evidencie a pod. Budeme sa preto usilovať, aby sa tento progresívny spôsob odmeňovania uplatňoval v ďalších jednotných roľníckych družstvách.

V boji za technický pokrok, za novú technológiu, v zavádzaní najvýkonnejšej mechanizácie atď., nezriedka zabúdame, súdruhovia a súdružky, na to, že účinnosť všetkých týchto novôt je závislá od odbornej i politickej úrovne človeka, cez ktorého ruky zavádzame všetko nové do práce, do výrobného procesu. Je pravda, že pre štátne majetky a jednotné roľnícke družstvá v našich školách si vychovávame 2530 inžinierov, 15 200 technikov, že odborne pripravíme všetku mládež prichádzajúcu do poľnohospodárstva. V búrlivom rozvoji poľnohospodárskej techniky, elektrifikácie a chemizácie vzniknú celkom nové profesie, doslova nové povolania.

To všetko len zvýrazňuje náročnosť vo výchove a príprave pracovníkov. Že to nie vždy dokážeme, že výchovu ľudí často podceňujeme, o tom svedčia také príklady, aké ešte nezriedka vidíme: nedobrý vzťah k novým veľkolepým strojom, k uskladneniu umelých hnojív, v zachádzaní s osivovým fondom atd'. Tu sa žiada znova vyzdvihnúť význam patronátnej pomoci našej robotníckej triedy a pracujúcich závodov vôbec. Pôjde o to, aby technickú a technologickú disciplínu, pracovnú morálku, zodpovednosť za pridelené stroje, nástroje a náčinie, za suroviny, skrátka, aby sme výrobnú morálku našich priemyselných závodov, našej robotníckej triedy cez patronátnu pomoc udomácnili i v našich poľnohospodárskych socialistických závodoch - v jednotných roľníckych družstvách a na štátnych majetkoch.

Veľa budú musieť naďalej pomáhať - najmä jednotným roľníckym družstvám - i strojové a traktorové stanice. Náhľady, akoby STS boli už prežitkom a stali sa nepotrebnými, sú nielen nesprávne, ale aj škodlivé. Strojové a traktorové stanice, ktoré vykonali v boji za organizovanie poľnohospodárskej socialistickej veľkovýroby také významné poslanie, zostávajú i v súčasnosti i pre budúcnosť nepostrádateľnými organizátormi zavádzania novej techniky a vykonávania mnohých špeciálnych prác. Kde majú k strojovým a traktorovým staniciam správny vzťah, ako napríklad okresné orgány v Dunajskej Strede, vedia využívať STS i ako koordinátora v medzidružstevnom využívaní strojov, ako organizátora v spoločných melioráciách a podobne. I pritom, že jednotné roľnícke družstvá si budujú vlastné mechanizačné dielne, úloha strojových a traktorových staníc pri prudkom raste mechanizácie v tretej päťročnici klesať nebude, ale naopak, významne sa zvýši.

V období tretieho päťročného plánu združstevňovaním a zvýšenou starostlivosťou o organizáciu výroby definitívne vyriešime aj problémy rozvoja poľnohospodárstva v horských a podhorských oblastiach.

Tieto oblasti na Slovensku zaberajú 39 % z poľnohospodárskej pôdy (Čo je vyše milióna hektárov) a dotýkajú sa dvadsiatich okresov s vyše 1400 obcami, t. j. viac ako 44 % obcí Slovenska. Socialistický sektor obrába tu asi 50 % pôdy.

Poľnohospodárska výroba v týchto oblastiach je zatiaľ hodne extenzívna a nevyužíva plné možnosti a rezervy na zvýšenie produkcie, ktoré tu máme.

Podrobnejší pohľad na jednotlivé problémy ukazuje, že je potrebné už v súčasnom období svedomite riešiť všetky otázky týkajúce sa celkového rozvoja poľnohospodárskej výroby na podklade družstevnej veľkovýroby.

