Předseda Národního shromáždění s. Laštovička a místopředsedové s. dr. Škoda, s. Leflerová.

Kandidát předsednictva ÚV KSČ Pastyřík, tajemník ÚV KSČ Koucký; místopředseda vlády inž. Krejčí; ministři Hamouz, Indra, Korčák, Kudrna, arm. gen. Lomský, dr. Neuman, inž. Sucharda.

Předseda NS s. Laštovička (zvoní): Vážené soudružky a soudruzi, pokračujeme v přerušené schůzi a v rozpravě ke státnímu závěrečnému účtu. Slovo má poslanec Gabriška.

Posl. Gabriška: Vážené súdružky a súdruhovia poslanci, štátny záverečný účet za hospodársky rok 1966, ktorý dnes prerokúvame, patrí svojím obsahom medzi dokumenty hodnotiace už minulosť. Jeho význam z hľadiska dnešnej hospodárskej situácie našej republiky je veľmi veľký, a to predovšetkým z hľadiska analýzy rozvoja národného hospodárstva ako celku, osobitne z hľadiska zdrojov a prostriedkov použitých v rozvoji výrobných síl našej spoločnosti a výsledkov, ktorých sme dosiahli.

Hlboká analýza systému riadenia národného hospodárstva v minulom roku, využitie všetkých zdrojov a prostriedkov, ktoré sme mali k dispozícii vo vzťahu k dosiahnutým výsledkom, by mala podľa môjho názoru slúžiť k reálnym záverom a k účinným opatreniam vo všetkých oblastiach nášho hospodárskeho života k rýchlejšiemu odstraňovaniu existujúcich ťažkostí a nedostatkov.

V úvodnom slove súdruh minister Sucharda i spravodajca s. posl. Tymeš hodnotili dosiahnuté výsledky v roku 1966 z hľadiska pôsobenia novej sústavy riadenia národného hospodárstva s dosiahnutými výsledkami za 4 mesiace tohto roku.

Takýto prístup k hospodárskemu rozboru i za uplynulé obdobie považujem za veľmi správny a pri objektívnom zhodnotení všetkých faktorov môže významne pomôcť pri riešení zložitých hospodárskych problémov nášho štátu.

Nazdávam sa preto, že je správne, keď i Národné zhromaždenie pristúpilo k prerokúvaniu štátneho záverečného účtu inými - podľa môjho názoru lepšími - formami, ako tomu bolo v predchádzajúcich rokoch, keď sa výsledky a finančné vyporiadanie bralo jednoducho na vedomie. lde o vážny dokument a preto mi dovoľte k niektorým jeho článkom niekoľko pripomienok.

V predloženom materiále sa poukazuje na veľmi neuspokojivú situáciu v investičnej výstavbe, ktorá negatívne ovplyvňuje riešenie rovnováhy v našom národnom hospodárstve. V uplynulom roku sa rozostavanosť miesto plánovaného zníženia o 6 mld Kčs zvýšila o ďalších 8 mld Kčs. Do prevádzky nebolo uvedených 110 významných kapacít v rozpočtovej cene 8,2 mld Kčs. Dochádza k obrovskému umŕtvovaniu investícií v rozsahu, ktorý je už neúnosný pre naše národné hospodárstvo. Zhoršujúci stav z roka na rok v tejto oblasti sme v posledných rokoch stále konštatovali pri prejednávaní úloh štátneho plánu a rozpočtových kapitol jednotlivých ministerstiev. Bolo prijatých mnoho uznesení a rôznych doporučení, ako zabrániť inflačným tendenciám v investičnej výstavbe. Zdá sa, že tieto opatrenia boli málo účinné. Až v príprave plánu na rok 1967 a 1968 vláda nastúpila tvrdý kurz na postupné obmedzenie nadmernej rozostavanosti a v kombinácii s reštriktívnou finančnou a úverovou politikou usiluje o vytvorenie vyrovnaných tržných vzťahov v oblasti investičnej výstavby. Bez normalizácie tržných vzťahov nie je totiž dobre možné, aby plne pôsobil ekonomický mechanizmus novej sústavy riadenia v tejto oblasti. Samozrejme ekonomické nástroje spolu s funkciou plánu musia spolupôsobiť k rovnováhe na trhu investícií.

