že študenti v praxi budú sa vychovávať pre budúce naše poľnohospodárske závody.
Preto vítame iniciatívu vysokoškolákov, ktorí pomôžu vypracovať vzorné prevádzkové plány hnojovicových závlah a navrhnú vhodný spôsob na sledovanie a zvyšovanie ich rentability.
Vo väčšom rozsahu rátame s pomocou mládeže aj pri celkovom zúrodňovaní pôdy. V tomto roku počítame s brigádnickou výpomocou 3000 študentov-brigádnikov. Účinnú pomoc brigádnikov chceme zamerať aj na vykonávanie rekultivácie v horských a podhorských oblastiach, ktorú vo väčšom rozsahu plánujeme vykonať v tomto roku.
Dovoľte mi, vážené súdružky a súdruhovia, aby som i z tohto miesta poďakoval sväzákom-vysokoškolákom a všetkým tým, ktorí sa svojou prácou pričinili o vybudovanie nových, progresívnych zariadení pre poľnohospodárstvo v Stredoslovenskom kraji v horských a podhorských oblastiach. Pomoc vysokoškolákov očakávame i v tomto roku a urobíme všetko, aby sme pre ich prácu utvorili čo najlepšie podmienky, i keď sú tam, pravda, rozličné ťažkosti.
Treba vysoko hodnotiť iniciatívu a správne pochopenie Bystrického hnutia u funkcionárov okresných orgánov, miestnych národných výborov a jednotných roľníckych družstiev v okrese Banská Bystrica. V tomto okrese je dosiaľ vybudovaných 25 hnojovicových hospodárstiev na ploche 1250 ha. Z toho v rokoch 1960 - 1962 bolo vybudované 16 hnojovicových hospodárstiev o rozlohe 942 ha s celkovým nákladom 12 miliónov 603 tisíc Kčs. Z týchto celkových nákladov sa preinvestovalo na maštale 52 %, na vodovody 30 %, na prístrešky 9 %, na elektriku 5 % a na cesty 4 %. Ako je vedieť, podstatná časť nákladov pripadá na maštale a vodovody. Na jedno hnojovicové hospodárstvo pripadá 50 - 60 ha. Nadmorská výška hnojovicových hospodárstiev sa pohybuje od 400 do 900 metrov. Pokiaľ ide o náklady na výstavbu maštali, treba povedať, že ide o ustajňovacie trvalé priestory, že nejde len o letné využívanie maštali.
Ako som uviedol, do konca roku 1962 sme vybudovali v našom kraji 74 hnojovicových závlah. Výstavba jednej hnojovicovej závlahy vrátane ustajňovacích priestorov, pomocných objektov a príslušných zariadení je v krajskom priemere 550 tisíc Kčs. Pritom v okrese Dolný Kubín, kde sa stavajú len prístrešky na ustajnenie dobytka v letnej prevádzke, náklad na hnojovicový objekt bol iba 350 tis. Kčs.
Náklad na jeden ha v roku 1962 bol 11 200 Kčs a v Dolnom Kubíne 7100 Kčs. Ak odpočítame náklady na výstavbu maštali s celoročnou prevádzkou - lebo tie musíme stavať i bez hnojovicových závlah na ustajnenie hovädzieho dobytka - dosahuje náklad na 1 ha 5200 Kčs.
Na hnojovicových plochách sa dosahujú i trojnásobne vyššie hektárové výnosy ako na plochách bežne ošetrovaných. Tak napríklad v zlúčenom družstve Slovenského národného povstania - Dvor Kráľová v roku 1960 sa na jednom ha páslo len 0. 84 ks hovädzieho dobytka, pričom sa na jeden ha vyrobilo len 125 kg mäsa. V roku 1961 po ročnej prevádzke hnojovicového hospodárstva sa už na jednom ha pásli dva kusy hovädzieho dobytka, pričom výroba mäsa na jeden ha vzrástla na 332 kg. Ak berieme do úvahy celú záujmovú plochu jednej hnojovice - 50 ha, zvýši sa výroba mäsa na tejto ploche o 10 350 kg a čistý výnos po odpočítaní nákladov na prevádzku zariadenia včítane odpisov a miezd ostáva 53 000 Kčs na jedno hnojovicové hospodárstvo. To ukazuje, že návratnosť investícií je zaistená v priebehu 8 - 9 rokov, pritom nepočítame výrobu mlieka.