Predovšetkým je to zveľadenie živočíšnej výroby, najmä hovädzieho dobytka, a zabezpečenie dostatočnej krmovinovej základne. Správnosť odporúčaného výrobného zamerania potvrdzujú družstvá, ktoré dosahujú v živočíšnej výrobe pozoruhodné výsledky. Napríklad JRD Vavrišovo, Lukov, Silica, Ľubela, Malatiny, Čierna Lehota, Gbelany, Leštiny, Podtúreň, Hybe, Spišská Sobota, Podlavice, Sásová, Skubín a ďalšie. Tieto JRD zameriavajú svoju výrobu tak, že plne využívajú dané výrobné podmienky pre rozvoj hovädzieho dobytka. Tejto hlavnej výrobnej úlohe horských a podhorských oblastí treba podriadiť celé naše organizačné úsilie.

Veľké možnosti vo využívaní rezerv v horských oblastiach máme v organizovaní kooperácie nížinných JRD s horskými družstvami pri pasení a odchove dobytka. V tomto roku sa značne zvýšili stavy mladého dobytka z južných oblastí, paseného na horských pasienkoch. Napríklad v Stredoslovenskom kraji sa pasie vyše 10 000 kusov hovädzieho dobytka z nížinných oblastí.

Dobrým príkladom na úseku vzájomnej spolupráce je iniciatíva družstevníkov JRD Rybany s JRD Uhorské Podhradie, JRD Turček s družstvom Plavé Vozokany, ktoré vzájomnou spoluprácou ozdravujú stavy hovädzieho dobytka a spoločným úsilím dôslednejšie organizujú využitie horských pasienkov.

Veľké rezervy sú tiež v rýchlom rozvoji ovocinárstva, čo sa často nedoceňuje.

Na základe doterajších poznatkov treba zdôrazniť, že krajské a okresné národné výbory musia venovať rozvoju poľnohospodárskej výroby v horských družstvách omnoho väčšiu pozornosť, rešpektovať osobitnosti týchto JRD, pomáhať pri vypracovaní a realizovaní plánov výrobného zamerania. Dôsledne treba plniť úlohy, súvisiace s priamou pomocou štátu pre horské družstvá, podľa vládou stanovených zásad. Poskytovanie priamej pomoci štátu je súčasťou nového výkupného systému. Nedodržiavanie týchto zásad spôsobí v mnohých horských družstvách vážne finančné problémy, pretože nové výkupné ceny sú stavané na základe priemerných výrobných podmienok a priama pomoc štátu v týchto družstvách má za cieľ vyrovnať ich zvýšené výrobné náklady.

Veľmi mnoho bude potrebné vykonať na úseku mechanizácie a zavádzania novej technológie, pretože doterajší vývoj tak v rastlinnej, ako aj v živočíšnej výrobe uberá sa cestou malovýrobnou. Len veľkovýroba dáva i v horských a podhorských oblastiach záruku rýchleho a podstatnejšieho zvyšovania poľnohospodárskej produkcie.

Veľká svahovitosť pozemkov vyžaduje si odlišné konštrukcie strojov, ktoré sú schopné pracovať i v naklonenej rovine. V tomto roku dostali už družstvá a štátne majetky v horských a podhorských oblastiach 430 kusov motorových kosačiek, ktoré sa plne osvedčili. Súčasne so zavádzaním mechanizácie musí rýchlejšie nastupovať i nová technológia, ako je umelé sušenie krmovín, silážovanie tráv a ďatelinovín, zvýšenie podielu silážovania zemiakov, ktorá tiež pomáha zvyšovať intenzitu výroby a produktivitu práce.

Zavedením moderných strojov, osvedčených už v zahraničí, odbremeníme našich družstevníkov od ťažkej ručnej práce. Zvýšením výroby umožníme i zvýšenie príjmov družstevníkov, čo bude mať priaznivý vplyv na vzrast životnej úrovne.

Vážené súdružky a súdruhovia poslanci!

Podstatný vzrast poľnohospodárskej výroby, splnenie úloh schválených Celoštátnou konferenciou Komunistickej strany Československa, bude jednou zo základných podmienok pre ďalšie zvyšovanie životnej úrovne nášho ľudu.

