Nahradením súkromného vlastníctva výrobných prostriedkov spoločenským vlastníctvom a odstránením vykorisťovateľských tried, zanikla hlavná príčina národnostných rozporov, nedorozumení a podozrievania, čo ešte nedávno tak smutne poznačovalo vzťahy našich národov. Máme predsa ešte v čerstvej pamäti skúsenosti z čachrovania s národnostnou otázkou či už zo strany tzv. čechoslovakistickej alebo separatisticko-ľudáckej buržoázie. Tieto zložky československej buržoázie vo svojich triednych zámeroch zneužívali národné cítenie časti obyvateľstva oboch našich národov. V žiadnom prípade neprispeli k riešeniu jestvujúcich problémov, naopak, podnecovaním týchto rozporov oslabovali republiku a priamo či nepriamo sa podieľali na jej katastrófe, v ktorej sa ocitla po roku 1938 - 39 až do nášho oslobodenia.

Bratstvo a jednota našich národov, ktoré sa uskutočňujú nie v heslách, ale v ozajstnej realite nášho socialistického dneška, nadväzujú na spoločné dejinné tradície, ktoré od nepamäti spájali Čechov a Slovákov. Áno, bratským súžitím našich národov v spoločnom socialistickom štáte, nadväzujeme na slávne tradície Veľkej Moravy, revolučného hnutia doby husitskej, obrodeneckého obdobia, revolučných pohybov v rokoch 1848-49, na spoločné boje českého a slovenského proletariátu za buržoáznej ČSR i na spoločný boj vlasteneckých síl národov za obranu a oslobodenie republiky spod nadvlády fašizmu.

V spoločnom socialistickom štáte Čechov a Slovákov vidíme teda najopravdivejšie naplnenie spoločných snov oboch našich národov a súčasne pevný základ ich všestranného rozvoja do budúcnosti.

Pred nedávnom sme oslávili 150. výročie narodenia veľkého slovenského národného buditeľa a hlásateľa československej vzájomnosti - Ľudovíta Štúra. S dvojnásobnou vrúcnosťou v dnešných socialistických podmienkach vyznávame jeho hlboký vzťah k myšlienke československej vzájomností, ktorý vyjadril slovami: "My v tomto zväzku s nimi ako sme boli, aj naďalej ostať chceme, čokoľvek znamenitého vyvedú si osvojovať, s nimi v duchovnom spojení stáť a kde im budeme môcť čo dobrého urobiť, vykonať chceme, ako to naspäť od nich ako bratov očakávame."

Podobne ani z českej strany nezostali tieto vzťahy bez ozveny. O československú vzájomnosť sa úprimne usilovali a dali jej výraz aj vo svojej tvorbe Neruda, Jirásek, Šalda a ďalší. Božena Němcová vyjadruje tento vzťah slovami: "My potřebujeme jeden druhého; dobře tedy, abychom se poznávali, jeden druhého laskavě podporovali a k vzájemnému cíli pracovali." Dielo Pavla Jozefa Šafárika a Jána Kollára si rovnako vážia obidva naše národy.

Myšlienka vzájomnej bratskej spolupatričnosti vždy ovládala vzťahy najmä českej a slovenskej robotníckej triedy.

Česká a slovenská robotnícka trieda pod vedením Komunistickej strany Československa bojovali bok po boku v časoch predmníchovskej republiky proti utlačovateľom a vykorisťovateľom. Rast revolučného uvedomovania slovenskej robotníckej triedy je nerozlučne spätý s pôsobením českých funkcionárov Komunistickej strany Československa na Slovensku. Vďačne si spomíname na činnosť súdruhov Gottwatda, Švermu a ďalších súdruhov na Vrútkach, v Žiline a na Pohroní. Známe sú prejavy proletárskej solidarity v ťažkých štrajkových bojoch, pri ktorých nie raz tiekla krv robotníkov a roľníckej chudoby.

Zväzok českej a slovenskej robotníckej triedy bol oceľovým hrotom boja proti rozbíjačom republiky i proti fašistickým okupantom. Tento zväzok sa osobitne prejavil v boji slovenského národa za obnovenie československej štátnosti v pamätnom Slovenskom národnom povstaní. Vo Februárových dňoch slovenskí a českí robotníci, roľníci a pokroková inteligencia vytvorili hrádzu, o ktorú sa rozbili snahy zvrátiť koleso dejín. Výsledok spoločnej práce na základe bratských vzťahov bol presvedčivo dotvrdený dielom našej socialistickej výstavby. Nech je preto táto skutočnosť pre dnešok aj do budúcnosti pádnou odpoveďou všetkým tým, čo by naše bratské vzťahy chceli kedykoľvek narúšať a kaliť.

