osvojovali si aj potrebné vedomosti najmä z úseku kľúčových predmetov prírodných vied. Súčasťou výchovného a vyučovacieho procesu nie je len príprava žiakov, ale aj úsilie o zvýšenie kvalifikácie učiteľov, a to tak, aby sa vo svojej práci pozdvihli na žiadúcu úroveň ideovo-politickú, odbornú a pedagogicko-psychologickú.

Od vydania straníckych dokumentov o úzkom spojení školy so životom a o zvýšení úrovne komunistickej výchovy sa mnoho vykonalo aj na úseku výchovy a vzdelania. Aj v uznesení XII. sjazdu KSČ sa zdôrazňuje potreba zvyšovať ideologickú a odbornú úroveň pracujúcich ako závažná úloha rozvoja socialistickej spoločnosti. Máme vytvoriť objektívne podmienky, aby všetka mládež školského veku získala úplné stredoškolské vzdelanie a spolu s vysokoškolskými kádrami mohla plniť náročné úlohy nášho hospodárskeho a kultúrneho rozvoja.

Na úseku komunistickej výchovy pracujúcich, v príprave kvalifikovaných kádrov, v riešení mnohých otázok všeobecnovzdelávacej školy, v prestavbe jej vnútornej náplne, v učebných osnovách, plánoch a učebniciach dosiahli sa už dobré výsledky. Ale to všetko nestačí. Hľadajú sa nové formy a metódy výchovy a výuky. Je potrebné, aby sa naša školská prax opierala o teóriu, ktorá má byť pred ňou v predstihu. Treba odstrániť tradične, zastarané metódy z procesu výuky, ako je napríklad čistý prakticizmus, empirizmus a formalizmus. Má prestať podceňovanie metód exaktného, experimentálneho a sociologického prieskumu. Rýchle rastúci rozsah poznatkov o prírode a spoločnosti núti vedcov a pedagógov, aby sa hľadali najefektnejšie moderné metódy a prostriedky, ako najlepšie uspôsobiť žiakov pre osvojenie si potrebných vedomostí a návykov pracovného procesu. Nejde len o zaraďovanie žiakov do dielní, laboratórií, do práce na pokusných poliach a pod. Súčasťou výchovného procesu má byť i používanie nových metód a technických prostriedkov (matematickej logiky, štatistických metód, kybernetiky, teórie informácií, televízie, filmu atď. ), aby sa podstatne skvalitnila práca na školách, aby bola efektívnejšia a lepšie zladená s potrebami spoločnosti a aby rozvíjala harmonicky všetky vlastnosti žiakov. Dnes kladieme základy takej školskej sústavy, aby žiaci, ktorí študujú, pracovali súčasne v nejakom výrobnom odvetví, a zasa pracujúci vo výrobe, v hospodárstve mali možnosť si zvyšovať kvalifikáciu a všeobecné vzdelanie. Preto sa má napríklad ešte intenzívnejšie rozvíjať štúdium pri zamestnaní aj na školách II. cyklu. Obrovské úlohy v hospodárstve a kultúre zvládneme len tak, keď budeme na výške doby, na svetovej úrovni vedy a techniky a keď, pokiaľ ide o potreby nášho spoločenského pokroku, budeme mať kvalifikované kádre so stredoškolským a najmä vysokoškolským vzdelaním. Výchova a výuka kvalifikovaných kádrov pre našu spoločnosť nie je len vecou škôl, učiteľov a školskej správy. Vytýčené úlohy v plnej miere splníme len vtedy, keď o výchovu a výuku kvalifikovaných kádrov sa budú starať aj výrobné zariadenia, podniky, štátne majetky, jednotné roľnícke družstvá a spoločenské organizácie. Výchova sa dnes stáva viacej ako kedykoľvek vecou celej našej spoločnosti. Máme dobrý nástup a právom možno predpokladať, že už teraz zabezpečujeme podmienky na realizáciu 10. bodu uznesení XII. sjazdu KSČ: ďalej skvalitňovať základné deväťročné školské vzdelanie, dosiahnuť, aby postupne každý získal úplné stredoškolské vzdelanie a pre naše národné hospodárstvo zabezpečiť potrebný počet kvalifikovaných pracovníkov so stredoškolským, odborným a vysokoškolským vzdelaním.

