súčinnosti oboch týchto orgánov osnova v § 4 spoluprácu týchto orgánov konkretizuje.
Ustanovenia § 5 a 6 osnovy obsahujú potrebné organizačné opatrenia týkajúce sa Slovenskej komisie pre investičnú výstavbu, jej funkcionárov, členov, ako aj výkonného aparátu komisie. V podstate budú tu platiť predpisy zákona SNR č. 113/1960 Zb. o rokovacom a pracovnom poriadku Slovenskej národnej rady, pokiaľ z týchto ustanovení nevyplývajú odchýlky (§ 7 ods. 2 osnovy). Odchýlky od rokovacieho a pracovného poriadku Slovenskej národnej rady vyplývajú najmä z osobitného charakteru úloh Slovenskej komisie pre investičnú výstavbu, ktoré si vyžadujú čiastočne odchylné zloženie komisie od ostatných komisií Slovenskej národnej rady, možnosť priamo ukladať opatrenia krajským národným výborom, organizáciám a podnikom z poverenia Slovenskej národnej rady alebo Štátnej komisie pre investičnú výstavbu v oblasti zabezpečenia prípravy a realizácie investičnej výstavby a územného plánovania na Slovensku.
Vzhľadom na zriadenie Slovenskej komisie pre investičnú výstavbu treba zmeniť názov Komisie a odboru Slovenskej národnej rady pre výstavbu na Odbor a Komisiu Slovenskej národnej rady pre stavebníctvo. Týmto ustanovením sa vykonáva súčasne aj nepriama novelizácia § 16 a § 47 zákona SNR č. 113/1960 Zb. o rokovacom a pracovnom poriadku Slovenskej národnej rady.
Podľa čl. 78 ods. 1 Ústavy na zriadenie Slovenskej komisie pre investičnú výstavbu, ako iniciatívneho, kontrolného a výkonného orgánu Slovenskej národnej rady je povolaná Slovenská národná rada. Zákonným opatrením č. 62/1963 Zb. bolo uložené Slovenskej národnej rade zriadiť zákonom Slovenskej národnej rady útvar pre koordinovanie a zabezpečovanie úloh Štátnej komisie pre investičnú výstavbu. Z rozboru osnovy ako celku i jej jednotlivých ustanovení vyplýva, že osnova je v súlade s celoštátnym zákonodarstvom. Osnova splňuje tiež dané odborné a politické požiadavky, a preto úpravu úloh, pôsobnosti, vnútornej organizácie a členstva Slovenskej komisie pre investičnú výstavbu treba pokladať za správnu.
Navrhujem, vážené súdružky poslankyne a súdruhovia poslanci, aby Slovenská národná rada vyjadrila súhlas s navrhovaným zákonom Slovenskej národnej rady o Slovenskej komisii pre investičnú výstavbu v znení, v akom ho Predsedníctvo Slovenskej národnej rady predkladá na schválenie.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda Chudík:
Ďakujem súdruhovi poslancovi Futejovi za zprávu k návrhu zákona Slovenskej národnej rady o Slovenskej komisii pre investičnú výstavbu.
Nasleduje rozprava k uvedenému návrhu zákona.
Do rozpravy sa prihlásili poslanci
dr. Alexander Horák Jozef Bednár a inž. Ján M a r k o.
Dávam slovo poslancovi dr. Alexandrovi Horákov i.
Poslanec Horák: Vážení súdruhovia, poslankyne a poslanci !
Keď nám XII. sjazd KSČ uložil v investičnej činnosti zaviesť dôsledné ústredné riadenie, ktoré by presádzalo predovšetkým celospoločenské hľadiská, vysokú technickú a ekonomickú úroveň celej výstavby a zabezpečenie prednostnej a včasnej výstavby tých kapacít, od ktorých závisí rozvoj celého národného hospodárstva, mal pred očami tie ohromné sumy, ktoré sme do rozvoja nášho hospodárstva v priebehu našich päťročníc investovali. Tam defilovalo aj tých 116 miliárd Kčs, ktoré ako cca 30 % podielu Slovenska z celkového objemu investícií ČSSR boli použité predovšetkým na industrializáciu Slovenska. Súčasne, pravda, tu prebiehala nebývalá výstavba bytov, zdravotných, kultúrnych, výchovných, rekreačných, spoločenských zariadení v mestách a na dedinách.