Tento tvrdý tlak vlády prináša podľa môjho názoru už určité, i keď ešte nepatrné, výsledky. U rozostavaných neefektívnych stavieb dochádza k zastaveniu alebo obmedzeniu výstavby v rozsahu 5,8 mld Kčs a rozsah novozahajovaných stavieb zatiaľ nedosiahol vládou stanoveného limitu. Týmto sa vytvára základný predpoklad, aby v priebehu roku 1967 došlo konečne k poklesu vysokej rozostavanosti.

V súvislosti s novou investičnou politikou mi však dovoľte upozorniť na niektoré problémy.

V predloženom podkladovom materiále o štátnom záverečnom účte za rok 1966 je uvedené, že priemyslové podniky značne zvýšili svoj hrubý dôchodok proti predpokladom plánu. Medzi týmito podnikmi sú tiež dodávateľské stavebné a strojárenské podniky uskutočňujúce dodávky a práce pre investičnú výstavbu. Kladiem si otázku, či nadplánované príjmy týchto podnikov sú v súlade s celospoločenskými záujmami urýchleného uvádzania nových kapacít do prevádzky s úlohami v bytovej a občianskej výstavbe a s nutnosťou znižovať vysokú rozostavanosť v investičnej výstavbe. Javí sa mi tu vážny rozpor v tom, že väzba niektorých ekonomických nástrojov na hrubý dôchodok a hmotnú zainteresovanosť v stavebníctve a strojárenstve pôsobí mnohokrát opačne, než vyžaduje celospoločenský záujem.

A práve v súvislosti s týmto rozporom by som chcel znova upozorniť na doporučenie nášho výboru, aby bola preskúmaná ekonomická podstata základných príčin vysokej rozostavanosti v podmienkach novej sústavy riadenia, predovšetkým z hľadiska jej výhodnosti pre stavebné a strojárenské organizácie a v sústave ekonomických nástrojov boli prevedené opatrenia s cieľom vytvoriť vhodné ekonomické podmienky pre prenikavé skracovanie lehôt výstavby.

Upozorňujem na nutnosť určitého prehodnotenia sústavy ekonomických nástrojov v oblasti investičnej výstavby preto, že sa ukazuje u novozahajovaných stavieb, že nové ekonomické podmienky hospodárenia nevedú dodávateľské organizácie, až na vzácne výnimky, k zrýchľovaniu tempa výstavby nových stavieb a tým k znižovaniu rozostavanosti. Treba sa vystríhať toho, aby sme v pláne na rok 1967 a 1968 vytvárali situáciu, ktorá by znamenala preťahovanie novej výstavby na dlhé roky v rozpore s nutnosťou získania rýchleho návratného efektu nových prevádzok a techniky.

V našom výbore sme sa snažili v rámci možnosti nášho výboru rozobrať bez silných slov o úlohe novej techniky v procese vedeckotechnickej revolúcie postavenie našej vedy a techniky v možnostiach plánu 1967 a 4. päťročnice. Snažíme sa na veci dívať triezvo. Vidíme, že nový systém riadenia vedy a techniky pomocou ekonomických nástrojov dáva súčasne so zvýšenou úlohou centra určité možnosti pre intenzívnejší rozvoj našej vedeckej a výskumnej základne. Na druhej strane však zužujúce sa možnosti 4. päťročnice - a to najmä v dôsledku nepriaznivého vývoja našej platobnej bilancie - nás nútia redukovať naše pôvodné predstavy napr. v dovoze novej techniky z kapitalistických štátov.

