Chcela by som sa ďalej dotknúť tých nedostatkov na úseku zdravotníctva, ktoré sa v posledných rokoch stali predmetom diskusie širokého okruhu ako zdravotníckych pracovníkov samotných, či už na stránkach zdravotníckej tlače, na schôdzach Spoločnosti J. E. Purkyně, i predmetom kritiky konzumentov našich služieb, pacientov, na stránkach dennej tlače. Považujem za potrebné hovoriť o týchto otázkach z toho dôvodu, že mnohé zásady, vyslovené v návrhu zákona o starostlivosti o zdravie ľudu sú takto lepšie pochopené a že v súčasnej dobe je už možné dať odpoveď na niektoré najpálčivejšie problémy, ktoré boli predmetom kritiky.

Pri prejednávaní týchto otázok poslúžil nám poslancom podrobný materiál, ktorý spracovala ÚKLKŠ o poskytovaní zdravotníckych služieb v rámci obvodového systému a o kádrovej situácii v zdravotníckych obvodoch.

Zdravotný výbor NZ bol s týmto materiálom podrobne zoznámený na svojom zasadnutí dňa 16. 9. 1965 a 15. t. m. bola prevedená na zdravotnom výbore kontrola, ako Ministerstvo zdravotníctva pokračuje v plnení harmonogramu nápravných opatrení, vyplývajúcich z nedostatkov uvedených v zpráve ÚKLKŠ.

Vývoj ukázal, že niektoré otázky na úseku zdravotníctva, často dobre myslené, stali sa v praxi brzdou ďalšieho rozvoja služieb a vyvolávajú nespokojnosť predovšetkým u pacientov, ale aj u zdravotníckych pracovníkov samotných.

Najviac diskutovanou otázkou je kvalita poskytovaných zdravotníckych služieb v rámci obvodového systému práce, na poliklinikách i v lôžkových zariadeniach. V roku 1952 došlo k organizačnému zjednoteniu zdravotníctva. Základným článkom poskytovania zdravotníckych služieb je zdravotnícky obvod, či už územný, alebo závodný. V spomínanej zpráve ÚKLKŠ sa uvádza, že počet zdravotníckych obvodov v r. 1964 dosiahol 3688, priemerný počet obyvateľov v jednom zdravotníckom obvode bol 3825. Výhľadovo tento počet do roku 1980 by mat klesnúť na 3200 obyvateľov v jednom zdravotníckom obvode. Počet neobsadených obvodov bol v roku 1964 22. Pritom bola ale spústa zdravotníckych obvodov, ktoré dosahovali viac ako 4000 obyvateľov, ba dokonca 51 obvodov dosahovalo na 6000 obyvateľov. Táto situácia je zvlášť nepriaznivá na Slovensku, ale aj v niektorých okresoch v českých krajoch. To sú štatistické čísla uvádzané v materiáloch ÚKLKŠ.

Skutočnosť je však ďaleko zložitejšia a nemožno ju hodnotiť len čisto týmito štatistickými ukazateľmi. V zdravotníckom obvode lekár poskytuje liečebno-preventívnu, hygienicko-epidemiologickú a zdravotne-vychovnú činnosť pre rôzne skupiny obyvateľstva. A tu nám vyvstáva problém, zabezpečiť v územných zdravotníckych obvodoch hlavne starostlivosť o deti od 0 do 15 rokov a starostlivosť o ženy odbornými lekármi. V súvislosti s touto službou by bolo potrebné kádrové posilnenie zdravotníckych obvodov odbornými detskými a ženskými lekármi. Situácia koncom roku 1965 bola taká, že na území nášho štátu bolo celkom 4869 ambulantných zariadení pre deti, na jedného detského lekára pripadlo priemerne 2,1 zdrav. obvodu a asi 2004 detí vo veku od 0 do 15 rokov, takže nebolo možné, aby detskí lekári prevzali v obvodoch starostlivosť o deti do 15 rokov v plnom rozsahu. Sú však značné rozdiely v personálnom vybavení mestských a vidieckych obvodov. Zatiaľ čo v mestách bol priemerný úväzok detského lekára 0,75 lekárskeho miesta na jeden územný zdrav. obvod, vo vidieckych obvodoch bol tento úväzok len 0,2 lekárskeho miesta detského lekára. Z tohoto dôvodu sa museli na zabezpečovaní starostlivosti o dieťa, hlavne na vidieku, podieľať do značnej miery obvodní lekári, pretože vo vidieckych obvodoch pripadol jeden detský lekár priemerne na tri až päť územných zdravotníckych obvodov. Príčinou týchto disproporcií sú jednak nedostatky detských lekárov, nedostatky v dopravnej službe (aby bolo možno tam vysielať detských lekárov z odborného oddelenia z nemocnice), v získavaní bytov pre lekárov na vidieku a konečne feminizácia oboru detského lekárstva, ktorá značne sťažuje obsadzovanie odľahlých obvodov vydatými detskými lekárkami. Perspektívne sa počíta na jedného detského lekára s počtom 1250 až 1500 detí. To znamená, že jeden detský lekár by mal poskytnúť starostlivosť v 1,5 až 2 zdravotníckych obvodoch s priemerným počtom obyvateľov 3200.