Na JRD v Podlaviciach pred zavedením hnojovicovej závlahy dosahovali iba 20 q podradného sena. Na hnojovicovaných plochách sa zvýšili hektárové výnosy podľa údajov ONV v Banskej Bystrici, až na 75 q, my berieme len 50 q hektárový výnos kvalitného krmiva, pričom z navyše vyrobeného sena možno vyrobiť vyše 200 000 litrov mlieka a, ak odpočítame náklady na výrobu mlieka, čistý výnos z mlieka predstavuje 90 - 100 tisíc Kčs. To znamená, že návratnosť investícií je od 4, 5 do 5 rokov.
Nedostatkom je, že hnojovicové závlahy, aj keď sú vybudované, nie všade sa plne využívajú, čím sa efektívnosť znižuje a návratnosť predlžuje, a že často výstavba niektorých týchto závlah je dlhšia ako jeden rok, to je ďalší nedostatok.
Nedostatkom je i to, že sa nevedie presná prvotná evidencia vo výrobe a nákladoch, ktorá by umožňovala presnejšie vykonať rozbor výsledkov hospodárenia z hľadiska efektívnosti a rentability vynakladaných prostriedkov. Myslím vo všetkých jednotných roľníckych družstvách, kde sú závlahy už vybudované, pretože v týchto dvoch družstvách, o ktorých som hovoril, tam sa evidencia dosť presne vedie. Na tomto úseku očakávame pomoc najmä od Výskumného ústavu lúk a pasienkov a od oblastných staníc pre vedeckú sústavu hospodárenia, pretože táto pomoc je dosiaľ veľmi malá. Prevádzka závlah kladie značné nároky na kvalifikáciu príslušných pracovníkov, najmä z hľadiska obsluhy závlahového zariadenia a zaistenia ich efektívneho využitia. Krajský národný výbor má na tento cieľ vyčleneného osobitného pracovníka, ktorý vykonával inštruktáže pre pracovníkov obsluhujúcich hnojovicové závlahy priamo na mieste, poskytoval technicko-poradenskú pomoc jednotlivým poľnohospodárskym závodom. Efektívne využívanie týchto zariadení vyžaduje, aby na ich obsluhu boli prideľovaní pracovníci s potrebou kvalifikáciou a aby sa dosiahla ich stabilizácia. Pri riešení otázky kádrov narážame však na ťažkosti najmä preto, že hnojovicové hospodárstva je potrebné v prevažnej väčšine budovať na odľahlých miestach. Preto pri riešení otázky kádrov pre tento úsek musíme osobitne riešiť aj ich hmotnú zainteresovanosť a starostlivosť o ich kultúrne a sociálne potreby.
Pri výstavbe závlah vodou narážame na značné nedostatky pri zaistení závlahovej vody. Vodné toky svojou výdatnosťou nekryjú požiadavky poľnohospodárskych závodov na závlahy. V kraji preto chceme pristúpiť k intenzívnejšiemu budovaniu vodných, menej nákladných nádrží.
Najefektívnejšou výstavbou závlah v kraji je výstavba v povodí rieky Slanej. Úprava tejto rieky dáva možnosť budovať závlahy na ploche 4500 ha. I keď sa s výstavbou na Slanej pokračuje plným tempom, v súčasnom období sa nepristúpilo k riešeniu závlah v záujmovom území, hoci ide o najefektívnejšie závlahy vôbec. Riešenie závlah sa malo robiť v rámci centralizovanej výstavby v rokoch 1968 - 1970. Rozhodnutím Ministerstva poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva, ako sme informovaní, prípravné práce na projektovej dokumentácii na týchto závlahách boli zastavené. Tým vystavujeme túto oblasť istému riziku, že úpravou Slanej zhoršíme vodný režim v pôde, pretože dôjde k poklesu spodných vôd, ktoré sú jedným z hlavných zdrojov vlahy v pôde najmä v období sucha. Bude preto účinné otázku výstavby závlah na Slanej znovu prehodnotiť.
Vážené súdružky, súdruhovia!