Chcel by som však pri príležitosti nášho dnešného rokovania upozorniť, že vo výbore sme nadobudli dojem, že nevytvárame pre skutočný a plnokrvný rozvoj našej vedy a techniky vskutku všetko, čo nám umožňuje naša ekonomická základňa, alebo by mala umožňovať naša spolupráca v rámci RVHP. Mám na mysli také problémy, ako je napr. materiálna základňa našej vedy, ako sú pracovné plochy alebo špičková prístrojová technika, kádrová politika, problém denivelizácie, organizácia vedeckej a výskumnej činnosti, kvalifikácia vedeckovýskumných pracovníkov a pod. Ide tiež o to, riešiť niektoré teoretické problémy v oblasti cenovej a finančnej politiky, ekonomickej nerovnosti odborov a odvetví a ceny pracovnej sily vo vzťahu k novej technike.

Že mnohé otázky v oblasti rozvoja vedy a techniky nie sú doposiaľ úplne jasné, overili sme si napr. pri našom poslednom rokovaní vo výbore k zásadám zákonníka priemyselných práv. Položili sme zástupcovi Úradu pre patenty a vynálezy otázku, aké sú skutočné ekonomické, legislatívne, psychologické a neviem aké iné dôvody, že vynálezecké a zlepšovateľské hnutie nám stagnuje a neprináša ten úžitok pre národné hospodárstvo, ktorý by sme od neho čakali. 0dpoveď bola, že do takej hĺbky sa doposiaľ nepodarilo vynálezecké a zlepšovateľské hnutie analyzovať, aby sme mohli na túto otázku jednoznačne odpovedať. Je preto len pochopiteľné, že sme predložené zásady vrátili k novému prerokovaniu a požadujeme, aby sa tieto základné otázky rozšifrovali. Nepochybujeme totiž o tom, že socializmus vytvára objektívne podmienky pre to, aby sa otvorili dvere novej technike, aby táto technika bola motorom rozvoja nášho hospodárstva. Je len treba, aby sme zákonitosti tohto rozvoja skutočne poznali a podľa nich postupovali.

Materiál o štátnom záverečnom účte upozorňuje ďalej na neuspokojivú situáciu v zabezpečovaní bytovej a občianskej výstavby. Upozorňujem plénum Národného zhromaždenia, že nepriaznivý vývoj v bytovej a občianskej výstavbe v roku 1967 ďalej pokračuje. Za dva roky päťročnice dôjde k výpadku bytov, ktorý len s veľkými ťažkosťami budeme doháňať v nasledujúcich rokoch. V tomto roku, ak sa situácia v dokončovaní bytov nezlepší, dosiahne rozsah bytovej výstavby najnižšieho stavu od roku 1961.

V týchto dňoch sme sa v našom výbore znova zaoberali s touto problematikou a predkladáme Predsedníctvu Národného zhromaždenia naše stanovisko a doporučenia na riešenie tejto situácie, ktorú sme pri schvaľovaní 4. päťročnice - keďže úkoly bytovej výstavby boli stanovené triezvo - úprimne povedané, neočakávali.

K znižovaniu bytovej výstavby z roka na rok dochádza za stavu, kedy rast kapacít stavebnej výroby a výroby stavebných hmôt pokračuje priaznivo nad úkoly päťročného plánu, kedy disponujeme určitými rezervami v projektovej kapacite, kedy podľa môjho názoru i z hľadiska organizácie a rozmiestnenia kádrov je v oblasti bytovej výstavby lepšia situácia než v minulých rokoch.

Považujem úlohy v bytovej výstavbe v rozsahu minimálne 460 000 bytov za päťročnicu za celonárodný úkol. Obraciam sa preto na vás všetkých, na poslancov i členov vlády, aby ste vo svojich volebných obvodoch a vo svojej pôsobnosti znova preverili všetky možnosti a pomohli zabezpečiť bytovú výstavbu už pre rok 1968 tak, aby bolo vyrovnané neplnenie z roku 1966 a 1967. Myslím, že je to v súlade s našimi ekonomickými možnosťami. Nemôžeme pripustiť, aby tak dôležité uznesenie XIII. zjazdu KSČ o rozhodnejšom riešení bytového problému a životného prostredia zostalo nesplnené.