Prestavba našej školy, jej spojenie so životom, so spoločenskou praxou je, prirodzene, dlhý proces, ktorý prináša so sebou rôzne ťažkosti i dosiaľ neriešené problémy. Nechcem tu hovoriť všeobecne o tom, ako sa na niektorých školách otázka spojenia školy so životom, výuky s praxou riešila dogmaticky, formalisticky a neefektívne so zreteľom i na teóriu, i na prax. Dotýkam sa tejto otázky len v súvislosti s výukou na všeobecnovzdelávacích školách. Treba otvorene povedať, že nemáme dosiaľ jasne rozpracovanú otázku všeobecného, polytechnického a odborného vzdelávania. Spomenuté tri zložky majú tvoriť celok už v základnej deväťročnej škole. Odborné vedomosti si žiaci získavajú v pomerne dostatočnej miere. V práci v dielni alebo v poľnohospodárskom závode nadobudnú potrebnú kvalifikáciu. Tri roky pracujú pod odborným vedením majstra alebo učiteľa, oboznamujú sa so životom, s hospodárstvom a so štruktúrou spoločenského života v závode. Oboznámia sa tu - okrem úzkej špecializácie - aj so základnými princípmi modernej výroby. No v malej miere sa im dostávajú vedomosti všeobecné.

Tradičná všeobecnovzdelávacia škola humanistického a historického rázu sa mení na školu dnešnú, modernú, socialistickú, kde sa mnoho miesta venuje prírodným a technickým vedám. A tu práve vznikajú problémy a ťažkosti. Nepodarilo sa dosiaľ v žiadúcej miere vyriešiť otázku obsahu výuky (vhodný výber z obrovského množstva poznatkov vedy a techniky). Ide napríklad o to, aby odborníci-matematici rozpracovali otázku náplne i metódy osvojovania si matematických vedomostí. Skúsenosti na sovietskych školách ukazujú, že je možné napríklad zredukovať látku z aritmetiky a geometrie, skôr možno začať s výukou algebry a trigonometrie. Deti treba zavčasu naučiť pracovať na počítacích strojoch, naučiť ich používať logaritmické, štatistické tabuľky, písať na stroji atď. Už v tomto vnímavom veku si majú osvojovať kultúru, techniku a metódy duševnej práce. Historickú látku z jednotlivých predmetov treba redukovať na potrebnú mieru a treba sa orientovať na súčasný stav vedy, techniky a kultúry. To platí o fyzike, chémii, biológii, ale aj o matematike. Sú napríklad časti učiva, ktoré sa podávajú v matematike na úrovni klasickej matematiky XVII. storočia, z fyziky XVIII. storočia a literárnej histórie XIX. storočia. To všetko znamená, že naša výuka nejde s tempom narastania nových vedeckých poznatkov, že je v nej mnoho nepotrebného balastu, ktorý zbytočne zaťažuje mechanickú pamäť žiakov. Rýchle tempo nášho života, požiadavky modernej doby žiadajú urobiť výber učebnej látky z hľadiska potrieb rozvoja socialistickej a komunistickej spoločnosti. K tomu možno dodať, i z hľadiska fyzických a psychických možností ľudského organizmu. To sú závažné problémy, pred ktorými stoja naši školskí pedagogickí a vedeckí pracovníci. S rastom vedeckých poznatkov súvisí i rozrastanie rôznych foriem, zložiek a inštitúcií spoločenských, hospodárskych, kultúrnych, technických, vedeckých. Vzniká tu jav, ktorý sa označuje ako inštitucionalizácia života. Inštitúcie a organizácie sú nevyhnutnou formou, cez ktorú sa vychovávajú a pracovne i charakterove uspôsobujú ľudia. Ale tomuto cieľu prestávajú inštitúcie slúžiť, keď sa stávajú samy sebe cieľom. To je absolutizácia formy na úkor obsahu, prejav formalizmu, jav v podstate cudzí vysokým cieľom komunistickej spoločnosti a výchovy. Naša pedagogická teória musí tieto otázky rozpracovať na vysokej úrovni vedy. Pre zvládnutie zložitých spoločenských problémov a pre racionálne získavanie súčasných vedeckých poznatkov musí sa nájsť i primeraná moderná forma. Musia sa preto vo výchovnej teórii rozpracovať najúčinnejšie formy regulovania pracovných procesov používaním kybernetiky a iných technických pomôcok. Regulovanie výchovného procesu a osvojovanie si poznatkov na vyššej vedeckej úrovni stáva sa nevyhnutným najmä so zreteľom na budúcu vysoko organizovanú, automatizovanú výrobu.