Ale XII. sjazd KSČ videl aj celý rad sprievodných nedostatkov, ktoré majú svoj prameň v nedokonalom investičnom plánovaní. "Doteraz nie je dostatočne presne určený výhľad jednotlivých výrobných odvetví, nebola dosiahnutá potrebná koordinácia medzi výrobnými investíciami a na ne nadväzujúcou bytovou a občianskou výstavbou. V rozmiesťovaní výrobných síl sa uplatňovali úzko chápané lokálne záujmy, ktoré viedli k zbytočnému triešteniu investičnej činnosti a vyvolávali rad ďalších investícií do energetických, vodohospodárskych, dopravných a pomocných zariadení, ktoré mohli byť účelnejšie sústredené. Nedostatok výhľadov vo výstavbe jednotlivých závodov sťažovali ich účelnú rekonštrukciu a rozširovanie;, novozaložené závody boli často budované v nevhodných územných a stavebno-technických podmienkach. Snaha investorov o priame nadviazanie nových sídlisk na závody v izolovaných polohách nebola v našom hustom osídlení vo väčšine prípadov oprávnená, neúmerne zväčšovala investície na ich technické a občianske vybavenie a vo svojich spoločenských dôsledkoch viedla k izolácii osadenstva nových závodov od usadlého obyvateľstva. Situáciu zhoršovalo oneskorené plánovanie nielen technického, ale i základného občianskeho vybavenia a niektoré sídliská zostávali na dlhú dobu torzom. Dochádzalo tiež k zvyšovaniu nákladov malým využívaním plochy sídlisk pri nízkom a riedkom zastavovaní. Schematické poňatie architektonického riešenia bolo jednou z príčin neuteseného prostredia zhoršovaného ešte neupraveným okolím a malou starostlivosťou o zeleň. Typizácia spočiatku, pokiaľ nebola chápaná v potrebných urbanistických súvislostiach, neprispievala k utvoreniu ucelených urbanistických súborov Nebol dostatočne využitý mobilizačný účinok sústredenej a jednotne riešenej výstavby, naopak nebývalý rozsah výstavby bol rozdrobený na malé a rozptýlené akcie. Otázka socialistickej rekostrukcie miest a dedín a rozvíjanie architektonických hodnôt bola opomenutá, a. preto nová výstavba neprispievala vždy k výraznému pretvoreniu a uceleniu vzhľadu miest, narušeného za kapitalizmu, nebola ani využitá na zlepšenie životných podmienok v doterajšom osídlení.
Zaostávanie dlhodobého plánovania investícií odďaľovalo vypracovanie územných plánov na pevnom podklade výhľadových hospodárskych plánov. Preto nemohli byť včas vypracované potrebné podklady pre jednotné a organické riešenie výstavby miest a dedín. Veľa územných plánov sa opieralo len o želania, dohody a neboli použiteľné pre konkrétne investičné akcie. Preto sa urbanistické riešenie obmedzovalo na postupné spracovanie zastavovacích plánov pre jednotlivé investičné akcie a úvodných projektov sídlisk, ktoré sa zaoberali len fragmentami výstavby a neriešili jej širšie súvislosti. Podobné nedostatky ako vo výstavbe sídlisk sa javili v budovaní priemyslu, kde chýbali výhľadové štúdie a generálne plány závodov. V poľnonospodárskej výstavbe taktiež boli investície často rozmiesťované len podľa okamžitých potrieb a neslúžili vždy najúčelnejšie zameranej prestavbe dedín pre nové výrobné a spoločenské formy. V miestach sústredenej investičnej výstavby, vyvolanej potrebami veľkého rozvoja priemyslu, sa tieto závady stupňovali nedostatkom rajónového plánovania, ktorý bol jednou z príčin rozostavanosti veľkých priemyselných a sídliskových akcií bez vzájomnej koordinácie, čo spôsobovalo ťažkosti najmä v zásobovaní energiou, vodou i nedostatky v doprave a sťažovalo hospodársky vývoj týchto oblastí. "
To, čo som teraz povedal, nie sú moje myšlienky. Vypísal som ich z knihy, vydanej roku 1957 Výskumným ústavom výstavby a architektúry v Brne.
