jarných prác v okrese prebehla úspešne. Ošetrili a pohnojili sa všetky plochy ozimín. Sejbu jarín JRD vykonali v podstate rýchlejšie ako v minulom roku. Zo 141 družstiev 72 vykonalo sejbu jarín za 4-6 dní. Sejba cukrovej repy na technické spracovanie bola ukončená koncom apríla a plánované plochy sa dodržali.
Možno povedať, že skoro všetky miestne národné výbory, správy JRD môjho volebného obvodu sa na plenárnych zasadnutiach v mesiaci máji t. r. zaoberali hodnotením priebehu prvej etapy, jarných poľných prác, ako aj prípravou na úspešné zvládnutie letných poľných prác.
Veľmi úspešne sa skončila prvá etapa jarných poľných prác na JRD Sedlice, na ktorých majú značný podiel traktoristi, ktorí pracovali pri sejbe jarín aj v predĺžených smenách. V dôsledku toho ich prácu plénum MNV hodnotilo veľmi kladne a odporučilo správe JRD odmeniť ich peňažnou odmenou.
Naproti tomu JRD Ruské Pekľany zaostáva vo výsadbe zemiakov (do 26. 5. 1962 ju mali ukončiť). V tomto JRD silne tiež zaostáva sejba kukurice na siláž, ľanu a jarných miešaniek, ktoré plodiny podľa uznesenia orgánu MNV majú byť v pôde do 30. 5. 1962. Súdruhovia robia však príslušné opatrenia, aby túto úlohu načas splnili.
Nedostatkom priebehu jarných poľných prác na niektorých JRD bolo najmä to, že nie všetky plochy pod jariny sa mohli vyhnojiť priemyselnými hnojivami. I pri zvýšenom úsilí a zabezpečovaní priemyselných hnojív nepodarilo sa vybilancované hnojivá v množstve 120 vagónov pre potreby jarného osevu zabezpečiť. Ďalším nedostatkom pri výsadbe zemiakov bolo to, že mnohé JRD mali nedostatok sadbových zemiakov. V našom okrese ich nebolo možné v potrebnom množstve zaobstarať.
Celkove pred začatím jarných prác chýbalo v okrese 473 vagónov zemiakovej sadby, avšak opatreniami v rámci okresu, nákupom od záhumienkárov, od samostatne hospodáriacich roľníkov a nákupom v okrese Poprad a Martin, zaobstaralo sa pre naše JRD zemiakovej sadby na 340 vagónov. No k 10. máju chýbalo ešte aj tak 120 vagónov zemiakovej sadzby.
Uvedené okolnosti mali podstatný vplyv na dokončenie výsadby zemiakov, najmä na tých JRD, ktoré sadbu nemali. Organizátorská práca národných výborov bola nedostatočná, slabú pomoc poskytovali najmä správam JRD pri zabezpečovaní sadbových zemiakoch.
Hlavnú pozornosť v tomto období venujú národné výbory konečným prípravám na včasný zber sena z lúk a viacročných krmovín. JRD a štátne majetky robia opatrenia na širšie využitie novej technológie zberu a dosúšania týchto krmovín. Okresné orgány na svojom zasadnutí dňa 15. mája 1962 prijali konkrétne opatrenia, aby sa žatva v každom poľnohospodárskom závode uskutočnila za 14 - 18 dní. V zmysle týchto uznesení rady miestnych národných výborov a správy JRD v obciach prikračujú k vypracovaniu konkrétnych plánov politicko-organizačného zabezpečenia žatvy, mlatby a nákupu obilia. Zber sena a ďatelinovín sa musí ukončiť do začiatku žatevných prác, aby tieto neboli hatené a prebiehali podľa pripravených plánov.
Na pomoc ONV a správam JRD okresný národný výbor vyslal do jednotlivých družstiev aktivistov ONV, poľnohospodárskych odborníkov a organizátorov z patronátnych závodov, ktorí zotrvajú na obciach v celom období príprav a v priebehu žatevných a mlatebných prác a nákupu obilia. Pomoc sa zameriava hlavne na pripravenosť strojového parku a jeho maximálneho využitia a na organizačnú prípravu a zaistenie žatevných prác pracovnými silami.
