Přistoupíme k volbě výboru zdravotního, za jehož předsedu je navrhován poslanec Kyselý Jozef JUDr., za členy výboru poslanci: Andrlík Vladimír, Filipcová Marie, Jedlička Věroslav, Kolářová Růžena, Komlóšiová Mária, Kotlebová Olga, Kozelka Bedřich, Kubešová Libuše, Málek Ivan akademik, Manďák Eduard, Marečková Božena, Molnárová Pavla, Morávek Cyril, Muroň Jan, Pennigerová Soňa MUDr., Petrusová Antonie, Pokorná Alena, Pražák Jaroslav, Procházková Božena, Procházková Libuše, Solčanyová Mária, Škoda Josef, Škula Jozef, Toman František, Závodská Zdeňka.

Jsou nějaké připomínky nebo pozměňovací návrhy? (Nebyly.)

Nejsou.

Kdo tedy souhlasí s předloženým návrhem, nechť zvedne ruku! (Děje se.)

Je někdo proti? (Nikdo.)

Zdržel se někdo hlasování? (Nikdo.)

Děkuji. Tím Národní shromáždění jednomyslně zvolilo výbor zdravotní a jeho předsedu.

Sděluji, že poslanci Hendrych, Dubček, Vaculík, Koucký, Zupka, dr. Kyselý, dr. Kučera, Zedník, Štefánik a druhové podali návrh na volbu ověřovatelů Národního shromáždění. Písemný návrh vám byl rozdán.

Za ověřovatele jsou navrhováni poslanci František Bubník, Jan Červinka, Emil Holáň, JUDr. Václav Hrabal, Ferdinand Tomášik, Magdaléna Lapárová, MUDr. Antonie Petrusová, dr. h. c. Jozef Lukačovič.

Jsou nějaké připomínky nebo pozměňovací návrhy? (Nebyly.)

Nejsou.

Kdo tedy souhlasí s předloženým návrhem, nechť zvedne ruku! (Děje se.)

Je někdo proti? (Nikdo.)

Zdržel se někdo hlasování? (Nikdo.)

Děkuji. Tím Národní shromáždění zvolilo své ověřovatele.

Soudružky a soudruzi poslanci, přerušuji nyní schůzi na 30 minut.

(Schůze přerušena v 15 hod. 10 min. a opět zahájena v 15 hod. 45 min.)

Předseda NS Laštovička (zvoní): Zahajuji přerušenou schůzi. Přistoupíme k projednání čtvrtého bodu pořadu, kterým je

4. Prohlášení vlády.

Žádám předsedu vlády Lenárta, aby se ujal slova.

Předseda vlády Lenárt: Vážený súdruh prezident, súdružky a súdruhovia poslanci, milí hostia!

Vláda republiky predstupuje podľa ústavy našej socialistickej republiky pred Národné zhromaždenie, aby predniesla svoje vyhlásenie a požiadala vás o dveru a aktívnu podporu vo svojej práci.

Predstupujeme pred vás - volených zástupcov ľudu - vedomí si zodpovednosti vlády k Národnému zhromaždeniu a povinnosti skladať mu účty z činnosti tak, ako nás k tomu zaväzujú zásady Ústavy. Chcem menom vlády povedať, že vo svojom postupe budeme tieto princípy dôsledne dodržiavať, lebo vidíme v nich účinnú pomoc a jeden z predpokladov správneho konania.

Vychádzame pritom zo základnej skutočnosti našej spoločnosti, že tak Národné zhromaždenie ako i vláda plnia vôľu ľudu, reprezentujú jeho záujmy a vyjadrujú jeho presvedčenie.

Svoju vôľu a presvedčenie prejavili naši pracujúci vo voľbách do zastupiteľských orgánov a okresných súdov.

Zišli sme sa, súdružky a súdruhovia, pod bezprostredným dojmom tohto nášho celonárodného demokratického rozhodovania.

