To všetko viedlo k veľmi nezdravej, za socialistického zriadenia priamo paradoxnej skutočnosti charakterizovanej značnými ťažkosťami štátnej pokladnice pri relatívne veľmi dobrej dôchodkovej situácii radu podnikov výrobnej sféry.

Vplyv centra v r. 1967 bol značne oslabený, čo bolo o to nebezpečnejšie, že súčasne nedošlo k oživeniu podnikateľského záujmu smerom k uspokojovaniu spoločensky efektívnych potrieb. Rad ťažkostí vychádza z existujúceho systému odvodov, z prístupu k prestavbe cien, z podcenenia východiskovej základne pre tieto prepočty. Teda predovšetkým z nedostatočného rešpektovania vecnej situácie, najmä zotrvačného vývoja našej deformovanej ekonomickej štruktúry. Tieto momenty, spolu so zmrazením cien v podobe fixujúcej túto neefektívnu štruktúru, majú rad závažných dôsledkov. V ich rámci sa prirodzene pohybuje aj štátny rozpočet. Je to nutné zdôrazniť preto, že veľkosť schodku, vykázaná Ministerstvom financií, zďaleka nevykazuje plnú intenzitu inflačných tlakov, ani celú váhu, ktorú má tu rozpočtová politika. Ide predovšetkým o to, že časť inflačných zdrojov štátneho rozpočtu nemá spoločensky efektívne vecné krytie a je teda v podstate inflačná. Ide najmä o neefektívnu štruktúru užitého národného dôchodku, teda nadmerný rast zásob a nedokončenú výrobu. Tým bol znížený podiel nevýrobnej spotreby proti minulým rokom. Súčasne vzrástla aktivita platobnej bilancie na socialistické krajiny, ktorá znamená pre najbližšiu dobu nemobilné zdroje. Vyžaduje to aj z našej strany aktívnejší prístup.

Poklesol tiež podiel osobnej spotreby pretože rast príjmov obyvateľstva bol pohltený jednak rastom maloobchodných cien, jednak rastom odloženej kúpnej sily, kedy v priemere z každej 1 Kčs prírastku bolo skoro 60 halierov odložené. Závažné je, že ide z väčšej časti o nútené úspory, vyvolané nedostatočnou ponukou na spotrebnom trhu.

Druhý okruh problémov nemenej závažných je hľadanie príčin tohoto odklonu výroby od potrieb vnútorného a zahraničného trhu. Podľa previerok ÚKĽK sa ukazuje, že negatívne momenty nemožno v žiadnom prípade zvaľovať na neracionálne správanie sa podnikov. Tie sa správajú v daných podmienkach normálne, a to na základe informácií a motívov, ktoré čerpajú z vytvorených tržných podmienok, t. j. predovšetkým ceny. Správajú sa tedy tak, ako im to ekonomické nástroje umožňujú. Nemožno očakávať, že jednotlivý podnik sa mže a bude správať v rozpore so svojimi bezprostrednými dôchodkovými záujmami v prospech abstraktných "celospoločenských" záujmov. Tým ovšem nechcem ospravedlňovať tie protizákonné a špekulatívne tendencie, ktoré sa v rade podnikov objavili, ako som sa už o tom zmienil. Dostatočne to pripomína previerková časť predloženého stanoviska ÚKĽK. Z toho vyplýva tretí okruh otázok, ktoré by bolo treba vyjasniť. Je to podiel centrálnych zásahov do týchto negatívnych procesov.

Sama cenová prestavba - aj keď sme si vedomí obmedzenosti jej cieľov, s tým, že v konštrukcii cien bol zafixovaný úzky vzťah k vybavenosti podnikov základnými fondmi, podporovala prednostný rozvoj týchto odvetví, ktoré boli dlhý čas preferované i v direktívnom systéme riadenia. K ohlásenej štrukturálnej prestavbe cenová prestavba nedala požadované a nutné podnety. Práve tak nepriblížila naše cenové relácie reláciám svetovým, aj keď tento cieľ má charakter dlhodobý. Nemožno ho realizovať v dohľadnej dobe.