Vďaka úsiliu pracujúcich v poľnohospodárstve vytvárajú sa pre úspešné splnenie úloh tretieho päťročného plánu priaznivé predpoklady. Z iniciatívy družstevníkov, pracovníkov štátnych majetkov a ostatných pracujúcich v poľnohospodárstve odkrývajú sa rezervy pre rýchlejší rozvoj poľnohospodárskej výroby, než sa predpokladalo. Na základe listu, ktorým sa v máji t. r. obrátil Ústredný výbor Komunistickej strany Československa na komunistov a všetkých pracujúcich v poľnohospodárstve, rozvíja sa hnutie za splnenie úloh tretej päťročnice v poľnohospodárstve za 4 roky. Doteraz prijalo záväzky na predčasné splnenie tretej päťročnice na Slovensku 1084 jednotných roľníckych družstiev a 36 štátnych majetkov. Príkladom v tomto úsilí idú poľnohospodári Topoľčianskeho okresu, kde od prijatia záväzku založili 9 nových JRD a získali do spoločného hospodárenia 6270 hektárov poľnohospodárskej pôdy.

Tretí päťročný plán kladie za cieľ do roku 1965 vcelku dosiahnuť na Slovensku v obdobných podmienkach intenzitu poľnohospodárskej výroby, zodpovedajúcu intenzite v českých krajoch. Pôjde o to, aby všetky JRD a štátne majetky tieto úlohy konkrétne poznali, aby sa dostali do vedomia všetkých družstevníkov a pracovníkov v poľnohospodárstve a aby sme každoročne vyvíjali úsilie za ich splnenie.

Správne využitie všetkých rezerv v poľnohospodárstve a úsilie našich pracujúcich dávajú nám záruku, že úlohy tretej päťročnice budú úspešne splnené. (Potlesk. )

Predseda Strechaj:

Ďakujem za prejav súdruhovi povereníkovi Chudíkovi. Prehovorí povereník súdruh inž. Samuel T a k á č.

Poslanec inž. Takáč: Súdružky a súdruhovia,

dovoľte mi, aby som nadväzujúc na referát súdruha Majlinga o úlohách tretej päťročnice povedal niekoľko slov v rámci diskusného príspevku a bytovej výstavbe.

Uznesenie Ústredného výboru KSČ z marca 1959 vytýčilo ako celonárodnú úlohu vyriešiť bytový problém v podstate do roku 1970. Nadväzujúc na toto uznesenie. Celoštátna konferencia našej strany v júli t. r. pri prerokúvaní smerníc tretieho päťročného plánu určila odovzdať pracujúcim na Slovensku v rokoch tretej päťročnice 192 000 bytových jednotiek, čo je o 35 % viac ako v druhej päťročnici.

Dobre sa pripraviť na tieto veľké úlohy znamená okrem iného aj úspešne splniť úlohy bytovej výstavby v tomto roku, a tak vytvoriť podmienky pre úspešné plnenie úloh tretej päťročnice.

Plán bytovej výstavby na rok 1960 predpokladá odovzdať do užívania na Slovensku dovedna 30 829 bytov a 1266 internátnych lôžok.

V  štátnej, družstevnej a podnikovej bytovej výstavbe je celoročná úloha 13 829 bytov a 45 % z tejto kvóty sa malo odovzdať už v I. polroku. I keď sa oproti rovnakému obdobiu minulého roku odovzdalo o 1477 bytov viac, predsa sa za pol roka splnilo len necelých 40 % z celoročnej úlohy. Do konca augusta sa odovzdalo 7330 bytov, t. j. 53 % z celoročnej úlohy a situácia v odovzdávaní bytov sa ďalej zhoršila, lebo manko vzrástlo na 1282 bytových jednotiek, z čoho pripadá na Západoslovenský kraj 640, na Východoslovenský kraj 491 a na Stredoslovenský kraj 151 bytov.

V  bytovej výstavbe sa stále prejavuje značná nerovnomernosť a neplynulosť osobitne výrazná v dokončovaní bytov, čo spôsobuje i kvalitatívne nedostatky.

V  družstevnej bytovej výstavbe sa za osem mesiacov dokončilo 1503 bytov, čo je 42 % z celoročnej úlohy. Značne zaostávajú vo Východoslovenskom a Stredoslovenskom kraji.

Príčinou nízkeho plnenia plánu v družstevnej bytovej výstavbe v týchto krajoch je ešte stále slabá členská základňa a viaceré nedostatky, ktoré sa vyskytujú pri organizovaní a realizovaní družstevnej bytovej výstavby.

