Pochopiteľne, že všetky tieto okolnosti by mali
byť vzaté do úvahy aj pri spôsobe odmeňovania
zdravotníckych pracovníkov. Pri doterajšom
odmeňovaní nie je v plnej miere vyjadrený
ani spoločenský význam práce zdravotníkov,
ani dĺžka odborného štúdia, ani
obtiažnosť a dôležitosť vykonávanej
práce. Táto skutočnosť je často
kritizovaná ako verejnosťou, tak samotnými
zdravotníckymi pracovníkmi, prináša
nám odchody hlavne z radov stredne zdravotníckych
pracovníkov na iné úseky národného
hospodárstva. V poslednej dobe došlo k určitej
úprave hlavne čo sa týka úpravy platov
novo promovaných lekárov, čo bolo potrebné
aj z tých príčin, že toho roku nebude
už v platnosti vládne uznesenie č. 16/63 o
umiestňovaní absolventov, ale dôjde k zjednávaniu
voľných pracovných pomerov na základe
verejného konkurzu, čo by potom malo nepriaznivý
následok v niektorých okresoch, kde by lekári
nemuseli a odmietali nastupovať. Toto je možné
riešiť jedine platovou diferenciáciou. S otázkou
platov veľmi úzko súvisí honorovanie
pohotovostnej služby lekárov a sestier, vykonávanej
či už v ambulantných alebo lôžkových
zariadeniach. Doterajší spôsob odmeňovania,
či už vo forme peňažitej, alebo vo forme
poskytovania náhradného voľna, bol nedostatočný
a paušálny, pretože neprihliadal k obťažnosti
práce na jednotlivých úsekoch, ale len k
času strávenému behom trvania pohotovostnej
služby. Aj na tomto úseku, ako sme boli informovaní,
je už pripravený nový spôsob. Všetky
platové otázky, o ktorých som sa zmienila,
sú pripravované komplexne a budú riešené
po etapách. V prvej etape budú odstránené
hlavne nedostatky v odmeňovaní pohotovostnej služby,
zlepšené platové podmienky pracovníkov
na obvodoch, sestier u lôžka, a to na základe
kvality a množstva vykonanej práce, už v tomto
roku. Ďalšie etapy budú nasledovať podľa
hospodárskych výsledkov štátu.
Veľmi naliehavou požiadavkou je reorganizácia
posudkovej služby. Doterajší systém vytvárania
posudkových lekárov - jeden posudkový lekár
na
10 000 zamestnancov, a k tomu funkcia okresného posudkového
lekára, je nadbytočný. Smernice pre posudkovú
činnosť v zdravotníckych zariadeniach boli
vydané v r. 1957 a v súčasnej dobe už
neplnia tie úlohy, ktoré sa pochopiteľne kládli.
Lekárske poradné komisie sa nestali konziliárnym
orgánom pre prvoposudkových lekárov - tzn.