To sú všetko otázky, s ktorými sa školy všetkých stupňov, i naše pedagogické pracoviská budú musieť vyrovnať. Vyrovnať sa však komplexne, v úzkom spojení teórie s praxou. Pedagogická teória musí mať svoje pokusné pole - experimentálne školy, kde sa vyskúšajú a preveria rôzne pracovné teórie a hypotézy. Tu okrem používania moderných technických prostriedkov (kybernetika, televízia, film, rôzne audiovizuálne pomôcky) majú byť vo výuke obsiahnuté súčasné poznatky z rôznych vied (prírodné vedy, technické vedy, psychológia, pedagogika). V praxi sa tu môže preveriť teória výuky ako základnej formy komunistickej výchovy. V nej proces regulovania vedomostí musí obsahovať jasne premyslený cieľ, obsah, program, ale súčasne musí v sebe zahrňovať aj metódy a cesty vedúce k cieľu. Získame takto vedecky rozpracovaný profil žiaka a model výuky s metódou programovania učebnej látky za pomoci moderných učiacich strojov. Efektívnosť týchto metód treba vyskúšať najprv na experimentálnych školách, o ktorých hovoril aj súdruh povereník dr. L ú č a n. Tých môže byť spočiatku len niekoľko, neskôr treba ich sieť rozširovať a rozvíjať nielen na školách I. a II. cyklu, ale všade tam, kde budú na to objektívne podmienky. Pravda, experimentálne školy nemôžu byť samoúčelné. V nich dosiahnuté výsledky treba potom prenášať do všetkých škôl.

Na experimentálnych školách potrebné by bolo - podľa mojej mienky - vedecky preveriť otázku miery a proporcií odborných a všeobecnovzdelávacích poznatkov. Vieme, že po reforme školy v roku 1959 sa zo strany rodičov všeobecnovzdelávacia škola podceňovala a dávala sa prednosť odbornej škole. Rodičia uvažovali tak, že ich dieťa skôr skončí, začne zarábať, a ak bude nadané a bude chcieť, môže ísť ešte aj na vysokú školu. Takto sa podceňovalo všeobecné, koniec-koncov teoretické vzdelanie, bez ktorého nie je možný podstatný pokrok ani vo výrobe, technológii, technike. Preto sa stáva, že nemáme dosť primerane pripravených kandidátov do prvých ročníkov vysokých škôl. A predsa, všeobecnovzdelávacia škola je vlastnou základňou pre štúdium na vysokých školách. Pre nedostatok týchto škôl sa prijímajú aj absolventi odborných škôl, hoci je známe, že pre náročnejšie štúdium (technika, matematicko-fyzikálne predmety) sa lepšie hodia žiaci zo všeobecnovzdelávacích škôl. Preto je správne rozširovať sieť všeobecnovzdelávacích škôl, kde je viac teoretických predmetov, skvalitňovať ich prácu a pripravovať žiakov na štúdium, kde sa už vyžadujú predbežné teoretické vedomosti. Ide o to, aby sme zabezpečili výber, a nie nábor poslucháčov na vysoké školy, tak ako o tom hovoril vo svojej zpráve aj súdruh povereník dr. L ú č a n. Je potrebné, aby žiaci na stredných školách okrem povinnej praxe nadobudli aj predpoklady pre náročnú prácu na vysokých školách.