Dosiahnuté výsledky v kraji jasne ukazujú, že rozsiahle úlohy v zúrodňovaní pôdneho fondu, a teda aj vo výstavbe hnojovicových závlah v kraji je potrebné i naďalej zaisťovať prostredníctvom všenárodného hnutia za zúrodnenie pôdy za účinnej pomoci brigád najmä z radov mládeže, ale i ostatného obyvateľstva, či z miest, alebo z dedín. Celonárodné hnutie v horských a podhorských oblastiach v zúrodňovaní pôdy nášho kraja sa musí tiež orientovať na hnojovicové závlahy, ktoré umožňujú po patričných zásahoch využiť doteraz málo výnosné lúky a pasienky pre intenzívnu poľnohospodársku výrobu, čo sa napokon priaznivo odrazí i v ekonomike jednotných roľníckych družstiev v týchto oblastiach.
Myslím, že miestne národné výbory, ich pôdohospodárske komisie za účinnej a konkrétnej pomoci okresných národných výborov a aktívu poľnohospodárskych odborníkov budú zaisťovať a organizovať konkrétne plnenie úloh denne tak, aby sa plánované úlohy v zúrodňovaní pôdneho fondu lepšie a kvalitnejšie splnili ako v minulých rokoch.
Rýchlejšia a kvalitná výstavba a efektívne využívanie hnojovicových závlah a závlah vôbec vyžaduje v našom kraji zvýšiť úroveň riadiacej a organizátorskej práce národných výborov a správ jednotných roľníckych družstiev a pomoc odborníkov. Aby sa tieto zariadenia denne využívali, kvalita a zainteresovanosť pracovníkov v tomto zohrala obrovskú úlohu a význam, a v tom vidíme prakticky kľúč úspešného hospodárenia v týchto horských a podhorských oblastiach v našich jednotných roľníckych družstvách a štátnych majetkoch a takto chceme veľmi konkrétne zameriavať v kraji našu prácu na zúrodnení pôdy. (Potlesk. )
Podpredseda Sabolčík:
Ďakujem poslancovi Paulovičovi za prejav.
Ako ďalšia rečnícka je prihlásená poslankyňa Vilma Ď ur a t n á.
Dávam jej slovo. Poslankyňa Ďuratná: Vážené súdružky - súdruhovia!
XII. sjazd Komunistickej strany Československa vytýčil pred celé poľnohospodárstvo a pred všetkých pracujúcich úlohu pozdvihnúť poľnohospodárstvo na úroveň priemyslu do roku 1970, ďalej dosiahnuť na 1 ha pôdy 183 kg mäsa, 630 litrov mlieka a 340 kusov vajec.
Dosiahnutie tejto intenzity si nevieme predstaviť bez zvýšenej starostlivosti o základný výrobný prostriedok v poľnohospodárstve, t. j. o pôdu. Jej zúrodnenie dáva záruku zvýšenia rastlinnej výroby, a tým dostatok krmovín pre živočíšnu výrobu. Je prirodzené, že ako prvoradú otázku treba vidieť v účelovom doplňovaní účinného humusu v ornej pôde, a to predovšetkým zaorávaním kvalitného maštaľného hnoja, kvalitných vyzretých sfermentovaných kompostov, ako aj vo väčšej miere používaním zeleného hnojenia, hlavne na odľahlých a neprístupných honoch.
No nemalou mierou na tomto úseku sa podieľa i technika orby t. j. jej kvalitné uskutočnenie. Príliš hlboká orba v horských a podhorských podmienkach vyvráti veľa mŕtveho profilu, čím sa ochudobňujeme o hektárové výnosy tak zrnín, ako i okopanín. V našich podmienkach v okrese Žilina, kde máme zväčša pôdy ťažké, podzolované, málo biologicky činné a ílovité, má sa najviac ročne priorávať z mŕtveho profilu 1 - 3 cm, čo doterajšia mechanizácia v týchto podmienkach nedovoľuje.
Je pravda, že účinnými agrotechnickými opatreniami v celom komplexe sa dá veľa napraviť, ale nesprávnym používaním sa dá narobiť veľa škody, ktoré je potom veľmi ťažko odstrániť za niekoľko rokov.
Čiastočne sa zlepšila situácia vo vývoze a zaorávke maštaľného hnoja. Avšak súčasný stav ešte stále nie je dostačujúci. Z plánu 1500 ha v okrese Žilina je vyvezené 1406 ha a zaorané 920 ha maštaľného hnoja. V priebehu zimy sa vyvezie maštaľný hnoj ešte cca na 300 ha.
Z úlohy 89 200 m3 kompostov sme založili v roku 1962 71 950 m3 kvalitných kompostov v rámci rozvinutia celonárodného hnutia za zúrodnenie pôdy.