územných alebo závodných, ale pracujú
často formálne a administratívne. Takisto
aj samotní posudkoví lekári nie sú
vo väčšine prípadov jednak vzhľadom
na svoju kvalifikáciu, na svoj mladý vek a malé
skúsenosti odbornými poradcami pre ošetrujúcich
lekárov, ale rozhodujú na komisii o pracovnej schopnosti
či neschopnosti pacienta na základe príslušnej
dokumentácie, bez ohľadu na to, že vôbec
nepoznajú pacientovo pracovné a životné
prostredie. Ťažisko výkonu posudkovej činnosti
sa presunulo na posudkových lekárov a znížilo
zodpovednosť za percento pracovnej neschopnosti ošetrujúcich
lekárov. Aj uplatňovanie zásady paušálneho
predvolávania všetkých pacientov v 7 dňových
intervaloch pred lekársku poradnú komisiu viedlo
v mnohých prípadoch k zbytočnému šikanovaniu
pacienta. Vzhľadom na tieto skutočnosti Ministerstvo
zdravotníctva vypracovalo novú koncepciu posudkovej
služby, ktorá sa už overuje v tých troch
okresoch. Nová koncepcia spočíva v tom, že
o pracovnej neschopnosti pacienta zásadne rozhoduje jeho
ošetrujúci lekár, ruší sa predvolávanie
pacientov v 7 dňových intervaloch pred lekársku
poradnú komisiu, rušia sa poradné lekárske
komisie na obvodoch a posudkoví lekári budú
cielene navštevovať obvodných lekárov
a pomáhať im v posudkovej činnosti, jednak
čo sa týka stanovenia diagnózy, terapeutického
liečebného postupu a jednak čo sa týka
preventívnych opatrení a ostatných záležitostí
súvisiacich s pracovnou neschopnosťou pacienta. Takáto
koncepcia posudkovej služby prispeje nielen k zlepšeniu
prevádzania posudkovej činnosti, ale prinesie aj
zisk lekárskych miest na iné úseky liečebno
preventívnej starostlivosti. Od 1. 1. 1967 bude tento spôsob
zavedený aj v iných OÚNZ, avšak bude
sa môcť začať ešte tohto roku s experimentom
tam, kde pre to budú vytvorené podmienky.
Obdobná situácia je aj na úseku sociálneho
zabezpečenia. Nevidíme nutnosť, aby na zasadnutiach
či už okresných alebo krajských posudkových
komisií sociálneho zabezpečenia museli prichádzať
lekári z obvodov, a to často z toho obvodu, z ktorého
pacienti na komisiu ani predvolaní nie sú, a rozhodovali
tam o tom, či pacient je alebo nie je invalidný.
Pacient, ktorý na tieto komisie ide, je vybavený
takou dôkladnou dokumentáciou z odborných
oddelení nemocnice, že by úplne stačil
na posúdenie toho celého stavu lekár sociálneho
zabezpečenia, ktorý tieto komisie vedie. Keď
uvážime, že týchto komisií v okrese
zasadá priemerne mesačne 8 - 10, iste vidíte,
že to vedie k častému narušovaniu práce
obvodných lekárov. V budúcnosti by bolo treba
uvažovať o zlúčení krátkodobej
a dlhodobej posudkovej činnosti, na čo pamätá
aj vládny návrh zákona v § 24.
Poslanci, ako aj členovia pracovnej skupiny pri zdravotnom
výbore veľmi kriticky hodnotili výsledky činnosti
výskumných ústavov na úseku zdravotníctva,
pretože na tomto úseku pracuje 4 500 ľudí
a predsa výsledky výskumu nie sú úmerné
vynakladaným prostriedkom a silám. Je potrebné
jednotné koordinovanie a riadenie výskumu prevádzaného
rôznymi inštitúciami - fakulty, rezortné
výskumné ústavy Ministerstva zdravotníctva,
ČSAV, SAV a pod. Bude potrebné zlepšiť
aj úsek zdravotníckej techniky, zabezpečiť
odborný dozor zo strany Ministerstva zdravotníctva.
Vzhľadom na to, že sa zdravotný výbor
týmito problémami opakovane zaoberal, predpokladám,
že niektorí členovia zdravotného výboru
k tomuto, hlavne k tej otázke zdravotníckej techniky,
zaujmú v diskusii svoje stanovisko.
Súdružky a súdruhovia poslanci! Sú to
len veľmi zhruba načrtnuté najpálčivejšie
problémy na úseku poskytovania zdravotníckych
služieb v súčasnej dobe. Je potrebné
na ne poukázať z toho dôvodu, aby bolo možné
niektoré nedostatky odstraňovať ihneď,
iné v krátkej budúcnosti, hlavne tie, kde
je potrebné zásadné zlepšenie.
A teraz mi dovoľte prejsť k vlastnému návrhu
zákona o starostlivosti o zdravie ľudu.