Snaha po odstránení týchto nedostatkov a po zabezpečení plynulej, ničím nerušenej, včasnej, ekonomicky plne zdôvodnenej, vysoko efektívnej a technicky vyspelej výstavby, viedli Komunistickú stranu Československa a vládu ČSSR k rozhodnutiu zriadiť Štátnu komisiu pre výstavbu.
Touto snahou vedené Predsedníctvo Slovenskej národnej rady nám predkladá dnes na schválenie osnovu zákona Slovenskej národnej rady o Slovenskej komisi pre investičnú výstavbu.
Tento nový útvar ako pomocník Štátnej komisie pre výstavbu ha Slovensku a ako rukovoditeľ širokou právomocou vystrojených národných výborov a dobrý poradca rezortov - podnikov a závodov, investorov v rámci Slovenskej národnej rady sa má zaoberať:
1. Projektovou prípravou investícií na Slovensku,
2. Územným plánovaním a problémami osídlenia,
3. Otázkami výstavby miest a dedín,
4. Prípravou, zhodnocovaním, koordináciou a kontrolou priemyslovej a inžinierskej výstavby.
Nie je mojou úlohou, a ani by to v rámci 20-minútového diskusného príspevku nebolo možné, vylíčiť všetky veľmi závažné úlohy, ktoré má riešiť; všetky komplikované vzťahy, ktoré má koordinovať; všetky nezdravé javy a snahy, ktorým má čeliť; všetky vysoké požiadavky vedy a techniky, ktoré má presádzať, a všetky náročné ekonomické ukazovatele, ktoré má ustrážiť táto nová komisia Slovenskej národnej rady.
Ale - a to mi prosím prepáčte tento osobný reflex - pri spomienke, že som pred troma rokmi ako trúchliaci príbuzný stál nad otvoreným hrobom Štátneho a Slovenského výboru pre výstavbu, ktoré boli zriadené po veľmi hlbokých úvahách a múdrych rozhodnutiach ÚV KSČ, mám dnes veľkú radosť, keď sa spolu s vami môžem tešiť zo zrodenia sa tohto nového dieťaťa Komisie Slovenskej národnej rady pre výstavbu.
Štátny a Slovenský výbor pre výstavbu vykonal kus osožnej práce. Dnes už stoja, alebo sa dokončujú mnohé diela, ktoré prešli ich rukami v štádiu projekcie. A keď sa niekomu z členov a expertov, zo súdruhov poslancov Slovenskej národnej rady a pracovníkov novej komisie a pracovníkov jej odboru nebude ťažiť obrátiť sa na Štátny archív a vyhrabať tam v dokumentoch, ktoré sme tam odovzdali, nájde tam veľa dobrých myšlienok, názorov, načatých a nedokončených snažení a úmyslov. Pravda, tieto útvary mali aj svoje veľké nedostatky, vrodené slabosti, dedičné chyby, aj vlastnou vinou nadobudnuté choroby.
Ale dnes sme oveľa múdrejší, ako sme boli pred tromi rokmi. Veľa sa toho u nás od tých čias zmenilo. Čas dal za pravdu mnohému, o čom sme vtedy pochybovali, pochoval čo bolo neschopné života, vyvoláva k životu nové, zahadzuje staré.
Predovšetkým sa od tých čias naše národné výbory, vyzbrojené veľkou právomocou, rozbehli mladíckym elánom v riadení výstavby. Nadobudli veľké skúsenosti, učili sa, pravda, aj na vlastných chybách.
Naše poľnohospodárstvo sa zmenilo v prevažnej miere na socialistické. Práve súbežný rozmach výstavby vo dvoch pôvodne proti sebe stojacich oblastiach v mestách a na vidieku nastolil nové otázky, nové problémy, ktoré volajú po riešení a ktoré miesto starého antagonizmu majú nastoliť dokonalú harmóniu.
Odstrániť rozdiely medzi mestom a vidiekom je vážna úloha hospodárska, sociálna, kultúrna, ale aj otázka harmonického zladenia územného plánovania, projekcie a výstavby mesta a dediny. Dnes už máme v rukách dva veľmi vážne dokumenty, týkajúce sa výstavby na vidieku: uznesenie vlády č. 1024 a 1025 z roku 1962 a ich prílohy "Úlohy vo výstavbe socialistických sídlisk" a "Pokyny pre usmernenie výstavby bytov, občianskej a technickej vybavenosti vidieckych sídlisk v najbližších rokoch".