V našich horských podmienkach máme 49 % kyslých pôd podľa pôdnych rozborov, ktoré vyžadujú intenzívne vápnenie. Vápnenie musí zohrať hlavnú úlohu pri zvyšovaní hektárových výnosov, pri zlepšovaní jej štrukturálneho stavu. Pre naše podmienky na veľmi ťažkých pôdach sa osvedčuje odpadové vápno z Vápenky vo Varíne, okrem toho dolomitické vápence z katastra obce Šuja, Raj, Lesná, ide o mäkké lokality, ktorých máme v okrese dostatočné množstvo.
Veľkú rezervu máme i vo využívaní močovky. Dokončievame výstavbu močovkových hospodárstiev na JRD v Gbelanoch, Trnovom, Súľove, v Predmieri a v Brodne, kde je možné zvýšiť výnos suchého sena z doterajších 18 q na 30 q z hektára.
V našich podmienkach nemožno zabúdať ani na plošné meliorácie, ktoré robíme svojpomocou prostredníctvom melioračného družstva Polom.
Za rok 1962 splnilo plán meliorácií na 86 %. Nesplnenie plánu bolo zapríčinené nedostatkom drenážnych rúrok určitých rozmerov. Dodávateľské meliorácie na JRD v Kam. Porube, v Turí boli splnené na 100 %. Stavby robil Krajský podnik poľnohospodárskych meliorácií, závod Žilina.
Výsledky z meliorácií nám ukazujú, že napr. JRD Rosina, kde pred zmeliorovaním mali priemerný hektárový výnos u ozimnej pšenice v pomerne priaznivých rokoch 17 - 19 q, po meliorácii sa zvýšil na výmere 56 ha pri odrode Kaštica osinatka a Tavlovická v priemere na 22 q z hektára v roku 1962.
Treba povedať, že zásahy v zúrodňovaní pôdy nemožno robiť odtrhnuto, ale aj ich treba chápať komplexne za použitia správnej agrotechniky, zavedením nových výkonných odrôd a sadív, ako aj správnej výživy rastlín.
V našom okrese z celkovej výmery poľnohospodárskej pôdy je 42% lúk a pasienkov, ktoré sú viac-menej charakteru horských lúk a pasienkov. Využitie odľahlých pozemkov poľnohospodárskej pôdy so zníženou kvalitou sena a problémy súvisiace s kosbou a zvozom sena na vysokohorských lúkach možno najlepšie riešiť vypásaním ovcami.
Rozvoj chovu oviec od roku 1960 v porovnaní s rokom 1962 má klesajúci charakter. Kým v roku 1960 sme mali v okrese 10 437 ks oviec, v tomto roku máme iba 5710 ks. Z uvedeného vyplýva, že chov oviec sa v okrese plní neuspokojivo. Neplnenie plánu oviec zapríčiňujú rozličné okolnosti. Medzi hlavné patrí slabá úroda sena a objemových krmív v roku 1962. V dôsledku toho jednotné roľnícke družstvá, ako aj jednotlivo hospodáriaci roľníci odovzdali ovce na jatočné ciele, pokiaľ ich kondičnosť bola v dobrom stave.
Vplyv na slabý rozvoj chovu oviec v posledných rokoch malo i to, že chovateľom sa odovzdanie syra nepočítalo na plnenie dodávok mlieka, čo chovateľov odchovu oviec odpudzovalo.
Hoci bol chov oviec na klesajúcej úrovni v niektorých spoločných chovoch sa dosiahli dobré výsledky. Tak je to na JRD Krasňany, kde od jednej ovce v roku 1962 dosiahli 15 kg syra, v JRD Terchová 14 kg, ako aj v niektorých ďalších.
Náš okres má všetky predpoklady na to, aby sa chov oviec podstatne zvýšil. Samotná špecializácia živočíšnej výroby ukazuje, že máme možnosti rozšíriť chov zvlášť v podhorských a horských družstvách. Máme však aj také družstvá, ktoré v roku 1962 mali úlohu chov oviec rozšíriť, no úlohu v tomto smere nesplnili. Tak napr. JRD Turie malo plánovaných 220 ks oviec, avšak nechová žiadne, JRD Kolárovice z plánu 105 ks nechová nič, JRD Čičmany chová menej oproti plánu o 107 ks, JRD Stráža o 134 ks, Terchová o 145 ks, Višňové o 60 ks menej a pod.