V tomto znamení sa ako predstavitelia Slovenskej národnej rady v zastúpení slovenského národa na pôde Národného zhromaždenia hlásime k myšlienkam československej socialistickej vzájomnosti, jednote a štátnosti.

Súdružská spolupráca, ktorou sa vyznačuje súžitie našich socialistických národov, sa premieta tiež do vzájomných vzťahov najvyššieho zastupiteľského orgánu nášho štátu - Národného zhromaždenia ČSSR a národného orgánu štátnej moci a správy na Slovensku - Slovenskej národnej rady. Táto spolupráca sa osobitne rozvíja najmä v poslednom období, keď dokument ÚV KSČ a ÚV KSS Za plnšie uplatnenie Slovenskej národnej rady, ktorý plne vychádza z našej socialistickej ústavy, vytýčil potrebu užšej súčinnosti Slovenskej národnej rady s ostatnými ústrednými orgánmi štátu a osobitne s Národným zhromaždením. Prejavom prehlbovania týchto vzťahov je i dnešné naše rokovanie, na ktorom chceme Národné zhromaždenie oboznámiť s výsledkami našej práce.

Dovoľte mi, súdružky poslankyne a súdruhovia poslanci, aby som sa predovšetkým pozastavil pri výsledkoch socialistického budovania Slovenska, tak ako sme ich dosiahli na základe spoločného úsilia československého ľudu v povojnovom období.

Hospodárske a kultúrne povznesenie Slovenska považovala naša Komunistická strana Československa vždy za základ riešenia národnostnej otázky v duchu proletárskeho internacionalizmu. V priebehu ťažkých triednych zápasov v období prvej republiky, v podmienkach hospodárskeho a sociálneho útlaku pracujúcich más, najmä robotníkov, bezzemkov a drobných roľníkov, upevňovala sa internacionálna jednota českej a slovenskej robotníckej triedy a bratská solidarita pracujúcich. Bez nej si nemožno predstaviť uskutočnenie tých veľkých sociálno-ekonomických premien, ktoré v priebehu dvadsať rokov slobodného života nastali na Slovensku a v živote celej našej spoločnosti vôbec. Komunistická strana Československa po oslobodení na svojom VIII. sjazde v roku 1946 vytýčila generálnu líniu industrializácie Slovenska a túto dôsledne uplatňovala v celom procese našej socialistickej výstavby.

Úspechy rozvoja našej socialistickej spoločnosti sú neoddeliteľne späté s obrovskými zásluhami Sovietskeho sväzu pri oslobodení Československej republiky spod fašistického jarma. Pomoc poskytovaná Československu v prvých rokoch výstavby ako i pri budovaní nášho vyspelého priemyslu a poľnohospodárstva umožňovala vo zvýšenej miere plniť program našej strany, spriemyselňovanie Slovenska.

Dovoľte mi, súdružky a súdruhovia poslanci, aby som z tohto miesta dokumentoval niektorými údajmi, ako strana konkrétnymi činmi napĺňala svoj program riešenia základných životných záujmov našich národov - spoločnými silami dosiahnuť rýchle prekonanie hospodárskeho a kultúrneho zaostávania Slovenska pri súčasnom raste ekonomiky v českých krajoch a tak zabezpečiť plný všestranný rozkvet života všetkého nášho ľudu.

Slovensko ako celok stalo sa v historicky mimoriadne krátkom čase vyspelou priemyselnou súčasťou nášho socialistického štátu, čomu by sme i vo svetovom meradle ťažko našli obdobu. Dôkazom toho je skutočnosť, že objem priemyselnej výroby na Slovensku v tomto roku dosiahne takú výšku, ako bola produkcia priemyslu celej republiky v roku 1948. Pracujúci v priemysle na Slovensku vyrobia za dva mesiace tohto roku toľko, ako sa vyrobilo za celý rok 1949. Pritom došlo aj k významnej kvalitatívnej zmene v štruktúre priemyselnej výroby v prospech strojárstva a surovinových odvetví a k zavedeniu radu nových technicky náročných výrobných odborov vo väčšine odvetví priemyslu.