Súdružky a súdruhovia poslanci, dovoľte, aby som povedal ešte niekoľko slov o učiteľoch, ktorí pracujú na školách I. a II. cyklu. Na nich pôsobia vo väčšine učitelia, ktorí chápu správne svoje pedagogické, ale aj spoločensko-politické úlohy. Na poli výchovy a prevýchovy učiteľov sa dosť urobilo. No nešlo to tiež bez chýb a ťažkostí. Veľmi často sme menili sústavu učiteľských prípraviek (a túto chybu sústavne opakujeme a máloktorú školskú reformu dovedieme až do konca), a preto je prirodzené, že na našich školách máme učiteľov rozličných kvalifikácií. Vo vyšších ročníkoch základnej školy máme učiteľov so starou aprobáciou, s diplomom bývalej Pedagogickej fakulty, z vyšších pedagogických škôl, z pedagogických inštitútov starých a z pedagogických inštitútov nových. A nielen to. Máme aj značný počet nekvalifikovaných učiteľov. V referáte súdruha povereníka sa uvádza, že nekvalifikovanosť v 6. až 9. ročníku je až 48 9 %. Situáciu zhoršuje aj to, že i kvalifikovaní učitelia sú - z rôznych príčin - zle rozmiestení (na niektorej škole aj traja matematici, inde ani jeden). - Dnes, možno povedať, situácia sa lepší. V posledných rokoch sa pomery na pedagogických inštitútoch konsolidujú. Počet poslucháčov pomaly síce, ale rastie, učiteľské sily zvyšujú svoju kvalifikáciu a výchovný proces - z odbornej, ideovo-politickej a psychologicko-pedagogickej stránky - sa skvalitňuje. V súvise s týmto len malá pripomienka: ako-tak je dnes vyriešená otázka prípravy učiteľov pre všeobecnovzdelávacie predmety na učiteľských fakultách univerzít, ale nie je vyriešená otázka prípravy učiteľov pre odborné predmety (strojárstvo, elektrotechnika, ekonomické disciplíny). Prvé kroky sa síce aj tu už urobili na Slovenskej vysokej škole technickej a na Vysokej škole ekonomickej v Bratislave (zriadili sa tam katedry pedagogiky). To je však málo. Treba sa postarať o to, aby všetci učitelia odborných predmetov mali potrebné vedomosti z pedagogiky a psychológie. Majstrovstvo učiteľov sa neprejavuje len v solídnom ovládaní učiva, ale aj v jeho primeranom a pedagogicky účinnom podaní. Je preto nevyhnutné tento problém riešiť nielen na niekoľkých školách, ale aj v celoštátnom meradle.

Dovoľte mi záverom poukázať, vážene súdružky a súdruhovia, ešte na jednu dôležitú vec. Je to otázka rozvoja pedagogickej teórie a psychológie pre skvalitnenie výuky a výchovy na školách I. a II. cyklu. Aj tu musíme mať istý predstih teórie pred potrebami praxe. Na našich výskumných pracoviskách, na pedagogických katedrách vysokých škôl mali by sa hlboko rozpracovať otázky pedagogickej teórie a experimentu, náplne a výberu učiva, pracovnej hypotézy a moderných metód škôl I. a II. cyklu. Riešenie nejedného problému výuky a výchovy vyžaduje si použitie komplexnej metódy a spoluprácu odborníkov, pedagógov, psychológov, pediatrov, fyziológov, filozofov a hygienikov. Záleží nám predsa na tom, aby z našich škôl vyšli nielen dobrí odborníci, ale aj ľudia nevšedných charakterových vlastností, pevní a nekolísaví, ľudia, ktorí len v komunizme chcú a môžu žiť.

Medzi závažné a základné teoretické otázky, ktoré treba na úrovni súčasnej vedy rozpracovať, je napríklad ujasnenie si správnych proporcií medzi vedami o prírode (majú priam vplyv na výrobu) a medzi vedami, ktoré sa zapodievajú problematikou človeka a spoločnosti. Jedine syntéza spočívajúca v správnych proporciách rozvoja vied môže poskytnúť spoľahlivú bázu pre rozpracovanie všeobecnej teórie výchovy a vzdelávania pracujúcich našej socialistickej spoločnosti.

Veľmi závažnou otázkou je aj výber učiva z obrovsky sa rozrastajúcich poznatkov vied o prírode a spoločnosti. Treba tu prekonať balast historicizmu, neplodné a mechanické hromadenie historických, chronologických a štatistických dát. Veď kapacita ľudského mozgu a myslenia má určitú hranicu. Vedomosti, rôzne organizačné formy a inštitúcie rastú, a preto rozpor medzi relatívne obmedzeným rozumovým potenciálom a neprestajne rastúcimi poznatkami musí sa prekonať - najmä na úseku zmechanizovaného intelektuálneho procesu - modernou technikou (kybernetika, učiace stroje, programovanie učiva). Základné teoretické vedomosti z matematiky, fyziky, chémie, biológie atď. treba deťom podávať na úrovni súčasnej vedy a techniky. Sú tu ďalšie otázky, ktoré treba riešiť, ako je napríklad organizácia pracovného režimu, otázka preorganizácie života učiteľov a žiakov, rozvíjanie iniciatívy a fantázie žiakov, otázka optimálneho (a nie rušivého) zasahovania mimoškolských činiteľov do výchovného a učebného procesu, otázka, ktorú tu súdruh poslanec D é n e š nadhodil atď.