Už i len tieto dva dokumenty dávajú toľko úloh pre národné výbory a skoro pre všetky ministrestvá, že to nutne vyžaduje existenciu a veľmi intenzívnu činnosť nových objektívnych orgánov vlády a Slovenskej národnej rady, ktoré by koordinovali a pomáhali v investičnej činnosti rezortov a národných výborov, aby sa odstránila roztrieštenosť a zabezpečil harmonický vývoj našej výstavby tak, aby bola mocnou oporou vzrastu hospodárskej základne novej, ku komunizmu spejúcej spoločnosti.
Účelné usporiadanie sústavy osídlenia tak, aby zodpovedala danej úrovni rozvoja výrobných síl a vývojovému stupňu spoločnosti vôbec, má veľký význam z viacerých hľadísk. Umožňuje dosiahnuť značné úspory v národnom hospodárstve pri výstavbe a prevádzke výrobných zariadení, bytovej, občianskej vybavenosti, dopravných zariadení a pod. Od zodpovedajúcej sústavy osídlenia v značnej miere závisí, v akom rozsahu budeme môcť poskytnúť všetkému obyvateľstvu tie možnosti rastu životnej úrovne, ktoré predpokladá vyspelá socialistická spoločnosť a spoločnosť prechádzajúca ku komunizmu. Sústava osídlenia je dôležitým činiteľom tiež z hľadiska organizačnej a riadiacej práce na úseku politického, hospodárskeho a kultúrneho života spoločnosti.
Už v doterajšom priebehu industrializácie Slovenska za uplynutých 15 rokov sa prejavuje výrazne vplyv rozvoja výrobných síl na zmenu sídelnej štruktúry. Vcelku možno tento vývoj charakterizovať zvyšujúcim sa podielom obyvateľstva bývajúceho vo väčších sídelných jednotkách, najmä mestách nad 10 000 obyvateľov. V roku 1948 žilo na Slovensku z celkového počtu obyvateľstva 3 446 000 osôb v mestách s počtom obyvateľov nad 10 000 spolu 507 000 obyvateľov, t. j. 14, 7 %. V roku 1961 žilo v mestách tejto veľkostnej skupiny už 858 000 obyvateľov, t. j. 20, 56% z celkového počtu 4 175 000 obyvateľov. Počet miest s viac ako 10 000 obyvateľmi vzrástol z 19 v roku 1948 na 32 v roku 1961.
Napriek tomuto vývoju je podiel obyvateľstva v mestách nad 10 000 obyvateľov na Slovensku značne nižší ako v českých krajoch, kde už v roku 1930 bývalo v mestách tejto skupiny 25, 6 % z celkového počtu obyvateľstva a v roku 1961 až 37, 65 %.
Tempo rastu miest teda na Slovensku v uplynutom období vcelku nezodpovedalo pomerne rýchlemu rozvoju výrobných síl a výrazným premenám v štruktúre hospodárstva.
V budúcich 20 rokoch dôjde podľa štatistických prepočtov k rýchlemu vzrastu obyvateľstva na Slovensku prirodzeným prírastkom, a to z dnešných 4 175 000 na cca 5 272 000 obyvateľov k roku 1980. Zaiste tu nie je možné predpokladať lineárny vzrast obyvateľstva vo všetkých sídelných jednotkách alebo pripustiť živelný vývoj.
Riešenie problému plánovitého usporiadania sídelnej sústavy v budúcnosti bude zložitou úlohou.
Je potrebné, aby nový orgán sa týmto otázkam venoval s plnou vážnosťou a využíval metódy územného plánovania rajónov, smerných a podrobných plánov, aby sa tak zabezpečili optimálne podmienky pre prácu, bývanie, kultúru a zotavenie všetkého obyvateľstva na Slovensku.
V bytovej a občianskej výstavbe v tvorbe životného prostredia v obytnom zázemí je potrebné zabezpečovať jednak najdôležitejšiu úlohu - vyriešiť bytový problém v zásade do roku 1970 v potrebnom množstve a kvalite, jednak zabezpečiť optimálny štandard obytného územia tak, aby zabezpečoval rozvojové tendencie budúceho života obyvateľov.
