státní výstavby. To všechno bude nutné zvážit při zpřesňování výhledového plánu rozvoje školství do r. 1970, který byl vypracován podle uznesení Ústředního výboru z 15. května minulého roku.

Mluvíme-li o úspěších, kterých jsme ve školství dosáhli, nedostatečně zdůrazňujeme, že jde především o úspěchy kvantitativní, zatím co kvalita, kterou XII. sjezd vyslovil jako hlavní zásadu naší další práce, je dosud nedostatečná, jak ukazují výchovné a vzdělávací výsledky škol všech typů a stupňů.

Proto společným základem úkolů škol všech typů vyplývajících z objektivních potřeb dalšího rozvoje naší socialistické společnosti je požadavek, aby školy spolu s poskytováním všeobecného vzdělání a hlubokých odborných znalostí vychovávaly žáky k vědeckému světovému názoru, ke komunistické morálce, aby formovaly jejich politické uvědomění. Současně musí školy dále usilovat o těsnější spojení se životem, s výrobou, což přispívá k zlepšení přípravy mládeže pro život a pro práci v socialistické společnosti.

Komunistická výchova mládeže bude úspěšná tehdy, věnují-li se jí všichni pracovníci školy, přistupují-li k realizaci úkolů komunistické výchovy s hlubokým zaujetím, tvořivě a iniciativně. Pomoci prosadit ve škole takový přístup učitelů a ostatních pracovníků škol ke komunistické výchově - to je základní úkol škol všech typů.

Přestože jsou známy příklady vzorné práce jednotlivých učitelů i učitelských kolektivů, vcelku se ještě otázky komunistické výchovy na školách dost účinně nepromýšlejí a tvořivě neaplikují. Na mnoha školách se ještě dnes, několik měsíců po zveřejnění usnesení ÚV KSČ o komunistické výchově mládeže, čeká na jakési směrnice či pokyny. Úkoly komunistické výchovy musí však být zabezpečovány v naprosté ideové jednotě i bez podrobných pokynů a směrnic, a to nejen školou, ale i rodinou, společenskými organizacemi a celou veřejností.

V komplexu úkolů komunistické výchovy má stěžejní význam výchova k vědeckému svetovému názoru, morálně politická výchova, výchova k socialistickému vlastenectví a proletářskemu internacionalismu. Na řade škol se již daří začleňovat uvedené otázky organičtěji do veškeré práce školy. Směruje se tak k dlouhodobosti a soustavnosti, což jsou nesporně významné podmínky úspěšné výchovné práce. Úkolem celé školské správy je zaišťovat zevšeobecňování a šíření progresivních skušeností z výchovní práce škol a získavat učitele k aktivní veřejné politické a kultúrní práci.

Účinné uplatňování komunistické výchovy předpokládá, aby byla škola těsně spjata se životem, a to ve všech vyučovacích předmětech, v celém výchovném systému, v náplni učiva i v metodách a formách veškeré výchovné práce. To zatím zůstává jedním z nejnaléhavějších problémů našich škol.

Účinnost výchovné práce je nutné prosazovat ne podle počtu stran různých, mnohdy formálních, plánů výchovné práce - jejichž opodstatnění Ministerstvo školství a kultury důkladně zhodnotí - ne podle různých zpráv a hlášení podávaných školami, ale podle konkrétních jevů - podle toho, jací žáci jsou a co umí, podle jejich poměru k povinnostem, podle prospěchu a chování, podle počtu těch, kteří jdou uvědoměle na místa, kde je jich z celospolečenského hlediska nejvíc třeba. Jedním z nejdůležitějších a současně nejnáročnějších kritérií účinnosti výchovné práce jsou výsledky škol ve výchově k volbě povolání. Dobré výsledky ve výchově k volbě povolání jsou tam, kde se tato výchova stala organickou součástí dlouhodobé výchovně vzdělávací práce všech učitelů. Význam správného chápání otázek výchovy k povolání učiteli i veřejností výrazně vyniká v souvislosti s konkrétním úkolem získávat každoročně do zemědělství zhruba 40 000 schopných mladých lidí, na Slovensku to znamená získávat ročně více než 12 000 mladých lidí, přitom dosavadní letošní plnění na zhruba asi 35 % ukazuje, jak obtížný to bude úkol.