Hlboký zmysel našim voľbám vtlačila skutočnosť, že sa konali v čase blížiaceho sa výročia slávneho Slovenského národného povstania a 20. výročia oslobodenia našej vlasti Sovietskou armádou.

Slovenské národné povstanie bolo historickým činom pracujúceho ľudu Slovenska, bolo dielom progresívnych síl inšpirovaných a vedených komunistickou stranou. Osloboditeľská úloha Sovietskej armády, naša víťazná revolúcia, spolupráca so Sovietskym zväzom naplnili ciele a veľký odkaz povstania - bojovať proti fašizmu, separatizmu, a vybudovať novú Československú republiku. V protifašistickej ilegalite, v partizánskych povstaleckých bojoch náš ľud, naše národy usilovali o vytvorenie pevných základov jednoty Čechov a Slovákov, o sociálny a spoločenský pokrok. Slovenské národné povstanie, odbojová činnosť na území celej republiky, Pražské májové povstanie boli dôstojným príspevkom nášho ľudu, našej strany k historickej oslobodzovacej borbe veľkého sovietskeho ľudu.

Náš ľud, verný sebe, ideálom svojho revolučného boja, svojmu budovateľskému úsiliu a dielu, svojej socialistickej domovine, prejavil vo voľbách jednomyseľný súhlas s programom budovania vyspelej socialistickej spoločnosti, ktorý vytýčila a k jeho uskutočneniu nás vedie Komunistická strana Československa.

Také bolo a je vyznanie, neochvejné presvedčenie pracujúcich našej vlasti.

Toto svoje presvedčenie prejavujú naši ľudia aktivitou, obetavou prácou, vlasteneckými činmi, ktoré v závodoch, na stavbách, na poliach, jednoducho všade v našej krajine napĺňali celé predvolebné obdobie.

Uvedomujeme si, súdružky a súdruhovia, že politický kredit, dôvera vyjadrená v pracovnom úsilí, pochopení a príčinlivosti našich ľudí je a musí byť pre vládu republiky podnetom i záväzkom. Predovšetkým v tom, aby sme tvorivo rozvíjajúc všetko dobré a pozitívne, čo sme utvorili, ešte rozhodnejšie plnili uznesenia XII. zjazdu Komunistickej strany Československa.

Taká je základná devíza vyhlásenia, s ktorým vláda predstupuje pred Národné zhromaždenie.

Súdružky a súdruhovia!

Obdobie, ktoré od oslobodenia našej vlasti uplynulo, zvrchovanou mierou potvrdilo, aké správne bolo historické rozhodnutie nášho ľudu obrátiť kormidlo celého ďalšieho vývoja našej krajiny pod vedením Komunistickej strany Československa k socializmu, ísť v nerozlučnom bratskom zväzku na večné časy so Sovietskym zväzom. Československá socialistická republika dnes je pevným a neoddeliteľným článkom veľkej rodiny socialistických krajín a významným činiteľom mieru v Európe a vo svete. Jej nezávislý rozvoj a bezpečnosť jej hraníc sú zabezpečené ako nikdy v dejinách.

Za nemenný základ celej medzinárodnopolitickej orientácie našej republiky, za základný kameň našej zahraničnej politiky považuje preto vláda tak ako dosiaľ bratské priateľstvo, nerozborné spojenectvo a všestrannú vzájomnú spoluprácu so Sovietskym zväzom, ako sa to koncom vlaňajšieho roku znovu potvrdilo predĺžením Československo-sovietskej spojeneckej zmluvy o ďalších 20 rokov. (Potlesk.)