Uvedené a ďalšie otázky treba rozpracovať na vysokej úrovni pedagogickej a psychologickej teórie a metódy. Túto úlohu môže splniť len pracovisko, ktoré nebude zaťažené úlohami praktickými, organizátorskými, operatívnymi. Oprávnené je preto úsilie školských pracovníkov, pedagógov i vedcov príbuzných disciplín, keď sa dožadujú zriadenia akademického pracoviska pre problémy výchovy a výuky. Takýmto pracoviskom by mohol byť Pedagogický kabinet Slovenskej akadémie vied, ktorý by mal byť zriadený najneskoršie začiatkom budúceho roku.

Problémy výchovy a vzdelania našej mládeže, našich pracujúcich sú vecou celej našej spoločnosti. Je to problém nielen školský a vedecký, ale aj celospoločenský a politický. Jeho správne riešenie nemalou mierou prispeje k ďalšiemu rozvoju našej spoločnosti, nášho hospodárstva a kultúry. (Potlesk. )

Predseda Lenárt:

Ďakujem súdruhovi akademikovi Siráckemu za prejav.

Súdružky a súdruhovia poslanci, hlási sa ešte niekto do rozpravy?

Súdruh poslanec I v a n č o. Dávam mu slovo. Poslanec MUDr. Ivančo:

Vážené súdružky a súdruhovia!

Pre výchovný a vyučovací proces v celom našom školstve, teda aj na stredných zdravotníckych školách a pre celý systém ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov je v súčasnom období naďalej najdôležitejšia úloha uviesť do života zásady vyplývajúce z uznesenia ÚV KSČ o úzkom spojení školy so životom.

So zásadami a úlohami uvedeného uznesenia zaoberali sme sa aj na zasadaní Komisie SNR pre zdravotníctvo. Dovoľte mi, aby som vás v krátkosti zoznámil s niektorými výsledkami a úlohami, ktoré nás na tomto úseku ešte čakajú. Zásada úzkeho spojenia stredných zdravotníckych škôl so životom je vyjadrená už i tým, že sú organizačne začlenené do ústavov národného zdravia. Týmto organizačným opatrením sa zvýšila zodpovednosť príslušných ústavov národného zdravia za výchovu žiakov zdravotníckych škôl.

Takmer trojročné skúsenosti z riadenia stredných zdravotníckych škôl, ako aj skúsenosti z riadenia škôl II. cyklu v rezorte školstva nasvedčujú, že riadenie stredných zdravotníckych škôl z krajskej úrovne umožňuje dosiahnuť jednotu výchovného a vyučovacieho procesu. Odborný dozor na stredných zdravotníckych školách zabezpečujú krajskí odborní inšpektori s aktívmi príslušných odborníkov. Tento systém odborného dozoru na stredných zdravotníckych školách sa v podstate osvedčil. Problémom však ostáva stabilizácia krajských odborných inšpektorov, ako aj na stredných zdravotníckych školách zistené nedostatky vo vykonávaní školského dozoru nad všeobecnovzdelávacími predmetmi zo strany inšpektorov.

Prudkým rozmachom školstva v našej socialistickej spoločnosti aj v zdravotníctve zaznamenávame nebývalý rozvoj vo výchove stredných zdravotníckych pracovníkov. Kým v roku 1953 skončilo strednú zdravotnícku školu 683 absolventov, zatiaľ v roku 1963 skončí ju už 1725 absolventov a v ďalších rokoch až do roku 1980 skončí strednú zdravotnícku školu každý rok priemerne okolo 2500 absolventov.

V posledných rokoch podstatne sa rozšírilo aj štúdium pracujúcich popri zamestnaní na tomto úseku školstva. V roku 1956 v rôznych formách študovalo 954 stredných zdravotníckych pracovníkov, zatiaľ čo v roku 1963 už 1724 stredných zdravotníckych pracovníkov. Komisia SNR pre zdravotníctvo zdôraznila význam ďalšieho skvalitňovania a rozširovania štúdia pracujúcich popri zamestnaní. Z jej iniciatívy sa toto štúdium rozšírilo aj na pracujúcich mimo zdravotníctva. Ide najmä o ženy z domácnosti a o dobrovoľných pracovníkov Československého Červeného kríža. Očakávame, že rozšírené štúdium popri zamestnaní pomôže nám rýchlejšie zlepšiť kvalifikovanosť stredného zdravotníckeho personálu na Slovensku.