XII. sjezd naší strany vážně kritizoval nedostatky řízení. I v oblasti školství docházelo v uplynulém období ke zkreslování leninské zásady demokratického centralismu, nesprávným představám, jakoby zákonitý proces prohlubování socialistické demokracie a upevňování demokratických metod řízení měl vést k postupnému uvolňování jednotného ústředního řízení. I v oblasti školství nejsou styl a metody řízení a kontroly dostatečně konkrétní a věcné, neovlivňují v podstatné míře obsah činnosti škol a výchovných zařízení.

Tyto nedostatky jsou charakteristické zejména na školách. Základním článkem řízení v oblasti školství jsou ředitelé škol. Ti však v mnoha případech neovlivňují a neřídí s patřičnou cílevědomostí výchovný a vzdělávací proces na škole. Vedle subjektivních příčin tohoto stavu, které tkví v kvalitě a úrovni ředitelů, podvazuje výrazné soustředění ředitelů na obsahové řízení školy neúměrná administrativní a organizačně hospodářská agenda, množství různých plánů, hlášení a zpráv pro orgány školské správy i jiné orgány, množství různých málo kvalitních, formálních porad a aktivů, jichž se ředitelé škol zúčastňují. Zejména administrativa škol je nehospodárná a značně komplikovaná. Ministerstvo školství a kultury podle usnesení ÚV KSČ v současné době prověřuje, která administrativa je na škole nezbytná a chce zajistit, aby byla co nejvíce zjednodušena.

Vážné nedostatky jsou i v soustavné kontrole škol. Školní inspektoři, zejména v okresech, jsou stále zahrnováni přemírou písemných, organizačně administrativních úkolů a pověřováni četnými úkoly mimo oblast školství. Dokud nebude změněn styl práce školních inspektorů, dokud nebude řízení škol založeno na živé pedagogické a politické práci, nebudou se moci plně prosadit ani centrálně určované úkoly školního dozoru a školní dozor nebude dost výrazně ovlivňovat plnění hlavních ideových a pedagogických úkolů škol. Písemné, mnohdy neúměrně rozsáhlé materiály, nemohou v žádném případě pracovníkům školské správy, zejména školním inspektorům nahradit živé, bezprostřední a mnohostranné poznatky z důkladně připravené a zhodnocené inspekce. Takovýchto inspekcí je však dosud málo.

Vážným jevem v řízení školství, který má negativní vliv na úroveň výchovné práce, je nadměrný pohyb učitelů v dislokaci, zvláště v některých okresech. Dislokace není považována dosud za promyšlenou kádrovou práci, podřízenou základním obsahovým úkolům v oblasti školství a spočívající na politické práci s lidmi. Je často zužována na isolované projednávání množství žádostí o přeložení bez cílevědomého pohledu na to, jak zlepšit odbornost vyučování, jak rovnoměrněji rozmístit učitele a jak politicky posilovat učitelské sbory. Odstraňování těchto nedostatků musí být ještě v tomto roce věnována mnohem větší pozornost.

Závažné nedostatky jsou také v plánování, financování a evidenci a statistice. Jejich společná příčina tkví v nesouladu mezi plánem výkonů a plánem práce, i v nesprávné, často mechanické aplikaci všech obecných předpisů na každou školu, bez ohledu na její velikost a bez ohledu na hlavní úkol, kterým je:,, co nejlépe vychovat, co nejvíc naučit".

Soudružky a soudruzi poslanci, dovolte mi, abych vás v závěru ujistil, že spolu se soudruhy z Odboru SNR pre školstvo a kultúru a s pracovníky odboru školství a kultury na národních výborech budeme i nadále považovat komunistickou výchovu i dospělých a denní starost o její soustavné zlepšování za hlavní úkol veškeré své práce a současně, abych vás poslance SNR požádal o soustavnou pomoc a plnou podporu při zabezpečování tohoto významného úkolu. (Potlesk. )

Predseda Lenárt:

Ďakujem súdruhovi námestníkovi Hendrychovi za prejav.

Ďalej sa prihlásil do rozpravy poslanec Jozef H o l i č k a.

Dávam mu slovo. Poslanec Holička:

Vážená Slovenská národná rada, súdružky a súdruhovia poslanci!