Skutočnosť, že Sovietsky zväz sa podieľa takmer dvomi pätinami na celkovom obrate nášho zahraničného obchodu, zďaleka nevyjadruje priam životnú dôležitosť vzájomnej spolupráce so Sovietskym zväzom pre rozvoj národného hospodárstva a celej našej spoločnosti. Ďalšie zbližovanie našej ekonomiky s ekonomikou Sovietskeho zväzu je jedinou cestou, ako v naprostom súlade s národnými záujmami a potrebami nášho ľudu riešiť náročné problémy rozvoja našej ekonomiky na základe špecializácie a veľkosériovej výroby, ako i zložité otázky ďalšieho rýchleho rozvoja vedy a techniky riešiť na vysokej svetovej úrovni. Obrovské skúsenosti, ktoré Sovietsky zväz získava pri výstavbe komunistickej spoločnosti, sú pre nás zároveň trvalým zdrojom poučenia pre riešenie úloh vlastného rozvoja našej vyspelej socialistickej spoločnosti vo všetkých oblastiach. Spojenectvo so Sovietskym zväzom je spoľahlivou, osvedčenou a trvalou zárukou našej bezpečnosti a istoty a posilňuje medzinárodné postavenie našej vlasti.

Opierajúc sa o túto spoluprácu so Sovietskym zväzom a ostatnými socialistickými krajinami, považuje vláda za svoju poprednú úlohu v oblasti zahraničnej politiky vykonať všetko pre zabezpečenie mieru, pre víťazstvo politiky mierového spolunažívania a súťaženia krajín s rozdielnym spoločenským zriadením. Len cesta mierového spolunažívania môže uchrániť ľudstvo od nebezpečenstva nukleárnej vojny. A je to zároveň cesta vytvárajúca priaznivé podmienky pre nové úspechy socializmu na celom svete i pre rozmach a konečné víťazstvo národnooslobodzovacieho hnutia a všestranný rozvoj krajín, ktoré sa oslobodili z koloniálneho jarma.

Veľké mierové úsilie Sovietskeho zväzu plne zodpovedá záujmom a potrebám nášho ľudu i národov celého sveta. Vláda preto naďalej bude aktívne podporovať všetky kroky vlády ZSSR, iniciatívne hľadajúcej cesty na odvrátenie termonukleárnej vojny a na zlepšenie situácie v medzinárodných vzťahoch. Budeme aj naďalej so všetkou dôslednosťou usilovať o uzavretie zmluvy o všeobecnom a úplnom odzbrojení na základe návrhu predloženého Sovietskym zväzom, ako aj podporovať návrhy na zmiernenie medzinárodného napätia a obmedzenia pretekov v zbrojení. Máme na mysli najmä návrhy opatrení proti ďalšiemu šíreniu nukleárnych zbraní, stiahnutie zahraničných vojsk z cudzích území a likvidáciu cudzích základní, zníženie vojenských rozpočtov štátov, na vytváranie bezatómových pásiem, uzavretie paktu o neútočení medzi členskými krajinami Varšavskej zmluvy a NATO, na zničenie bombardovacieho letectva apod. Spoločne so socialistickými krajinami budeme vo Výbore 18 usilovať o to, aby v jeho rokovaní nastal obrat k lepšiemu a aby sa dosiahli také výsledky, aké od Výboru očakáva svetová verejnosť.

Znovu zdôrazňujeme svoju plnú podporu návrhu predsedu Rady ministrov ZSSR N. S. Chruščova na uzavretie medzinárodnej dohody o pokojnom riešení územných a hraničných sporov. Široký a kladný ohlas, s akým sa tento návrh vo svete stretol, je dokladom toho, že národy chápu mimoriadny význam sovietskeho návrhu pre upevnenie mieru a medzinárodnej bezpečnosti.

Veľký záujem máme na ozdravení situácie v strednej Európe. Preto plne podporujeme návrh Poľskej ľudovej republiky na zmrazenie jadrového zbrojenia v tejto oblasti.