Prudký rast stredných zdravotníckych škôl priniesol však so sebou aj rozličné ťažkosti, najmä v priestorovom a materiálovom vybavení. S rozvojom siete zdravotníckych zariadení nerástla v potrebnej miere sieť škôl. Preto dnes na väčšine škôl je dvojsmenné vyučovanie, čo sa nakoniec nepriaznivo odráža aj v kvalite výučby a výchovy. Takýto stav je najmä vo Východoslovenskom a Stredoslovenskom kraji. Situácia sa zlepší vybudovaním dvoch nových škôl vo Východoslovenskom a jednej v Stredoslovenskom kraji. Bude však potrebné vybudovať ich čo najrýchlejšie, aby sa zvýšené nároky na stredné zdravotnícke kádre čo najskôr saturovali.

Obsah výchovného a vyučovacieho procesu na stredných zdravotníckych školách je určený cieľom vychovať stredného zdravotníckeho pracovníka takých odborných vedomostí, morálnych kvalít, kultúrneho rozhľadu a ideologickej vyspelosti, ktorý bude odborným poradcom pracujúcich pri vytváraní zdravého životného a pracovného prostredia. Pre splnenie tohto cieľa treba zabezpečiť vyššie všeobecné vzdelanie absolventov stredných zdravotníckych škôl, prehĺbiť ideovopolitickú výchovu, ešte viac zamerať odbornú teoretickú i praktickú výchovu na budúcu prácu stredných zdravotníckych pracovníkov nielen na úseku liečebnopreventívnej starostlivosti, ale aj vo výchovnej práci.

Ako sa v súčasnosti zabezpečuje obsah výchovného procesu na stredných zdravotníckych školách? Všeobecnému vzdelaniu sa venuje asi 40 % celého výchovného procesu. Tento rozsah sa zhoduje s rozsahom všeobecného vzdelania na ostatných stredných odborných školách.

Zaviedli sa nové učebné plány pre nepovinné predmety, napríklad športové hry, estetickú výchovu a vyučovanie cudzích jazykov, ktoré je veľmi dôležité v tejto etape, keď sa na naše zdravotníctvo kladú zvýšené úlohy, pokiaľ sa týka vysielania zdravotníckych expertov na pomoc menej vyvinutým krajinám. Z tohto hľadiska bude potrebné i v budúcnosti naďalej prehlbovať u stredného zdravotníckeho personálu štúdium cudzích jazykov - španielského, francúzskeho i anglického. Zaviedol sa nový predmet občianska výchova a výrobná práca, ktorý prehlbuje predovšetkým výchovu k vedeckému svetovému názoru, estetickú výchovu u žiakov, pomáha k výchove uvedomelej účasti na budovateľskej práci, na politickom a kultúrnom živote nášho ľudu. Výrobná práca na zdravotníckych školách prináša tiež dobré výsledky. Prehlbuje tvorivú technickú fantáziu a vnáša do práce komunistický vzťah k práci a spoločnému vlastníctvu. Skúsenosti z práce vo výrobe pomáhajú tiež rozvoju súťaže Technickej tvorivosti mládeže na týchto školách. Žiaci o svojej práci viac premýšľajú, viac si všímajú nedostatky - napríklad nedostatočnú mechanizáciu práce v zdravotníckych zariadeniach. Podľa získaných skúseností v organizácii a mechanizácii práce v závode hľadajú technické riešenie, ktoré často za pomoci závodu aj v istej miere realizujú.

Bude však potrebné zlepšiť výchovné využitie pracovnej výchovy žiakov v zdravotníckych zariadeniach. To si vyžiada urýchlené pedagogické preškolenie tých zamestnancov, ktorí sa zúčastňujú na výchove žiakov. Odbornú výchovu bude treba skvalitniť a prehĺbiť zo stránky teoretickej i praktickej. Treba vytvoriť predpoklady pre pochopenie prevencie vo všetkých odboroch u stredných zdravotníckych pracovníkov vychovávaných na zdravotníckych školách.

Obsahová zmena výučby teórie i praktického výcviku predpokladá, aby sa prevencia upevnila vo vedomí žiakov ako najúčinnejšia metóda a nástroj zdravotníckej práce. Možno povedať, že v niektorých odborných disciplínach už k tomuto prehĺbeniu teoretickej a praktickej výučby došlo. Napríklad v hygiene, v epidemiológii a v mikrobiológii. Zdravotnícka osveta preniká výučbu vo všetkých odborných predmetoch. Zabraňuje formálnemu prístupu žiakov k zdravotníckej osvete a odstraňuje jej podceňovanie v každodennej práci.