K prerokúvanej zpráve o doterajších výsledkoch a o ďalších úlohách pri prestavbe školstva na Slovensku chcem sa vo svojom diskusnom príspevku zaoberať problémom investičnej výstavby škôl, skutočným stavom a stavom riešenia niektorých naliehavých problémov súvisiacich s investičnou výstavbou v okrese Žiar nad Hronom a v mojom volebnom obvode. Taktiež sa chcem zaoberať zvláštnym a nutným riešením školskej investičnej výstavby v našom okrese v mimoflóroznej oblasti na základe uznesenia vlády č. 188 z roku 1960.

Prostriedky na plánované úlohy sú v stavebníctve na tento rok zamerané menovite na výstavbu vládou schválených stavieb, predovšetkým na zvlášť dôležité stavby pre národné hospodárstvo, ako sú napríklad Východoslovenské železiarne Košice, elektráreň Nováky, Duslo Šaľa a iné, ďalej na bytovú a občiansku výstavbu, kde je zaradená tiež výstavba školská, a na výstavbu poľnohospodársku. Bezprostrednou a rozhodujúcou úlohou je čo najrýchlejšie a v plánovaných termínoch uviesť tieto kapacity do prevádzky, pretože v našom národnom hospodárstve sa počíta s ich produkciou pre vyrovnanie proporcií plánu v roku 1963 a v ďalších rokoch.

Veľká časť investičnej výstavby, ktorá bola v minulých rokoch zaradená do plánu bez patričnej projekčnej a konštrukčnej pripravenosti, bez riadneho zabezpečenia stavebných prác a dodávok strojov, neviedla k zlepšeniu, ale k zhoršeniu situácie. Rozostavanosť sa takto aj v minulom roku zvýšila v nežiadúcej miere. Nové kapacity sa uvádzajú do prevádzky oneskorene, čím dochádza k umŕtveniu obrovských hodnôt, s ktorých produkciou sme počítali a ktoré sa mali významne podieľať na raste výroby v našom národnom hospodárstve.

Keď chceme všetky dôležité stavby pre naše národné hospodárstvo úspešne zvládnuť, tak nové stavby možno začať len v minimálnej miere oproti minulým rokom. Ide nám hlavne o to, aby sa mohla znížiť nadmerná rozostavanosť a tiež o zlepšenie situácie v dotovaní stavieb materiálmi. Znižovaním rozostavanosti sa úloha našich stavebných organizácií stáva náročnejšou z hľadiska ekonomického a organizačného. Preto bude potrebné viac ako doteraz poskytovať týmto organizáciám pomoc, a to hlavne pri školskej výstavbe, aby výstavba škôl nebola len záležitosťou stavbárov, ale všetkých občanov v mieste, kde sa školský objekt buduje. Veď pred dvoma rokmi Odbor SNR pre školstvo a kultúru sa široko zaoberal otázkou výstavby škôl a odporúčal národným výborom, ako sa má postupovať pri poskytovaní pomoci školám. Zatiaľ je situácia taká, že sa uznesenie, ktorým bolo odporúčané zriadiť pre školské objekty zvláštne komisie, neplní.

Ako sa uvádza v prednesenej zpráve, rozvoj škôl, školských i mimoškolských zariadení si vyžiadal veľké úsilie. Veď za posledné štyri roky sa postavilo 650 nových škôl s celkovým počtom 6593 učební. To znamená, že sa vybudovalo dvakrát toľko učební, ako za celú dobu trvania predmníchovskej republiky a tzv. slovenského štátu. Výsledok je to pekný, no ešte stále nie taký, aby sme mohli kryť všetky potreby a nároky vyplývajúce z rozvoja školstva u nás, i keď sa k tomu pripočíta, koľko školských a mimoškolských zariadení sa utvorilo v rámci akcie "Z" adaptáciou, teda svojpomocne, kde pomáhali závody, učitelia, žiaci a pod. Napríklad v mojom volebnom obvode v obci Žarnovica v akcii ,, Z" postavili polytechnickú dielňu v hodnote viac ako milión korún a stále sa stretávame s nedostatkom školských zariadení.

V začínaní nových škôl je situácia v našom okrese na tento rok dobrá, aj keď ešte neuspokojujeme potrebu školských zariadení podľa nárokov, aké sú na školskú výstavbu. Z tohoročnej úlohy Stredoslovenského kraja, zo 6 novozačatých školských objektov začínajú sa stavať dva v našom okrese, a to v Kremnici a v Banskej Belej, koncom minulého roku začala sa stavba v Žiari nad Hronom, kde je plánované ešte v tomto roku dokončiť dva pavilóny. Dostavbou tejto školy v budúcom roku by bola požiadavka na sídlisku vyriešená. Pre budúci rok nie je predpoklad na začatie výstavby ďalších škôl, pretože na dostavbu tých škôl, ktoré sme v tomto roku rozostavali, by bolo potrebné aspoň 8 miliónov korún, s ktorými sa zatiaľ v pláne na budúci rok nepočíta.

Veľmi nesprávne sa často postupuje pri preberaní a odovzdávaní školských zariadení do užívania. Len v málo prípadoch sa stretávame, že sa preberie zariadenie úplne dokončené, ale prizerá sa na to, že sú hotové učebne, a i keď má škola ešte veľké iné nedostatky, predsa sa preberie. Pri preberaní sa urobí kolaudačný zápis, v ktorom sa uvedú tieto nedostatky a situácia sa vyvíja tak, že dokončenie trvá rok, dva, ba aj viac. To znamená, že je potrebné, aby sa dokončili školy tak, aby mohli byť dané do užívania a aby sa po začatí vyučovania na nich už nepracovalo.

V  mojom volebnom obvode za posledné tri roky sa odovzdali do užívania štyri školy. Jedna z nich bola zo stránky stavebnej prevedená ako práca vzornej kvality, ale situácia je taká, že ešte ani dnes nie je vyriešená pre túto školu voda. Je to škola vo Veľkej Lehote. Ani ďalšie dve nemajú vyriešenú vodu až na školu v Banskej Štiavnici, kde sa teraz cez školský rok tiež dokončuje telocvičňa, ihrisko a bežecká dráha v rámci svojpomoci.

V  zpráve sa zaoberal súdruh povereník ešte osobitným problémom jednotlivých druhov škôl so zreteľom na prípravu školského roku 1963/64, kde sa prejavuje vzrast počtu žiakov a zvyšuje sa požiadavka na učebné priestory a materiálne vybavenie škôl, a tiež sa poukazuje na to, že vyučovanie v druhej smene sa zvýšilo.

Chcem ešte poukázať na skutočný stav školského zariadenia u nás v okrese, ktoré nevyhovuje ani tým najminimálnejším potrebám a ku ktorému sa veľmi vážne diskutovalo pri prejednávaní materiálov k XII. sjazdu našej strany. Ide prevažne o havarijné školy, ktoré by potrebovali neodkladné riešenie, a to v Janovej Lehote, Jastrabej, Hornej Ždani, Štiavnických Baniach.

V  Jastrabej je 135 rokov stará škola. Má štyri učebne a na budúci rok bude potrebovať piatu. Teraz sa už vyučuje aj v učiteľskom byte. Konštrukcia stropu je zo starých práchnivých povalín a je veľmi ťažko povedať, či to aspoň čiastočne vyhovuje bezpečnostným a hygienickým podmienkam.

Pokiaľ ide o školu v Janovej Lehote, tá je umiestená v starých budovách po odsunutých Nemcoch. Jej rozmanité opravy a úpravy si vyžiadali viac peňazí, ako by sme boli dali do novej stavby, a ešte stále sú potrebné ďalšie generálne opravy. Podľa prepočtu by bolo potrebné aj na tento rok aspoň 100 000 Kčs, aby sme túto školu dali do poriadku.

V  škole v Štiavnických baniach nielenže sú staré budovy, ale tie sú ohrozené z poddolovania, lebo ležia na banskom poli. Jedna stena na tejto škole sa posunula už o 12 cm. Okrem toho sú to budovy, ktoré nevyhovujú školskému zariadeniu a stav nie je lepší ani v ďalších spomínaných obciach. Sú to prípady, ktoré je potrebné neodkladne riešiť.

Na okresoch sa teraz prerokúvajú návrhy na nové prebudovanie obcí. V súlade s nimi bude potrebné riešiť aj nové perspektívy školských sietí a prispôsobiť ich zásadám nového osídlenia, kde sa budú musieť riešiť aj málotriedne školy a zamerať sa na základné deväťročné školy do spádových obcí. Spomínané havarijné školy, okrem Štiavnických baní, sa pokladajú za spádové obce. Okrem toho bude potrebné prizerať aj na efektívnosť školskej výstavby z hľadiska komunikačných možností pre školskú dochádzku žiakov. Treba urobiť perspektívny plán výstavby týchto škôl v okrese.

S veľkými ťažkosťami sa stretávame na úseku výstavby jasieľ a materských škôl. Nebude možné, tak, ako je to teraz, odvolávať sa na to, prečo nestavajú závody jasle a materské škôlky, alebo stavať svojpomocou, ale bude potrebné podľa možností a potreby riadne ich zaplánovať a prípadne potom organizovať svojpomoc alebo pomoc zo závodov. Mám na mysli, aby sa stavali na tento cieľ účelné budovy a nie s veľkými nákladmi. Nemôžeme opomenúť ani družiny mládeže, školské jedálne a internáty. Je tu ešte taktiež veľmi mnoho nedostatkov.

Keďže hovorím o internátoch, chcel by som aspoň jeden príklad uviesť zo stavby internátu v Banskej Štiavnici. Ako vieme, v tomto meste je niekoľko škôl, a teda aj veľký počet žiakov. S ubytovaním žiakov bol tu vždy problém. Teraz sa stavia internát pre 240 žiakov a sú predpoklady, že sa tento rok aj dá do užívania. Je pravda, že pre uspokojenie ubytovania všetkých žiakov bolo by potrebné postaviť ešte jeden takýto internát. Avšak bolo by potrebné pri projektovaní trochu porozmýšľať, či by sa nedalo stavať aj lacnejšie, či je potrebné budovať takéto náročné stavby, aj keď odhliadneme od terénnych úprav. Ako viem, náklady na ubytovanie na jedno miesto v tomto internáte budú robiť okolo 35 000 Kčs. Teda stavajme menej náročné stavby a účelnejšie.

Nedostatočne sme tiež vybavení učňovskými strediskami. Počet učňov nám z roka na rok vzrastá a mnoho učňov žije mimo internátu, čo ovplyvňuje aj ich výchovu. Túto otázku je potrebné riešiť, aby sme boli schopní zabezpečiť dostatok odborných pracovníkov pre našu výrobu. Uvediem príklad zo závodu SNP Žiar nad Hronom, kde je vyprojektované učňovské stredisko pre 540 učňov. V tomto stredisku by sa vychovávali učni okrem poľnohospodárstva pre všetky odbory pre potrebu nášho priemyslu v rámci okresu. Učni sú nateraz ubytovaní v objektoch, ktoré sa majú používať ako bytové jednotky. Teda je potrebné, aby sa takéto prípady, napríklad dobrá projekčná pripravenosť, už konečne dávali do života.

V poslednom čase dostali sme sa do veľmi ťažkej situácie napríklad tým, že sa začína v Banskej Štiavnici banícke učilište rozširovať, to znamená, že sami baníci si vychovávajú učňov, takže z baníckeho učilišťa, ktoré doteraz používali iné závody, musia tieto závody ustupovať a konkrétne v Plete učňov, ktorí musia toto učilište opustiť, nemajú možnosť ubytovať. To je ďalší problém, ktorý treba nejakým spôsobom v rámci okresu vyriešiť.

Ešte by som chcel hovoriť k jednej otázke, súvisiacej s investičnou výstavbou školských zariadení, a to sú školy v prírode, pri ktorých podľa uznesenia vlády č. 188/1960 sa má prvá etapa započať v budúcom roku. Toto uznesenie rieši výstavbu škôl v prírode na kremnických hrebeňoch na základe nevyhovujúcich klimatických podmienok v okolí závodu SNP a v súvise s terajším riešením škôl v prírode, ktoré sa používajú pomerne vzdialené od škôl v Žiari, a to škola prírody Liptovská Poruba a Tatranská Lomnica, kde sa na tento cieľ používajú štyri rekreačné chaty, ktoré obhospodaruje okres Poprad. Nevýhoda je, že preprava žiakov doterajším spôsobom je pomerne nákladná. Bolo by žiadúce, aby sa zariadili pre túto prepravu aspoň priame železničné vozne zo Žiaru do Popradu. Táto škola uniká tiež pedagogickému dozoru z takejto vzdialenosti a aj iné nevýhody to má tak zo strany školy, ako aj zo strany rodičov.