Parametrické odvody nezohrali za tejto situácii úlohu potrebnej diferencovanej reštrikcie nepožadovaných výrob. Stanovený systém odvodov nielenže prehĺbil disproporciu medzi stavom štátnych financií a podnikov, ale aj vo vnútri podnikovej sféry vzhľadom na rozdielne podmienky tvorby dôchodku v podnikoch pôsobil opäť k podpore nefinálnych odvetví. Systém odvodov pôsobil teda najslabšie práve tam, kde zvolené cenové relácie umožnili najväčšiu tvorbu dôchodku.

Štátny rozpočet bol vo svojej príjmovej a výdavkovej časti ovplyvnený týmito vplyvmi rozhodujúcim spôsobom. Realizácia jeho prvej úlohy - restriktívneho tlaku vo výdavkoch - bola silne zaťažená. Chýba i konkrétny program celoštátnych preferencií a diskriminácií. Tým dochádzalo k tomu, že jednotlivé centrálne orgány navrhovali vláde na schválenie rad opatrení pod tlakom vyhrocovania rozporov vyžadujúcich okamžité riešenie. Prevaha výdavkov štátneho rozpočtu bola tak pod vplyvom týchto rozhodnutí vlády i jej orgánov. Aktívna úloha rozpočtu sa tým v podstate zmazala.

Tým sa dostávame k štvrtej oblasti problémov, nezbytnosti vyrovnávacej funkcie štátneho rozpočtu, dôsledkov uvedených centrálnych zásahov. Je prirodzené, že štátny rozpočet ako jediný priamy nástroj centra musel splniť nezbytnú stabilizačnú funkciu. Bolo totiž nutné dotovať tie činnosti, kde stanovená cena nevytvorila dostatočné krytie nákladov. Teda predovšetkým tam, kde bola výška ceny limitovaná bariérou maloobchodných cien. Ceny obsahujúce podnikové dôchodky úmerné výrobným silám, pôsobili na postupný rast nákladov smerom od odvetví surovinových k finálnym. Tieto finálne odvetvia - potravinársky priemysel, spotrebný priemysel, poľnohospodárstvo a služby - teda spracovávali suroviny a materiály omnoho drahšie a predávali ich za prakticky stabilné ceny. K určitým cenovým pohybom na maloobchodnej úrovni síce došlo, ale zďaleka to nemohlo tieto disproporcie riediť a doriešiť. Ako je tento rozpor silný, ukazuje skutočnosť, že práve tieto neinvestičné dotácie sú hlavnou vonkajšou príčinou schodkovosti štátneho záverečného účtu.

V týchto súvislostiach nutné chápať aj podiel rozpočtu na deformáciách tržných vzťahov tak, že rozpočtová politika sa nestala a nemohla stať protiinflačným nástrojom. Ako nástroj ochranársky naopak prehlbovala inflačné tlaky. Dôsledky tejto politiky tvoria ďalšiu, možno povedať, piatu skupinu problémov. Ide totiž o ekonomicky mimoriadny zjav, kedy rozpočet nepriamo preferuje národohospodársku neefektívnosť, ktorá sa však na povrchu pri daných hodnotových vzťahoch javí ako efektívnosť. Podporou zdanlivo neefektívnych odborov, ktoré by boli pri cenových reláciách, zodpovedajúcim skutočným potrebám efektívnej, znamená zastieranie skutočného stavu. Stávajúci systém neinvestičných dotácií - najmä k cenám - nemôže tak nikdy viest k náprave, ale naopak.

Všetky tieto negatívne zjavy, prejavujúce sa v roku l967, prakticky trvajú aj v tomto roku. Trvá nerovnováha medzi príjmami a výdavkami obyvateľstva, napätie v investíciách i vo vonkajších ekonomických vzťahoch. Vážne je aj riziko opätovného schodku štátneho rozpočtu. ÚKĽK neprislúcha spracovávať konkrétne návrhy na jeho vyriešenie. Na základe našich poznatkov však môžeme vláde i Národnému zhromaždeniu jednoznačne doporučiť, aby pri spracovaní programu na stabilizáciu národného hospodárstva k nim prihliadla, lebo bez rázneho, násilného prerušenia uvedených tendencií je konsolidácia ekonomiky ilúziou.