V minulom roku Prešovský okres nesplnil nákupné úlohy v rastlinnej výrobe a nezaistila sa ani potrebná krmovinová základňa pre živočíšnu výrobu. Nedostatky v organizačnej práci a ťažkosti s krmovinami, osivami a sadbou sú pre mnohých funkcionárov JRD a národných výborov poučením. Dobrý priebeh jarných prác a príprava na letné poľnohospodárske práce v prevažnej väčšine poľnohospodárskych závodov sú zárukou, že tohto roku náš okres splní úlohy štátneho plánu nákupu. Vytvárajú sa podmienky aj pre lepšie zabezpečenie fondov, najmä v krmovinách.
Poskytovanie pomoci v žatevných prácach sa očakáva aj zo strany pracovníkov ONV, KNV a SNR, ktorí by mali účinne pomôcť pri práci miestnych národných výborov.
Ja sama v priebehu žatevných prác budem sústavne pracovať na JRD a štátnych majetkoch vo svojom volebnom obvode. Budem si najmä všímať to, aby sa zavčasu a dôsledne plnili organizačno-politické opatrenia prijaté na jednotlivých poľnohospodárskych závodoch. (Potlesk. )
Podpredseda Sabolčík:
Ďakujem poslankyni Trojanovičovej.
Hlási sa, súdružky a súdruhovia poslanci, ešte niekto do rozpravy ?
Prihlásil sa poslanec Bednár. Dávam mu slovo.
Poslanec Bednár: Vážená Slovenská národná rada!
Vo svojom diskusnom príspevku budem hovoriť o tom, aký podiel má kultúrno-osvetová práca na rozvoji poľnohospodárskej výroby v Západoslovenskom kraji, a to na základe skúseností získaných z prieskumu v desiatich okresoch tohto kraja a z vlastných poznatkov z Trenčianskeho okresu.
Ako je známe, Západoslovenský kraj ako významná poľnohospodárska oblasť vyrába viac ako polovicu produkcie Slovenska v pšenici, jačmeni, kukurici, olejninách, zelenine, bravčovom mäse a ďalších produktoch Táto skutočnosť zvyšuje zodpovednosť i kultúrno-osvetových zariadení na všetkých stupňoch za sústavné zvyšovanie poľnohospodárskej výroby, v súčasnom období za dosiahnutie sebestačnosti v krmovinách, najmä v kukurici a za dosiahnutie plánovaného stavu hovädzieho dobytka, hlavne kráv.
Pri plnení tejto úlohy majú NV ako jeden z nástrojov množstvo kultúrnych zariadení, profesionálnych i dobrovoľných osvetových pracovníkov, ktorí sa zúčastňujú pri zabezpečovaní a vysvetľovaní zákonitej nutnosti vyrábať i v poľnohospodárstve čím viac a čím lacnejšie. V tomto kraji je celkom 621 kultúrnych zariadení, ktoré majú 1974 profesionálnych pracovníkov a vyše 1000 ďalších kultúrnych zariadení NV, v ktorých pracujú dobrovoľní pracovníci.
Vykonaný prieskum v okresoch znova potvrdil, že hlavné problémy osvety v propagácii a gitácii pri rozvoji poľnohospodárskej výroby nie sú nové. Napriek tomu vzniká otázka, ako sústrediť všetky sily kultúrno-osvetových zariadení na okamžité úlohy, ktorých vyriešenie je rozhodujúce pre obrat vo vývoji poľnohospodárskej výroby.
Kultúrno-osvetové zariadenia, ktoré majú najbližšie k pracoviskám, nedokázali ešte v žiadúcej miere nastúpiť do boja za splnenie uznesenia ÚV KSČ o ďalšom rozvoji a prehĺbení ideovej účinnosti osvetovej práce. V práci kultúrno-osvetových zariadení NV, najmä vo voľbe obsahu kultúrno-osvetovej práce, sa nezaužívalo dosť popularizovanie a šírenie nových, pokrokových skúseností, zavádzanie novej techniky a technológie v poľnohospodárstve a propagovanie skúseností novátorov. Teda ako jeden spoločný príznak v práci kultúrno-osvetových zariadení v súvislosti so zvyšovaním poľnohospodárskej výroby je nedostatočné ovládanie vedeckých poznatkov, čo zapríčiňuje, že v práci kultúrno-osvetových zariadení sa nejde v predstihu, ale viacmenej sa fakty, skúsenosti a dobré výsledky len dodatočne registrujú.