Národné výbory nevyvíjajú dostatočnú organizačnú a propagačnú činnosť pre splnenie úloh družstevnej bytovej výstavby. Vo viacerých prípadoch došlo k porušeniu základných predpisov družstevnej bytovej výstavby. Pre túto bytovú výstavbu sa majú používať štátne typy a stavať bytové objekty s minimálnym počtom 12 bytových jednotiek. Národné výbory, a to najmä v Stredoslovenskom, ale i Východoslovenskom kraji, povolili rad výnimiek i pre výstavbu bytových objektov o menšom počte bytových jednotiek. Takýto postup národných výborov je nesprávny, lebo vedie k porušovaniu stanoveného technického režimu, k nehospodárnej výstavbe, k rozptyľovaniu bytových objektov namiesto ich sústreďovania, čím sa vytvárajú i nepriaznivé podmienky pre to, aby dodávateľské organizácie mohli dobre splniť svoje úlohy.

V  podnikovej bytovej výstavbe sa dokončilo iba 138 bytov, čo je síce 51 % z celoročnej úlohy, ale absolútne veľmi nízke číslo, ktoré dokazuje, že podniky nevenujú podnikovej bytovej výstavbe ani zďaleka potrebnú pozornosť a aj keď majú finančné predpoklady a možnosti mobilizovať materiálové a pracovné zdroje podniku, spoliehajú sa stále ešte na prideľovanie bytov zo štátnej bytovej výstavby. V Stredoslovenskom kraji napríklad dosiaľ nedokončili ani jeden byt v podnikovej výstavbe.

Značne zaostáva aj drobná bytová výstavba, kde sa odovzdalo do konca augusta len pod 30 % bytov z celoročnej úlohy.

Ako vidieť z tohto krátkeho rozboru, máme čo doháňať, aby sme splnili plán bytovej výstavby pre tento rok.

Neplnenie plánu zapríčiňuje jednak nerovnomerné odovzdávanie bytových jednotiek v dôsledku nepriaznivej rozostavanosti, ďalej nedostatky v prípravnej a projektovej dokumentácii, nedostatky vo vlastnej organizácii výstavby a v práci stavebno-montážnych organizácii, ako i neplynulá dodávka niektorých výrobkov. Zo strany stavebno-montážnych organizácií sa dôsledne neplní uznesenie ÚV KSČ a vlády o rozširovaní viacsmennosti aj v bytovej výstavbe. Tak isto sa len v malej miere využívajú výhody rýchlostavieb, kde sa skracuje čas výstavby na 5-6 mesiacov, a vtastné poznatky s rýchlostavbami získavajú zatiaľ iba v Košiciach a v Prešove.

V druhom polroku 1960 je ohrozené dokončenie mnohých bytov v štátnej, družstevnej a podnikovej výstavbe, a to preto, že sa značne oneskorujú dodávky kotlov a výmenníkov tepla pre ústredné vykurovanie, osobných a popoľových výťahov, radiátorov, bytových inštalačných jadier, ale aj iných materiálov potrebných pre dokončovacie práce.

Ukazuje sa, že dodávateľské a odberateľské podniky nevenujú dostatočnú pozornosť zmluvným vzťahom a zladeniu termínov dodávok materiálu a strojových zariadení s termínmi odovzdávania bytových jednotiek. A ukazuje sa aj to, že vyššie orgány musia svojimi opatreniami pomôcť čo najskôr dosiahnuť nápravu.

Pracujúci viacerých podnikov prijali už socialistické záväzky na predčasné splnenie ročného plánu bytovej výstavby, ako napríklad pracovníci Pozemných stavieb v Žiline a v Prešove, kde sa zaviazali odovzdať všetky plánované byty do konca novembra.

Aj národné výbory, odborové a mládežnícke organizácie pod vedením strany účinnejšie rozvíjajú boj za splnenie plánu bytovej výstavby.