A preto rád súhlasím so závermi a opatreniami formulovanými s. min. Suchardom na konci jeho vystúpenia. Vo svojom príspevku som sa obmedzil na výklad určitých obecných javov. Rad dokladajúcich príkladov je uvedený v stanovisku, s ďalšími previerkovými dokladmi ste boli zoznámení na schôdzach jednotlivých výborov Národného zhromaždenia. Chcel by som zdôrazniť, že výsledky previerok k štátnemu záverečnému účtu nie sú realizované len na pôde Národného zhromaždenia. Veľký význam mali aj stanoviská k záverečným účtom národných výborov, ktoré boli spracované komisiami ľudovej kontroly národných výborov a realizované na plénach národných výborov. I rad týchto prác vyúsťuje v predložené hodnotenie.

Aj keď venoval podstatnú časť svojho vystúpenia globálnemu pôsobeniu celkovej hospodárskej a finančnej politiky, rád by som upozornil, že funkcia stanoviska ÚKĽK k štátnemu rozpočtu zďaleka nebola orientovaná len ako informačný a orientačný zdroj pre Národné zhromaždenie. K stanovisku vyúsťuje aj rad našich kontrolných prác, zameraných na vlastnú hospodárnosť a na hospodárenie s prostriedkami štátneho rozpočtu.

Na tomto úseku zostáva ešte mnoho k náprave. Nehospodárnosti zistené v prideľovaní a používaní štátnych prostriedkov sú závažnejšie práve preto, že k nim dochádza za zhora uvedeného, krajne nepriaznivého stavu štátnych financií. Osobitne zložitá je situácia v oblasti národných výborov. Naše poznatky ukazujú, že aj pri celkovom prebytku rozpočtu národných výborov rad základných potrieb, či už ide o školstvo, zdravotníctvo, či iné sociálne potreby, zostáva neuspokojená. Tým však v žiadnom prípade nechceme zmazať ten fakt, že aj v tejto oblasti musíme sprísniť prístup k hospodáreniu so štátnymi prostriedkami. Naše národné hospodárstvo prežíva vážne chvíle inflačných tlakov a k ich zvládnutiu potrebuje okrem reálnej koncepcie ako celkom nepostrádateľný predpoklad i disciplínu na všetkých úsekoch. Akonáhle dopustíme, aby podniky a jednotlivci získavali peniaze nelegálnymi alebo špekulatívnymi cestami, brzdíme si sami cestu vpred. A to platí bez ohľadu na chyby pri vytyčovaní a zabezpečovaní prioritných záujmov perspektívneho rozvoja spoločnosti. K náprave súčasného nežiadúceho stavu sme pôsobili jednak priamymi previerkami na podnikoch, kde celý rad našich kontrolných záverov v minulom roku vyvolal prerozdelenie podnikových dôchodkov v prospech štátneho rozpočtu v čiastke okolo 400 mil. Kčs. Výsledkom previerok sú i mnohomiliónové čiastky, výdaj ktorých zo štátneho rozpočtu bol na základe našich údajov pozastavený.

Z práce ÚKĽK to bola hlavne previerka hospodárenia a riadenia chemického priemyslu, ďalej previerka hospodárenia Národného výboru hl. mesta Prahy, ktorá tiež znamenala prerozdelenie v prospech ústredného rozpočtu viac ako 55 mil. Kčs, previerky v potravinárskom priemysle, poľnohospodárstve atď. Ďalší prínos znamenali previerky krajských a okresných komisií. Ďalšie príklady sú uvedené v stanovisku, ktoré vám ÚKĽK predložila. je potrebné povedať, že v rovnakom smere pôsobili aj útvary štátnych financií, činnosť ktorých priniesla zhruba 250 mil. Kčs dodatočných odvodov.