Nový zmysel práce, ktorá sa postupne mení z prostriedku k obžive na skutočnú životnú potrebu, vyrovnanie rozdielu medzi telesnou a duševnou prácou, všeobecná zamestnanosť žien, rastúca úroveň vzdelania, skracovanie pracovného času, aktívne využívanie voľného času a predĺženie hranice aktívneho veku sú tendencie, ktoré priamo ovplyvňujú formy budúceho obytného prostredia.
Uplatnenie týchto vývojových tendencií v novej výstavbe obytných území spočíva hlavne v probléme určenia miery a spôsobu zabezpečenia podmienok pre rozvinutie požiadaviek, ktoré na obytné územie budú klásť budúce generácie.
Očakáva sa, že niektoré hospodárske funkcie terajšieho bývania prevezmú nové občianske vybavenia, napr. časť varenia a stolovania, pranie, hladenie, šitie, preberú služby atď.
Okrem širšej a kvalitnejšej siete týchto zariadení zvýšia sa i požiadavky na kapacitu jasiel' a materských škôl, keď počítame s vyššou zamestnanosťou žien a tiež s organizovanou predškolskou výchovou všetkých detí.
Vo všeobecnovzdelávacích školách bude potrebné zaistiť pozemkové rezervy v dôsledku ich postupnej premeny na polointernátne a v ďalekom výhľade na internátne školy.
Doteraz nie je celkom jasné, do akej miery sa prejaví potreba samostatných okrskových telocviční, bazénov a ďalších športových zariadení. Dôraz, kladený na zvyšovanie telesnej zdatnosti nasvedčuje tomu, že je treba s nimi počítať.
V zdravotných zariadeniach sa dnes prejavujú snahy po silnej centralizácii, a tým i po kvalitnejšom vybavení zdravotných stredísk. Pritom však nemožno podceňovať blízky styk lekára a pacienta. Ukazuje sa, že bude treba rozvíjať starostlivú službu o obyvateľov i v úrovni obytných okrskov.
Pokiaľ máme na zreteli distribúciu - hlavne okrskové distribučné strediská - treba síce predpokladať, že s poklesom obyvateľov okrskov sa zvýši kvalita obsluhy a ponuky tovaru, pritom je však treba skúmať i nové formy predaja, ako zavádzanie automatov, prípadne dodávku tovaru do bytu.
Pri službách treba počítať s niekoľkonásobným rastom ich objemu. Podstatne sa zvýšia služby práčovni. Značne sa má zvýšiť i kapacita upratovacej služby, zákazkové výroby, údržby a opráv.
S pomerne veľkými perspektívami treba počítať pri všetkých zariadeniach súvisiacich s rastom individuálnej dopravy - predovšetkým pri garážovaní a parkoviskách.
Toto sú, pravda, len niektoré ukážky otázok a problémov, ktoré bude musieť pomáhať riešiť národným výborom nová komisia SNR, a to len na úseku výstavby bytov a občianskej vybavenosti v mestách a na dedinách.
Ale tu je celý rad ďalších úloh, ktoré bude musieť vziať do rúk Štátna a Slovenská komisia pre investičnú výstavbu.
Projekcia. Kto z vás, súdružky poslankyne a súdruhovia poslanci, sa nestretol vo svojej poslaneckej praxi s nedostatkami a nedochvíľnosťou projekcie a s nedostatkami v predprojektovej príprave ?
Nedostatky majú investori, projekcia, aj stavebná a technologická výroba. Zladiť týchto rozhodujúcich činiteľov tak, aby sa plánované kapacity bezchybne a včas dostávali do prevádzky a aby plánované, projektované a vystavené kapacity nezostali nevyužité, mala za úlohu všetkým, ktorí prichádzali do styku s výstavbou, známa, stopäťdesiatdvojka, vyhláška Štátneho výboru pre výstavbu. Tá v snahe jej autorov vyriešiť všetky vzťahy do najmenších podrobností - zdá sa - veci jednak veľmi skomplikovala, jednak niektoré otázky nevyriešila.
