Už dnes činí podiel rozvojových krajín na československom zahraničnom obchode s nesocialistickými krajinami asi 37 %. ČSSR uzavrela dosiaľ s rozvojovými krajinami 19 dlhodobých obchodných dohôd, 18 dohôd o hospodárskej spolupráci a 20 dohôd o vedecko-technickej spolupráci. Pri ďalšom rozširovaní výmeny tovarov s rozvojovými krajinami považujeme za správne, cieľavedome vytvárať podmienky pre zvyšovanie dovozu niektorých tradičných surovín a potravín, ako aj pre dovoz hotových výrobkov a polotovarov.

Chceme tiež zintenzívniť vedecko-technickú spoluprácu s rozvojovými krajinami, hľadať jej nové a účinnejšie formy. ČSSR už teraz zaujíma v tejto oblasti významné postavenie. V rozvojových krajinách pôsobia ročne stovky československých expertov, okrem technikov vysielaných v súvislosti s dodávkami strojových zariadení. V našej republike študuje vyše 3 tisíce zahraničných študentov, z ktorých väčšina je z afrických, ázijských a latinskoamerických krajín a školí sa veľký počet praktikantov.

Vychádzajúc z leninských princípov mierového spolunažívania, vláda ČSSR bude naďalej aktívne podporovať rozvoj všestrannej medzinárodnej spolupráce, a to tak v dvojstranných vzťahoch, ako aj na fóre OSN a ostatných medzinárodných orgánov a organizácií, ktorých je ČSSR členom.

Priebeh konferencie OSN o obchode a rozvoji znovu potvrdil naše presvedčenie, že najmä podstatné rozšírenie výmeny tovarov je v naprostom súlade so záujmami a potrebami všetkých krajín i svetového mieru. Záujmy obchodu a medzinárodnej hospodárskej spolupráce, pravda, naliehavo vyžadujú skoncovať s diskriminačnými praktikami kapitalistických krajín a ich uzavretých integračných zoskupení a urýchliť proces normalizácie v medzinárodných obchodných stykoch.

V poslednom čase sa v oblasti hospodárskych a obchodných stykov dosiahli niektoré pozitívne výsledky. Priaznivo sa rozvíja náš obchod s Veľkou Britániou, Francúzskom, Talianskom a inými západoeurópskymi a škandinávskymi štátmi. Reálne predpoklady pre ďalšie rozvíjanie vzájomne výhodných stykov existujú i so susedným Rakúskom. Popri rozširovaní obchodnej výmeny by obom krajinám prospela hospodárska spolupráca, upriamená na účinnejšie využitie výrobných kapacít a na rozvoj hlavných priemyselných oborov, doplňovanie a výmenu výrobných programov i spoločný výskum. Takisto otázka všestranného využitia Dunaja pre energetické, dopravné i vodohospodárske účely si zaslúži náležitú pozornosť.

V súlade s požiadavkami medzinárodnej mierovej spolupráce a pre prehĺbenie vzájomného poznania budeme naďalej rozvíjať kultúrne styky, predovšetkým so spriatelenými krajinami. Rozhodne však odmietame špekulácie niektorých kruhov na Západe zneužívať tieto styky pre ideologickú diverziu. Výrazom nášho úsilia o zlepšenie vzťahov so všetkými štátmi sú i opatrenia vlády na rozvoj turistického ruchu. Vítame a s tradičnou pohostinnosťou prijmeme všetkých návštevníkov, ktorí k nám prichádzajú s úprimnou mysľou a s cieľom zoznámiť sa so súčasným životom a prácou československého ľudu, s našou krajinou a jej kultúrnymi pamiatkami i prírodnými krásami.

Československá vláda bude v svojej politike i naďalej vychádzať z prospešnosti rozširovania osobných stykov medzi predstaviteľmi jednotlivých štátov. Ich účelnosť vidíme v možnosti otvorenej výmeny názorov na riešenie otázok vzájomných vzťahov i medzinárodných problémov.