S ďalším rozvojom chovu oviec počítame hlavne v horských a podhorských družstvách, ktoré sústredíme do 23 jednotných roľníckych družstiev, takže už v roku 1965 dosiahneme v spoločných chovoch 7900 ks a za okres spolu 10 000 ks.
Na úseku plemenárskej práce v roku 1962 sme zaviedli v chove oviec kontrolu zvyšovania úžitkovosti pri 300 ks a o ďalších 200 ks zvýšime v roku 1963. Jednou z hlavných úloh na úseku chovu oviec je zošľachťovanie valašky plemenom Cigája a Texel. Týmto zásahom sa zvýši aj kvalita vlny, ako aj celková váha.
Okrem toho, že prostredníctvom oviec využijeme rozsiahle výmery vysokohorských lúk a pasienkov, súčasne vyriešime ich zúrodňovanie košarovaním.
V roku 1962 sme na úseku mechanizácie v okrese urobili podstatný krok dopredu. Funkcionári väčšiny JRD v okrese pochopili, že veľkovýroba v poľnohospodárstve sa dá zaisťovať v agrotechnických termínoch a za minimálnych nákladov jedine cestou dôsledného využívania strojov. Prejavilo sa nám to najmä pri zbere krmovín, kde sa práca plne zmechanizovala, ako aj pri zbere obilnín pri uplatnení deleného zberu. V roku 1960 v našom okrese po prvý raz pracovali obilné kombajny a zobrali celkom 169 ha. V roku 1961 sme novou technológiou zobrali 892 ha a v minulom roku už 1649 ha.
Nedostatkom bol zber slamy, kde sme v úlohe pokuľhávali, hlavne pre nedostatok lisov. Socialistická súťaž nám veľmi pomohla pri všetkých poľných prácach, takže mnohí kombajnisti, traktoristi vysoko prekračovali štátnu výkonovú normu.
Medzi najlepších kombajnistov patrí s. H u l í n Rudolf zo Štátneho majetku Rajec - zobral 212 ha, M i n t a l Ignác z JRD Teplička - 163 ha, P o l á č e k Mikuláš z JRD Zornička 147 ha, R e m i š Vendelín z JRD Gbelany - 124 ha atď.
Vybavenie strojového parku na JRD, štátnych majetkoch sa stále zlepšuje, ale i napriek tomu sme veľmi citeľne pociťovali nedostatok závesného náradia na ošetrovanie zemiakov, hlavne sieťových brán, potrebných na zavedenie spišského spôsobu pestovania zemiakov. Tento problém chceme riešiť v tomto roku 1963.
Aj zber sena z horských lúk je veľmi nákladný a namáhavý. Skonštruované horské kosačky u nás nesplnili očakávanie našich poľnohospodárov, hlavne čo sa týka ich kvality a výkonu.
Preto táto otázka ostáva aj v tomto roku naďalej otvorená.
Kritický a vážny stav je v zásobovaní parákmi a inými ohrievacími telesami, ktoré naši poľnohospodári potrebujú na ohrievanie vody v živočíšnej výrobe. Tak napr. na rok 1963 sme si naplánovali 59 ks elektrických bojlerov, avšak dostaneme ich v tomto roku len 6 kusov.
Odstránenie ďalších nedostatkov, týkajúcich sa mechanizácie, je v našich rukách a budeme ich v tomto roku riešiť. Ide najmä o neprestajné zvyšovanie úrovne mechanizácie tak v rastlinnej, ako i v živočíšnej výrobe, ďalej o uskladnenie strojov, kvalitu opráv, školenie a o zlepšovateľské hnutie.
Po skúsenostiach z minulého roku aj v tomto roku budeme v našom okrese organizovať a zaisťovať práce formou komplexne mechanizovaných brigád a čiat, ktoré vykázali veľký kus práce najmä na JRD III. päťročnice v Gbelanoch, v Tepličke, vo Višňovom, na ŠM v Rajci a v ďalších poľnohospodárskych závodoch.
Vážené súdružky a súdruhovia!
