Súdružky a súdruhovia, na spoločnej schôdzi so spravodajcami kapitol štátneho rozpočtu sme si preverili , ako sa nám podarilo v predchádzajúcich jednaniach vo výboroch objasniť si základné otázky. Dovoľte mi, aby som vás aspoň veľmi stručne zoznámil s výsledkami jednania.

Je mojou povinnosťou informovať vás o tom, že sa nám základný zámer stále nepodarí plne realizovať. Zotrváme naďalej na starej praxi, kedy väčšina výborov považuje jednanie o výsledkoch finančného hospodárenia za minulý rok, i keď s polročným oneskorením, za formálny akt, preto radšej zameriava svoju pozornosť na budúcnosť. To je pochopiteľné. Ovšem tým vlastne dochádza k istému stieraniu rozdielov medzi prejednávaním štátneho rozpočtu, t. j. hospodárenie za minulý rok.

Nechcem to zjednodušovať a tvrdiť, že z výsledkov minulého vývoja nemáme vyvodzovať dôsledky pre budúcnosť. Chcel by som len zdôrazniť, že jednanie o štátnom záverečnom účte musíme chápať ako zákonný prejav dôvery alebo nedôvery vláde za splnenie hospodárskej politiky stanovenej jej zákonom.

Ide predovšetkým o politickú stránku tohto kontrolného úkolu, preto si jednanie žiada hlboký pohľad do čísiel, žiada si, aby sa jednotlivé výbory podrobne zaoberali hospodárením svojich zodpovedajúcich rezortov. Také poňatie úlohy predpokladá dôsledný, kritický prístup výborov k dosiahnutým výsledkom v jednotlivých rezortoch.

Nie je možné na jednej strane všeobecne uznávať, že v národnom hospodárstve máme značné rezervy, pretože sa doslova mrhá mŕtvou a živou prácou, vyrába sa draho, nie dostatočne efektívne a kvalitne a na druhej strane sa stále horšie presadzujú naše výrobky a pritom ne vidieť, že tieto nedostatky u prejednávaných rezortov majú konkrétneho adresáta a vyplýva z toho nutnosť vyvodzovať z toho príslušné závery.

Značné dotácie, ktoré zaťažujú štátny rozpočet a svojimi dôsledkami spôsobujú zaostalosť vo výrobe, nie sú anonymné. K týmto problémom sa nezaujíma stanovisko a v niektorých výboroch neboli prijaté žiadne závery. Závery štátneho hospodárenia boli v niektorých výboroch jednoducho vzaté iba na vedomie. Musím konštatovať, že len vo dvoch výboroch bola venovaná náležitá pozornosť hospodáreniu za minulý rok: predovšetkým v Zdravotníckom výbore, kde bolo podrobené hospodárenie rezortu kritike z hľadiska plnenia dôležitých úloh a ďalej v našom výbore, kde sme Ministerstvo financií a Štátnu banku kritizovali za to, že nedostatočne prevádzali reštriktívnu politiku, že nebola splnená protiinflačná politika štátneho rozpočtu.

Som ďalej povinný zoznámiť vás s tým, že nezáujem spravodajcov o spoločné jednanie s Výborom pre plán a rozpočet, ktorý konštatoval v minulom roku náš predseda posl. Tymeš, pokračoval aj v tomto roku. Z pozvaných spravodajcov sa dostavila sotva polovica. Poľnohospodársky výbor nebol zastúpený prakticky nikým a z Priemyselného výboru sa zúčastnil len jeden poslanec. Domnievam sa, že tieto poznatky bude treba bližšie analyzovať a vyvodiť v Predsedníctve NZ závery o spôsobe ďalšieho prejednávania štátneho záverečného účtu v orgánoch NZ.

Súdružky a súdruhovia poslanci, býva zvykom, že spravodajca podáva správu o tom, aké konkrétne závery prijali jednotlivé výbory NZ.