Obdobne v poľnohospodárstve vytvorili sme združstevnením priaznivé podmienky pre jeho prechod od rozdrobenej zaostalej malovýroby v modernú socialistickú veľkovýrobu, charakterizovanú vysokou úrovňou mechanizácie a chemizácie. To umožnilo, že sme s polovičným počtom pracovníkov oproti roku 1948 zvýšili poľnohospodársku výrobu v roku 1964 o 43 %.

Od roku 1948 vložila naša spoločnosť do hospodárstva na Slovensku 145 miliárd Kčs investícií, čo predstavuje zhruba 30,5 % z celoštátnych prostriedkov. Pritom viac ako jedna tretina týchto investícií sa realizovala v priemysle, čo umožnilo vybudovanie moderného, technicky vyspelého priemyslu. Svedčí o tom aj tempo rastu vybavenosti pracovníkov základnými fondami.

Tak napríklad od roku 1955 do roku 1964 zvýšili sa základné fondy na jedného pracovníka

Úroveň vybavenosti základnými fondami v korunách na jedného pracovníka sa takto v podstate - až na poľnohospodárstvo - vyrovnala s celoštátnym priemerom.

Vcelku sme na Slovensku vybudovali od roku 1948 260 nových závodov a ďalších 160 sa rekonštruovalo a zmodernizovalo.

Rýchle tempo rozvíjania materiálno-technickej výrobnej základne sprevádzal prudký rast zamestnanosti obyvateľstva. Podiel pracujúcich na Slovensku na celkovom počte pracujúcich v ČSSR (bez poľnohospodárstva) sa zvýšil z 18,4 % na 24,2 %.

Sociálno-ekonomické premeny uskutočnené za uplynulých 20 rokov priaznivo ovplyvnili i štruktúru zamestnanosti na Slovensku. Z celkového počtu zamestnaných v hospodárstve v roku 1964 pripadlo na priemysel a stavebníctvo 37,7 % oproti 21,2 % v roku 1948, na poľnohospodárstvo 29,4 % a na ostatné odvetvia 32,9 %. Skladba zamestnanosti na Slovensku sa takto priblížila k štruktúre v českých krajoch, teda štruktúre typickej pre hospodársky vyspelú krajinu.

Súbežne s rozvojom ekonomiky dosiahli sme na Slovensku nevídané výsledky i v raste vzdelanostnej a kvalifikačnej úrovne pracujúcich a v rozvoji kultúry vôbec.

Názorne to dokumentuje rozvoj vysokého a stredného školstva a počty poslucháčov na týchto školách. Za roky od oslobodenia ukončilo stredné odborné školy vyše 150 tisíc a vysoké školy 35 tisíc absolventov. Zatiaľ čo v roku 1936/1937 na jedinej vysokej škole na Slovensku študovalo len niečo vyše 2000 poslucháčov, v minulom školskom roku na 10 vysokých školách s 34 fakultami študovalo 30 300 poslucháčov denného štúdia a 17 800 študujúcich popri zamestnaní.

O búrlivom rozvoji kultúry na Slovensku svedčí skutočnosť, že sa vydávajú státisícové náklady kníh a časopisov, vybudovala sa sieť knižníc, kultúrnych domov a iných zariadení. Ako máloktorá európska krajina môžeme sa pochváliť vysokým počtom rozhlasových a televíznych prijímačov. Rovnako mohutná a masová je pre nás už príslovečne vyspelá ľudová umelecká tvorivosť.

Nie menej výrazné úspechy sme dosiahli v rozvoji vedy. Na početných vedeckých a výskumných pracoviskách, ako o tom podrobnejšie hovoríme v zpráve, rozvíja svoju činnosť Slovenská akadémia vied a iné ustanovizne starajúce sa o vedecko-technický rozvoj. Mnohé z nich dosahujú vynikajúce úspechy v európskom a svetovom meradle. Počet vedeckých a technických pracovníkov v celkovej skladbe pracovne činných osôb sa neustále zvyšuje.