Vládny návrh zákona bol daný k dispozícii
všetkým poslancom NZ včas, takže mali
možnosť ho dôkladne prekonzultovať vo svojich
volebných obvodoch a uplatniť pripomienky k tomuto
zákonu. Predsedníctvo NZ ďalej uložilo
prejednať vládny návrh zákona siedmim
výborom NZ, ktoré sú uvedené v spoločnej
zpráve výborov. Všetky výbory na svojich
zasadnutiach prejednali vládny návrh zákona
o starostlivosti o zdravie ľudu a doporučili ho k
schváleniu plénu Národného zhromaždenia
s pripomienkami, ktoré sú obsiahnuté v spoločnej
predloženej zpráve. Rovnako návrhy prevádzacích
predpisov budú prispôsobené navrhovaným
zmenám jednotlivých ustanovení zákona.
Zdravotný výbor NZ ustanovil pracovnú skupinu,
vyše 30 člennú, zloženú jednak
z poslancov, - členov zdrav. výboru, ale aj z neposlancov,
hlavne z obvodných a závodných lekárov,
z organizátorov zdravotníctva či už
na úrovni okresu alebo kraja, zo zástupcov zdravotníckeho
výskumu, z profesorov lekárskych fakúlt,
pracovníkov ČSAV a SAV. Zloženie tejto pracovnej
skupiny bolo volené tak preto, aby mali možnosť
sa vyjadriť k zákonu ľudia z praxe i z vedeckých
ustanovizní.
Pracovná skupina sa schádzala opakovane, podrobne
zvážila jednotlivé časti zákona,
ako aj všetky pripomienky z výborov NZ, pracovala
veľmi zodpovedne, vedená snahou poskytnúť
takú novú právnu úpravu na úseku
zdravotníctva, ktorá by bola v súlade so
súčasnými poznatkami vedy a techniky, stupňom
spoločenského pokroku vôbec a ktorá
by aj v súlade s novou sústavou plánovitého
riadenia národného hospodárstva znamenala
aj v budúcnosti čo najkvalitnejšiu starostlivosť
o zdravie človeka.
Pracovná skupina i zdravotný výbor došli
k tomu záveru, že vládny návrh zákona
o starostlivosti o zdravie ľudu po tých úpravách,
ako sú obsiahnuté v spoločnej zpráve,
ktorú máte k dispozícii, bude dostatočnou
zárukou zabezpečovania sústavnej a cieľavedomej
starostlivosti celej našej spoločnosti o zdravie národa.
Návrh zákona o starostlivosti o zdravie ľudu
sleduje jednak ten hlavný cieľ, aby záväznou
formou boli v našom právnom poriadku vyjadrené
nové úlohy socialistickej spoločnosti a všetkých
jej zložiek v starostlivosti o zdravie človeka. Tieto
úlohy vytýčil už Dokument strany a vlády
z r. 1964, "Rozvoj starostlivosti o zdravie v socialistickej
spoločnosti", z ktorého sme pri návrhu
zákona vychádzali. Zásady Dokumentu treba
záväzne stanoviť aj v zákone, aby plnenie
týchto povinností mohlo byť tiež riadne
vynucované.
Od doterajšej právnej úpravy sa zákon
líši predovšetkým tým, že
sa neobmedzuje na organizáciu zdravotníckych služieb,
ale rieši v celej šírke a komplexnosti všetky
otázky starostlivosti o zdravie človeka, včítane
opatrení, ktoré majú robiť v obore svojej
pôsobnosti i ostatné orgány a organizácie,
zvlášť pri vytváraní a ochrane
zdravých podmienok života a zdravého spôsobu
života a práce. Tým je zdôraznená
zásada, že starostlivosť o zdravie ľudu
je dôležitou funkciou celej našej spoločnosti
a je plánovito uskutočňovaná opatreniami
ekonomickými, sociálnymi, kultúrnymi a zdravotníckymi.
V dôsledku toho navrhovaný zákon zdôrazňuje
zodpovednosť vedúcich pracovníkov a funkcionárov
na všetkých stupňoch riadenia za riadne plnenie
úloh orgánov a organizácií v starostlivosti
o zdravé životné a pracovné podmienky.