Pôjde teraz o to, či sa už bude môcť pre budúci rok investovať, pretože v poslednom čase sa zamýšľa aj zmeniť investora a navrhuje sa, aby nebol investorom ONV, ale závod SNP v Žiari nad Hronom.

Teraz, súdružky a súdruhovia, chcem povedať ešte jedno, čo hovoril už aj súdruh, Ťažký. Ak chceme školy skutočne dať do poriadku, hneď pri začiatku ich stavby treba zariadiť, aby boli riešené komplexne. Vyzerá to veľmi zle, keď školu postavíme, a ostatné zariadenia tam nemáme. Treba veľmi dlhý čas na to, aby sa tieto zariadenia dobudovali, a možno, že v niektorých prípadoch sa k tomu ani nedostaneme.

Súdružky a súdruhovia, naše národné hospodárstvo potrebuje skutočne mnoho dobrých odborníkov a počet odborníkov bude stále vzrastať. Ak chceme splniť úlohy dané nám XII. sjazdom KSČ, musíme viac ako doteraz venovať pozornosť práve investičnej výstavbe nášho školstva. (Potlesk. )

Predseda Lenárt:

Ďakujem súdruhovi H o l i č k o v i za prejav a dávam slovo súdruhovi Cholevovi.

Poslanec Choleva:

Vážená Slovenská národná rada, súdružky a súdruhovia!

Dovoľte, aby som sa pripojil k tej časti referátu súdruha povereníka L ú č a n a, v ktorej vyzdvihol význam spojenia školy s praxou, a to na úseku poľnohospodárskom.

Ak pre splnenie uznesení XII. sjazdu KSČ na úseku poľnohospodárskej výroby, a to do roku 1970 vyrovnať sa s priemyslom, majú dôležité poslanie a postavenie poľnohospodárske školy, ktorých úlohou je zaistiť kvantitatívny a kvalitatívny rast kádrov pre poľnohospodárstvo v predstihu rozvoja poľnohospodárskej techniky a veľkovýrobnej technológie, potom v tomto pretvárajúcom sa procese má mimoriadny význam úzke spojenie poľnohospodárskych odborných škôl s praxou, a to tak pre uskutočnenie požiadaviek komunistickej výchovy, ako aj pre uplatnenie iniciatívy odborne zdatných pedagogických pracovníkov a ich zverencov pomáhať plniť vážnu celonárodnú úlohu.

V tejto otázke chcem prispieť niektorými skúsenosťami, ktoré sme nadobudli za uplynulé roky vo Východoslovenskom kraji na úrovni stredných poľnohospodárskych škôl a so skúsenosťami vysokých poľnohospodárskych škôl.

Už predo mnou súdruh Ťažký, predseda Východoslovenského KNV, ukázal na problémy poľnohospodárskych škôl z hľadiska ich ďalšieho rastu a úlohy vo Východoslovenskom kraji. Do roku 1970 má byť pre Východoslovenský kraj vyškolených 2543 odborníkov s vysokoškolským vzdelaním, 4072 odborníkov s úplným stredoškolským vzdelaním a popri nich treba ešte vyškoliť ročne okolo 4000 učňov pre potreby našich JRD a ŠM. Tieto čísla hovoria o tom, že pred našimi poľnohospodárskymi školami stoja vážne skúšky z hľadiska dôsledného zvládnutia tejto zodpovednej úlohy.

Pritom treba vidieť tú skutočnosť, že sme ešte nevytvorili potrebné morálne podmienky pre dobré plnenie úloh, o čom svedčí nesplnenie náborových úloh v tomto a predošlých rokoch. Nedosiahli sme to, aby rodičia plne pochopili spoločenský význam poľnohospodárskych škôl a docenili ich. Na tomto majú vinu i príslušní pracovníci, ktorí bezprostredne boli zodpovední za vybavenie poľnohospodárskych škôl, a to nielen z hľadiska učební a internátov, ktoré sú na nízkej úrovni, ale aj z hľadiska materiálneho vybavenia a vytvorenia takých hospodárstiev, na ktorých by sa dala uplatniť nová poľnohospodárska technika a technológia, aby sa tým stali vzorom pre okolité štátne majetky a jednotné roľnícke družstvá a takto vydobyli si patričnú autoritu a spoločenské uznanie.