Súdružky a súdruhovia poslanci, hospodárenie štátu v roku 1966 prebiehalo za mimoriadnej situácie, keď sme začali uskutočňovať významný prechod od direktívneho riadenia k novému ekonomickému systému. Tento prechod sa samozrejme neobišiel bez ťažkostí, ktoré budeme musieť prekonať aj v tomto a ďalších rokoch.

Hlavným rysom ekonomického vývoja v roku 1966 bolo, že nastal určitý prelom v tempe rozvoja nášho národného hospodárstva. Výsledky tohto prelomu sa v určitej miere prejavili aj vo výsledkoch nášho hospodárenia za rok 1966.

Som však toho názoru, že v našej hospodárskej praxi v súčasnej dobe pôsobia niektoré negatívne javy, ktoré sú brzdou prekonávania ťažkostí a riešenia problémov. Ide napr. o takéto otázky:

1. V systéme riadenia národného hospodárstva nie sú doriešené vzťahy medzi chozrasčotnou sférou a centrom. Sú stanovené ekonomické pravidlá, ktoré na podnikoch a závodoch pozitívne pôsobia. Operatívne riadenie je týmto pravidlám plne podriadené. Stretávame sa však so zjavmi, keď ministerstvá rôznymi formami zasahujú do právomoci generálnych riaditeľstiev a tieto do právomoci podnikov. Je snaha centralizovať maximum činností, zásobovacích, odbytových, starostlivosť o základné fondy, o rozvoj techniky na generálnych riaditeľstvách. Mám často dojem, že pôsobí akýsi existenčný boj medzi ministerstvom a generálnymi riaditeľstvami a medzi generálnymi riaditeľstvami a podnikmi. Z generálnych riaditeľstiev sa javí snaha za každú cenu uplatňovať koncernový systém riadenia aj v tých prípadoch, kde vyhovuje systém trustový.

Nazdávam sa, že by veci prospelo, keby tieto otázky boli riešené pružnejšie a operatívnejšie. Rastie ďalej škodlivá funkcionálka, rozširuje sa záplava rôznych hlásení, zdôvodňovačiek oficiálnych i neoficiálnych, za ktorými sa stráca aj v novej sústave riadenia jedna z rozhodujúcich zásad riadenia - zásada osobnej zodpovednosti a zásada jediného vedúceho. Možno, že mnohí s takýmto konštatovaním so mnou nesúhlasíte. Osobne by som bol veľmi rád, keby som nemal pravdu. Žiaľ, vedú ma k takémuto záveru fakty i osobné skúsenosti.

2. Druhou vážnou oblasťou, ku ktorej by som chcel vyjadriť pri dnešnej príležitosti svoj názor, je oblasť zahraničného obchodu. Som toho názoru, že do systému práce podnikov zahraničného obchodu veľmi ťažko prenikajú zásady novej sústavy riadenia. Malo by sa objektívne zhodnotiť, či terajšie monopolné postavenie podnikov zahraničného obchodu je správna a odpovedajúca forma dnešným podmienkam. Stretávame sa s tým, a tento fakt iste pôsobí, že naše výrobky sa na zahraničnom trhu ťažko presadzujú pre svoju nízku kvalitu alebo nízku technickú úroveň. Situácia na zahraničnom trhu je podľa môjho názoru výstižne charakterizovaná v stanovisku ÚKĽK. Nebudem sa preto s touto oblasťou hlbšie zaoberať.