Dovoľte mi, aby som upustil od tejto tradície a nezachádzal do podrobností. Dovoľte mi v krátkosti konštatovať skutočnosť, že svoje konkrétne závery a pripomienky spracovali do zvláštnych uznesení tieto výbory: Kultúrny, zdravotnícky, výbor pre národne výbory, priemyslový výbor pre hlavné výrobné odvetvia a dopravu, výbor pre spotrebný priemysel, služby, obchod a spoje.

Pokiaľ ide o jednanie nášho výboru, nebudem zachádzať do podrobností. Celkové závery z nášho výboru sme predložili v tomto návrhu uznesenia, ktorý vám bol rozdaný. V priebehu svojej spravodajskej správy sa k niektorým stránkam rokovania Výboru pre plán a rozpočet ešte vrátim.

Vážené Národné zhromaždenie, keď hodnotíme hospodárenie vlády podľa schváleného rozpočtu v r. 1967 ako celok, nemôžeme nevziať v úvahu celkovú situáciu, v ktorej sa ekonomika v minulom roku nachádzala. Hodnotíme situáciu v niektorých tézach, aby sme si pripomenuli atmosféru, v ktorej sme schvaľovali štátny rozpočet na r. 1967. Predovšetkým chcem pripomenúť tú skutočnosť, že v r. 1967 celý prvý štvrťrok, vlastne celý jeden polrok, sa hospodárilo v našom štáte podľa rozpočtového provizória. Ako je známe, rozpočet na rok 1967 nebolo možno včas zostaviť, pretože bolo ťažké vyčísliť celý rad príjmových a výdavkových položiek štátneho rozpočtu v dôsledku vtedy prebiehajúcej prestavby veľkoobchodných cien a nabiehanie na systém dotácií, subvencií atď. Preto bol rozpočet na rok 1967 schválený v pléne NZ v máji minulého roku.

Ďalej si treba uvedomiť skutočnosť, že minulý rok bol rokom, kedy sa v plnej miere nabiehalo na novú sústavu riadenia, aj keď nedôslednú, pre príčiny, ktoré netreba rozvádzať.

Tieto skutočnosti, o ktorých som hovoril, v navrhovaných záveroch berieme do úvahy, keď sa konštatuje, že v r. 1967 centralistický model riadenia už plne nefungoval, ale nový ekonomický model hospodárenia ešte nefungoval. Bola to prechodná situácia. Ďalej pre charakteristiku minulého roku je dôležité zdôrazniť, že sa v národnom hospodárstve naďalej reprodukovali negatívne tendencie z minulých rokov. V dôsledku toho štátny rozpočet v roku 1967 mal vymedzený malý priestor pre aktívne ovplyvňovanie vývoja československej ekonomiky, malý priestor pre uskutočňovanie štrukturálnych zmien, ako o tom hovorili predrečníci. Tieto okolnosti sme mali na pamäti, keď sme hodnotili štátny záverečný účet za minulý rok vo Výbore pre plán a rozpočet. Hospodárenie štátu v minulom roku prebiehalo tak, že ústredný rozpočet skončil schodkom 2,8 mld Kčs, hospodárenie národných výborov skončilo prebytkom 2,1 mld Kčs. Naproti tomu dôchodková situácia podnikov pri značnej rozdielnosti jednotlivých podnikov sa zlepšila, pretože zaznamenala prírastok viac ako 10 mld Kčs.

Celkove mali štátne organizácie a družstvá, tzn. prakticky podniková sféra, na svojich účtoch u Štátnej banky ku koncu roka 1967 viac ako 28 mld Kčs. Súdružky a súdruhovia, to čo som uviedol, je v istom zmysle paradoxná situácia. Ústredný štátny rozpočet, ktorý končí schodkom, poskytuje rozsiahle subvencie a dotácie do tých sfér, ktoré vykazujú prebytkovú finančnú situáciu.

Ďalej novou charakteristickou črtou štátneho záverečného účtu za minulý rok, v porovnaní s minulými rokmi, je tá skutočnosť, že vláda vykazuje schodok ústredného rozpočtu vo výške 2,8 mld Kčs. Túto dôležitú okolnosť nemôžeme pri posudzovaní štátneho záverečného účtu obísť, nemôžeme si ju nevšimnúť. Chcel by som sa niekoľkými slovami zastaviť u tejto skutočnosti.