Zaoberali sme sa ďalej aj kontrolou vlastnej činnosti Ministerstva financií a hospodárenie s položkami štátneho rozpočtu a vládnej rozpočtovej rezervy, s cieľom, upozorniť aj tu na nedostatky , zvýšiť účelnosť výdavkov a poukázať na možné rezervy. Ministerstvo financií samo bolo - ako hovoríme v stanovisku - v zložitej a ťažkej situácii. Jeho vlastná pôsobnosť bola veľmi silno obmedzená, čo sme azda dostatočne na vecných problémoch preukázali. Jeho činnosť bola ovplyvňovaná jednak nedostatkami direktívneho riadenia, jednak riešením dôsledkov silnej a nerovnomernej situácie ekonomiky. Obe tieto skutočnosti viedli k tomu, že priamo vládou bol vyvolaný celý rad ochranárskych opatrení a zásahov. Ministerstvo financií muselo tak predovšetkým zabezpečovať v rozpočtovej politike ochranárske funkcie, keď nemalo dojsť bez zmeny ostatných nástrojov k hlbokým sociálnym a oblastným dôsledkom. Ďalej treba rešpektovať fakt, že na pôde vedenia Ministerstva financií sa prakticky trvalo vyhrocovali tlaky jednotlivých inštitúcií i určitých skupín verejnosti na získavaní ďalších zdrojov. Tieto čiastky, posudzované každá jednotlivo, bolo ťažko odmietať ako neodôvodnené a to najmä v politickej situácii, ktorá začala narastať v minulom roku. Tým nechcem povedať, že funkcia ministerstva financií nemala byť aktívnejšia i v tom malom priestore, ktorý mu zostal. Mám za to, že je v prvom rade v smere prísnejšieho posudzovania jednotlivých nárokov na štátne prostriedky pri uvoľňovaní vládnej rozpočtovej rezervy a pod. Pre rok 1968 z toho vyplýva záver, že Ministerstvo financií bude musieť samo aktívnejšie prichádzať so svojimi návrhmi na odbúranie ochranárskych výdavkov a na takú preferenciu spoločensky nutných odborov, ktoré by umožnili splniť ciele konsolidačného programu.

Pokúsili sme sa závery, ktoré nám z rozboru celkovej situácie i previerok na podnikoch vyplynuli, včleniť do návrhu doporučenia, ktoré sme predložili vláde a Výboru pre plán a rozpočet a samozrejme zoznamujeme s nimi i vaše plénum NZ.

Vláda po dlhšej rozprave tieto, podklady pre závery vzala na vedomie a uznala oprávnenosť požiadaviek, ktoré sme NZ doporučili. Pre vážnu časť prevzal do svojho návrhu uznesenia Výbor NZ pre plán a rozpočet, ktorý je nedeliteľnou súčasťou dnešného rokovania a záverov.

Na konci mi dovoľte, vážené súdružky a súdruhovia, ubezpečiť NZ, že ÚKĽK, vytvárajúc metodiku kontroly rozpočtu, (dnes po prvé v tejto forme predkladáme stanovisko plénu) bude podľa uznesenia Predsedníctva NZ pravidelne štvrťročne predkladať NZ svoje kontrolné pohľady, aby opatrenia nemali čisto hodnotiaci charakter, ale maximálne pôsobili aj preventívne.

Předsedající mpř. NS Dohnal: Děkuji předsedovi ÚKLK s. Gašparíkovi. Prosím nyní, aby se ujal slova zpravodaj výboru pro plán a rozpočet posl. inž. Rapoš.

Sprav. posl. Ing. Rapoš: Vážený súdruh predseda, súdružky a súdruhovia poslanci! Vláda predkladá plénu NZ na posúdenie, prerokovanie a schválenie štátny záverečný účet za minulý rok. Prejednávanie výsledkov štátneho hospodárenia v orgánoch NZ vyplýva z článku 41 ústavy. Národné zhromaždenie, menovite jeho jednotlivé orgány, plnia v tejto súvislosti dôležitú kontrolnú funkciu NZ voči vláde. Prejednávanie štátneho záverečného účtu za minulý rok v tomto roku má však niekoľko dôležitých rysov a špecifických zvláštností. Hlboké demokratické premeny, ktoré sa od počiatku tohto roku z iniciatívy KSČS v našom štáte uskutočňujú, stavajú aj Národné zhromaždenie do skutočných pozícií, ktoré mu v socialistickej spoločnosti podľa ústavy zákonite patria. Ide o realizovanie postavenia NZ ako najvyššieho mocenského a zákonodarného orgánu v štáte. Toto jeho postavenie sa však nemôže uplatňovať len deklaratívne a formálne (tak tomu bolo bohužiaľ v minulosti), ale fakticky v každodennej parlamentnej práci, pri rokovaní o konkrétnych zákonoch, otázkach a ustanoveniach, a to vo všetkých orgánoch a zložkách Národného zhromaždenia, vo výboroch i v pléne.

Domnievam sa, že je možno konštatovať (vychádzajúc zo skúseností prejednávania štátneho záverečného účtu za minulý rok) , že poslanci toto svoje dôležité poslanie a postavenie v našom parlamente si stále plnšie začínajú uvedomovať a začínajú ho realizovať. Chcel by som v tejto súvislosti dodať, že o tom svedčí jednoznačne aj priebeh diskusie na tomto práve prebiehajúcom zasadaní NZ.