Boli by sme radi, keby sa i západné mocnosti rovnako ako my úprimne usilovali o hľadanie vzájomne prijateľných dohôd. Vítame skutočnosť, že i niektorí významní činitelia v kapitalistických krajinách posudzujú situáciu vo svete realisticky a uvedomujú si, že za súčasného pomeru síl vo svete nukleárna vojna nemôže im priniesť osoh, ale iba pustošivú skazu a utrpenie pre stamilióny ľudí. Musíme však konštatovať, že tieto tendencie a zmysel pre triezve hodnotenie súčasných medzinárodných vzťahov sa na Západe ešte plne nepresadili proti politike vplyvných reakčných síl a ich koncepciám, smerujúcim k ďalšiemu zbrojeniu a udržiavaniu pozostatkov studenej vojny a ohnísk medzinárodného napätia. Sú to tie isté sily, ktoré robia úklady proti slobodnému rozvoju a nezávislosti kubánskeho ľudu, sily, ktoré v južnom Vietname, Laose, Kambodži a iných častiach sveta uskutočňujú politiku intervencií proti oslobodzovaciemu boju národov a bezohľadne porušujú suverénne práva nezávislých krajín. Čo najrozhodnejšie odsudzujeme takúto politiku agresívnych imperialistických síl, podporujeme úsilie slobodymilovných národov a vyjadrujeme presvedčenie, že ich spravodlivá vec nakoniec zvíťazí. (Potlesk.)

Pozitívny proces postupného zmierňovania napätia sa teda presadzuje iba proti silnému odporu reakčných a mieru nepriateľských síl v kapitalistickom svete, ktorým akékoľvek uvoľnenie vo vzťahoch medzi Východom a Západom je vždy nanajvýš nepríjemné. K nim sa na poprednom mieste zaraďujú militaristické a revanšistické sily západného Nemecka, ktoré húževnato udržiavajú v strednej Európe nebezpečné ohnisko napätia. Československo vynaložilo už nemálo úsilia, aby sa situácia v tejto oblasti zlepšila. K takémuto vývoju by pochopiteľne prispelo, ak by NSR konečne pristúpila k vytvoreniu normálnych vzťahov so svojimi východnými susedmi. Máme záujem o dobré susedské vzťahy vo všetkých oblastiach. Avšak zatiaľ čo Československo jasne dokázalo svoju dobrú vôľu, dosiaľ márne čakáme na presvedčivé dôkazy ochoty zo strany Nemeckej spolkovej republiky. Predovšetkým záleží na spolkovej vláde, aby skoncovala s nebezpečnou revanšistickou činnosťou, najmä aby sa celkom jednoznačne zriekla zločinného mníchovského diktátu - ako to už dávno urobili ostatní signatári tejto tzv. dohody - a urýchlene bez akýchkoľvek otvorených či skrytých požiadaviek a podmienok vyvodila z jej neplatnosti všetky politické a právne dôsledky.

Avšak namiesto dôsledného skoncovania s hanebnou minulosťou, vrátane prísneho potrestania vojnových zločincov - aj tých, čo naďalej zastávajú významné funkcie - sa v západnom Nemecku v poslednom čase nielen z revanšistických organizácií, ale aj z vládnych kruhov znovu hlásajú požiadavky likvidácie Nemeckej demokratickej republiky, zvrátenie výsledkov druhej svetovej vojny a obnovenie nemeckej ríše v hraniciach z roku 1937. Mníchovský diktát, ktorý ako súčasť príprav útočnej vojny hitlerovského Nemecka je medzinárodným zločinom, sa dokonca provokatívne vydáva za akýsi "akt spravodlivosti". Ako za takých okolností veriť ubezpečovaniu niektorých vládnych predstaviteľov NSR o ich ochote k mieru a zlepšeniu vzťahov? Skutočnosť, že samotní členovia bonnskej vlády sa tak ostentatívne hlásia k dedičstvu hitlerovskej agresívnej politiky, vrhá ostré svetlo na jej pravé zámery a ciele.