Dovoľte mi uviesť jeden príklad, aký je pohľad u niektorých rodičov na naše poľnohospodárske školstvo. Stalo sa to minulého roku pri Levočských Lúkach, keď v pekný slnečný deň na kraji hradskej pri pastvinách zastavil Spartak, z ktorého vystúpila rodina, ktorá bola na ceste pokochať sa krásami prírody. Vedľa Spartaku na pastve traja 19-roční chlapci pásli mladý dobytok. Spomínaná rodina sa usalašila na kraji cesty a pozornosť detí upútal mladý dobytok, ktorý sa pásol blízko nich. Deti sa vypytovali svojich rodičov na rozličné veci, na ktoré im odpovedala hlava rodiny a medziiným pohrozila svojim deťom, ukazujúc na troch mládencov:,, Deti, ak sa nebudete dobre učiť, takto budete musieť dobytok pásť a budete len obyčajní pastieri. "

Zhodou okolností táto múdra rada otca vyvolala smiech u mládencov, lebo títo boli dobre učiaci sa treťoročiaci Veterinárnej fakulty z Košíc, ktorí v rámci spojenia školy so životom - to je na tejto veterinárnej fakulte veľmi dobre premyslené a uskutočňované - vykonávali svoju niekoľkomesačnú prax. V rámci tejto praxe pracujú a hospodária poslucháči veterinárnej fakulty na tomto spomínanom majetku a kým skončia štúdiá, zoznámia sa so všetkou problematikou komplexnej poľnohospodárskej výroby.

Popri týchto skúsenostiach súdruhovia na veterinárnej fakulte v rámci spojenia školy s praxou dosahujú aj ďalšie dobré výsledky. Tak napríklad starajú sa v rámci svojho školského veterinárneho obvodu o 9500 veľkých hospodárskych zvierat. Na úseku preventivity za minulý rok previedli 90 000 úkonov v družstvách a štátnych majetkoch. Vo svojom obvode dosiahli zníženie TBC o   12 % a vytýčili si úlohu do roku 1964 úplne ju zlikvidovať a sme presvedčení, že to aj dosiahnu, lebo bang už zlikvidovali v roku 1962. Ďalšie dobré výsledky dosiahli vo veterinárnej nemocnici, na úseku patronátnej činnosti v Štátnom majetku Barca a v pomoci družstevným školám práce, v školení veterinárnych lekárov, najmä však pri znižovaní nákazlivých ochorení domácich zvierat. Pritom sa súdruhovia z veterinárnej fakulty zúčastňujú i   na práci rôznych vedecko-technických rád a komisií tak po štátnej, vedeckej, ako aj podnikovovýrobnej línii, a to nielen vo Východoslovenskom kraji, ale aj mimo Východoslovenského kraja.

Podobne dobré skúsenosti sme získali u nás na východnom Slovensku z pomoci nitrianskej Vysokej školy poľnohospodárskej pri zvyšovaní hektárových výnosov vo výrobe obilnín, na ktorom má veľký podiel táto škola, ktorá pod vedením súdruha S p a l d o ň a  pomohla udomácniť na našich štátnych majetkoch a jednotných roľníckych družstvách nitratáciu.

V  porovnaní s týmito výsledkami naše učňovské školy a stredné poľnohospodárske školy napriek svojej bohatej činnosti nedosiahli ešte takú mieru, ako by to bolo želateľné. Na úseku spájania školy so životom vykazujú súdruhovia tiež veľa tisíc brigádnických hodín hlavne v špičkových a zberových prácach, pomáhajú v pestovaní istých plodín, najmä kukurice, pomáhajú pri výrobe siláže, kompostu, pri ošetrovaní dobytka, orezávaní stromkov a viníc, pri skúmaní klíčivosti osív, v príprave parenísk a pri ďalších osožných prácach.

Popri tomto i tu učitelia z týchto našich učňovských a strednotechnických škôl pomáhajú ako aktivisti okresných orgánov na JRD a ŠM riešiť problémy poľnohospodárskej výroby. Že to dobre robia, svedčí o tom tá skutočnosť, že teraz sedemnástich žiadajú do výrobných správ.