Pri národných výboroch dôležitým nástrojom, najmä v občianskej výstavbe, je útvar generálneho investora. Tento útvar prekonal už viaceré metamorfózy. A aj po jeho presúvaní z kraja na okres a zpäť nemôžeme byť celkom spokojní s jeho činnosťou. Často podľahneme argumentácii nie vždy objektívnych pracovníkov v stavebnej výrobe a miesto toho, aby presádzal záujmy kvalitného a dochvíľného dokončievania stavieb a prísne uplatňoval právomoc náročného stavebného dozoru, je zhovievavý a prístupný kompromisom.
O tom by mohli svedčiť zápisnice tzv. kontrolných dní jednotlivých stavieb a dátumy dohodnutých termínov, ktoré bez protestu zástupcu generálneho investora boli stále posunované dozadu.
Dajako sa natíska taká požiadavka, že v našej výstavbe chýba silná ruka, ktorá by sa na veci nedívala z takej alebo opačnej pozície, ale by stála na objektívnom stanovisku a veci riešila ustavičným sledovaním celospoločenských záujmov, presádzaním najvyššej techniky a technológie s najvyššou hospodárnosťou a s vyžadovaním dodržania objektívne stanovených termínov.
Oj, bude mať čo robiť nová komisia SNR pre výstavbu.
Len bude potrebné, aby sme jej všetci podľa svojich najlepších síl pomáhali.
Financi budú musieť pomáhať riešiť cenové a prémiové poriadky, aby hmotná zainteresovanosť pôsobila v správnom smere.
Plánovači musia v nej vidieť rodného brata a pomocníka. A medzi bratmi sa musí pravda povedať na obidve strany.
Rezorty, investori a ich projektové ústavy, ako aj samo stavebníctvo, nesmú zatvárať pred ňou dvere a nesmú sa nahnevať, ak im povie pravdu, že ich technicko-hospodárske ukazovatele sú už zastarané, ich technológia v svetovom meradle prekonaná a ich typizácia zďaleka nezodpovedá požiadavkám rýchlej a ľahkej výstavby.
Národné výbory a ich investorské a projektové ústavy nech s dôverou sa obracajú k nej o pomoc a nech svoje lokálne záujmy podriadia celonárodným záujmom, ktoré presádzať aj napriek ich názoru bude jej úlohou. Keby túto úlohu neplnila, stratila by dôvod svojej existencie.
A celá sústava komisií štátnej kontroly a štatistiky musí pomáhať v tom, aby zistené nedostatky nezostali len v protokoloch, ale aby sa na ich základe dosiahla rýchla náprava.
Len tak sa hneme z miesta.
Len tak pôjdeme dopredu.
Len tak vybŕdneme z nedostatkov, ktoré máme v dnešnej investičnej výstavbe a nastúpime novú cestu, ktorú nám ukázal XII. sjazd KSČ. -
Z týchto dôvodov, ktoré zďaleka nie plne vyčerpávajú odôvodnenosť nového útvaru Slovenskej národnej rady, prihováram sa za to, aby ste, vážení súdruhovia poslankyne a poslanci, predloženú osnovu zákona Slovenskej národnej rady s radosťou prijali a odhlasovali ako dôležitý zákon Slovenskej národnej rady, ktorý prispeje k dobre pripravenej a s vysokou technikou a ekonomikou uskutočnenej socialistickej výstavbe Slovenska v socialistickej Československej republike. (Potlesk. )
Predseda Chudík:
Ďakujem poslancovi dr. Horákovi za jeho prejav.
Dávam slovo poslancovi Jozefovi Bednárovi. Poslanec Bednár:
Vážená Slovenská národná rada!
V súvislosti s prerokúvaním osnovy zákona o Slovenskej komisi pre investičnú výstavbu sa zmienim o problematike projektovej činnosti ako jedného z dôležitých článkov investičnej výstavby.
Usporiadanie projektovej činnosti v zmysle uznesenia vlády č. 266 z 21. marca 1958 malo priniesť spolu so zlepšením investorskej činnosti, zavedením vyšších dodávateľských foriem a sústavou hmotných podnetov aj zdokonalenie prípravy investičnej výstavby. Okrem tejto hlavnej úlohy malo obmedziť jednania, vylúčiť spory medzi účastníkmi investičnej výstavby a zamedziť rast rozpočtových cien.