Treba predovšetkým zdôrazniť, že schodok sa vykazuje, podčiarkujem: schodok sa vykazuje. Ide o to, že ústredný štátny rozpočet aj v minulosti obsahoval schodok. Ministerstvo financií v materiáli o štátnom záverečnom účte, ktorý predložilo, na str. 7 konštatuje: "Finančná situácia štátu sa vyznačuje chronickou tendenciou štátneho rozpočtu k schodkovitosti, ktorá trvá rad rokov." Taký stav je výsledkom prílišného tlaku na výdavky štátu na jednej strane a na druhej strane daňovým systémom, ktorý nezabezpečuje dostatočné príjmy štátneho rozpočtu. To je - domnievam sa - vážne konštatovanie, ktoré hovorí o rastúcej napätosti štátneho rozpočtu, o napätosti štátneho hospodárenia vôbec.

Domnievam sa, že to hovorí aj o vážnych štrukturálnych, zásadných a koncepčných nedostatkoch samotného štátneho rozpočtu, ktoré treba naliehavo riešiť

Hovoril som o tom, že schodkovitosť štátneho rozpočtu fakticky bola už v minulých rokoch. Táto schodkovitosť ústredného štátneho rozpočtu sa nevykazovala a kryla sa z rezerv, prípadne presunmi v rámci a vo vnútri úhrnného finančného plánu. Treba však pre úplnosť povedať, že takýto spôsob vykazovania, takýto systém bol v starej sústave celkom normálny, zákonitý, že bol - domnievam sa - priamo súčasťou administratívnej sústavy riadenia.

Ovšem chcel by som pripomenúť, že aj tu vidieť, ako stará sústava fakticky zastierala skutočné vzťahy, domnievam sa, že možno použiť aj silnejšieho slova a povedať, že ich deformovala. Až nová sústava riadenia, v ktorej sa začína rysovať presnejšia deliaca čiara medzi štátnym rozpočtom na jednej strane a podnikovou sférou na strane druhej a úverovou sférou na strane tretej, umožňuje presnejšie vykázať schodok štátneho rozpočtu, presnejšie povedané, schodok štátneho záverečného účtu.

Skutočnosť, že vláda pristupuje pred parlament a celkom otvorene a nepokryte sa usiluje podať skutočný obraz o hospodárení v r. 1967, treba - domnievam sa - hodnotiť vcelku kladne; čiže skutočnosť, že sa tento obraz podáva. Je to súčasť celkového snaženia dopátrať sa a odhaliť skutočný obraz o našom hospodárení, je to nutný predpoklad toho, aby aj parlament mohol plne uplatniť svoju kontrolnú funkciu voči vláde.

Schodok v hospodárení podľa štátneho rozpočtu za minulý rok vznikol v dôsledku troch skutočností. Vznikol predovšetkým prekročením neinvestičných dotácií do hospodárstva, ďalej vznikol v dôsledku prekročenia dotácií a subvencií národným výborom a ďalej - domnievam sa, že treba súhlasiť so stanoviskom ÚKĽK - že vznikol aj v dôsledku poskytovania prostriedkov z vládnej rozpočtovej rezervy.

Stanovisko ÚKĽK uvádza - a máme ho k dispozícii -, že pri účinnejšom tlaku a dôslednej kontrolnej funkcii centrálnych orgánov mohol byť schodok štátneho hospodárenia za minulý rok, ústredného rozpočtu, menší, prípadne žiadny. Na doloženie toho ÚKĽK uvádza príklad previerky, ktorú urobila v spolupráci s Ministerstvom chemického priemyslu, ktorá odhalia rezervy v odvodoch do štátneho rozpočtu v rezorte chémie celkovou sumou vo výške asi 0,75 mld Kčs. Možno predpokladať, že podobné rezervy pre odvody do štátneho rozpočtu sú aj v iných rezortoch , teda aj v iných odvetviach, a to menovite práve v priemysle. Odstránenie nedostatkov v odvodových povinnostiach podnikov - aspoň závažnejších - bolo plne v moci vlády a jednotlivých rezortov, aj keď si v tejto súvislosti uvedomujeme, že vytvorenie odborov štátnych financií dáva k tomuto úsiliu až teraz dôslednejšie predpoklady.