Využívam dnes túto príležitosť a dovoľte, aby som povedala ešte niekoľko pripomienok. Ako ste počuli, v diskusnom príspevku som hovorila o chove oviec. Myslím, že bude veľmi potrebné, aby sa Predsedníctvo a celá Slovenská národná rada zaoberali touto veľmi dôležitou otázkou, to jest otázkou chovu oviec. Pokiaľ by sme to vedeli vyriešiť, vedeli by sme zaistiť mnoho a mnoho devíz pre našu republiku, a to v tom smere, že naše textilné závody vlnu dovážajú zo zahraničia, a to je veľmi dôležitá surovina pre náš textilný priemysel. Ďalej, pokiaľ som v diskusii hovorila, že viac-menej je to azda nezáujem našich občanov, ani by som si to tak nedovolila povedať, že je to pravda. Napríklad i v obci Kolárovice sa priamo dožadovali, aby mohli chovať ovce, ale neboli im zo Zvolena zaslané, hoci im boli v zimných mesiacoch prisľúbené. Súdruhovia v Čičmanoch hovorili, že ak by boli dostali plánovaný počet oviec, mohli odovzdať 300 q mäsa v jesenných mesiacoch. Teda treba uvažovať, a reálne uvažovať, aby sme i v týchto veciach urobili nejaký krôčik dopredu. My vidíme jedno, pokiaľ chodíme po obciach, že naše obce, ktoré kedysi chovali 3 - 4 tisíc kusov oviec, dnes sa tam chová 300 - 400 kusov a pritom lúky, ktoré sú nevyužité, sú vzdialené 2 - 3 hodiny od našich obcí, nedajú sa dôsledne využiť a mohli byť využité ovcami.
Ďalej by som mala pripomienku, pokiaľ sa týka včerajšieho referátu i niektorých diskusných príspevkov, a to by bolo hlavne pokiaľ sa týka bytov. Súdružky, súdruhovia, asi toľko. My na x miestach hovoríme jedno, do roku 1970 musíme vyriešiť bytový problém. Súdružky a súdruhovia. Ja mám dojem, prosím, môže mi byť vyvrátený, ale mám dojem ten, pokiaľ sa týka kvantity, teda množstva, azda sa nám to podarí vyriešiť, ale, súdružky, súdruhovia, možno že v roku 1970 budeme mať vyriešený ten problém, že každá rodina bude mať byt, ale v roku 1972 snáď budeme zápasiť s ťažkosťami, že 50 % tých obyvateľov, ktorí sa dnes sťahujú do bytov, nebudú mať kde bývať, verte, lebo kvalita dnešnej výstavby a panelovej výstavby je veľmi zlá a je veľmi nezodpovedná. Tí pracujúci, ktorí bývajú v panelovej výstavbe môžu hovoriť jedno, že naším takým spoločníkom v panelovej výstavbe je pieseň, sú navlhnuté panely a je námraza. Predstavte si, sama som si preverila jeden taký byt, kde teraz v zimnom období asi na 3 - 4 cm bolo pod oknom ľadu. No naši ľudia hovoria i tak, my vieme, že sú ťažkosti s kúrením, my, pokiaľ sa týka toho kúrenia, hádam by sme ani tak nenadávali, lebo vieme, že sa veľmi ťažko žije v dnešnej dobe, ale prosím, nemôžeme byť spokojní s tým, aby nám rok alebo dva roky postavená budova mala úplne steny mokré, aby sa nám tam nivočil nábytok, ktorý sme si pomerne ťažko za naše našetrené peniaze nakúpili.
Pozrite sa, i včera sa tuná spomínala, prosím, kolaudácia. Prosím vás pekne, nespomínajme to a nerobme si akési také ilúzie, či je to verejná, alebo tajná kolaudácia, prosím, tam to nehrá úlohu, súdružky a súdruhovia. Stretávame sa s tým, že niekoľko 100 kolaudácií nám to nepomôže vyriešiť. Koľko kolaudujeme, zapisujeme, prijímame uznesenia, preverte si, koľko z týchto opatrení je v priebehu mesiaca alebo dvoch mesiacov, súdružky a súdruhovia, vyriešené. Teda jedno by som prosila, nie robiť nekvalitné byty, nie kolaudovať, keď je postavená chalupa, ale kvalita bytov musí ísť od samého kopania základov, súdružky a súdruhovia, a nie od samého kopania základov, ale vo výrobe, kde vyrábame panely a vyrábame tie profily, niektoré, ktoré potrebujeme pri výstavbe, tam treba, aby sa kvalita zlepšila. Zakiaľ toto nedokážeme vyriešiť, prosím budeme asi, prosím, to je môj názor, takí, že v roku 1970 budeme bývať a v roku 1972 nebudeme mať kde bývať.