Súčasne s bojom o splnenie tohoročného plánu prebiehajú prípravy bytovej výstavby na rok 1961. Podľa návrhu plánu sa uvažuje v štátnej, družstevnej a podnikovej bytovej výstavbe odovzdať do užívania v budúcom roku 16 360 bytov, v bytovej výstavbe JRD 1920 bytov a v súkromnej výstavbe 14 800 bytov, spolu teda 33 080 bytových jednotiek, čo je oproti roku 1960 zvýšenie o 7, 3%. Takmer celý tento prírastok bytovej výstavby je vo Východoslovenskom kraji. Vzhľadom na to, že tento kraj plní plán bytovej výstavby neuspokojivo, je o to viac nutné už v tomto období vytvárať predpoklady pre splnenie úloh budúceho roku.

Druhá fáza krajských harmonogramov komplexnej bytovej výstavby na rok 1961 nezaisťuje odovzdanie 216 bytov v Západoslovenskom a 611 bytov vo Východoslovenskom kraji a vo všeobecnosti nezaisťuje ani plynulé dokončovanie a začínanie bytov vo všetkých krajoch, ani včasné vypracovanie prípravnej a projektovej dokumentácie pre predstih inžinierskych sietí a pre vlastnú bytovú výstavbu. Najväčšie nedostatky na tomto úseku sú v Stredoslovenskom a vo Východoslovenskom kraji. Treba okrem toho povedať, že vo všetkých krajoch sa vo vypracovaných zadávacích projektoch prekračuje aj limit na čistý byt.

Kladne treba hodnotiť, že sa v komplexnej bytovej výstavbe zvyšuje podiel progresívnych typov, štandard bytovej výstavby, že sa rozširuje prúdová metóda stavania a skracuje čas výstavby.

V  bytovej výstavbe JRD, ktorú začíname v budúcom roku a kde je v pláne, ako som už uviedol, odovzdať 1920 bytových jednotiek, sa žiaľ doteraz nevytvorili organizačné, plánovacie, projektové a výrobné predpoklady v takom rozsahu, ako treba, a je najvyšší čas, aby sa s touto otázkou vo všetkých krajoch začali veľmi vážne zaoberať.

V tretej päťročnici sa plánuje na Slovensku postaviť v štátnej, družstevnej a podnikovej výstavbe 108 400 a v bytovej výstavbe JRD 9600 bytov a v súkromnej výstavbe 74 000 bytov, dovedna teda 192 000 bytov. Veľký podiel bytov celej tejto výstavby sa bude realizovať progresívnymi technológiami výstavby, čím sa zníži prácnosť, skráti sa čas výstavby, hospodárnejšie sa bude využívať stavebný materiál a znížia sa aj celkové stavebné náklady, a to na bytovú jednotku postupne až pod 58000 Kčs v roku 1965.

V  prvých dvoch rokoch päťročnice sa budú uplatňovať doterajšie progresívne typy bytov (TOB, liaty betón, panelové systémy Bratislava a Gottwaldov a pórobetón). Od roku 1963 sa budú stavať byty už aj podľa nových typových projektov, ktoré sa vydajú na základe zhodnotenia experimentálnej bytovej výstavby v Prahe, Bratislave, Brne a v iných mestách republiky, kde sa overujú nové progresívne technológie a vyšší štandard bytov.

Dovoľte mi, aby som sa v súvislosti s bytovou výstavbou pozastavil ešte pri dvoch otázkach. Prvá sa týka výstavby a prestavby obcí a druhá niektorých problémov našich sídlisk.

Na našich dedinách je v ostatných rokoch veľmi silná individuálna výstavba bytov. Žiaľ táto výstavba pokračuje úplne živelne. Živelnosť výstavby nevytvára priaznivé predpoklady pre ďalšie účinné a rýchle zvyšovanie životnej a kultúrnej úrovne na dedine. Pri výstavbe rodinných domkov je nízky štandard bývania, neuspokojivé je architektonické stvárnenie výstavby, mrhá sa stavebným materiálom, omeškáva sa výstavba občianskej a technickej vybavenosti, neuplatňuje sa progresívna zástavba a javí sa nedostatočné organizačné zabezpečenie výstavby i zo strany národných výborov všetkých stupňov. Výstavba rodinných domčekov sa realizuje väčšinou na základe individuálnych projektov, ktoré majú nízku kvalitu.