Uvediem príklad.
V minulom roku sa dosiahli v Západoslovenskom kraji pozoruhodné výsledky v novej technológii. Pracovníci v poľnohospodárstve pod riadením strany a NV dokázali na mnohých miestach uskutočniť žatvu dvojfázovým a trojfázovým zberom. Overila sa nová technológia zberu obilia v praxi. No vážnym nedostatkom bolo, že i túto skutočnosť veľká časť kultúrnoosvetových zariadení len registrovala a až po overení praxou sa začali skúsenosti, dosiahnuté výsledky a výhody tohto zberu popularizovať Nešlo sa vo vysvetľovaní s predstihom a v celej šírke.
Príčina uvedeného stavu je v tom, že na mnohých MNV sa nevžila ešte prax použiť na prebojovanie nových foriem v prvom rade kultúrne zariadenia a inštitúcie, ktoré priamo riadia. Preto sa potom stretávame s konzervatívnymi názormi a predstavami niektorých osvetových pracovníkov na svoju vlastnú prácu a na kultúrno-osvetovú prácu vôbec, ako napr. v Želiezovciach. Takto osveta je mnohokrát odtrhnutá od miestnych problémov a potrieb, od výrobných úloh JRD a štátnych majetkov. Na mnohých miestach namiesto živej masovo-politickej práce so zameraním na výrobu v poľnohospodárstve prevládajú rozličné kurzy varenia, šitia, spoločenských tancov, ako napr. v Senci. Niekde hlavná činnosť osvetových zariadení spočíva v usporiadaní osláv, písaní kroník a pod., ako napr. v Holiči. Ďalším vážnym nedostatkom v osvetovej práci je, že na mnohých miestach sa nechápe hneď a správne to nové, čo prináša výstavba socialistického poľnohospodárstva, najmä jeho ekonomické problémy. Práve preto vyžaduje to sústavnú vysvetľovaciu a presvedčovaciu prácu i smerom k pracovníkom osvetových zariadení.
Na mnohých miestach sa správne a včas pochopili tieto otázky. Takto v kraji bolo založených 1043 brigád socialistickej práce. Aj tu vzniká medzera, lebo mnohé kultúrne zariadenia národných výborov nestoja na čele pri orientovaní pracovníkov v poľnohospodárstve na tieto otázky, ale sa uspokojujú i tu viac s registrovaním súčasného stavu. Stojí teda pred osvetovými pracovníkmi úloha orientovať svoju činnosť na jednu z najaktuálnejších otázok dneška - rozvoj socialistického súťaženia o titul Brigáda socialistickej práce, kolektív XII. sjazdu KSČ a rozširovanie komplexne mechanizovaných čiat a brigád.
Ďalším nedostatkom v práci kultúrnych zariadení pri zvyšovaní poľnohospodárskej výroby v kraji je, že často chýba živá práca s ľuďmi. Táto otázka vystúpila do popredia najmä v podmienkach novej územnej organizácie, keď sa ťažiskom riadenia stal okres a ťažiskom organizátorskej práce MNV. Ako sa s kultúrno-osvetovými otázkami zaoberajú jednotlivé ONV v kraji vidieť z toho, že v prvom polroku 1962 iba ONV Nové Zámky a Dunajská Streda majú podľa plánu prerokovať v pléne otázky kultúrno-osvetovej práce dotýkajúce sa zvyšovania poľnohospodárskej výroby; v II. polroku 1962 len ONV Levice, Senica a Trnava. I rady ONV pojali do svojich plánov viac problémov z úseku školstva než z úseku kultúry. Opačne je to s MNV. Pri MNV prevládajú takmer na 80 % kultúrno-osvetové otázky. Chyba je však v náplni rokovaní. Tieto sú zväčša zamerané na kultúrne podujatia v obci a menej na otázky, ktorými by sa kultúrno-osvetová práca orientovala a užšie spojila s miestnymi ekonomickými a výrobnými problémami.
Vážené súdružky a súdruhovia, v ďalšej časti budem hovoriť k obsahu a formám kultúrno-osvetovej práce v kraji.
