré v minulom roku v Maďarsku dali rekordné úrody.

Zavedenie perspektívnych odrôd na všetky produkčné plochy bude možné u zimnej pšenice už v jeseni 1963.

Už samo zavedenie týchto odrôd nám umožní zvýšiť hektárové výnosy v priemere o 1, 5-2 q. Keď ďalej zlepšíme výživu rastlín a skvalitníme agrotechniku, máme všetky predpoklady nielen dosiahnuť, ale i prekročiť hektárové výnosy pšenice plánované na rok 1964-1965.

V  záujme prudkého rastu výroby a produktivity práce treba venovať osobitnú starostlivosť využitiu rozsiahlej mechanizácie, ktorá sa poľnohospodárstvu dostáva, správnemu využitiu chemických prostriedkov, rýchlemu zavádzaniu veľkovýrobnej technológie na základe špecializácie výroby.

Kým za päť rokov druhej päťročnice dostali poľnohospodárske závody na Slovensku 15 300 traktorov, v rokoch tretej päťročnice dodá ich náš priemysel vyše 40 000.

Nová sústava traktorov zohľadňuje aj požiadavky horských a podhorských oblastí, pre ktoré sa budú dodávať hlavne v obmenách s náhonom na 4 kolá v prerodení palopásovom a pásovom pre prácu na svahoch nad 12 stupňov. Okrem toho sa dodajú jednoosové traktory, malotraktory s náradím, trávne lúčne frézy, motorové okopávačky atď.

Pre zber cukrovej repy významným pomocníkom budú repné kombajny, ktorých naše poľnohospodárske závody dostanú takmer 3000 kusov. V roku 1965 pripadne na jeden kombajn 22 hektárov cukrovej repy a dosiahne sa pri zbere cukrovej repy stupeň mechanizácie 80 %. Rovnako sa dodá vyše 1500 kombajnov na zber zemiakov, 4000 na zber kukurice a takmer 8000 silážnych kombajnov. Na dopravu dostane naše poľnohospodárstvo vyše 54 000 vlečných vozov a takmer 4000 nákladných áut.

Spotreba umelých hnojív v čistých živinách na jeden hektár poľnohospodárskej pôdy stúpne z 59 kg v roku 1960 na 121 kg v roku 1965. Proti chorobám a škodcom sa dodá toľko chemických prostriedkov, že bude možné ošetriť všetky technické plodiny a zemiaky ročne 1-2 krát a proti burine postriekal najmenej 30 % osevnej plochy obilnín.

Komplexná mechanizácia v zbere obilovín sa v tretej päťročnici bude uberať širokým uplatňovaním dvojfázového a trojfázového zberu.

Bohaté prevádzkové skúseností a výsledky umožňujú nám rýchlejšie zavádzať najnovšiu technológiu aj v živočíšnej výrobe.

V  maštaliach s voľným ustajnením chováme doteraz skoro 50 000 kusov mladého dobytka. Zníženie spotreby ľudskej práce o  45-50 %. dosahované v týchto objektoch, a ďalšie výrobnoekonomické výhody hovoria za to, aby sa v tretej päťročnici stavali len objekty na voľné ustajnenie mladého dobytka a aby sa na ten cieľ zrekonštruovali i doterajšie maštale.

Smelšie budeme uplatňovať i voľné ustajnenie dojníc, čo umožňuje zníženie spotreby ľudskej práce najmenej o 35-40 %.

V   širokom rozsahu sa bude uplatňovať nová technológia i  v chove ošípaných, kde sú ešte veľké rezervy vo zvyšovaní produkcie bravčového mäsa. Dôkazom toho sú napríklad štátne majetky, ktoré vďaka širokému zavedeniu výkrmu ošípaných pomocou kŕmnych zmesí z automatizovaných samokrmidiel zvýšili v minulom roku denné prírastky pri všetkých kategóriách ošípaných o vyše 21 % oproti úrovni, dosahovanej v posledných 7 rokoch. Takto štátne majetky na Slovensku vyrobili naviac 2  milióny kilogramov bravčového mäsa.

Uplatnením novej technológie na všetkých poľnohospodárskych závodoch sa dosiahne priemer 1000-1500 ošípaných na jedného pracovníka pri suchom a kombinovanom výkrme, ako napríklad v JRD Gabčíkovo, a približne 1000 kusov pri mechanizovanom mokrom výkrme oproti terajšiemu stavu, keď jeden pracovník ošetruje 150 - 200 ošípaných v tradičných výkrmniach.

Súdružky a súdruhovia!

Z celého radu úloh v rozvoji ekonomiky JRD dovoľte spomenúť zavedenie takého systému odmeňovania za prácu v jednotných roľníckych družstvách, ktorý bude zainteresúvať družstevníka na raste spoločnej výroby účinnejšie ako pracovná jednotka. Ide i zavádzanie pokrokových foriem odmeňovania, ktorými sú pevná peňažná odmena a dôsledné využívanie prémiového systému.

Skúsenosti sovietskych kolchozov aj našich JRD ukazujú, že doterajšia forma odmeňovania pomocou pracovnej jednotky pri dnešnom rozvoji družstevnej ekonomiky má nedostatky, ktoré sa stávajú brzdou pre ďalší rozvoj družstevného hospodárenia. Zavedenie pevnej peňažnej odmeny v družstvách vedie predovšetkým k odstráneniu časového nesúladu medzi vykonanou prácou a vyplácanou odmenou a k odstráneniu kolísania výšky odmien v priebehu viacerých rokov. Pevná peňažná odmena má priaznivý odraz vo zvýšení hmotnej zainteresovanosti družstevníkov a ich pracovnej aktivity a zvyšuje tiež príťažlivosť a záujem našej mládeže o prácu v JRD.

Príklady z družstiev, ktoré zaviedli pevnú peňažnú odmenu, potvrdzujú jej veľké prednosti. Na JRD Nitrianska Streda zavedením pevnej peňažnej odmeny sa zvýšila účasť členov na prácach v JRD o 50 %. V JRD Lamač sa stabilizovali kádre v živočíšnej výrobe a všetky poľnohospodárske práce sa skončili včas. V Nemčiňanoch v jednotení cukrovej repy vykonali v tomto roku aj pri nepriaznivých podmienkach práce o 5 dní skôr ako v minulom roku. V JRD Kechnec vyriešili problémy odmeňovania traktoristov z STS, ktorí odmietali pracovať na pracovné jednotky. V Cíferi bol sústavný nedostatok pracovných síl. Zavedením pevnej peňažnej odmeny, správnou organizáciou práce a uplatnením prémií úplne odpadli problémy s pracovnými silami. Počas krátkeho obdobia zavedenia pevnej peňažnej odmeny sa rozhodlo pracovať v poľnohospodárstve viac mladých ľudí, napríklad v Poľnom Kesove, Sládkovičove, Nitrianskej Strede a inde. Vo všetkých JRD sa zvýšila úroveň riadenia výroby a práce, čo sa odráža v raste výroby, v upevnení pracovných skupín, vo zvýšení úrovne normovania, v presnosti prvotnej


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP