Vážené súdružky a súdruhovia!

Na plnení úloh politického, hospodárskeho a kultúrneho rozvoja Slovenska sa významnou mierou podieľa Slovenská národná rada. Postavenie, funkcia a úlohy Slovenskej národnej rady sú bezprostredne spojené so špecifickým spôsobom riešenia národnostnej otázky v našom československom socialistickom štáte, resp. so štátoprávnym vyjadrením zväzku českého a slovenského národa v jednotnej ČSSR.

Slovenská národná rada od svojho revolučného vzniku v podmienkach príprav Slovenského národného povstania dodnes a bez akýchkoľvek pochybností i do budúcnosti vystupuje v našom politickom a štátnom živote vo funkcii politickej predstaviteľky samobytnosti slovenského národa a z tohto postavenia plní úlohy národného orgánu štátnej moci a správy na Slovensku. Pre postavenie, úlohy a metódy činnosti Slovenskej národnej rady je charakteristické a tým i špecifické, že pôsobí v podmienkach jednotného československého štátu, inakšie povedané, že sa na plnení úloh politického, hospodárskeho a kultúrneho života zúčastňuje v organickom začlenení do jednotnej sústavy československých štátnych orgánov.

Z tejto skutočnosti vychádza aj Dokument, v ktorom sa uvádza: "Slovenská národná rada je v poňatí novej ústavy nielen slovenským národným orgánom, do pôsobnosti ktorého spadajú veci národnej a regionálnej povahy, ale je súčasne v tomto svojom postavení aj národným článkom celoštátneho politického a hospodárskeho riadenia pre územie Slovenska, ktorého úlohou je priamo spoluvytvárať a aj spoluzabezpečovať celoštátnu politiku."

Skúsenosti získané z politickej a riadiacej praxe potvrdzujú, že takéto poňatie SNR vytvára priestor pre jej efektívnu účasť na riadení politického, hospodárskeho a kultúrneho rozvoja Slovenska a našej spoločnosti vôbec.

V našom živote sa, pravda, stretávame s ľuďmi, ktorí voči Slovenskej národnej rade, resp. jej miestu v sústave štátnych orgánov nezaujímajú správny postoj. Vyskytujú sa jednotlivci, ktorí význam SNR plne nedoceňujú, vidia v nej len akýsi medzičlánok nášho ústredného riadenia, ktorý podľa ich predstáv iba veci "komplikuje". V praxi sa obyčajne prejavujú ako odporcovia výraznejšieho zapájania SNR do riadenia našej spoločnosti a štátu.

Druhí, najmä u nás na Slovensku, kritizujú terajšiu ústavnú koncepciu postavenia SNR a jediné riešenie mechanicky vidia iba vo federatívnej forme usporiadania štátu, reklamujú formu prakticky bez skúmania obsahu a aj bez zamyslenia sa nad možnosťami, ktoré pre činnosť SNR vytvára ústava a Dokument.

Oba tieto protipólne názory majú svoj spoločný koreň mimo politiky našej strany, sú v rozpore so záujmami nášho socialistického štátu i v rozpore so záujmami slovenského národa.

Praktické uplatňovanie ústavy a dokumentu hovorí presvedčivo o tom, že sme našli riešenie zodpovedajúce naším osobitným československým podmienkam, okrem iného tiež podmienkam ekonomicky a kultúrne vyspelého štátu. Preto my pôjdeme naďalej týmto smerom dôsledne, zodpovedne a tvorivo.

Slovenská národná rada rozvíjanie svojej pôsobnosti na báze ústavy a dokumentu pokladá i pre budúcnosť jednoznačne za správnu cestu a je presvedčená, že i na strane Národného zhromaždenia a ostatných ústredných orgánov nájde v tomto svojom zámere plnú podporu a pochopenie.

Dovoľte mi, súdružky a súdruhovia poslanci, aby som vás informoval o plnení niektorých základných záverov dokumentu. Aj keď od jeho prijatia uplynula pomerne krátka doba, zvýšila sa účasť Slovenskej národnej rady na riadení hospodárskeho a kultúrneho rozvoja Slovenska, na ústrednom riadení, ako i na úseku činnosti národných výborov.

Najlepšie sa to prejavilo v organickom zapojení Slovenskej národnej rady do celého procesu prípravy a plnenia štátneho plánu a ďalších dôležitých celoštátnych opatrení. Pritom Slovenská národná rada v spolupráci a v úzkom kontakte s ostatnými orgánmi ústredného riadenia pristupuje k riešeniu všetkých naliehavých problémov rozvoja Slovenska tak, aby jeho prírodné a ekonomické zdroje sa plne využívali a jeho ekonomický potenciál v maximálnej miere posilňoval intenzívny rozvoj jednotnej celoštátnej ekonomiky. Takýto aktívny prístup k postupnému vyrovnávaniu hospodárskej a kultúrnej úrovne Slovenska na úroveň českých krajov považujeme za plne zodpovedajúci politike Komunistickej strany Československa.

Rozbor práce Slovenskej národnej rady, obsiahnutý v predloženej zpráve, ukazuje na rozsah úloh, ktoré sme riešili, problémy, s ktorými sme sa pri plnení úloh stretávali, ako aj dosiahnuté výsledky. Nebudem preto tieto otázky znovu podrobne rozvádzať.

K podstatnému oživeniu a zvýšeniu účinnosti práce Slovenskej národnej rady prispelo predovšetkým plnšie rozvinutie našej vzájomnej spolupráce s Národným zhromaždením, vládou a ostatnými celoštátnymi orgánmi, ako aj so štátnymi a územnými orgánmi na Slovensku.

Konkrétnymi prejavmi náväznosti práce Slovenskej národnej rady na činnosť Národného zhromaždenia a prehĺbenia vzájomných vzťahov bola ich úzka súčinnosť pri rozbore viacerých naliehavých ekonomických a kultúrnych problémov. V tomto smere uskutočnil sa celý rad spoločných rokovaní výborov Národného zhromaždenia s príslušnými komisiami SNR. Boli to najmä spoločne vykonané analýzy využitia zdrojov pracovných siľ, problémov hospodársky menej rozvinutých oblastí, využitia strojárenských závodov na Slovensku, bytovej výstavby, niektorých problémov rozvoja poľnohospodárskej výroby, perspektív rozvoja potravinárskeho priemyslu, obchodu, školstva a zdravotníctva do roku 1970 na Slovensku a ďalšie. Ukázalo sa, že takéto rokovania, najmä ak sa pred ich realizovaním uskutočnila spoločná previerka stavu veci, prispievajú k riešeniu tých špecifických problémov Slovenska, ktoré sa prejavujú ako dôsledok predchádzajúceho vývoja. No aj pri kladnom hodnotení týchto rokovaní bude našou spoločnou úlohou usilovať sa o ďalšie zvyšovanie ich účinnosti.

Treba tiež vyzdvihnúť úzke a pružné pracovné styky Predsedníctva SNR s vládou, a to jednak pri predkladaní iniciatívnych návrhov Slovenskej národnej rady a jednak pri zabezpečovaní úloh vyplývajúcich z riadiacej funkcie vlády. Rovnako tam, kde došlo k účelnej deľbe práce medzi ministrami a povereníkmi SNR, dosahujú sa pozitívne výsledky pri zabezpečovaní spoločných úloh rozvoja hospodárstva a kultúry na Slovensku. Spoločné rokovania ministrov s orgánmi SNR na pôde Slovenskej národnej rady stali sa v uplynulom období významným článkom v systéme našej práce.

Vážené súdružky a súdruhovia poslanci!

Považujeme za potrebné povedať niekoľko slov k otázke účasti Slovenskej národnej rady na celoštátnom politickom a hospodárskom riadení činnosti národných výborov na Slovensku. Vyskytujú sa totiž niekedy obavy, či zvýšenie zodpovednosti Slovenskej národnej rady vo vzťahu k národným výborom na Slovensku nenaruší ich postavenie a kompetenciu. Chcel by som povedať, že v žiadnom prípade nejde o to, obmedzovať právomoc národných výborov na Slovensku, ale ide o naplnenie funkcie Slovenskej národnej rady ako národného orgánu štátnej moci a správy na Slovensku a organického článku celoštátneho riadenia vo vzťahu k národným výborom. Na objasnenie tejto otázky by som tu rád citoval slová súdruha Novotného, ktorý v referáte na XII. sjazde strany zdôraznil: "Ako dôležitá súčasť jednotnej sústavy štátnej moci a správy sa bude rozvíjať činnosť slovenských národných orgánov pri uplatňovaní celoštátnych a celospoločenských záujmov a potrieb. Tomu dávame praktický výraz tak v centrálnych orgánoch, ako aj vo zvýšenej zodpovednosti slovenských orgánov za prácu národných výborov."

Tiež dokument výslovne stanovil, že treba súčasne rozvíjať a uplatňovať úlohu Slovenskej národnej rady, v súlade s ústredným riadením štátu, vo vzťahu k územným orgánom na Slovensku, predovšetkým k národným výborom.

Teda, znovu opakujem, nejde tu o obmedzovanie právomoci národných výborov a jej prenášanie na Slovenskú národnú radu, naopak postavenie národných výborov v súčasnom období treba ďalej posilňovať a rozvíjať ich činnosť, ale ide o upresnenie a konkretizovanie úloh, vykonávaných inak celoštátnymi ústrednými orgánmi vo vzťahu k národným výborom, ktoré na základe delegovania vládou by mala zabezpečovať a kontrolovať Slovenská národná rada v oblasti hospodárstva riadeného národnými výbormi.

V tomto zmysle by bolo možné za celú hospodársku činnosť národných výborov, hlavne pokiaľ ide o ich úlohy na úseku školstva a kultúry, stavebníctva, poľnohospodárstva, zdravotníctva, sociálneho zabezpečenia, obchodu, miestneho hospodárstva a služieb, potravinárskeho priemyslu a dopravy, až na niektoré malé výnimky, zvýšiť zodpovednosť Slovenskej národnej rady, pri zachovaní celoštátneho riadenia národných výborov v zásadných otázkach ich výstavby a pôsobnosti.

V doterajšej činnosti Slovenskej národnej rady napriek určitým pozitívnym výsledkom nepodarilo sa plne rozvinúť jej normotvornú funkciu. Tento nedostatok si uvedomujeme. Hľadáme cesty a skúmame návrhy na systematické uplatňovanie jej zákonodarnej a vôbec politickej iniciatívy voči Národnému zhromaždeniu, ako aj vlastnej zákonodarnej pôsobnosti Slovenskej národnej rady vo veciach národnej a regionálnej povahy. V týchto otázkach dochádzame k názoru, že za podmienok intenzívnej zákonodarnej činnosti NZ je nutné, aby Národné zhromaždenie v súlade s našou socialistickou ústavou vytváralo priestor pre nevyhnutnú vlastnú zákonodarnú činnosť SNR, predovšetkým realizovaním ústavnej povinnosti zmocňovať Slovenskú národnú radu zákonom Národného zhromaždenia prijímať vlastné zákonné úpravy v otázkach, pri ktorých - v súlade s princípom jednotnosti právneho poriadku - treba prihliadať na niektoré osobitosti podmienok ich riešenia na Slovensku.

Súdružky a súdruhovia poslanci!

Skôr ako pristúpim k ďalším otázkam, na riešení ktorých musíme sústavne pracovať spoločne s ústrednými orgánmi, chcem otvorene povedať, že v práci SNR sa vyskytuje popri úspešných výsledkoch i celý rad nedostatkov. Niekedy sa stáva, že orgány SNR vo svojej politickej a organizačnej práci nevyužívajú v plnom rozsahu všetky objektívne danosti pre rozvoj jednotlivých odvetví. Prejavuje sa to potom, ako to uvádzame i v predloženej zpráve, v neuspokojivom plnení plánu výstavby často významných investičných celkov. Väčšie úsilie bude potrebné vynakladať i pri zabezpečovaní výstavby zdravotníckych a školských zariadení. Slabšia organizátorská a kontrolná činnosť má svoje dôsledky v kvalite výstavby a údržby bytového fondu. V poľnohospodárstve sú niektoré závažné úlohy, ktoré sa nám nepodarilo doriešiť. Ide najmä o pomerne pomalé rozširovanie najprogresívnejších prostriedkov intenzifikácie, rozvoj horských a podhorských oblastí, starostlivosť o jednotlivo hospodáriacich roľníkov a pod. Problémy výchovno-vyučovacieho procesu sme poväčšine riešili z hľadiska kvantitatívneho rastu a menej pozornosti sme venovali kvalitatívnej stránke výučby a zabezpečovaniu potrebného počtu kvalifikovaných učiteľských kádrov. V práci nášho aparátu sa ešte niekedy vyskytujú prvky rezortníckeho prístupu. Riešenie problémov nie vždy vidia naši súdruhovia komplexne.

Obdobne by som mohol, súdružky a súdruhovia poslanci, spomenúť i niektoré ďalšie nedostatky v našej práci, s ktorými sa sústavne zaoberáme a snažíme sa ich odstraňovať.

Popri operatívnom zabezpečovaní tohoročných úloh plánu v terajšom i nastávajúcom období sústreďujeme naše hlavné úsilie na niektoré zásadné otázky prípravy návrhu štvrtého päťročného plánu. V tejto súvislosti mi dovoľte, aby som stručne poukázal na niektoré najvýznamnejšie otázky.

V predloženej zpráve poukazujeme na vážne problémy v oblasti efektívnejšieho využívania zdrojov pracovných síl. Ako uvádzame, v rokoch 1966-1970 bude podiel Slovenska na celoštátnych prírastkoch zdrojov pracovných síl činiť 57 %. Pritom kvalitatívne sa zmení i štruktúra prírastku zdrojov pracovných síl na Slovensku v porovnaní s predchádzajúcimi obdobiami. V rokoch štvrtej päťročnice bude možné začleniť do pracovného procesu 28 tisíc absolventov vysokých škôl, vyše 70 tisíc osôb s úplným stredoškolským vzdelaním a asi 170 tisíc absolventov učňovských učilíšť. Tieto zdroje umožnia kryť celkovú potrebu národného hospodárstva na Slovensku až z 80 % kvalifikovanými pracovnými silami.

Zabezpečenie potrieb národného hospodárstva republiky pracovnými silami v podmienkach ich veľmi nerovnomerného oblastného rozloženia vyvoláva nutnosť riešiť tento problém jednak vytváraním predpokladov pre plnšie zosúladenie oblastného rozloženia potrieb pracovných síl s ich zdrojmi, jednak problém riešiť určitou reálnou medzioblastnou migráciou.

Na riešení týchto problémov sa intenzívne pracuje na príslušných plánovacích orgánoch. Za spolupráce rezortov sa usilujeme dosiahnuť zámery uznesenia vlády č. 175/1965, ktoré ukladá rezortom správnym rozmiestňovaním výroby a investícií, presunom výrobných programov a uvažovanej investičnej výstavby vytvoriť nevyhnutné predpoklady pre rovnomernejšie krytie potrieb pracovných síl v národnom hospodárstve.

Nemožno sa mi nezmieniť, vážené súdružky a súdruhovia, o ďalšom závažnom probléme, ktorý stojí nielen pred Slovenskou národnou radou, ale aj ostatnými ústrednými orgánmi, a to je zabezpečenie rýchlejšieho ekonomického rozvoja niektorých málo rozvinutých oblastí.

Rozmiestňovanie výroby sa často robilo na základe intervencií a rezolúcií bez ohľadu na najvyššiu spoločenskú efektívnosť. Mnohé menej rozvinuté oblasti s výhodnými ekonomickými a prírodnými podmienkami pre umiestnenie priemyselného závodu by nemali zostávať pre hospodárske rezorty a plánovacie orgány nezaujímavou oblasťou.

Vytváranie predpokladov pre lepšie využívanie ekonomických a prírodných podmienok, najmä domácej surovinovej základne, je vôbec cesta, ako najrýchlejšie možno riešiť nielen hlavné problémy ekonomického rozvoja doteraz málo rozvinutých oblastí, ale i sústavný rast podielu Slovenska na zabezpečovaní potrieb a v prospech celého československého národného hospodárstva. Osobitne treba poukázať na to, že ešte stále - okrem magnezitu - nedostatočne využívame naše bohatstvo nerudných surovín, ako sú cementárske suroviny, vápence, keramické a kameninové íly, haloyzit, bentonit, čadič, kremelina, perlit, ktorý je výbornou surovinou pre výrobu stavebných hmôt, kamenná soľ a iné.

Jedným z najväčších našich surovinových zdrojov je lesné bohatstvo, ktoré tvorí pri správnom obhospodarovaní neustále sa obnovujúcu surovinovú základňu, zhodnocovanú predovšetkým cez drevársky a celutózo-papierenský priemysel.

Táto surovinová základňa sa však nedostatočne využíva i keď potreba dreva je v disproporcii s ťažobnými možnosťami lesa. Riešenie je možné len cestou intenzívneho využitia, najmä komplexným spracovaním vyťaženého dreva.