Rozvoj nášho poľnohospodárstva je závislý i od toho, aký je obsah a formy osvety na dedine, ktorej bola zverená veľmi zodpovedná spoločenská činnosť. Mnohí osvetoví pracovníci nedokázali aktívne zapojiť pracujúcich na dedine tak, aby im oni poskytovali pomoc pri presadzovaní nových foriem kultúrnoosvetovej práce. Je ešte málo takých osvetových zariadení, ktoré by iniciatívne, pohotovo a včas reagovali na súčasné dianie a volili hneď podľa danej potreby obsah a formu poľnohospodárskej propagandy a agitácie. Napr. len malá časť osvetových zariadení prikročila pohotovo k určeniu si náplne činnosti hneď po uznesení KV KSS o rozvoji poľnohospodárskej výroby pre najbližšie obdobie. V tomto smere si dobre počínali na MsNV v Dunajskej Strede. Boli, pravda, i také zariadenia, ktoré hneď prikročili k organizovaniu poľnohospodárskych ľudových akadémií, ako napr. v Bratislave-Rači. Naopak, organizovanie technicko-ekonomických konferencií na konkrétnu pomoc pri zakladaní brigád socialistickej práce je zriedkavým zjavom. Častejšie sa používajú formy, ako premietanie dokumentárnych filmov, výstavy technickej literatúry a pod.
I niektoré školské a kultúrne komisie národných výborov správne a včas prikročili k určovaniu náplne osvetovým zariadeniam. Napr. školská a kultúrna komisia ONV v Trnave vytýčila úlohy a obsah propagačnej a agitačnej práce pre obdobie jarných prác už vo februári. V takomto prípade i podiel osvetovej práce na zvyšovaní poľnohospodárskej výroby môže byť potom úspešnejší.
Medzi najčastejšie a najúčinnejšie formy osvetovej práce, ktoré ovplyvňujú jej obsah, možno počítať prácu s aktívom, spoločné zasadnutia školských a kultúrnych komisií MNV, na ktorých sa zúčastňujú aj osvetoví pracovníci, ďalej individuálne besedy s lektormi, výmeny skúseností medzi súťažiacimi kolektívmi (Zálužie - Štefanová), organizovanie pestovateľských a chovateľských krúžkov, účasť najlepších pracovníkov a vedúcich brigád socialistickej práce na besedách organizovaných v osvetových besedách. V kraji začali zavádzať aj niektoré ďalšie nové formy, ako dni novej techniky, večery poľnohospodárskej chémie (Podunajské Biskupice) a iné.
Po prieskume, ktorý vykonali školská a kultúrna komisia a odbor školstva a kultúry Západoslovenského KNV so zameraním na účinnosť osvetovej práce, natíska sa otázka riadiť a organizovať osvetovú prácu tak, aby jéj zameranie a náplň vychádzali z úloh rozvoja poľnohospodárstva kraja, toho ktorého okresu a najmä každého poľnohospodárskeho závodu. Toto možno riešiť za pomoci širokého aktívu spolupracovníkov, vystupovania majstrov poľnohospodárskej výroby, organizovaním dní novej techniky v poľnohospodárstve a pod. Tomu nič nebráni, je len potrebná väčšia iniciatíva osvetových pracovníkov a kultúrnych zariadení národných výborov. Že sa to dá uvediem príklad:
Pri Osvetovom dome v Trenčíne je zriadená Poľnohospodárska ľudová univerzita, jediná v kraji. Druhý ročník navštevuje priemerne 35 poslucháčov. Sú to poväčšine predsedovia JRD, pracovníci pôdohospodárskeho odboru ONV a ďalší odborní pracovníci. Táto ustanovizeň mala v roku 1961 - 62 dva behy: úžitkovosť a agrotechnika vysokých úrod.
Osvetový dom podstatne pomáhal pri organizovaní poľnohospodárskych ľudových akadémií, ktoré mali celkom 9 kurzov s počtom 345 poslucháčov. Má zriadenú osobitnú poľnohospodársku propagačnú skupinu, ktorá pomáha i priamo v JRD a v osvetových zariadeniach, spracúva všetky metodické materiály, pomôcky i propagačné námety. Vo svojej činnosti sa zameriava na organizovanie výmeny skúseností, napr. medzi JRD Bošáca -Nemšová, Bobot - Lubina, Horňany -Tren. Teplá. Tieto výmeny skúseností priniesli veľmi konkrétne výsledky v zlepšení ekonomiky výroby a v riadení JRD. Technicko-ekonomická
konferencia o pevnom odmeňovaní, ktorú zorganizoval v spolupráci s pôdohospodárskym odborom ONV v Hôrke, priniesla ten výsledok, že JRD Hôrka prešlo potom na pevné odmeňovanie. Okrem toho zaviedol medzi poľnohospodármi i niektoré ďalšie formy osvetovej práce.