Súdružky a súdruhovia, pri prejednávaní štátneho záverečného účtu uplatňuje sa významná kontrolná funkcia Národného zhromaždenia voči vláde. Je tu plná možnosť porovnať, ako sa splnili schválené rozpočtové položky, ako vláda využila zákonných zmocnení, ako celkove hospodárila so štátnymi prostriedkami.

Aj plnenie tejto úlohy v parlamente zaznamenalo svoj vlastný vývoj a má už svoju vlastnú históriu. Prejednávanie štátneho záverečného účtu v orgánoch NZ nadobúdalo už postupne v posledných rokoch stále väčšieho významu. Je to prirodzená reakcia poslancov najvyššieho zastupiteľského zboru, ktorí si plne uvedomujú svoju zodpovednosť voči svojim voličom.

Práve štátny záverečný účet napriek tomu, že mnohých veľká záplava čísiel unavuje - dáva spoľahlivú odpoveď na to, nakoľko sa v hospodárskej politike rozchádzajú slová s činmi.

Vo výboroch národného zhromaždenia hľadáme najúčinnejšie metódy, aby prejednávanie štátneho záverečného účtu nebolo formálne. Ešte na začiatku tohoto volebného obdobia bol štátny záverečný účet v podstate záležitosťou len Výboru pre plán a rozpočet. Ale vlani pri zdôrazňovaní kontrolnej úlohy NZ, boli jednotlivé kapitoly prejednávané v príslušných výboroch a plénum NZ prijalo k nemu po prvýkrát svoje vlastné osobité uznesenie vo forme stanoviska.

V tomto roku sme v hľadaní najvhodnejšieho spôsobu pokračovali. V súlade so smernicami Predsedníctva NZ sme vo výboroch prejednali zo 46 kapitol len 18. Išlo nám v zásade o to, nerozptyľovať naše sily do šírky, ale postupovať jednotne v smere kontroly základných úloh hospodárskej politiky, schválenej pre rok 1967. Konkrétne bol stanovený takýto postup kontroly, ktorý by nám mal umožniť jednoznačne odpovedať na nasledujúce okruhy otázok. Sú to menovite tieto okruhy otázok:

1. Akých výsledkov bolo v národnom hospodárstve dosiahnuté v minulom roku, v roku 1967, najmä z hľadiska dynamiky rozvoja národného hospodárstva a rastu životnej úrovne obyvateľstva, ako aj z hľadiska riešenia celkového procesu ekonomickej rovnováhy, najmä rovnováhy na trhu spotrebných predmetov, rovnováhy na trhu investícií a rovnováhy vo vonkajších hospodárskych vzťahoch.

2. Všímali sme si, ako hospodárila vláda a orgány s prostriedkami pridelenými štátnym rozpočtom včítane zhodnotenia dôsledkov a príčin rozpočtových zmien. Prakticky to znamenalo všimnúť si, ako vláda v roku 1967 využívala zmocnenia daného jej zákonom č. 8/59, ktorým sa stanovujú základné pravidlá o štátnom rozpočte a o hospodárení s rozpočtovými prostriedkami; ďalej ako boli použité rezervy a napokon, ako bolo prevedené záverečné vyúčtovanie s rezortmi a národnými výbormi. Keď som na tomto mieste spomínal zákon č. 8/59, ktorým sa stanovujú rozpočtové pravidlá, chcem zdôrazniť to, že vo výbore pre plán a rozpočet sme znova došli k záveru, že je potrebné novelizovať zákon. Tento svoj názor sme vtelili aj do návrhu uznesenia, ktorý vám teraz predkladám. Ide o to, že tento zákon vôbec nezodpovedá novej sústave riadenia a je sním v priamom rozpore.

3. Ako sa realizovala nová funkcia štátneho rozpočtu ako jedného z najdôležitejších nástrojov vlády k ovplyvňovaniu reprodukčného procesu v roku 1967. To znamená hľadať odpoveď na to, ako štátny rozpočet ovplyvňoval dôchodkovú situáciu v podnikoch a ako fungovali nástroje finančnej politiky.

4.Výbor mal zhodnotiť, ako sa jednotlivé orgány vlády podieľali na realizácii štátnej politiky.