Vláda prejavuje naďalej plnú ochotu hľadať so všetkými krajinami, kde je pre to dobrá vôľa, cesty vedúce k upevneniu mieru v Európe a na celom svete. Víta skutočnosť, že i z radov vládnych predstaviteľov niektorých kapitalistických veľmocí sa prejavujú snahy o normalizáciu a rozvoj vzťahov s nami vo všetkých oblastiach a je ochotná vyjsť v ústrety týmto snahám, pokiaľ sú vedené záujmom o mierovú spoluprácu, zásadou naprostej rovnoprávnosti a bez postranných úmyslov. Niektorí predstavitelia kapitalistických veľmocí by nám však svoju "ochotu" rozšíriť styky radi predávali len za akési ústupky z našich principiálnych pozícií, najmä pokiaľ ide o našu bratskú spoluprácu s inými socialistickými krajinami, predovšetkým so Sovietskym zväzom. K tomu považuje vláda ČSSR za potrebné vyhlásiť, že záujmy nášho ľudu, zásady našej zahraničnej politiky a základné princípy nášho socialistického vývoja nemôžu byť a nikdy nebudú predmetom politického alebo hospodárskeho kupčenia. (Potlesk.)

Všestranný rozvoj nezištnej bratskej spolupráce so Sovietskym zväzom a ostatnými socialistickými krajinami považujeme za nemenný základ našej zahraničnej politiky. Vláda urobí všetko pre to, aby táto spolupráca založená na leninských zásadách socialistického internacionalizmu sa zo dňa na deň rozvíjala a silnela vo všetkých oblastiach. Najmä budeme usilovať o neustále prehlbovanie hospodárskej a vedecko-technickej spolupráce v rámci Rady vzájomnej hospodárskej pomoci, o to, aby táto spolupráca prinášala čo najefektívnejšie výsledky v raste ekonomickej sily socialistických krajín, v ich úsilí o predstihnutie kapitalistických krajín v mierovom ekonomickom súťažení. Ďalej budeme všemožne prispievať k upevňovaniu obranného systému krajín Varšavskej zmluvy.

Považujeme za svoju internacionálnu úlohu všestranne napomáhať ďalšiemu rastu sily a jednoty svetovej socialistickej sústavy v naprostom súlade s líniou kolektívne vypracovanou v Deklarácii a Vyhlásení moskovských porád z rokov 1957 a 1960. Pokiaľ ide o naše styky s Čínskou ľudovou republikou, sme proti tomu, aby sa ideologické rozpory prenášali do oblasti medzištátnych vzťahov a budeme naďalej usilovať o rozvoj spolupráce. Rozhodne sa však stávame proti škodlivej a rozkolníckej činnosti vedúcich čínskych predstaviteľov, ktorá je namierená tak proti medzinárodnému komunistickému hnutiu, ako aj proti základom i praktickým krokom spoločnej zahraničnej politiky socialistických krajín.

Vláda ČSSR je pevne presvedčená, že socialistické krajiny zomknuté okolo Sovietskeho zväzu, majú dosť síl a prostriedkov, aby v spolupráci s mierovými silami celého sveta odvrátili nebezpečenstvo novej svetovej vojny, prebojovali víťazstvo zásad mierového spolunažívania a zabezpečili trvalý mier medzi národmi. Zo svojej strany vláda ČSSR pre to urobí všetko, čo je v jej silách. (Potlesk.)

Súdružky a súdruhovia!

XII. zjazd Komunistickej strany Československa vytýčil úlohu postupne uskutočniť kvalitatívne premeny v našej ekonomike. Na celé budúce obdobie určil základné smery našej hospodárskej politiky, ktorej hlavným cieľom je zabezpečiť trvalý rast životnej úrovne, maximálne uspokojovať hmotné a kultúrne potreby ľudu. Tieto smery spočívajú najmä v posilnení materiálno-technickej základne našej spoločnosti pozdvihnutím poľnohospodárstva na úroveň priemyslu, rozvojom chemizácie národného hospodárstva, posilnením palivovoenergetickej základne, vyšším využitím domácej surovinovej základne, technickou rekonštrukciou spracovateľských odvetví, cieľavedomým rozvíjaním špecializácie a koncentrácie výroby a využívaním a rozvíjaním možností medzinárodnej socialistickej deľby práce. Výsledkom týchto premien musí byť všestranný rast spoločenskej produktivity práce.

Nejde teda len o množstvo výroby. Do popredia staviame spolu s produktivitou tiež technickú úroveň, kvalitu a hospodárnosť. Ďalší rozvoj výrobných síl, ďalší rast produktivity práce treba oprieť o modernú vedu a techniku a upriamiť na technický rozvoj celú ekonomickú, organizačnú a ideovú silu spoločnosti.

