Přesto mi dovolte několik poznámek o těchto souvislostech.

17. června letošního roku dovršila živelná pohroma předcházející nepřízeň počasí nečekaným způsobem. Ochranná hráz u Čičova na Dunaji se protrhla a dílo zkázy s konečnou bilancí 3,5 miliardy škod, jak jsme dnes slyšeli, bylo dovršeno.

Okamžitě jedinou a společnou starostí našeho lidu, bez ohledu na to, zda Čechů nebo Slováků, bylo bránit a zabránit dalším škodám ničivých živlů.

Jen příkladné solidaritě a obětavosti, obdivuhodně rychle zmobilizované šedesátitisícové armádě lidí se podařilo dravé živly spoutat. V těchto pohnutých dnech, ve dne v nocí, často dosud nám neznámí lidé se vyznamenávali jedinečnými činy odvahy a statečnosti, hodnými opravdového socialistického vlastenectví.

Zatímco vzrušení nás všech trvalo a naši lidé zachraňovali ohrožené životy a statisícové hodnoty, v té době se některá štvavá vysílání Svobodné Evropy zabývala situací v povodí Dunaje. Samozřejmě, že v mnichovském vysílači neviděli obětavost těch tisíců bezejmenných bojovníků s rozpoutanými vodami Dunaje, ale snažili se namluvit, že odpovědnost za protržení hrází nesou některé státní instituce. Úmyslně zamlčeli pozornost, kterou náš stát po léta věnuje např. povodí Dunaje, zamlčeli i tu skutečnost, že okamžitě byla přijata opatření, aby byly následky povodní co nejdříve odstraněny.

Nepřekvapuje ani, že živelné pohromy se snažili využít ve Svobodné Evropě k tomu, aby narušily pevné bratrské vztahy mezi Čechy a Slováky a hovořili o jakési "odpovědnosti" Prahy za zátopy na Dunaji.

Tito pánové ze Svobodné Evropy už by si měli jednou provždy uvědomit, že skutečnost socialistické výstavby upevnila naše bratrské vztahy tak pevně, že každý náš občan, ať v českých krajích či na Slovensku, prohlédl, oč jim v Mnichově šlo.

Je ovšem typické, že k Svobodné Evropě se přidaly i některé západoněmecké listy, které nikdy v minulosti neoplývaly dobrým vztahem k naší republice, a byly velmi často mluvčími revanšistických požadavků. A je přímo charakteristické, že ti, kteří použili této katastrofy k novému štvaní proti naší socialistické republice, opomněli skutečnost, že k živelným pohromám došlo i u našich jižních sousedů v Rakousku a že povodněmi byly postiženy i některé jižní oblasti západního Německa.

Je třeba i dnes z tohoto místa veřejně odmítnout štvavé nájezdy tohoto druhu proti našemu socialistickému státu, proti našim národům a našemu lidu.

Vždy jsme si byli vědomi významu a síly evropského veletoku, kterým Dunaj je a nikdy jsme na něj nezapomněli. Dunaj tvoří 161 km naší státní hranice, a je důležitou dopravní tepnou. Dunajské břehy usměrňovaly každodenní proudy vod a dunajské hráze počítaly i s tzv. ,,stoletou vodou - to jest velkou povodní, která přichází jednou za velmi dlouhé období. Ovšem to, čeho jsme byli svědky letos, bylo nad všechna očekávání. Proto je třeba zdůraznit, že jsme nijak nezanedbali péči o stabilitu hrází. Byla to povodeň, která nemá v historii obdoby. Ale žádné živelné pohromy tohoto druhu nemohou podle mého přesvědčení rozrušit pevné základy našeho socialistického státu a zpřetrhat pevné svazky našich bratrských národů.

Pevně věřím, že v naší rodině Čechů a Slováků, spjaté ideami marxismu-leninismu, nic nemůže narušit pevná pouta bratrství, zpečetěná krví ve společných bojích proti okupantům v posledních fázích druhé světové války, ve společných bojích za osvobození vlastí. Společně jsme bojovali a společně nyní budujeme. A proto rozhodně odmítáme pomluvy těch, kteří se sami z naší společnosti vyloučili a o nichž jsou všeobecně známy jejich nepřátelské záměry.

Nikomu se nepodaří narušit naše bratrské vztahy, naši společnou cestu, kterou jsme nastoupili.

Ruku v ruce, Slováci i Češi, budeme budovat dále naši krásnou Československou socialistickou republiku. Přičiníme se všichni ze všech sil, aby naše jižní Slovensko bylo po přežité živelné katastrofě ještě krásnější! (Potlesk.)

Předseda NS s. Laštovička: Děkuji s. poslanci Rejnohovi. Nyní promluví posl. Škula. Vzdává se slova. Promluví ministr s. Marko.