V súčasnom období v poľnohospodárstve Západoslovenského kraja je problém mládeže na dedine. Vysoký primeraný vek družstevníkov kladie v osvetovej práci do popredia nutnosť získať mládež natrvalo do poľnohospodárstva. Ani v jednom okrese kraja nie je v tomto smere situácia uspokojivá. Tento problém nemôže však vyriešiť sama osvetová práca. To je dlhší proces. Dôležitú úlohu tu hrá postupné odstraňovanie rozdielov medzi mestom a dedinou. Ide tu o komplex činiteľov, s ktorými sa musia národné výbory pravidelne zaoberať.
Pri určovaní obsahu a foriem kultúrno-osvetovej práce na zvyšovanie jej podielu v rozvoji poľnohospodárskej výroby najslabšia stránka je otázka diferencovanosti. Západoslovenský kraj zahrňuje 4 výrobné oblasti s rôznymi pôdnymi podmienkami. Z hľadiska podmienok týchto oblastí nedokázali pracovníci ešte správne orientovať kultúrno-osvetovú prácu, preto i jej podiel nie je taký, aby ju všestranne podporoval.
Vážené súdružky a súdruhovia, záverom niekoľko slov k otázke zvyšovania kvalifikácie kádrov v poľnohospodárstve.
V našom socialistickom poľnohospodárstve vyrástlo už mnoho v poľnohospodárstve a aby ich úsilie prispelo viac ako dosiaľ nových ľudí, ktorí si osvojili novú techniku, technológiu a nové socialistické pracovné metódy. K vykonávaniu vzdelávacej činnosti pracovníkov v poľnohospodárstve sú povolané samotné JRD za spolupráce spoločenských organizácií a osvetových zariadení NV. Najlepšie výsledky pri zvyšovaní vedomostí družstevníkov sa dosahujú v cyklickej forme a najmä v DŠP. Osvetové zariadenia na JRD v kraji pokladali zatiaľ za vlastné organizovať rozličné školenia na zvyšovanie kvalifikácie na masovej základni, čo bolo a je nutné, ale pre dnešné náročné úlohy v poľnohospodárstve to nemôže byť jediným východiskom. Teraz je potrebné pristúpiť k výchove špecialistov a organizátorov výroby.
V Západoslovenskom kraji je zatiaľ ako vyššia forma školenia: 1 poľnohospodárska ľudová univerzita, 56 poľnohospodárskych akadémií a 181 poľnohospodárskych dobrovoľných krúžkov, ktoré navštevujú najmä poľnohospodárski špecialisti. Tento stav treba pokladať na dané úlohy v kraji za minimálny. Hlavnou úlohou kultúrno-osvetových zariadení bude nenechávať odborný rast družstevníkov bokom. Osvetoví pracovníci ho musia premyslene organizovať. Pri zvyšovaní kvalifikácie pracovníkov v poľnohospodárstve a pri zvyšovaní podielu osvetovej práce v rozvoji poľnohospodárskej výroby musia kultúrnoosvetové zariadenia zamerať svoju prácu najmä na propagáciu hlavných úloh, ktoré v súčasnosti pred nami stoja.
Chceme, aby osvetoví pracovníci vynaložili také úsilie, ktoré vyvolá v ľuďoch ďalšie uzatváranie záväzkov na počesť XII. sjazdu KSČ, ešte väčšiu aktivitu pri plnení plánovaných úloh v poľnohospodárstve a by ich úsilie prispelo viac ako dosiaľ k podstatnému urýchleniu tempa zvyšovania poľnohospodárskej výroby. (Potlesk.)
Podpredseda Sabolčík:
Ďakujem poslancovi Bednárovi. Hlási sa ešte niekto do rozpravy? (Nikto.)