Treba povedať, že realizovanie smerníc XII. zjazdu strany v začiatočnom období negatívne ovplyvnili niektoré skutočnosti, ktoré sťažili splnenie zásadnej zjazdovej direktívy o tom, že rok 1963 má vytvoriť základňu pre obnovenie proporcionálneho rozvoja v ďalšom období. Veľmi nepriaznivo zasiahla do plnenia úloh zimná kalamita v prvom štvrťroku minulého roku. Spôsobila vážne sklzy vo výrobe, najmä v surovinových a materiálových odvetviach, ale i v spracovateľskom priemysle. Zásluhou príkladnej obetavosti a húževnatosti našich ľudí dokázali sme straty z prvého štvrťroku vo veľkej miere vyrovnať. Napriek tomu nedosiahli sme však ešte v minulom roku žiadúce tempo rozvoja ekonomiky. Túto úlohu musíme a budeme riešiť i v tomto a v budúcich rokoch.

Pri uskutočňovaní smerníc XII. zjazdu strany dosiahli sme už niektoré pozitívne výsledky. Plán v priemysle sa za prvých 5 mesiacov prekračuje o
1,6 % a v porovnaní s vlaňajším rokom sa priemyselná výroba zvýšila o 4,3 %. V poľnohospodárskej výrobe sme pomerne dobre vykonali jarné práce, plní sa a prekračuje plán nákupu poľnohospodárskych výrobkov. Určité zlepšenie dosahujeme aj v investičnej výstavbe, železničnej doprave a v zahraničnom obchode.

Dosiaľ však - napriek určitým náznakom čiastočného zlepšenia - nemôžeme byť spokojní s vývojom kvalitatívnych stránok národného hospodárstva. Vzostup produktivity práce činí 5,3 % a určité úspory sú i vo vlastných nákladoch. Nedosahujeme však presvedčivejšie výsledky v znižovaní výrobnej spotreby a v zlepšení hospodárenia s palivami, energiou, surovinami a materiálmi, neznižujú sa zásoby a neklesajú náklady na zmetky.

Súdruh Novotný na celoštátnej konferencii predsedov závodných organizácií KSČ veľmi nástojčivo zdôraznil, aby sme úspešným splnením plánu v tomto roku a dôslednou realizáciou direktív posledných zasadnutí pléna ÚV KSČ a programov aktívnych opatrení vo všetkých závodoch a na všetkých stupňoch riadenia, vytvorili spolu s prípravou a včasným zabezpečením plánu na rok 1965 maximálne priaznivé podmienky pre národohospodársky plán do roku 1970. To vyžaduje všestranne posilňovať pozitívne prvky hospodárskeho rozvoja a upriamiť sa na rozhodné zlepšenie kvalitatívnych ukazateľov.

Základné smery plánu na rok 1965 posúdila vláda už v apríli a v najbližších dňoch prerokuje smerné úlohy plánu na rok 1965. Počítame s rastom priemyselnej výroby zhruba o 5 %, v investičnej výstavbe o 3 %, u dodávok strojov a zariadení o 6,5 % oproti roku 1964. Nákup poľnohospodárskych výrobkov vzrastie o niečo viac než 2 %. To vytvára predpoklady rastu osobnej spotreby o viac než dve percentá a spoločenskej spotreby zhruba o tri percentá. Predstih v príprave plánu využijeme na to, aby niektoré základné časti plánu - najmä pokiaľ ide o rozhodujúce stavby a výrobky s dlhým výrobným cyklom - mohli sa vyjasniť už v polovici tohto roku. Ministerstvá a národné výbory musia návrh plánu uzavrieť do konca septembra tak, aby plán bol schválený a rozpísaný ešte pred koncom roku a aby závody podľa neho pracovali už od 1. januára nového roku. V tom vidíme určitý prínos oproti nedobrej praxi posledných rokov, kedy sa plán schvaľoval a rozpisoval až vo februári či ešte neskoršie.

Vláda súčasne zabezpečuje i prípravu plánu do roku 1970. Za účasti viac ako 2000 odborníkov bol spracovaný návrh technickoekonomických koncepcií vybraných smerov rozvoja. Naše predstavy o možnostiach hospodárskeho rozvoja do roku 1970 sme konzultovali so Sovietskym zväzom a ostatnými členskými krajinami Rady vzájomnej hospodárskej pomoci. Základné úlohy plánu do roku 1970 prerokuje vláda v najbližšom čase a predloží ich na prediskutovanie širokým kolektívom pracujúcich. Návrh smerníc pre zostavenie plánu na roky 1966 -1970 bude hotový do konca tohto roku.

V súlade s uznesením XII. zjazdu Komunistickej strany Československa považujeme za základnú celonárodnú úlohu rozvíjať poľnohospodárstvo na základe intenzívneho využívania možností socialistickej poľnohospodárskej veľkovýroby. Prednostné zabezpečenie rozvoja poľnohospodárskej výroby vyžaduje, aby činnosť tých priemyselných odvetví a podnikov, ktoré dodávkami zariadení a ďalších prostriedkov rozhodujúcim spôsobom ovplyvňujú tempo zvyšovania poľnohospodárskej výroby, najmä jej intenzitu, sa považovala nie za pomoc, ale za kooperáciu s jedným z rozhodujúcich článkov národného hospodárstva a plnila úlohy pre poľnohospodárstvo skutočne kvalitne. Ide predovšetkým o podstatné zvýšenie podielu chémie, strojárstva, energetiky, stavebníctva a dopravy na výrobnej spotrebe v poľnohospodárstve. A ide tiež o služby, ktoré bez falošnej ziskománie musia uskutočňovať strojové a traktorové stanice, nákupné a iné organizácie. Preto popri značných priamych investíciách do poľnohospodárstva budú sa ďalšie prostriedky vkladať do urýchleného budovania závodov chemického priemyslu pre poľnohospodárstvo, na výstavbu krmovinárskeho priemyslu a podobne.

Na druhej strane za rozhodujúcu úlohu našich poľnohospodárov a poľnohospodárstvo riadiacich orgánov považujeme plné využitie všetkej poľnohospodárskej pôdy, zvyšovanie hektárových výnosov, zabezpečenie optimálnej výživy rastlín a úprav vlahových pomerov v pôde. Zabezpečujúc pre budúci rok zhruba 112 kg čistých živín priemyselných hnojív v priemere na 1 hektár, zabezpečujúc sortiment, kvalitu a včasnosť dodávok, musíme stupňovať náročnosť na ich racionálne využitie. Súčasne treba v poľnohospodárskych závodoch podstatne zvýšiť starostlivosť o maštaľné hnojivá a využitie všetkých zdrojov organických hnojív. Pre využitie priemyselných a iných hnojivých odpadov pristupujeme k výstavbe moderných kompostární.

Pretože v našich podmienkach prinášajú veľký úžitok závlahy, rozšírime ich najmä v Polabí a na dolnom Povltaví, na Žitnom ostrove, v povodí Váhu a na Východoslovenskej nížine. Budeme podporovať výstavbu hnojivých závlah, ktoré by mali naši poľnohospodári smelšie zakladať.

Starostlivosť o zabezpečenie výživy nášho ľudu veľmi nástojčivo zdôrazňuje zvyšovať u nás produkciu zrnín, najmä pšenice. Musíme ju zabezpečovať zvyšovaním hektárových výnosov, použitím najvýnosnejších odrôd, racionálnej výživy a odstránením zbytočných strát pri zbere a skladovaní. Považujeme za nevyhnutné už tohto roku získať pomerne väčšie množstvo domácej pšenice pre zásobovanie obyvateľstva. Aby sme pritom neoslabili krmovinové fondy poľnohospodárskych závodov, rátame s protidodávkami kvalitných jadrových krmív.

Rovnako vážnou úlohou je efektívnejšie využitie krmovinových surovín. Za tým účelom sme začali budovať moderný krmovinársky priemysel, ktorý v roku 1970 vyrobí viac ako 5 miliónov ton kŕmnych zmesí, čo je štyri razy viac oproti súčasnosti.

V rukách orgánov riadiacich poľnohospodársku výrobu, jednotných roľníckych družstiev a štátnych majetkov je ďalšia a pre rozšírenie chovu hovädzieho dobytka a výroby mlieka rozhodujúca rezerva, ktorú predstavujú naše lúky a pastviny o rozlohe takmer 2 milióny hektárov. Ak, súdružky a súdruhovia, chceme a máme byť dobrými hospodármi, ak pred týmto bohatstvom, ktoré môže priniesť podstatne viac úžitku, musíme už prestať prešľapovať a zatvárať oči.