V  rámci prednáškovej činnosti v družstevných školách práce v domoch osvety a v rámci Spoločnosti pre šírenie politických a vedeckých poznatkov pomáhajú zvyšovať odbornú úroveň členov JRD. Napriek tomu sú to len čiastkové úlohy a problémy a naše poľnohospodárske školy musia ešte viac zmeniť a zlepšiť svoje spojenie s praxou na základe skúseností z vysokých škôl, aby sa aj oni mohli stať vzorom vo výrobe, a preto treba poľnohospodárskym školám hlavne zveriť konkrétne hospodárstva a konkrétne výrobné úlohy. Keby sme túto požiadavku nerešpektovali, vychovali by sme tisíce ľudí, ktorí by si zvykli v priebehu štúdií vždy pomáhať niekde, kde horí, ale neboli by to organizátori s vysokým pocitom zodpovednosti za zverené úlohy. I z pedagogických hľadísk je to veľmi dôležité.

V   súčasnom období vo Východoslovenskom kraji máme 15 stredných poľnohospodárskych technických škôl a jednu Lesnícku technickú školu s celkovým počtom 100 tried, v ktorých sa vyučuje 2823 žiakov. Pre výchovu pracovníkov s nižšou odbornou kvalifikáciou máme 13 poľnohospodárskych majstrovských škôl, kde študuje 519 poslucháčov.

Výchova základných pracovníkov pre poľnohospodárstvo sa uskutočňuje v 27 učňovských školách so 128 triedami, v ktorých je 2992 učňov. Z nich len 7 škôl má svoj majetok a jedno polesie. Spomínaných 11 stredných poľnohospodárskych škôl nemá svoje hospodárstvo. Na týchto školách i sama výuka je veľmi zložitá a nesystematická. Vozia poslucháčov do rozličných JRD, kde sa na nich pozerajú nedôverčivo a na ich prácu vždy sú pripomienky. Najviac nedôvery voči poslucháčom sa prejavuje z obavy, že sa zníži dojivosť, že porúchajú stroje, a rozmanité iné výhovorky sú zo strany členov JRD. Takýto prístup určite nemôže nadchnúť poslucháčov poľnohospodárskej školy a títo poslucháči nebudú môcť zodpovedne plniť svoje úlohy.

Prihováram sa za to, aby popri ONV a KNV i zo strany všetkých poslancov Slovenskej národnej rady, Komisie SNR pre školstvo a kultúru bola venovaná väčšia pozornosť vyriešeniu školských majetkov, ich vybaveniu patričným inventárom a hlavne prenášaniu dobrých skúseností z vysokých škôl na stredné, i v rámci stredných škôl, a to nielen v jednotlivých krajoch, ale aj na Slovensku, prípadne v celej našej vlasti, aby sa naše poľnohospodárske kádre mohli vychovávať na najvyššej úrovni, ktorú v súčasnom období máme, a takto aby mohli zodpovedne zasiahnuť do plnenia úloh vytýčených na XII. sjazde KSČ pre úsek poľnohospodárskej výroby. (Potlesk. )

Predseda Lenárt:

Ďakujem súdruhovi poslancovi Cholevovi a dávam slovo ďalšiemu rečníkovi súdruhovi akademikovi Andrejovi Sirackému.

Poslanec akademik Sirácky:

Vážené súdružky a súdruhovia poslanci,

dovoľte mi, aby som sa v súvise s prerokúvaním zprávy o doterajších výsledkoch a o ďalších úlohách pri prestavbe školstva na Slovensku zmienil o niektorých problémoch výchovy a výuky na našich školách, najmä na školách I. a II. cyklu. Ide hlavne o  to, ako tieto školy - v duchu základných dokumentov o spojení školy so životom a o komunistickej výchove - zaručujú kvalitu výchovy a výuky, a to jednak z hľadiska zaradenia absolventov do pracovného procesu a do spoločenského života, jednak ako pripravujú na požadovanej úrovni absolventov týchto škôl pre veľmi náročnú prácu na vysokých školách. Chcem poukázať i  na to, ako môžu pomôcť pri riešení tejto otázky, otázky rozpracovania všeobecnej teórie o výchove a výuke naše pedagogické a psychologické pracoviská na vysokých školách a v akadémii. Máme jednotný školský systém výchovy, a preto riešenie akejkoľvek čiastkovej úlohy je vždy spojené s riešením globálnym. Výchovný proces v školách chápeme ako súčasť nášho ekonomického a kultúrneho plánovania, pričom je dôležité, aby poslucháči popri špecializácii, ktorej sa im dostáva na rôznych stupňoch škôl,