Spolková vláda takisto využíva každú situáciu a všetky prostriedky na znemožnenie akýchkoľvek krokov smerujúcich k ďalšiemu uvoľneniu napätia v Európe a svete. Súčasne systematicky zvyšuje stavy Bundeswehru a vojenské výdavky, presadzuje útočnú stratégiu v NATO, obsadzuje v ňom dôležité vojenské miesta bývalými hitlerovskými generálmi a čoraz energickejšie sa domáha prístupu k jadrovým zbraniam. Takáto politika je nielen v hlbokom rozpore so želaním a túžbami národov, ale aj so snahami väčšiny vlád ostatných štátov o zblíženie názorov v medzinárodných otázkach a vážne ohrozuje mier v jednej z najcitlivejších oblastí sveta.

Záujmy mieru a bezpečnosti v Európe a na celom svete nevyhnutne vyžadujú, aby vláda NSR vo svetle historických skutočností realisticky preskúmala svoju doterajšiu strnulú politiku založenú na nebezpečných doktrínach a postulátoch už dávno životom odvrhnutých, politiku, ktorá je v zásadnom rozpore s potrebami a požiadavkami súčasného vývoja. Vyžadujú, aby tiež USA, Veľká Británia a Francúzsko splnili záväzky, ktorými prevzali zodpovednosť pokiaľ ide o vykynoženie militarizmu a nacizmu na pôde západného Nemecka a znemožnenie akýchkoľvek jeho agresívnych plánov. K riešeniu nemeckej otázky, k posilneniu mieru a bezpečnosti v Európe, vedie iba cesta smerujúca k uzavretiu mierovej zmluvy s oboma nemeckými štátmi a na tomto základe k normalizácii pomerov v západnom Berlíne. Vláda ČSSR vždy odmietala a bude i naďalej čo najrozhodnejšie odmietať protiprávne pokusy bonnskej vlády pričleniť západný Berlín k Nemeckej spolkovej republike a bude považovať západný Berlín za samostatnú politickú jednotku.

Na rozdiel od NSR vláda Nemeckej demokratickej republiky ihneď v prvých dňoch svojej existencie energicky a definitívne zúčtovala s militarizmom a revanšizmom. Vláda ČSSR vysoko oceňuje stále úsilie a iniciatívu vlády NDR, pokiaľ ide o odzbrojenie na pôde Nemecka, najmä v oblasti jadrových zbraní a vyriešenie nemeckého problému v mierovom a demokratickom duchu. Tým vláda NDR aktívne prispieva k upevneniu mieru a bezpečnosti v Európe. Jej ciele sú v plnom súlade s túžbami všetkých pokojamilovných národov sveta.

Vláda ČSSR víta a vysoko oceňuje zmluvu o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci uzavretú nedávno medzi Sovietskym zväzom a Nemeckou demokratickou republikou. Táto zmluva kríži útočné plány revanšistických síl NSR a je nielen pevnou zárukou nedotknuteľnosti a bezpečnosti Nemeckej demokratickej republiky, ale i výrazným krokom pre riešenie nemeckej otázky, ako aj pre zmiernenie napätia v celej Európe, pre posilnenie bezpečnosti a mieru.

Za jednu zo základných úloh svojej zahraničnej politiky považuje vláda naďalej všemožne pomáhať boju za úplnú likvidáciu kolonializmu, proti všetkým jeho recidívam i manévrom a intrigám imperialistov. So všetkou rozhodnosťou odsudzuje politiku apartheidu, uskutočňovanú vládnucimi kruhmi Juhoafrickej republiky a bude naďalej poskytovať pomoc národom, ktoré musia dosiaľ bojovať za svoju nezávislosť. Budeme ďalej prehlbovať svoju spoluprácu s nezávislými krajinami Ázie, Afriky a Latinskej Ameriky a poskytovať podporu ich úsiliu o výstavbu a rozvoj vlastnej, národnej ekonomiky, o spoločenský pokrok.