Súdružky a súdruhovia, pokiaľ sa týka schodku štátneho hospodárenia, samotný tento fakt nemožno považovať za veľkú tragédiu. Existujú dobre fungujúce ekonomiky s trvalou schodkovitosťou štátneho rozpočtu. V našom prípade však schodok štátneho rozpočtu, presnejšie povedané schodok štátneho hospodárenia za minulý rok je prejavom nerovnováhy a inflačných tendencií, pričom prevýšenie výdajov štátneho rozpočtu nad príjmami infláciu, ktorá v našej ekonomike existuje, ďalej podporuje. O tejto otázke dosť presvedčivo hovoril minister ing. Sucharda.

Závažnejšou vecou je skutočnosť, že v tomto roku, t. j. v roku 1968, všetky základné tendencie ekonomiky z minulého roku pokračujú. Pokračuje aj zvýšený nápor na výdaje zo štátneho rozpočtu, pri nedostatočných zdrojoch, ktoré dáva rozpočtu existujúca odvodová a daňová sústava. Podľa odhadov, ktoré boli pri jednaní vo Výbore pre plán a rozpočet, podľa údajov, ktoré tu uviedol minister ing. Sucharda, schodok štátneho hospodárenia za tento rok, teda za rok 1968, bude minimálne 2, maximálne 5 mld Kčs. Chcem vás upozorniť na túto vec, že minulý rok, rok 1967, ukončujeme schodkom 2,8 mld Kčs a v tomto roku pravdepodobne sa vykáže schodok štátneho hospodárenia rádovo, od 2 do 5 mld Kčs. To teda už bude druhý rok, čo štátne hospodárení skončí schodkom. Domnievam sa preto, že vláda v rámci svojho konsolidačného programu bude sa musieť vyrovnať s touto vážnou otázkou, s týmto vážnym prvkom štátneho hospodárenia, a to tak vecne, ako aj metodicky a inštitucionálne.

Dnešná situácia je taká, že existujúci schodok štátneho hospodárenia za minulý rok je predbežne krytý úverom ŠBČS. Vo Výbore pre plán a rozpočet sa domnievame, že existuje viac možných riešení, ako kryť rozpočtový schodok štátneho hospodárenia. Osobne sa domnievam, v zhode s materiálom ÚKĽK, že v našom prípade by mohol byť schodok za rok 1967 - a dodal by som, že i za rok 1968 - kryť bankovým úverom a teda prechodom na inštitúciu štátneho dlhu so všetkými dôsledkami, ktoré z toho vyplývajú, t . j. dôsledkami, ako je úrokovanie a umorovanie štátneho dlhu. Pričom Výbor pre plán a rozpočet sa domnieva, že by Národné zhromaždenie nemalo viazať vládu určitými konkrétnymi formami vyporiadania schodku štátneho hospodárenia za minulý rok, ale malo by ponechať vláde voľnosť v konkrétnom riešení tohto vyporiadania, nechať vláde možnosť prípadnej kombinácie väčšieho množstva foriem a spôsobov vyrovnávania schodku za minulý rok. Pre to aj v našich záveroch, ktoré predkladáme plenárnemu zasadaniu k prerokovaniu a schváleniu navrhujeme, aby Národné zhromaždenie uložilo vláde do konca tohoto roku predložiť NZ návrh na riešenie vyrovnania štátneho hospodárenia za rok 1967, čiže aby predložila návrh, akým spôsobom tento schodok za uplynulý rok bude vyrovnaný.

Toľko, súdružky a súdruhovia, som považoval za nutné uviesť v súvislosti so schodkom štátneho hospodárenia za minulý rok vo svojej spravodajskej správe.

Dovoľte mi ešte niekoľko krátkych poznámok.