Po organizačnom zapojení stredných zdravotníckych škôl na ústavy národného zdravia utvorili sa už v jednotlivých krajoch takmer vzorové školské stanice. Tu metódy práce celého kolektívu zodpovedajú požiadavkám socialistickej starostlivosti o človeka a žiaci majú v pracovníkoch jednotlivých oddelení v prevažnej miere dobré príklady pre svoju budúcu prácu. Ak chceme uskutočniť prestavbu výchovného a vyučovacieho procesu na týchto školách, musíme na túto úroveň pozdvihnúť predovšetkým všetky školské stanice. Iba vtedy, ak budú mať žiaci stredných zdravotníckych škôl po celý čas svojho štúdia možnosť pozorovať a overovať si dokonalú starostlivosť o človeku, upevní sa v nich zručnosť a návyky dokonalej práce i morálka, ktorú si prinesú so sebou na svoje budúce pracoviská.

Praktický výcvik sa v nových učebných plánoch prehlbuje a sústreďuje do väčších súvislých celkov. Dôraz sa teraz kladie na aktívne preventívne metódy práce, ako je návštevná služba v rodinách, prehliadky dielní, pracovísk v závode z hľadiska bezpečnosti práce a hygieny, zdravotnícka osvetová činnosť v rodinách a na pracoviskách, práca s aktívom Československého Červeného kríža v obvode, závode, účasť na rokovaniach rôznych komisií, účasť na preventívnych prehliadkach a pod. Sústredenie praktického výcviku v obvodoch a závodoch umožňuje žiakom zoznámiť sa s rytmom práce a šírkou zdravotníckej problematiky v obvode a závode a odstrániť zlé skúsenosti z minulosti, kedy žiaci pracovali len v ordinácii, a to zväčša v zdravotníckej dokumentácii, čím si často do svojho života, do ďalšej práce priniesli mnoho zlých administratívnych návykov a byrokratický, málo zdravotnícky pohľad na náplň vlastnej práce. Dôsledné presadzovanie zásad výchovného a vyučovacieho procesu do života závisí od učiteľov, lekárov i od všetkých pracovníkov týchto zdravotníckych zariadení.

V ďalšej etape revolučnej prestavby aj na úseku zdravotníckeho školstva bude potrebné znovu prehodnotiť doterajšie výsledky v riadiacej a výchovnej činnosti. Bude potrebné odstrániť nežiadúci a nezdravý jav, ktorý ešte existuje u absolventov zdravotníckych škôl, končiacich túto školu i s vyznamenaním, ktorí v porovnaní s absolventami všeobecnej vetvy ukazujú menšiu erudíciu v odbornom i všeobecnom vzdelaní. To rozhodne neprispieva ešte v dostatočnej miere k dobrému menu vyučovacieho procesu. Treba analyzovať, v čom sú príčiny rozdielnej všeobecnej erudície absolventov zdravotníckej školy a ostatných škôl, či v učebných osnovách, alebo v úrovni pedagogického procesu na zdravotníckych školách.

Bude treba zlepšiť spoluprácu odborov zdravotníctva a odborov školstva a kultúry národných výborov a spoločnými silami vytvárať predpoklady pre prehĺbenie výchovy našej mládeže a pre prípravu na náročné úlohy komunistickej spoločnosti. (Potlesk. )

Predseda Lenárt:

Ďakujem MUDr. Ivanovičovi za prejav.

Ďalší sa prihlásil poslanec Ján P a ň k o.

Dávam mu slovo.                                  

Poslanec Paňko:

Vážená Slovenská národná rada, súdružky a súdruhovia!

Súdruh povereník dr. L ú č a n vo svojej zpráve kriticky poukázal na rad nedostatkov, ktoré sa bezprostredne dotýkajú aj nášho Humenského okresu. Preto i ja chcem vo svojom diskusnom príspevku hovoriť, ako sa plnia uznesenia ÚV KSČ o úzkom spojení školy so životom a o ďalšom rozvoji výchovy a vzdelania v mojom volebnom obvode a v okrese Humenné.