Pretože našich poľnohospodárov sužujú a otravujú a poľnohospodárskej ekonomike škodia doterajšie byrokratické predpisy o investíciách a projektoch, rozhodli sme podstatne zjednodušiť, zlacnieť a pritom skvalitniť celú túto prax.

Poľnohospodársku výstavbu musíme orientovať na účelné, praxou overené a hospodárne stavby, umožňujúce uplatniť veľkovýrobnú technológiu, aby nezvyšovali, ale naopak znižovali náklady na výrobu. Považujeme za správne pokračovať v zameraní stavebných investícií v poľnohospodárstve na zúrodňovanie pôdy, na výstavbu sušiarní, skladovacích a silážnych priestorov a novú výstavbu dôsledne podriadiť postupnej špecializácii a koncentrácii poľnohospodárskej výroby.

I keď sme v oblasti mechanizácie veľa urobili - veď produktivita v poľnohospodárstve vzrástla 2,5krát - sme si vedomí toho, že slabým miestom je tu nízka kvalita materiálov použitých na výrobu strojov i súčiastok. Pluhy sa rýchlo derú, ložiská predčasne opotrebovávajú, mnohé dielce ohýbajú, lámu, proste nevhodným materiálom zhadzujeme veľké dielo mechanizácie. V práci našich konštruktérov, strojárov i hutníkov musí ísť teda o rozhodné zjednanie nápravy v tomto smere.

Ďalej pôjde o komplexné vyriešenie jednotlivých technologických liniek, o dosiahnutie svetových parametrov vyrábaných strojov, o urýchlenie vývoja a výroby dopravných prostriedkov vrátane mechanizmov na nakládku a vykládku, o dodávky strojov pre komplexnú mechanizáciu pestovania cukrovky a zemiakov, ako i zabezpečenie mechanizácie pre horské i ovocinársko-zeleninárske oblasti včetne pre živočíšnu výrobu.

Je mnoho sťažností v oblasti náhradných dielov, a poľnohospodárskych zvlášť. A je to pravda. Zložité, často byrokratické dodávateľské vzťahy, medzičlánky, zastaralá sieť skladov, neplánovitosť, neistota spôsobujú na jednej strane nepohotovosť určitých súčiastok a na druhej strane horibilné zásoby iných nepotrebných. S tým musíme skoncovať. Pripravujeme preto na pokyn strany modernizáciu tejto oblasti.

Podobne na ďalších úsekoch dodávateľsko-odberateľských vzťahov - či už v zabezpečovaní chemikálií, alebo krmovín - vytvárame predpoklady, aby dodávatelia i odberatelia považovali poľnohospodárske závody za rovnocenných partnerov, najmä pokiaľ ide o včasnosť a kvalitu.

Uskutočňujú sa tiež opatrenia na zvýšenie účinnosti plánovania poľnohospodárskej výroby, aby toto umožnilo maximálne využiť miestne výrobné podmienky a iniciatívu poľnohospodárskych závodov a aby uľahčilo špecializáciu výroby. Pôjde proste o to, aby sme sa zbavili šablónovitosti v plánovaní. Veľkú váhu kladieme na komplexnosť plánu a jeho včasné posúdenie tak, aby poľnohospodárske závody poznali včas nielen dodávkové úlohy, ale i materiálno-technické zabezpečenie výroby. Spomenuté princípy plánovania overujeme teraz v piatich okresoch a po zhodnotení ich uplatníme.

Uvedomujeme si, súdružky a súdruhovia, že centrálnou otázkou rozvoja poľnohospodárskej výroby je rýchlo a účinne riešiť zabezpečenie pracovníkov pre poľnohospodárstvo a najmä získať mladých ľudí pre toto odvetvie. V záujme toho treba predovšetkým podnecovať materiálnu zainteresovanosť v poľnohospodárstve. A to budeme robiť spoločne tak vláda, ako i poľnohospodárske závody - najmä JRD - všestranným využitím svojich možností. Preto v súčasnom období pripravujeme niektoré zmeny v ekonomickom stimulovaní rastu poľnohospodárskej výroby.

Naďalej však zdôrazňujeme, že hlavným zdrojom zvyšovania príjmov v poľnohospodárskych závodoch musí byť rast a hospodárnosť výroby samej. I v poľnohospodárstve vystupuje teraz do popredia nutnosť ešte účelnejšie využiť prostriedky, ktoré vkladáme do tohto odvetvia.