Bude treba, aby národné výbory pomáhali tiež vytvárať priaznivé podmienky pre umiesťovanie lekárov vo vidieckych obvodoch a aby sa tak vyrovnávali disproporcie vo vybavení vidieckych a mestských obvodov.

Aj čo sa týka starostlivosti o ženy vo vidieckych obvodoch, je situácia nasledovná: V roku 1965 bolo v ambulantných zariadeniach v starostlivosti o ženy 597 lekárskych miest gynekológov, takže na jedno miesto gynekológa pripadalo 5 - 9 zdravotníckych obvodov. Perspektívne sa počíta s úväzkom 0,5 lekárskeho miesta gynekológa na 10 000 obyvateľov, čo by znamenalo vyčlenenie jedného odborného ženského lekára na 3 - 4 zdravotnícke obvody.

Ďalšia skutočnosť je tá, že pri stanovení veľkosti zdravotníckych obvodov neberie sa do úvahy ani tá skutočnosť, koľko malých závodov, či už priemyselných, potravinárskych alebo poľnohospodárskych, koľko škôl sa v obvode nachádza, takže počet osôb v obvode s týmto neúmerne narastá, čo samozrejme ide na úkor kvality poskytovaných zdravotníckych služieb, stupňuje nespokojnosť pacientov s dlhou čakacou dobou, s nekvalitným vyšetrením a ošetrením, s odsúvaním pacientov z ordinácie obvodných lekárov na odborné oddelenia, či už v rámci polikliniky alebo nemocnice, čo pacienti kvalifikujú ako dispečerskú službu zo strany obvodného lekára.

Výhľadovo, ako som sa už o tom zmienila, sa počíta s priemerným počtom obyvateľov 3200 na jeden územný zdravotnícky obvod. Pri určovaní počtu obyvateľov v obvodoch budú však musieť v budúcnosti národné výbory prihliadať aj k tým okolnostiam, že nemožno vždy presne trvať na politických hraniciach okresu, ale umožniť pacientom, resp. lekárovi, aby obce aj zo susedného okresu, ktoré sú bližšie, aby sa pacienti regrutovali v bližšom územnom zdravotníckom obvode.

Aj čo sa týka obsadenia a tzv. provizórneho obsadenia zdravotníckych obvodov, je štatistika skreslená v tom, že je ťažko dnes povedať, ktorý obvod je stabilne a ktorý len provizórne obsadený. Z čoho totiž vychádzam? Veľká časť našich obvodov je obsadená mladými obvodnými lekármi bez dostatočnej erudície na funkciu obvodného lekára. Často nastupujú na obvod lekári sotva po polročnej nemocničnej praxi na interných oddeleniach príslušnej nemocnice. Je samozrejmé, že takáto situácia v žiadnom prípade nemôže pomôcť ani pacientom, ani chudákovi lekárovi, ktorý v obvode pracovať musí. Je pripravená záväzná vyhláška o povinnej popromočnej praxi a niekoľkoročnej doplnkovej výchove na príslušných oddeleniach okresných nemocníc, ktorej absolvovanie bude končiť odborným pohovorom, skúškou, aby sa zistilo, ako je lekár spôsobilý pre vykonávanie praxe obvodného, resp. závodného lekára.

V prítomnej dobe sa na interných oddeleniach nemocníc nevychovávajú rezervné kádre pre prácu v obvodoch, pretože terajšia metodika plánovania počtu zdravotníckych pracovníkov na počet postelí na jednotlivých oddeleniach nedovoľuje takúto kádrovú rezervu vytvoriť.

Avšak v okresoch, ktoré spomínal aj s. minister, kde od 1. januára t. r. prebieha experiment - t.j. okres Děčín, Liberec a Trnava, je situácia zlepšená, pretože riaditeľ OÚNZ dostane vyčlenený globálne mzdový fond, ale tento nie je viazaný na predom určený plán práce, takže on sám na základe potreby, aká sa mu v okrese javí, si môže prijať takých zdravotníckych pracovníkov a na tie oddelenia, kde sa skutočne javí potreba a nie, ako to ukazujú smerné schémy.

Tento experiment po overení v troch vybraných okresoch má byť od 1. januára 1967 rozšírený na všetky OÚNZ. Taktiež v plánovacej metodike, ako nás na pondelňajšom zasadaní informoval s. námestník ministra, hľadajú sa nové metódy a ukazovatele než je počet postelí a dúfame, že táto metodika plánovania zdravotníckych pracovníkov aj v tomto smere prinesie zlepšenie.