Pretože sa o slovo nikto nehlási,
vyhlasujem rozpravu k prvému bodu programu za skončenú.
Upozorňujem členov Komisie Slovenskej národnej rady pre pôdohospodárstvo, že sa komisia počas prestávky zíde v zasadacej miestnosti č. 56, aby upravila konečné znenie návrhu uznesenia s prihliadnutím na odovzdané pripomienky a priebeh rozpravy.
Nasleduje 30-minútová prestávka.
(Prestávka 30 minút.)
(Po prestávke:)
Predseda Strechaj:
Pokračujeme v rokovaní.
Prosím zpravodajcu Komisie Slovenskej národnej rady pre pôdohospodárstvo poslanca Imricha T ó t h a, aby podal zprávu o výsledku rokovania komisie a o konečnom znení návrhu uznesenia k prvému bodu programu.
Zpravodajca Tóth:
Z poverenia Komisie Slovenskej národnej rady pre pôdohospodárstvo podávam zprávu o výsledku rokovania komisie.
K návrhu uznesenia k zpráve povereníka Slovenskej národnej rady pre pôdohospodárstvo, ktorý návrh ste dostali ako tlač 27, došli od poslancov pripomienky a návrhy na zmeny uznesenia. Komisia tieto pripomienky a návrhy prerokovala a odporúča Slovenskej národnej rade, aby prijala navrhnuté uznesenie s týmito zmenami:
Na strane 1 začiatok 1. odseku navrhujeme upraviť takto: "Vychádzajúc z uznesení Ústredného výboru KSČ z februára a Ústredného výboru KSS z marca t. r. družstevníci, pracovníci štátnych majetkov a ostatných poľnohospodárskych závodov... ", ďalší text sa nemení
Na strane 2 znenie 5. odseku navrhujeme spresniť takto: "Dôslednou prípravou zabezpečiť kvalitné vykonanie žatvy v každom poľnohospodárskom závode za 14 - 18 dní. Zvlášť dôsledne zabezpečovať zber využitím veľkovýrobnej technológie a zabrániť zberovým stratám a stratám pri skladovaní obilia. "
Na strane 2 a 3 časť I. navrhujeme vypustiť. Na strane 4, 2. odsek sa upravuje takto:
"Slovenská národná rada je presvedčená, že
a) pracujúci v strojárstve a v chemickom priemysle pomôžu poľnohospodárskym závodom zvládnuť tohoročný zber krmovín a obilia včasnými dodávkami plánovaných strojov, náhradných súčiastok a chemických prípravkov na silážovanie. " V ďalšom odsek d) a e) bude pokračovať ako odsek b) a c). Posledný odsek na tejto strane sa upravuje takto:
"Zber krmovín - to je žatva mäsa, mlieka a ostatných živočíšnych výrobkov. "
Na strane 5 sme upravili znenie návrhu v 3. a ďalších odsekoch takto:
"Dosiahnuť cieľ »vykonať žatvu v každom poľnohospodárskom závode za 14 - 18 dní« vyžaduje v čo najväčšej miere využiť mechanizmy na uplatňovanie veľkovýrobnej technológie a pripraviť i tradičnú techniku a najmä ľudí pre masový nástup do žatvy tak, ako to ukladá uznesenie vlády číslo 284 z 11. apríla tohto roku.
Slovenská národná rada žiada všetkých družstevníkov, pracovníkov štátnych majetkov, STS a národné výbory, aby
- už v tomto období preverili pripravenosť na žatvu a spresnili žatevné plány tak, aby sa stali účinným nástrojom riadenia žatvy a aby zabezpečovali úspešný priebeh všetkých žatevných prác vrátane podmietky a sejby strniskových miešaniek. Osobitnú pozornosť venovať protipožiarnym opatreniam. "
Na strane 6 odporúčame 1. odsek doplniť takto:
"Dosiahnuť, aby sa každým obilným kombajnom SK 3 zobralo najmenej 200 ha a ostatnými typmi kombajnov najmenej po 100 ha obilnín. Pre splnenie tejto úlohy zabezpečiť na každý kombajn dvoch kvalifikovaných kombajnistov. "
Tretí odsek na tejto strane navrhujeme doplniť vetou: "Už pred žatvou dohodnúť presuny strojov a vyjasniť všetky problémy s tým súvisiace. "
Na strane 7 navrhujeme vypustiť prvý odsek.