Minister Marko: Vážené Národné zhromaždenie, súdružky a súdruhovia poslanci! Úlohy obnovy postihnutého územia na južnom Slovensku vyžadovali pružné, operatívne a pritom koncepčne správne riešenia. Vyžadovali spájať a ujednocovať miestne požiadavky a zvyklosti s centrálnymi hľadiskami a možnosťami spoločnosti. Najmä však vyžadovali iniciatívne návrhy od ústredných, slovenských a krajských štátnych orgánov, ktoré by vládna komisia mohla posúdiť a usmerniť, ako aj sústavnú starostlivosť a pomoc pri realizácii prijatých opatrení.

Z týchto príčin vládna komisia si vytvorila 3 štáby, a to technický, ďalej pre otázky hmotného zásobovania a pre zabezpečenie potrieb obyvateľstva. Štáby pracovali v Bratislave pri SNR a KNV, aby opatrenia vlády a ministerstiev lepšie nadväzovali na potreby a stav v postihnutom území.

Z poverenia vládnej komisie koordinoval som prácu týchto štábov. Dovoľte mi, aby som ku zpráve, ktorú predniesol s. minister Burian, uviedol niektoré skúsenosti z prípravy a zabezpečovania úloh obnovy a rozvoja tohto územia.

Počas povodne a pri odstraňovaní vzniklých škôd boli a sme svedkami bezpríkladnej občianskej solidarity pracujúceho ľudu Československa a veľkej morálnej a politickej sily našej socialistickej spoločnosti. Obetavosť záchrancov v oblasti bezprostredného ohrozenia. najmä výrazná pomoc armády, mali svoje pokračovanie u obyvateľstva aj vo forme finančných a materiálových príspevkov. Príklady osobnej statočnosti ľudí v doprave, šoférov, závozníkov, robotníkov v kameňolomoch, inžinierov, lekárov a funkcionárov národných výborov stali sa masovým zjavom.

V tomto hrdinskom postoji nášho ľudu sa odrazila mnohoročná politicko-výchovná a organizátorská práca Komunistickej strany Československa a dokázali sa prednosti socialistického zriadenia.

Nasadených 5700 nákladných áut, stovky autobusov, buldozérov a ďalšej techniky neimponuje len svojím rozsahom, ale najmä tým, že pomáhal každý okres a temer každý podnik z celej republiky. Keď sa ukázalo, že treba spevniť cestu na korune ochrannej hrádze k prietrži, všetky výrobne prefabrikátov z celej republiky doviezli a uložili vyše 350 vagónov cestných panelov, čo umožnilo urobiť v krátkom čase 3-4 dní pevnú cestu dlhú 4 km. Na výstavbu oblúkovej hrádze 671 m dodalo sa vyše 13 000 nákladných áut kameňa. Okrem toho doviezlo sa na zahatanie prietrže asi 200 000 vriec piesku a 1800 nákladných áut štrkopieskov a tesniacej hliny.

Príklady dobrej organizácie sú takisto známe z obdobia obnovy u zdravotníkov a hygienikov, technikov a projektantov, železničiarov, ale aj pracovníkov poisťovne a obchodu a už v referáte spomenutej patronátnej činnosti. Tak robotníci a inžinieri Mostného obvodu ČSD v Bratislave premostili trať v dĺžke 213 m za necelé 3 týždne.

Možno preto toto nadšenie, uvedomenie a aktívnu pomoc ľudu celej republiky hodnotiť, ako to už uviedol súdruh Burian, vskutku ako jeden z najzákladnejších poznatkov tejto udalosti. To všetko, pochopiteľne, malo nesmierne kladný vplyv na ďalší postup obnovovacích prác.

Chcem sa však vrátiť k niektorým závažnejším otázkam prípravy obnovy a jej realizácie.

V období, keď územie bolo ešte pod vodou, zamerali sa všetky orgány na dôkladnú technickú prípravu obnovy. Na základe prognózy ústupu vôd sa spracovali otázky základnej koncepcie odvedenia vôd s potrebnými opatreniami, pričom ich tretia etapa má doriešiť definitívnu ochranu územia v nadväznosti na budovanie vodných diel na Dunaji. Pri všetkých prácach mali zainteresovaní odborníci na mysli nutnosť vyriešiť situáciu tak, aby sa podobná katastrofa nemohla opakovať.

K zabezpečeniu obnovy bytového fondu a súčasne k výraznému zlepšeniu životného prostredia vypracovalo sa územnotechnické riešenie obnovy. V tejto súvislosti chcem sa zastaviť pri niektorých koncepčných otázkach obnovy a technických spôsoboch jej realizácie.