Pokiaľ sa týka hospodárenia národných výborov, treba uviesť, že ich rozpočty sú doteraz súčasťou celkového úhrnného rozpočtu. Domnievam sa, že práce na budúcom štátoprávnom usporiadaní by mali vziať v úvahu skutočnosť, že budeme mať pravdepodobne tri rozpočtové sféry, tri relatívne samostatné rozpočtové sféry, a to pravdepodobne:

1. ústredný federálny rozpočet,

2. rozpočty národných orgánov, tzn. Českej národnej rady a Slovenskej národnej rady a

3. rozpočty národných výborov

Vzájomná väzba týchto rozpočtov by bola vyjadrená prípadne len súhrnným finančným vzťahom, prípadne formou účelových dotácií.

Hospodárenie národných výborov v minulom roku je charakterizované skutočnosťou, že národné výbory prekročili výdaje oproti rozpočtovaným, pričom však dosiahli pomerne značné nadplánované príjmy, menovite v položke nerozpočtovaných príjmov, a to vo výške 3,4 mld Kčs. Prekročené boli aj dotácie a subvencie z ústredného rozpočtu, a to o 3,6 mld Kčs.

Súdružky a súdruhovia, musím vás zoznámiť so skutočnosťou, že ústredné orgány, menovite vláda, fakticky prekročili objem súhrnného finančného vzťahu a subvencií do rozpočtov NV, schválený zákonom o štátnom rozpočte č. 50/1967 Zb. Ústredné orgány, menovite Ministerstvo financií, neuvážili, ako sa domnievam, dostatočne oprávnenosť požiadaviek zo strany NV nad rámec schváleného rozpočtu a neusmerňovali ich dostatočne na hľadanie vlastných zdrojov na krytie týchto požiadaviek, a to u tých NV, kde také zdroje mohli byť.

Prebytky hospodárenia NV sú dnes už prakticky rozdelené a nezostáva nič iného, než schváliť návrh, aby prebytok hospodárenia NV vo výške 2 mld Kčs bol prevedený do ich fondu rezerv a rozvoja. V tomto zmysle urobíme aj návrh v našom materiáli.

Pokiaľ sa týka charakteristiky nedostatkov v subvenčnej a dotačnej politike, že majú pasívny charakter a kryjú stále ešte mnohé neefektívne výroby atď., hovoril o tom dostatočne vyčerpávajúcim spôsobom minister Sucharda, preto by som si dovolil tieto veci v tejto súvislosti neopakovať.

Chcel by som však dodať, že aj samé pravidlá, podľa ktorých sa poskytujú subvencie a dotácie, ako aj prax ich prevádzania, obsahujú koniec koncov celý rad vážnych nedostatkov.

Vážené súdružky a súdruhovia, vážené Národné zhromaždenie, problémy hospodárskeho rozvoja našej vlasti, prekonávanie hospodárskej nerovnováhy, nedostatočná efektívnosť výroby, značná nútená odložená kúpna sila obyvateľstva i podnikov, hromadenie zásob, inflačné tendencie, nevyrovnanosť ekonomických a životných podmienok národnopolitických oblastí a v jej rámci zaostalé oblasti a podobné negatívne javy v našej ekonomike sú vážnou prekážkou v raste životnej úrovne obyvateľstva. Riešenie celého komplexu týchto problémov stojí naliehavo pred nami. Preto Výbor NZ pre plán a rozpočet vo svojom návrhu uznesenia doporučuje, aby vláda, vychádzajúc z Akčného programu KSČS, ako aj vychádzajúc z vládneho vyhlásenia, vypracovala a predložila plénu Národného zhromaždenia svoj konsolidačný hospodársky program.

Doporučujem menom Výboru pre plán a rozpočet, aby plénum NZ schválilo návrh uznesenia, ktoré náš výbor pripravil a predložil plénu na prejednanie a schválenie.

Chcel by som však ešte dodať, že v tomto návrhu uznesenia je obsiahnutý aj vládny návrh zákona, ktorý máte k dispozícii, to znamená tlač 176, a v tomto návrhu sa berie maximálny zreteľ na stanovisko ÚKĽK, ako o tom hovoril súdruh predseda Gašparík.

Vážené súdružky a súdruhovia, ďakujem vám za pozornosť.