Obvodový systém práce je často narušovaný odchodom lekára z obvodu, či už na rôzne schôdze, porady, seminárne školenia, poriadané v rámci OÚNZ, alebo polikliniky, aj keď je treba pripomenúť, že sa tieto podujatia konajú väčšinou po pracovnej dobe. Je samozrejmé, že tieto odchody sú vo všetkých oboroch a budú do určitej únosnej miery i naďalej nutné v rámci ďalšieho vzdelávania.

K narušovaniu však dochádza hlavne dlhšou dobou neprítomnosti lekára v obvode, a to v dobe dovolenky, vojenského cvičenia, v čase choroby a u žien v dobe materskej dovolenky. Pritom nikde pri plánovaní zdravotníckych pracovníkov sa s týmito okolnosťami nepočíta a nevytvárajú sa potrebné rezervy, čo má v praxi potom ten dopad, že počas takejto doby lekár zastupuje aj susedný obvod, čím sa pochopiteľne zvyšuje počet pacientov, stupňuje nekvalita služieb a nie je možné ani z kádrových nedostatkov prijať na § 33 na túto dobu nejaké zastupovanie, ale ani mzdový fond nepostačuje na to, aby táto práca, urobená v nadčase alebo v nadpláne, mohla byť pracovníkovi honorovaná.

Veľa kritiky odznelo aj na adresu značnej administratívy v zdravotníctve, ktorá odčerpáva bezmála toľko času lekárovi a sestre, ako vlastný liečebno-preventívny výkon. Je iste nemysliteľné odbúrať akúkoľvek dokumentáciu, pretože žiaden lekár si nevie dosť dobre predstaviť serióznu prácu napr. bez riadne vedeného chorobopisu s pečlivou anamnestickou časťou, s dokumentáciou pomocných vyšetrení a pod., ale iste je zbytočné množstvo všelijakých hlásení, vyžadovanie zpráv od obvodných lekárov, či už je to v rámci polikliniky, v rámci OÚNZ, v rámci národných výborov a pod., ktoré sa často vyžadujú urýchlene a duplicitne. Na tomto úseku Ministerstvo zdravotníctva pripravilo už zlepšenie, hlavne čo sa týka unifikácie niektorých tlačív užívaných vo zdravotníctve. Ako nás predbežne informovali, počet tlačív znížili z 89 na 59. Dúfame, že k ďalšiemu zlepšeniu dôjde i v tomto smere. Ďalšie odbremenenie v administratívnej činnosti hlavne odborných lekárov v poliklinike a nemocnici bude v budúcnosti možné len zavedením modernej techniky, diktafónov a zriaďovaním funkcií administratívnych pracovníkov na niektorých odborných oddeleniach, napr. chirurgické oddelenie, kde je množstvo administratívy s vyplňovaním regresných hlásení, hlásenie úrazov a pod., ďalej na očných oddeleniach, evidencia očných pomôcok a pod., kde skutočne sestra alebo lekár, vzhľadom na to, že často nevedia písať na stroji, zbytočne strácajú drahocenný čas. Je to drahá administratívna sila. Myslím, že na tomto úseku činnosti je možné zlepšenie v najkratšom čase a vrátenie času lekárovi na vlastný zdravotnícky výkon.

Veľa pripomienok mali lekári, ktorí sa zúčastnili na pracovnej skupine pri zdravotnom výbore, k narušovaniu práce zdravotníckych pracovníkov v obvode v súvislosti s odvodovým riadením a prehliadkami brancov. Bola vznesená požiadavka, aby v dohľadnej dobe Ministerstvo zdravotníctva jednalo s Ministerstvom národnej obrany. Výkony spojené s odvodmi a prehliadkami brancov by mohli zabezpečovať i lekári štátnej zdravotnej správy, ktorí vykonávajú jednoročný povinný vojenský výcvik alebo opakované vojenské cvičenia, keď na to nestačia vojenskí lekári. Keď prepočítame, že odvodové riadenie v okrese trvá priemerne 3 mesiace a je potrebné naň zabezpečiť minimálne dvoch lekárov a 3 stredne zdravotníckych pracovníkov, netreba bližšie analyzovať, aká rezerva sa skrýva za týmito číslami a že aj vyriešenie tohto problému, aj keď sa zdá niekomu maličkosťou, by znamenalo podstatný prínos v zlepšení zdravotníckych služieb.

Nie menej závažná je aj otázka materiálneho vybavenia územných a závodných zdravotníckych zariadení. Väčšina z nich je umiestnená v naprosto nevyhovujúcich objektoch. Je potrebné znova zdôrazniť, že zo strany národných výborov týmto otázkam nie je venovaná ešte dostatočná pozornosť, a to čo sa týka jednak umiestnenia zdravotníckych zariadení, ako aj ubytovania zdravotníckych pracovníkov v obvode, čo v konečnom dôsledku má za následok častú fluktuáciu obvodných lekárov. Otázka bytov vystupuje zvlášť naliehavo teraz, keď dochádza k volnému zjednávaniu pracovných pomerov absolventov lekárskych a farmaceutických fakúlt, namiesto doterajších umiesteniek.