Vlastnej územnotechnickej príprave predchádzal široký stavebnotechnický prieskum, na ktorom pracovalo 386 technikov. V krátkom čase sa spracovalo 47 územných plánov rôznych kategórií. Výber sídlisk pre znovuvýstavbu musel prihliadať k terénnym a iným podmienkam územia. V budúcnosti sa umožní ďalšia výstavba len tam, kde už nebude natoľko ohrozená vodou. Ďalej sa má stavať tam, kde to dovoľuje hospodárska základňa sídlisk, vždy v súlade s pracoviskom a bydliskom, pričom sa obmedzuje výstavba v zničených samotách a osadách.

Pri stanovení tohto postupu museli sme odmietnuť návrhy, ktoré v súvislosti s obnovou chceli taký dlhodobý a zložitý proces, akým je zmena štruktúry osídlenia, riešiť radikalisticky, bez ohľadu na čas, na ekonomické možnosti spoločnosti a stavebníkov, ktorí práve pri tejto katastrofe boli tak ťažko postihnutí.

Na druhej strane nemohli sme nedbať na evidentné a nutné zlepšenie súčasného stavu. Vychádzali sme preto zo skutočnosti, že zaplavené obce a sídliská, až na niektoré osady a samoty, neprestali existovať, takže pri znovuvýstavbe poškodených sídlisk mohlo ísť v podstate len o úpravu a zlepšenie doterajšieho stavu.

Aby celková prestavba postihnutého územia mohla postupovať podľa vypracovanej územnotechnickej koncepcie, prijala vládna komisia zásady pre realizáciu náhradnej bytovej výstavby, ktoré medziiným finančne zvýhodňujú stavebníkov, stavajúcich v obciach, oproti výstavbe v osadách.

Takýto postup a výber sídlisk sa mohol určiť s väčšou istotou i preto, že prekonávame i názory na otázky osídlenia, ktoré nedbali na ekonomické podmienky spoločnosti pri zmene štruktúry osídlenia a ktoré vychádzali z dnešnej zaostávajúcej úrovne našej dopravy. Skúsenosti na obnovovacích prácach znovu potvrdili, že doterajší prístup k sústreďovaniu výstavby výlučne len do tzv. strediskových obcí bude treba poopraviť.

O úspešnom zabezpečovaní územnotechnickej koncepcie svedčí tá skutočnosť, že veľká väčšina postihnutých občanov stavala svoje domčeky v súhlase so spracovanými a schválenými územnými plánmi a len v niektorých prípadoch nedodržali sa uvedené zásady. Išlo o tých stavebníkov, u ktorých nebolo možno včas a k ich úplnej spokojnosti doriešiť majetkoprávne pomery. Podľa posledných údajov vyše 200 rodín sa premiestnilo z doterajších osád, z toho 170 rodín do obcí a 31 rodín do miest. Mimo okres sa presunulo ďalších 26 rodín.

Z hľadiska foriem realizácie bytovej výstavby už od počiatku prevládal názor, že osobná zainteresovanosť stavebníkov na čo najskoršom ubytovaní pri všestrannej pomoci štátu, bude najvhodnejším prostriedkom výstavby. Do úvahy sa museli vziať i skutočnosti - ako rôznosť predstáv a potrieb stavebníkov na bývanie, rozdielne finančné možnosti stavebníkov, zdĺhavosť technickej prípravy hromadnej dodávateľskej výstavby a pod.

Muselo sa ďalej prihliadať k celkovej situácii v kapacitách dodávateľských organizácií, ktoré v postihnutom území bolo nutné koncentrovať na zvýšené úlohy v štátnej a družstevnej bytovej výstavbe, na občiansku vybavenosť a výstavbu montovaných ubikácií.

Správnosť takéhoto postupu potvrdzujú aj doterajšie výsledky, keď asi z 1800 novozahájených rodinných domčekov sa dalo doužívania vyše 170 a viac ako 200 rodín už býva v rozostavaných domčekoch. Okrem toho vyše 300 rodín sa ubytovalo v sovietskych chatách.

Na urýchlenie prípravy bytovej výstavby v oblastiach postihnutých povodňou vybralo sa 8 vzorových projektov rodinných domčekov. Pri výbere sa sledovalo hľadisko zvýšenia kvality bývania, ako lepšie dispozičné riešenie, väčší bytový a technický štandard, väčšia diferenciácia variabilnosti bytov v počte miestností, primeranosť nákladov na výstavbu a pod.

Tieto projekty dostali miestne národné výbory k dispozícii pre všetkých stavebníkov. Skúseností z rozostavaných asi 1800 domov ukazujú, že ³/₄ stavebníkov použili tri vzorové projekty a ¹/₄ stavebníkov použila projekty poskytnuté patronátnymi okresmi.