Navrhovaná úprava je súbornou i v tom smere,
že v časti, týkajúcej sa zdravotníctva,
rieši všetky otázky, ktoré boli doposiaľ
upravené dielčími zdravotníckymi zákonmi.
Obsahuje teda úpravu doterajšej hygienickej a protiepidemiologickej
služby, preventívno liečebnej starostlivosti,
výroby a distribúcie liekov a zdravotníckych
potrieb, kúpeľov a žriediel i zdravotníckych
povolaní. Tým sa dosahuje organizačnej a
obsahovej jednoty zdravotníctva.
Návrh zákona bol v priebehu prejednávania
neustále konfrontovaný so zásadami novej
sústavy riadenia národného hospodárstva,
niektoré ustanovenia boli v tomto zmysle pozmenené
a doplnené, takže možno povedať, že
návrh zákona je v plnom súlade s týmito
zásadami a dáva predpoklady uplatňovania
nových zásad riadenia na úseku zdravotníctva.
V prospech vydania zákona hovorí aj to, že
pri uvádzaní nových metód riadenia
do života mohlo by dôjsť k nepriaznivým
zjavom v tom smere, že podniky v honbe za hrubým dôchodkom
nebudú dávať prednosť výstavbe
hygienických a sociálnych zariadení, ktoré
podmieňujú zdravé pracovné a životné
prostredie človeka, nehľadiac na konečný
dôsledok - zvyšovanie percenta pracovnej neschopnosti,
invalidizácia, náklady na ošetrovanie úrazov
a škody na zdraví zamestnancov, ktoré sú
síce evidentné, ale doposiaľ neboli vyčíslené.
Je to preto, že otázke efektívnosti zdravotníctva
a ekonomickému premietnutiu zdravotníckej starostlivosti
nebola dosiaľ venovaná dostatočná pozornosť.
Ministerstvo zdravotníctva by malo tomuto venovať
pozornosť ako po stránke kádrovej, tak i materiálnej,
teoreticky ju rozpracovať a vedecky zdôvodniť,
aby sa otázka efektívnosti zdravotníctva
nedostala na scestie a neobmedzila sa na hľadanie príjmov
za každú cenu.
No a nakoniec nemožno podceňovať ani tú
skutočnosť, že nový zákon prispeje
k podstatnému zjednodušeniu zdravotníckeho
právneho poriadku a upevní socialistickú
zákonnosť aj na tomto úseku. Nahradí
doteraz platných 5 zákonov, 9 vládnych nariadení,
9 nariadení ministra zdravotníctva a ostatné
všeobecné právne predpisy - celkom 44, čím
bude aj na úseku zdravotníctva vydaný jednotný
právny poriadok, prehľadný a zrozumiteľný.
Významná je i tá skutočnosť,
že celá rada nedostatkov na úseku zdravotníctva,
ktoré som zhruba v prvej časti zprávy načrtla,
môže byť v súlade s novou koncepciou starostlivosti
o zdravie ľudí po vydaní zákona postupne
riešená prevádzacími predpismi.
Celkom došlo k návrhu zákona asi 150 pripomienok,
ktoré možno v podstate rozdeliť do troch skupín:
prvá skupina sú pripomienky poukazujúce na
deklaratívny charakter jednotlivých paragrafov zákona.
Tieto pripomienky boli zvážené a tie paragrafy,
ktoré mali čisto deklaratívny charakter,
boli zo zákona vypustené, čo je vidieť
i z predloženej zprávy výborov.
Druhá skupina pripomienok poukazovala na také problémy,
ktoré je možno riešiť v rámci prevádzacích
predpisov a pre svoj druhoradý význam nebolo opodstatnené
fixovať ich priamo do zákona. Na tieto pripomienky
bude pamätané v prevádzacích predpisoch,
ktoré nadobudnú účinnosť súčasne
so zákonom.