Zmeny, ku ktorým došlo vo výrobných vzťahoch na našich dedinách tým, že JRD a štátne majetky obhospodarujú už skoro celú výmeru pôdy, nútia nás k tomu, aby sme riešili i základné problémy ďalšej výstavby a prestavby obcí. Dosiaľ sa nám žiaľ nepodarilo zastaviť už spomínanú živelnosť. Ide o to, aby sme začali s organizovanou prestavbou a výstavbou našich obci tak, aby zodpovedala požiadavkám vysokých nárokov na bývanie vo vyspelej socialistickej a v neďalekej budúcnosti i v komunistickej spoločnosti. Stojíme teda pred vážnymi problémami výstavby a prestavby dediny, ktoré budeme riešiť. Prvé kroky v rozpracovaní tejto problematiky sme už urobili a Slovenská národná rada ju bude pokladať za jedno zo svojich hlavných úloh. Predsedníctvo Slovenskej národnej rady svojím uznesením z 22. 9. 1960 zriadilo Stály výbor pre výstavbu miest a dedín pri Slovenskej plánovacej komisii, ktorý bude rozpracúvať problémy výstavby miest a dedín na Slovensku.

Druhou otázkou, o ktorej sa chcem ešte zmieniť, sú niektoré problémy našich sídlisk. I tu sa prejavuje celý rad nedostatkov. Sú to najmä nedokončené práce na objektoch, často nedokončené úpravy sídlisk, neupravený terén, málo zelene, kvetinových záhonov, kríkov, stromkov; skladovacie priestory na smeti sú obyčajne v bezprostrednej blízkosti obytných domov, čo je nevyhovujúce zo stránky hygieny, ako aj udržiavania čistoty v okolí bytových objektov. Okrem toho sa v sídliskách alebo v ich bezprostrednej blízkosti pociťuje nedostatok detských ihrísk, jasieľ, škôlok a pod., nedostatočná je i celková údržba nových domov.

Tieto a ďalšie nedostatky znehodnocujú prostriedky a prácu

vynaloženú na bytovú výstavbu a neprispievajú k zvyšovaniu kultúrnosti bývania v nových bytoch.

Vážnou otázkou našich sídlisk je i občianska vybavenosť, služby obyvateľstvu, zdravotné a kultúrne strediská, ktorá skoro všade za bytovou výstavbou značne pokuľháva. Na tomto úseku komplexnosti výstavby sídlisk, okrašľovania ich vzhľadu a spríjemňovania okolia máme ešte veľa a naliehavých úloh, ktoré musia riešiť novozvolené komisie národných výborov všetkých stupňov.

Obyvatelia nových sídlisk veľmi často a oprávnene ostro kritizujú všetky tieto nedostatky. Treba však povedať, že na ich odstránenie môžu národné výbory organizovať i dobrovolné brigády obyvateľov, získavať ich do boja za čistotu, úhľadnosť a krásu sídlisk, v ktorých bývajú a žijú so svojimi rodinami. Čím skôr budú národné výbory riešiť problémy úpravy a vzhľadu sídlisk, tým vďačnejší im budú obyvatelia nových domovov a celých nových štvrtí.

Iste sa nenájde ani jeden obyvateľ nového bytu, čo by odmietol pomôcť svojou prácou pri zvyšovaní kultúrnosti prostredia v ktorom býva.

Súdružky a súdruhovia!

Odbor Slovenskej národnej rady pre výstavbu sa začína sústavne zaoberať riešením základných problémov bytovej výstavby a pousiluje sa poskytovať účinnú pomoc krajom, predovšetkým Východoslovenskému kraju.

Komisia Slovenskej národnej rady pre výstavbu prerokovala niektoré dôležité problémy, ako napríklad otázky smennosti a otázky ďalšieho rozvoja výroby stavebných hmôt. Ďalej sme spracovali a predložili "Zprávu o plnení uznesenia ÚV KSČ o riešení bytového problému na Slovensku v prvom polroku 1960 a o opatreniach na zabezpečenie bytovej výstavby v roku 1961" a "Predbežnú zprávu o výstavbe a prestavbe obcí". Obe tieto zprávy i niektoré iné dôležité problémy prerokovalo minulý týždeň Predsedníctvo Slovenskej národnej rady a prijalo príslušné opatrenia.