V podmienkach socialistickej výstavby formoval sa aj charakter nášho pracujúceho človeka, jeho uvedomelý vzťah k práci, jeho socialistické vedomie. Celé naše snaženie bolo zamerané na jeho všestranný rast. Vyrástla u nás politicky a technicky vyspelá robotnícka trieda, socializmu oddané družstevné roľníctvo a inteligencia. Náš človek nadobudol schopnosti a vedomosti pre riadenie a riešenie náročných úloh a to tak v materiálnej, ako aj kultúrnej oblasti.

Zásada našej morálky "človek človeku súdruhom a bratom", pestuje v ľuďoch kolektívnosť, vzájomnú úctu, hrdosť na všetko ľudské, priateľstvo, optimizmus a odhodlanie zabezpečiť šťastie pre seba i pre druhých statočnou prácou a tvorbou nových hodnôt.

Za úspechmi dosiahnutými v uskutočňovaní hospodárskej a kultúrnej politiky strany a štátu na Slovensku, ktoré by sme mohli dokumentovať na ďalších a ďalších skutočnostiach, stoja roky mimoriadneho úsilia a obetavej práce celého nášho československého ľudu, našej hrdinskej robotníckej triedy, roľníctva a inteligencie. Sú výsledkom stále sa upevňujúcej jednoty oboch našich národov a ich odhodlania žiť ako rovný s rovným v bratskej zhode, v jednotnom československom štáte. Samotný život preveril a najpresvedčivejšie potvrdil, že rozkvet celej našej vlasti, rýchly rozvoj českých krajov i Slovenska, mohol sa dosiahnuť len na báze socialistickej výstavby.

"Proces pokračujúceho vzájomného zbližovania oboch rovnoprávnych národov", ako to výstižne vyjadril s. Novotný na zasadaní Ústredného výboru Národného frontu 4. marca 1964, "vyžaduje teraz sústrediť hlavnú pozornosť na koncepčné rozpracovanie perspektívy ďalšieho hospodárskeho rozvoja Slovenska, ktorý bude tvoriť neoddeliteľnú súčasť celkového rozmachu jednotnej celoštátnej ekonomiky. To predovšetkým predpokladá dôsledne uskutočňovať uznesenia prijaté XII. sjazdom pre plný rozvoj socialistických výrobných síl na Slovensku. Zabezpečenie tohto rozvoja bude súčasne vkladom slovenského ľudu k ďalšiemu rozvinutiu silného ekonomického potenciálu celej našej socialistickej republiky."

Dosiahnuté výsledky vo všetkých oblastiach nášho spoločenského života, či už v oblasti politickej, hospodárskej, kultúrnej a sociálnej, naplňujú nás oprávnenou hrdosťou. Nepochybne veľkolepá epocha budovania socializmu v našej vlasti je a zostane najvýznamnejšou etapou v našom historickom vývoji. Slovenský ľud vynakladal a vynakladá všetok svoj um a všetky svoje sily k rozvoju ekonomiky našej socialistickej vlasti. Išli sme pod vedením strany rovnakým krokom v časoch zoštátňovania, riešili sme zložité otázky združstevňovania poľnohospodárstva, v temných chvíľach medzinárodného nebezpečenstva sme stáli jednotne pripravení chrániť našu republiku. Socialistické Slovensko je pevným článkom republiky. S hrdosťou ako spolutvorcovia sa hlásime ku všetkému progresívnemu, čo sa v našej socialistickej republike vytvorilo, ako i k ďalším úlohám rozvoja našej socialistickej spoločnosti.

Naša socialistická skutočnosť je pre nás záväzkom nepoľaviť v úsilí pri ďalšom rozvíjaní našej jednotnej ekonomiky, pri zabezpečovaní stáleho rastu hmotnej a kultúrnej úrovne nášho ľudu. Na tejto ceste nás aj v budúcnosti čakajú zložité a náročné úlohy. Vieme dobre, že dosiahnutie cieľov, ktoré si staviame - budovanie rozvinutej socialistickej spoločnosti a vytváranie materiálno-technickej základne pre postupný prechod ku komunizmu - je cesta zložitá a nie ľahká. Budeme musieť na nej zdolávať mnoho ťažkostí a prekážok. Niet žiadnych pochýb, že tvorivý génius nášho ľudu pod vedením Komunistickej strany Československa vyrieši úspešne všetky zložité úlohy, ktoré vývoj našej spoločnosti prináša a v budúcnosti prinesie.