Zarážajúce je však konštatovanie, že pokračoval vývoz naprosto neefektívnych výrobkov, ako je cement, surové železo, drevo a pod., kde sa úlohy plánu prekračovali. Myslím si, že v tejto oblasti nesie, aj keď možno menšiu vinu, i sám zahraničný obchod, jeho pohotovosť, znalosť situácie a rýchla informovanosť výrobnej sféry. Nemožno povedať, že tu máme všetko v poriadku a myslím si, že by bolo správne, keby nás minister s. Hamouz informoval i o konkrétnych opatreniach vo svojich podnikoch, ako oni idú uplatňovať v praxi novú sústavu riadenia.

Pri príprave plánu 4. päťročnice bola mnohokrát zdôrazňovaná štrukturálna prestavba nášho národného hospodárstva. Osobitný dôraz bol kladený na využívanie domácich surovín. Nazdávam sa, že aj táto oblasť je viac len proklamačne zdôrazňovaná než v praxi konkrétne zabezpečovaná. Počítame v rámci kompetencie Výboru NZ pre investičnú výstavbu a stavebníctvo, že sa v budúcich mesiacoch s týmto problémom budeme konkrétne zapodievať. V súlade so stanoviskom posl. s. Tymeša, vyjadreným v spravodajskej správe, bude podľa môjho názoru účelné, ak budeme v orgánoch NZ žiadať i hlbšie a vecnejšie rozbory od výkonných orgánov vlády ako sú zdroje a prostriedky využívané.

Súdružky a súdruhovia, záverom len toľko:

Súhlasím s návrhom spravodajcu, schváliť štátny záverečný účet za rok 1966 v presvedčení, že poznatky vyplývajúce z analýzy budú v plnom rozsahu a účelne v budúcich obdobiach všetkými orgánmi včetne našich pripomienok využité. (Potlesk.)

Předseda NS s. Laštovička: Děkuji posl. Gabriškovi, promluví poslanec IIIa.

Posl. IIIa: Vážené soudružky a soudruzi poslanci! Ve zprávě ministra financí s. inž. Suchardy ke státnímu závěrečnému účtu jsme byli informováni, jak nízký je letos prodej zemědělských strojů. My jsme tuto situaci projednávali již v květnu na schůzi rady zástupců při výrobní zemědělské správě v Blansku, kde ředitel výrobní zemědělské správy inž. Šmerda charakterizoval vzniklou situaci tak, že je to tichý protest zemědělských závodů proti cenám a kvalitě zemědělské mechanizace. Dnes a denně máme však výrobní závody, které nám chrlí tyto stroje, jež se hromadí v okresních skladech Ústředního podniku zemědělské techniky. Jejich prodej však stagnuje asi na 40-50 % původního plánu.

Mám dotaz na s. Krejčího, náměstka předsedy vlády a ministra těžkého strojírenství. Kdo uhradí výrobním závodům materiálové a mzdové náklady na výrobu těchto strojů, anebo kdo splatí úvěry, které jsou výrobním závodům bankou poskytovány, když tyto stroje zůstanou neprodány?

Nebylo by prospěšné, abychom zrušili Ústřední podnik zemědělské techniky jako jeden ze zbytečných mezičlánků v našem národním hospodářství a ponechali místo něho jenom nějaký menší útvar, který by se zabýval dovozem a prodejem mechanizačních prostředků ze zahraničí? Prodej náhradních dílů bychom převedli na traktorové stanice a ostatní zaměstnance tohoto podniku do výrobních závodů, kde by jako obchodní zástupci navštěvovali zemědělské závody, vysvětlovali funkce jednotlivých strojů a sjednávali se závody závazné objednávky ke koupi strojů.

Mám za to, že teprve pak bude výroba hospodárná, protože všechny vyrobené stroje budou prodány a výrobnímu podniku zákazníkem zaplaceny. Nám nepomůže v této chvíli jakékoliv zvyšování výroby. My musíme rozvinout na nejvyšší možnou míru výrobu takových výrobků, které trh žádá a zákazník je ochoten dobře zaplatit. Jinak se z této situace budeme těžko dostávat.