Toto sú niektoré problémy, o ktorých som pokladal za nutné informovať i dnešné plenárne zasadnutie Slovenskej národnej rady a poprosiť súdružky poslankyne a súdruhov poslancov o plnú pozornosť a účinnú pomoc pri zabezpečovaní veľkých úloh ďalšej výstavby, ktorá bude tvoriť už niektoré zo základných predpokladov komunizmu v našej Československej socialistickej republike. (Potlesk. )

Predseda Strechaj:

Ďakujem za prejav.

Nasleduje poludňajšia prestávka.

V  rokovaní budeme pokračovať o 14, 30 hod. popoludní.

(Prestávka. ) (Po prestávke: )

Podpredseda Biľak:

Súdružky poslankyne a súdruhovia poslanci, pokračujeme v rozprave.

Ako ďalší rečník prehovorí člen Predsedníctva súdruh Vojtech Daubner.

Prosím, aby sa ujal slova.

Poslanec Daubner:

Vážení súdruhovia poslanci, súdružky a súdruhovia!

Na základe dosiahnutých úspechov našej 15-ročnej budovateľskej práce môžeme si pri výstavbe vyspelej socialistickej spoločnosti a pri vytváraní zdrojov pre postupný prechod ku komunizmu oprávnene vytyčovať smelé ciele, ktoré spomenul vo svojom referáte súdruh Majling. Radostné sú perspektívy, ktoré sme sa pod vedením našej komunistickej strany podujali plniť v zhode so záujmami všetkých pracujúcich.

V  záujme nerušeného ďalšieho rozvoja našej spoločnosti a úspešného splnenia úloh musíme sa však zamerať na odstraňovanie všetkých javov, ktoré by nepriaznivo vplývali na náš život, na naše napredovanie.

Je prirodzenou vlastnosťou našich ľudí, že pri pohľade vpred sa zamyslia a povedia si, čo a kde chcú robiť lepšie ako doteraz.

Jedným zo zaostávajúcich úsekov našej činnosti je oblasť ochrany a bezpečnosti pri práci. Pritom starostlivosť o človeka u nás v porovnaní so vzťahom k človeku v kapitalizme sa javí ako čisté biele plátno oproti pošpinenému. A práve preto sa každý úraz u nás premietne na toto plátno veľmi nápadne - ako čierna škvrna, ktorú každý vidí a ktorá ho oprávnene zaráža. A to tým skôr, že naša nová socialistická ústava priamo zaručuje pracujúcim právo na bezpečnostne a zdravotne nezávadné pracovné podmienky. Pre zabezpečenie týchto cieľov vyvíja naša strana a vláda veľké úsilie. Svedčí o tom celý rad uznesení aj pre zabezpečenie ochrany života a zdravia pracujúcich. Teda máme všetky predpoklady pre čoraz kultúrnejšiu, bezpečnejšiu a radostnejšiu prácu.

Stav v závodoch a na pracoviskách však ukazuje, že úsilie strany a vlády vinou nižších zodpovedných orgánov nevyúsťuje vždy v predpokladaných výsledkoch. Ešte stále vysoká je pracovná úrazovosť, ktorá len za minulý rok činila na Slovensku stratu 803 504 pracovných dní. To je toľko, ako by v našom národnom hospodárstve za celý minulý rok nepracovalo priemerne denne okolo 2700 pracovníkov. Hrubo vyčíslené straty v dôsledku pracovných úrazov na Slovensku dosahujú ročne približne 400 miliónov Kčs, ale to nie je to hlavné, hlavná je tuná otázka života a zdravia nášho pracujúceho človeka.

Oprávnene sa možno spytovať, či opatrenia, ktoré naša strana a vláda robí na zlepšenie stavu bezpečnosti práce, sú dostatočné. Skúsenosti z niektorých rezortov a závodov, napríklad v spotrebnom priemysle, v uhoľných baniach, v chémii, v niektorých závodoch hutného priemyslu, v strojárstve a inde dokazujú, že tieto opatrenia sú správne a dostatočné. Keď sa dôsledne plnia, bezpečnosť práce sa zlepšuje a úrazovosť klesá.