Prosím Predsedníctvo Slovenskej národnej rady, aby si toto náležité prešetrilo, aby si preverilo niekoľko bytov, ako vyzerajú tieto byty, a uvidí potom, že naši pracujúci majú fakt pravdu. Verte, ťažko niekedy človeku, ako poslancovi zodpovedať na tieto dotazy a pripomienky, lebo nie sme v stave a nie sme možní ich akosi riešiť.
Ďalej by som mala pripomienku - poslednú pripomienku -, a to je k stavbám v poľnohospodárstve. My sme žili asi v jednom. Prosím je projekt, stavajú sa poľnohospodárske budovy. Ten projekt, verte, nebolo človeka v našej republike, ktorý by ho bol mohol zmeniť, súdružky, súdruhovia, i keď koľko ráz boli k týmto projektom veľmi vážne pripomienky od našich pracovníkov v poľnohospodárstve a od našich samotných funkcionárov. Pozrite sa, aké drahé a nákladné stavby my robíme pre náš dobytok. My hádam také drahé a nákladné stavby nerobíme a nedávame do bytov, ktoré staviame pre našich obyvateľov. Povedzte, či je to účelné takéto hospodárenie v našej republike. Dovolím si tvrdiť, nie. Prečo my pre naše poľnohospodárske budovy nedokážeme urobiť nejaké panely, z ktorých dneska robíme naše bytovky.
A ešte jedno k tomu, v minulosti sme stavali maštale, ktoré mali tie tzv. plafóny alebo povaly, alebo ako sa to volá. Neskoršie prišli projekty, podľa ktorých sa museli maštale stavať bez týchto plafónov, bez týchto povál, čo znamená, že tie miestnosti, ktoré sme v jednej vystavanej maštali mohli využiť ako skladovacie priestory, hneď vedľa sme boli nútení nahradiť skladovacími priestormi tzv. sýpkami. Verte, koľko by sme boli ušetrili stavebníc, koľko korún v našej republike, koľko pracovných síl, keby sme boli ten projekt, prosím o nejakých 100 Kčs trocha zlepšili, ale nechali tam tú povalu, ktorá nám mohla slúžiť na skladovanie buď sena, buď obilnín a niečoho podobného. Prosím, aby sme sa aj na tieto veci do budúcnosti pozreli. Ďakujem za pozornosť. Česť práci! (Potlesk. )
Podpredseda Sabolčík:
Ďakujem poslankyni s. Ďuratnej za prejav.
O slovo sa prihlásil námestník ministra poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva súdruh inž. Jozef N á g r.
Prosím, aby sa ujal slova. Inž. Nágr: Vážené soudružky a soudruzi poslanci!
XII. sjezd KSČ zdůraznil mimořádný význam péče o půdu a označil ji za jednu z hlavních cest ke zvyšování zemědělské výroby. Je tomu skutečně tak již proto, že sama příroda k nám nebyla tak štědrá, jako k jiným zemím, a proto většina našich půd, jejich kulturní stav a úrodnost musela být vytvořena cílevědomou a pilnou prací našich pracujících po celé generace. Podle úrovně péče o půdu můžeme dnes hovořit o půdách úrodných, méně úrodných, nebo i neúrodných. Z toho tedy vyplývá, že rozhodující význam pro zvyšování kultúrního stavu půd a zabezpečení stálého růstu hektarových výnosů mají především opatření agrotechnického charakteru, zatím co technické meliorace, ať už jde o drenáže, nebo závlahy, pomáhají řešit takové problémy, na které agrotechnickými opatřeními nestačíme. Chtěl bych to ukázat na příkladě. V současné době v mnohých oblastech provádíme rozsáhlé meliorační práce na našich lukách a pastvinách. Převážná část těchto prací je představována drenáží. Z luk a pastvin odvádíme přebytečnou vodu, která se nám v současné době zdá být závadou kolísajících hektarových výnosů, anebo dokonce někde nízkých výnosů nebo špatné kvality sena. Přitom naši odborníci spočítali, že na výrobu jednoho kg sušiny v seně je třeba asi 400 - 600 hl vody. Jestliže situace vypadá takto, potom je třeba si uvědomit, že běžná agrotechnika, především řádná sklizeň luk a pastvin, správné hnojení, které ve svých výsledcích znamená zvyšování hektarových výnosů už samo o sobě, vede současně k většímu odčerpávání vody z půdy, větším požadavkům na vodu a že tedy pokud sme neuskutečnili a nevyčerpali všechny možnosti, jak zvýšit úrodnost našich luk a pastvin normálnými agrotechnickými zásahy, nemůžeme celkem odpovědně hovořit o tom, že naše rozhodnutí nutnosti provedení nákladných technických meliorací musí být v každém případě správné. Totéž se týká nákladných investičních prací v oblastech s poměrně nižšími ročními teplotami, a proto také myslím, že bylo správné rozhodnutí, aby celá síla investic do meliorací byla přednostně soustředěna do takových oblastí, kde melirační náklady budou co nejefektivněji využité. Z tohoto hlediska připadá pochopitelně mimořádný význam provedení rozsáhlých, technických meliorací zejména v některých oblastech jižního Slovenska.