Tieto problémy spomenuté uznesenie nevyriešilo najmä preto, že sa koncepcia zadávacieho projektu s limitom odbytovej ceny ukázala ako nereálna.
Projektovanie ako článok má v celom procese prípravy a realizácie investičnej výstavby veľmi závažnú funkciu, lebo je jediným styčným bodom, ktorý spája a vyvažuje v technicko-ekonomickom riešení záujmy spoločenské i investorské, viaže výsledky vedy a výskumu s možnosťami dosiahnutého vývoja v technologickej úrovni dodávateľských organizácií. Tak utvára podmienky pre realizáciu technického rozvoja - a to nielen u investorov, ale aj u dodávateľov. Je preto chybou, že sa na projektovú činnosť začalo pozerať ako na výrobu projektovej a rozpočtovej dokumentácie pre jednotlivé stavby podľa objednávky investora, ktorú možno v istom štádiu i prerušiť a odovzdať na dokončenie dodávateľským organizáciám. Táto redukcia viedla k veľmi nepriaznivému vývoju v dvoch smeroch:
Po prvé, technicko-ekonomická možnosť projektových ústavov bola odvádzaná od účasti a zodpovednosti za spracovanie technicko-ekonomických dokumentov, podkladajúcich celkovú koncepciu investičnej výstavby. Projektové organizácie sa potom postavili do pasívnej pozície a dokazovali, že nemajú východiskové podklady pre svoju prácu, ktorú tiež v značnej miere redukovali na spracovaní projektov a rozpočtov jednotlivých stavieb.
Po druhé, predstava o akomsi prerušení projektového procesu odovzdaním spracovania vykonávacích projektov dodávateľom viedla k zmenšeniu zodpovednosti projektových organizácií za celkové zladenie stavby a jej dokončenie až k technicko-ekonomickému zhodnoteniu.
Táto nesprávna predstava viedla k snahám o predpisové vymedzenie presnej hranice, pokiaľ má generálny projektant doriešiť projektovú dokumnetáciu, aby sa stala úplným podkladom pre uzatvorenie hospodárskej zmluvy s dodávateľom, vrátane zabezpečenia spracovania vykonávacieho projektu. Presné vymedzenie takej hranice je nemožné a vedie k neplodným sporom v odberateľsko-dodávateľských vzťahoch, ktoré nakoniec rieši štátna arbitráž.
Vcelku ide o zložité otázky nového usporiadania vzťahov medzi účastníkmi investičnej výstavby, keďže podľa predpisov o dokumentácii stavieb má po schválení zadávacieho projektu spracovať vykonávací projekt finálny alebo generálny dodávateľ stavby. Doterajšia prax však ukázala, že takéto rozdelenie projektového procesu medzi generálneho projektanta a dodávateľa nebolo celkom správne. Z toho dôvodu dochádza totiž často k prepracovaniu zadávacích projektov, a tým k neúmernému zvyšovaniu a rozdrobovaniu pracovníkov v projektovej činnosti.
Pokiaľ ide o prípravnú dokumentáciu, je potrebné konštatovať, že investičné úlohy nových kapacít sa až dosiaľ spracúvajú izolovane a bez nadväznosti na podrobné rozbory existujúcej výrobnej základne a možnosti jej využitia rekonštrukciou, modernizáciou, špecializáciou a koncentráciou. Chýbajú k tomu technickoekonomické štúdie rozvoja celej výrobnej základne jednotlivých odborov a odvetví, ktoré by obsahovali a objektívne dokumentovali potrebu nových investícií.
Následkom takto izolovane pripravených investícií vzniká nejasnosť, ktorá sa prejavuje v projekcii i v realizácii mnohými zmenami, zdržujúcimi výstavbu a potom zhoršujúcimi výsledné ekonomické parametre nových závodov.
V prípravnej i projektovej dokumentácii sa len ojedinelé používajú variantné riešenia a ich vzájomé porovnávanie. Tým sa úroveň projektov znižuje, nehľadiac na to, že sa takmer pravidelne prekračujú náklady stavby plánované v investičnej úlohe. Zavedenie tzv. zadávacieho projektu utvorilo situáciu, že pri rozsiahlom začínaní stavieb v rokoch 1961-1962, najmä v priemyselných odvetviach, nebol v mnohých prípadoch ucelený projekt investícií.