Chcem sa zaoberať len niektorými problémami, ktoré ovplyvňujú bezpečnosť práce a ktoré sú príčinou ešte pomerne nepriaznivého stavu na tomto úseku.

Uznesenie XI. sjazdu Komunistickej strany Československa Jasne ustanovuje, že súčasne so zvyšovaním výroby treba tiež vytvárať podmienky pre bezpečnú a zdravotne nezávadnú prácu. Túto správnu líniu strany však dôsledne niektoré naše závody nezabezpečujú. Robia síce opatrenia na zvýšenie výroby, čo je správne, ale súbežne nevytvárajú podmienky pre zdravú a bezpečnú prácu.

Vieme napríklad, že v potravinárskom priemysle je pomerne vysoká úrazovosť. Najviac pracovných úrazov sa vyskytuje najmä v mäsopriemysle, kde úrazovosť je vyššia ako v hutách. Je na takej úrovni ako v rudných baniach, kde je však rizikovosť úrazu omnoho väčšia. Jednou zo základných príčin toho sú nevyhovujúce pracovné priestory v prevádzkach mäsopriemyslu. Tak napríklad na bitúnku v Bratislave v roku 1348 bolo zabitých 37 462 kusov dobytka. V tých istých priestoroch sa v roku 1959 zabilo už 218 997 kusov dobytka. Situácia je ešte sťažená tým, že predtým dobytok na bitúnku len zabíjali a spracúvali v iných priestoroch. Teraz však už mnohé manipulácie sa robia priamo na bitúnku

Podobná je situácia v prevádzkach Košického mäsopriemyslu. ktorého prevádzky sú priestorovo a hygienicky už dávno nevyhovujúce. Napriek tomu však výstavba nových objektov sa začne až v roku 1964. Do toho času, v dôsledku výstavby Východoslovenských železiarní značne vzrastie počet obyvateľov v Košiciach. Okrem ťažkostí so zásobovaním mäsom to môže viesť k ďalšiemu vzrastu úrazovosti v mäsopriemysle.

Takýto stav nie je však len v závodoch potravinárskeho priemyslu, ale i v ďalších rezortoch, najmä však v prevádzkach miestneho hospodárstva, v závodoch spoločného stravovania a v iných starých závodoch, kde hospodárski vedúci venujú bezpečnosti pri práci málo pozornosti. Musím priznať, že je to často aj dôsledok nedostatočnej tvrdosti a náročnosti odborových organizácii ako orgánov dozoru, ktoré často nezdravým kompromisníctvom a zhovievavosťou poškodzujú samotných pracujúcich.

Na zlepšenie podmienok bezpečnej práce v závodoch sa vynakladajú ročne veľké finančné sumy. Za minulý rok to robilo len v stavebníctve na Slovensku okolo 27 miliónov korún a v tomto roku to dosahuje v pláne sumu 30 miliónov korún. V iných rezortoch to tiež nie je menej. Pritom však nedochádza v stave bezpečnosti práce k podstatnému zlepšeniu najmä preto, lebo sa opatrenia uskutočňujú nesystematicky, z prípadu na prípad.

Ako orgány dozoru nad bezpečnosťou pri práci trvajú na vykonaní istých opatrení na zlepšenie bezpečnosti a hygieny práce, často narážajú na nepochopenie vedúcich hospodárskych pracovníkov s odôvodnením, že je na to nedostatok finančných prostriedkov. S takýmito výhovorkami, - lebo to inak ani nie je možné nazvať - sme sa stretávali v minulosti a stretávame sa i teraz. Pravdou je však opak. Prideľované finančné prostriedky na generálne opravy, investície, ako aj na bezpečnosť práce ani v jednom roku neboli podnikmi čerpané stopercentne, a tak pomerne vysoké finančné sumy figurujú ako nevyužité.

I teraz pre nedôslednosť niektorých vedúcich hospodárskych pracovníkov nie je situácia omnoho lepšia. Keby sme spočítali koľko finančných prostriedkov sa vydalo na príplatkoch za práce zdraviu škodlivé, na úhradu prirážok k poistnému za nebezpečné prevádzky, na regresy pri úrazoch, pri ktorých vedenie má priamo dokázateľnú vinu, na vyplatenie odškod-