Na strane 8 znenie 2. a 3. odseku odporúčame upraviť takto: "Zvýšené úsilie bude potrebné vyvinúť na splnenie a prekročenie úloh nákupu chlebového obilia a na boj proti stratám, a to nielen pri zbere, ale i pri skladovaní obilia a osív. "
Na strane 10 bod b) navrhujeme doplniť vetou:
"Osobitnú pomoc v tomto smere poskytnúť Východoslovenskému a Stredoslovenskému kraju. " Záverečný odsek uznesenia odporúčame upraviť takto: "Slovenská národná rada je presvedčená, že naši družstevníci, pracovníci štátnych majetkov a ostatní pracovníci v poľnohospodárstve za účinnej pomoci národných výborov, zložiek Národného frontu, krajských podnikov poľnohospodárskej techniky, nákupných organizácií, patronátnych závodov a pracujúcich všetkých odvetví národného hospodárstva privítajú XII. sjazd Komunistickej strany Československa úspešným splnením plánu nákupu obilia, plnením úloh v nákupe živočíšnych výrobkov a utvorením predpokladov pre ďalší rozvoj poľnohospodárstva v budúcom roku. "
Komisia okrem tohto v návrhu uznesenia vykonala niektoré štylistické úpravy, ktoré však nemajú vplyv na obsah.
Predseda Strechaj:
Ďakujem zpravodajcovi poslancovi T ó t h o v i za prednesenú zprávu.
Súdružky a súdruhovia poslanci!
Má ešte niekto ďalšie pripomienky alebo doplnky k návrhu uznesenia ?
(Neboli.)
Keďže viac pripomienok niet, dávam hlasovať o návrhu uznesenia Slovenskej národnej rady k zpráve povereníka Slovenskej národnej rady pre pôdohospodárstvo Michala C h u d í k a o súčasných úlohách v poľnohospodárstve a o príprave na žatvu a nákup obilia, a to s podanými doplnkami tak, ako ich odporučil zpravodajca komisie.
Kto súhlasí s návrhom uznesenia, nech zdvihne ruku!
(Hlasovanie. )
Je niekto proti?
(Nikto. )
Zdržal sa niekto hlasovania?
(Nikto. )
Zisťujem, že Slovenská národná rada navrhnuté uznesenie jednomyseľne schválila.
Vážená Slovenská národná rada! Nasleduje druhý bod programu, a to návrh Predsedníctva Slovenskej národnej rady na niektoré zmeny v zložení komisií Slovenskej národnej rady.
Návrh bol rozdaný.
Hlási sa k tomuto návrhu niekto o slovo, sú pripomienky k návrhu, alebo má niekto iný návrh?
(Neboli. )
Pripomienok niet, pristúpime teda k hlasovaniu.
Kto súhlasí s návrhom Predsedníctva Slovenskej národnej rady na zmeny v zložení komisií Slovenskej národnej rady, nech zdvihne ruku!
(Hlasovanie. )
Je niekto proti?
(Nikto. )
Zdržal sa niekto hlasovania?
(Nikto. )
Zisťujem, že Slovenská národná rada zmeny v zložení komisií Slovenskej národnej rady jednomyseľne schválila.
Teraz dovoľte, aby som vás oboznámil s uznesením Predsedníctva Slovenskej národnej rady z 24. mája 1962.
Predsedníctvo Slovenskej národnej rady vyhlasuje podľa článku 75 ústavy a § 4 zákona SNR o rokovacom a pracovnom poriadku zasadanie Slovenskej národnej rady za skončené dňom 31. mája 1962.
Tým sme, súdružky a súdruhovia poslanci, program 9. schôdzky Slovenskej národnej rady vyčerpali.
Dovoľte, aby som poďakoval predsedovi Ústrednej správy nákupu poľnohospodárskych výrobkov súdruhovi Karolovi Mestekovi a prvému námestníkovi ministra poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva súdruhovi inž. Františkovi Kordovi, ako aj predsedom pôdohospodárskych komisií ONV a ostatným hosťom za ich účasť na našom rokovaní a tým vyhlasujem schôdzku za skončenú.
(Koniec schôdzky o 17, 55 hod. )