Podstatou půdní úrodnosti je humus a voda. Správně provedenými agrotechnickými zásahy jsou schopny všechny naše zemědělské závody zadržet v půdě miliony m3 vody navíc proti současnému stavu a tak značně zmírnit závislost výše sklizně na kolísajícím vývoji počasí v jednotlivých létech. Naši odborníci spočítali, že zvýšením obsahu humusu v půdě jen o 1/2 % lze zadržet na každém ha půdy o 540 m3 vody více po dobu 6 - 8 týdnů. Kdyby se nám tedy podařilo dosáhnout takovýchto výsledků normálně agrotechnikou, znamenalo by to zvýšení hektarových výnosů téměř o 20 % bez dalších vkládaných investic do půdy.
Problém zvyšování humusu v půdě je tedy nejdůležitějším opatřením ke zvyšování její úrodnosti. V období poválečných let obsah humusu v našich půdách postupně klesal. Byl to přímy důsledek nedostatečného organického hnojení. Ještě ani dnes není situace v produkci chlévské mrvy tak uspokojivá, abychom byli schopni vyhnojit potřebné procento osevní plochy, na které pěstujeme plodiny náročné na organické hnojení. K plnému vyhnojení bychom potřebovali nejméně dalších 40 q organické hmoty na každý hektar půdy. Proto jsme také v celém komplexu opatření směřujících ke zvýšení úrodnosti půdy, v celém hnutí za zvýšení úrodnosti půdy zdůraznili, že na řešení tohoto problému je třeba jít jako na problém číslo jedna všemi cestami a prostředky, které jsou dostupné a které jsou nám známé, to znamená zabezpečit především dokonalou péči o chlévskou mrvu a snížit tak zbytečné ztráty, ke kterým dochází a pomoci si získáním organických hnojiv i výrobou kompostu a rozšířením zeleného hnojení těmi nejefektivnějšími způsoby, které jsou známé, především cestou podsevu.
V loňském roce jsme celostátně založili 16 mil. m3 kompostů a zvláště některé národní výbory dobře jejich výrobu organizovaly. Tak např. v Severočeském kraji bylo založeno téměř 3 1/2 m3 na každý hektar zemědělské půdy, ve Středočeském kraji 3 1/4 m3 na 1 ha. Úspěchy těchto krajů jsou výsledkem dobré organizátorské práce národních výborů, která se projevila i zvýšenou pomocí závodů, naší mládeže při zakládání kompostů, při dopravě kompostovateľných surovin a pomoci obyvatelstva. Na Slovensku, zejména ve Středoslovenském a Východoslovenském kraji je však výroba kompostů zatím ještě na nedostatečné úrovni. Středoslovenský kraj splnil celoroční úkol jen na 30 % a Východoslovenský kraj na 37 %. Přitom se na Slovensku podle průzkumu vyprodukuje ročně téměř 2 mil. tun průmyslového a městského odpadu a asi 1, 8 mil. tun odpadových hmot, organických hmot v zemědělství, které se hodí pro kompostování. To představuje těměř 2 tuny organické hmoty na každý hektar. Těchto zdrojů bude třeba proto mnohem lépe využít, než jsme jich využívali dosud. Domnívám se proto, že je velmi správné, že v současné době této otázce věnujete tak významnou pozornost. Bude však třeba dosáhnout prostřednictvím národních výborů, aby v každém zemědělském závodě byla provedena bilance potřeby organických hnojiv a všemi způsoby, ať už chlévskou mrvou, žele-