Zadávací projekt predstavuje v podstate rozšírenie bývalého úvodného projektu, má slúžiť na zaradenie stavby do investičného plánu a uzatváranie dodávateľských zmlúv. Je pochopiteľné, že pri takejto forme spracovania projektovej dokumentácie dochádzalo pri spracovaní zadávacieho projektu k nadmernému a často neodôvodnenému etapovaniu, pri spracovaní vykonávacieho projektu do zásadných zásahov a často i k úplnému prepracovaniu zadávacieho projektu. Ťažkosti so spracovaním zadávacieho projektu v zmysle vyhlášky býv. Štátneho výboru pre výstavbu č. 152/1959 o dokumentácii stavieb boli už od začiatku také veľké, že vážne narúšali priebeh plánovanej investičnej výstavby.
Pri tomto systéme bolo potrebné udeliť rad výnimiek z predpisov o projektovej dokumentácii, čo využívali dodávateľské podniky na vymáhanie zvláštnych prirážok. Tak napr. v rokoch 1961-1962 bola celoštátne priznaná prirážka z titulu projektovej nepripravenosti na objem výstavby 650 mil. Kčs, -čo si vyžiadalo ďalšie náklady v investičnej výstavbe (cca 4 %). Skutočný stav nie je -tým vyjadrený, pretože v celom rade prípadov, kde mal stavebný dodávateľ záujem na výstavbe, prirážku neuplatňoval a uspokojil sa s čiastkovou projektovou dokumentáciou, hoci v takomto prípade by mal investor vždy požiadať o príslušnú výnimku.
Najväčšie ťažkosti boli s limitom odbytovej ceny, ktorý mal byť nástrojom proti zvyšovaniu rozpočtových cien stavieb a mal viesť dodávateľov k maximálnej hospodárnosti pri realizácii stavieb. Limit odbytovej ceny tieto predpoklady nielen že nesplnil, ale naopak - vyvolal rad ďalších komplikácií. Tie sa prejavili v narúšaní vypracovania zadávacích projektov pre oneskorené odsúhlasovanie rozpočtovej dokumentácie dodávateľskými organizáciami, ako aj mnohými spormi, čo podstatne zhoršovalo vzťahy projektantov a dodávateľov. A keď nemal limit odbytovej ceny ekonomický vplyv ani na znižovanie rozpočtových cien stavieb, bol Štátnou plánovacou komisiou v roku 1962 zrušený.
Za takéhoto stavu sa i expertíza projektov a dokumentov podkladajúcich investičnú výstavbu do značnej miery stala formálnym úkonom, pretože pri spomenutom rozčlenení projektov na samostatné etapy, pri záväznosti zadávacích projektov, pri časovej tiesni v projektovej príprave a nízkej úrovne expertíznej práce vôbec, je dôsledná expertíza projektov veľmi sťažená. Následkom toho sú opäť časté zmeny a úpravy projektov a trvalé zvyšovanie rozpočtových nákladov počas stavby.
K tomu poznamenávam, že niektoré z uvedených nedostatkov už boli čiastočne riešené uznesením vlády č. 866 z tohto roku.
A teraz niekoľko slov k riadeniu projektovej činnosti. V zmysle vládneho nariadenia č. 52/1960 Zb. o zrušení Štátneho a Slovenského výboru pre výstavbu riadenie projektovej činnosti dosiaľ zabezpečovala Štátna a Slovenská plánovacia komisia, no priame riadenie projektových ústavov prislúchalo zabezpečovať ministerstvám a krajským národným výborom.
Treba povedať, že táto činnosť nebola zabezpečovaná vždy zodpovedne a v celom rozsahu, lebo úroveň riadiacej práce nadriadených orgánov je vo väčšine prípadov nízka a často sa obmedzuje len na určovanie celoročných plánov a formálne odsúhlasovanie plnenia plánovaných úloh. Najslabším článkom riadiacej práce je stále kontrola plnenia plánovaných úloh. O činnosti ústavov sú riadiace orgány vo väčšine prípadov informované len zo štatistických hlásení, z komplexných rozborov a z porád. Osobný styk