Obsahová prestavba na základných deväťročných školách zaznamenáva stúpajúcu tendenciu. Prejavuje sa to jednak v postupnom prechádzaní na nové učebné osnovy, ako aj v osvojovaní si nového štýlu práce zo strany riaditeľov a učiteľov. Pracuje sa plánovitejšie, cieľavedomejšie, náplň práce škôl v dostatočnej miere rešpektuje miestne podmienky, individuálne schopnosti a skúsenosti žiakov. Zásada spojenia školy so životom, rozpracovaná v uznesení ÚV KSČ, sa vo väčšine škôl dôsledne realizuje. Treba povedať, že dôslednejšie sa využíva pomoc spoločenských organizácií školám. Účinná je pomoc najmä združení rodičov a priateľov školy tam, kde sa v činnosti týchto organizácií uplatňujú nové smernice. Dobre si v tomto smere počínajú výbory združení rodičov a priateľov školy pri základnej deväťročnej škole v, Humennom, Kamenici, Ubli, v Starine, Snine a na mnohých ďalších školách. Napriek tomu, že mnohé školy dosiahli na tomto úseku pomerne dobré výsledky, predsa je veľa škôl, najmä dedinských, ktorým školské a kultúrne komisie miestnych národných výborov neposkytujú dostatočnú pomoc.

V súlade s princípom úzkeho spojenia školy so životom veľkú úlohu má pracovná výchova. Ručné práce, ktoré sa vyučujú v základných deväťročných školách nadobúdajú stále väčší význam pri rozvoji zručnosti žiakov a pri pestovaní lásky k fyzickej práci. Zlepšenie sme zaznamenali aj vo vyučovaní na školských pozemkoch a dielňach. Hlavným nedostatkom pri vyučovaní v dielňach je obmedzená možnosť vyrábať užitočné predmety pre nedostatok základných materiálov, ako aj prostriedkov pre dielne.

Z hľadiska úloh celoštátne sledovaných treba povedať, že vo vyučovaní matematiky sa nedosiahla na mnohých školách žiadúca úroveň. Príčiny spočívajú v nedostatku kvalifikovaných učiteľov a v nedostatočnom uplatňovaní nových foriem a metód práce najmä v 1. -5. ročníkoch. Vedomosti žiakov sú ešte často formálne. Žiaci ich nevedia prakticky uplatniť. V ostatných predmetoch prírodných vied je situácia podobná. Slabé vybavenie kabinetov obmedzuje možnosť praktického výcviku žiakov, vykonávanie laboratórnych prác a pod. Závažným nedostatkom vo vyučovaní predmetov prírodných vied je aj nedôsledné uplatňovanie výchovy s hlavným zameraním na výchovu žiakov k materialistickému svetonázoru. Napriek tomu, že mnohé partie učiva poskytujú dobrú príležitosť výchovného pôsobenia, mnohí učitelia zostávajú pri konštatovaní faktov bez náležitého rozboru daných skutočností a nevyvádzajú z učiva správny výchovný záver.

Úroveň jazykového vyučovania na školách sa postupne zlepšuje. Prejavuje sa to najmä v zlepšovaní vedomostí žiakov ukrajinských škôl v jazyku ukrajinskom a taktiež v lepšej úrovni vedomostí žiakov slovenských škôl v jazyku ruskom.

Aj keď sa riadiaca a kontrolná činnosť riaditeľov škôl v podstate zlepšila, nedostatočne sa dosiaľ uplatňuje kontrola vyučovania predmetov prírodných vied. Na základe previerok sa zistilo, že hospitačná činnosť riaditeľov škôl sa zväčša sústreďuje na spoločenskovedné predmety a na jazyky. Vo výchovnej práci s mládežou sa ešte stále prejavujú nedostatky, ktoré vyplývajú z nízkej úrovne výchovnej práce školy ako rozhodujúceho činiteľa. Na mnohých školách sa nedoceňuje výchovná funkcia vyučovania a nevytvárajú sa dosť cieľavedome podmienky pre organické spojenie vzdelávacej a výchovnej práce školy.

Aj podiel verejnosti na výchove žiakov je ešte stále nedostatočný. Tieto nedostatky sa prejavujú najmä pri nábore žiakov do najdôležitejších odvetví národného hospodárstva - poľnohospodárstva, baníctva a hutníctva. Na tomto úseku ani zďaleka nesplnili plánované úlohy Základná deväťročná škola v Humennom a Stredná všeobecnovzdelávacia škola v Medzilaborciach. Avšak máme aj také školy, ktoré úlohy na tomto úseku nielen splnili, ale aj prekročili, ako Základná deväťročná škola v Košarovciach a v Kamenici nad Cirokou.