Skutočnosť, že v samotnom rozpočte sú minimálne rezervy a že rozpočet bol vyrovnaný s veľkým úsilím, vedie ma k tomu, aby som na praktických skúsenostiach poukázal najmä na niektoré otázky vzťahov podnikovej sféry i národných výborov k štátnemu rozpočtu. Stretli sme sa s nimi pri niekoľkých kontrolných akciách v tomto roku. Rad z nich mal priamy vzťah k príjmovej alebo výdavkovej stránke štátneho rozpočtu.

Pri kontrole uplatňovania novej sústavy riadenia sa často potvrdilo, že niektoré nástroje nepriameho riadenia nepôsobia jednoznačne na dosiahnutie predpokladaných cieľov, lebo že nekoordinovanosť pri uplatňovaní týchto nástrojov umožňuje nie vždy zaslúžené posilňovanie dôchodkovej situácie v podnikovej sfére. Najrozsiahlejšia kontrolná akcia tohto druhu bola previerka niektorých oblastí hospodárenia a riadenia Ministerstva chemického priemyslu. Tento rezort nie je síce typickým príkladom pôsobenia inflačných zjavov, tak ako ich v súčasné dobe poznáme. Napriek tomu tu boli zistené neoprávnené zisky z titulu nedostatkov v cenovej prestavbe. Preto sa rezortu odčerpalo vyše 300 mil. Kčs do štátneho rozpočtu.

Nie je to jediný rezort, kde dochádza k oslabovaniu tlaku ekonomických nástrojov na odstraňovanie základných príčin zaostávania podnikovej ekonomiky. Napr. v ťažkom priemysle vo VHJ Škoda boli zistené nesprávnosti v cenovej prestavbe, dôsledkom ktorých sú dodatkové odvody vo výške 70 mil. Kčs, ktoré majú byť na základe prevedenej previerky odvedené do štátneho rozpočtu. Tieto odvody by boli ďaleko väčšie, keby riadiace centrálne orgány nepovolili mimoriadne a niekedy aj neoprávnené výnimky zo zásad pre prevedenie cenovej prestavby. I tak je finančná situácia vo VHJ napätá. Prakticky sa tu potvrdilo, že až napätosť finančnej situácie priviedla súčasné vedenie VHJ k tomu, aby urýchlene a zásadne začalo riešiť koncepciu budúceho rozvoja.

A k tomu treba dodať, že bez výnimiek cenovej prestavby, o ktorých som hovoril, by bol podnik prinútený riešiť skôr tieto otázky veľmi zodpovedne.

Pri kontrole výdavkovej stránky štátneho rozpočtu vyšli najavo predovšetkým sebecké snahy dostať do štátneho rozpočtu čo najviac a využívať tým tieto prostriedky pre svoje záujmy, a to mnohokrát na účet štátu, ako to bolo v prípade niektorých odvetví chemického priemyslu, nahradzovať získanými prostriedkami nedostatok vlastných finančných zdrojov na rozvoj.

Tam, kde došlo k porušovaniu závažných zásad pri poskytovaní prémií a dotácií previedli sa opatrenia, aby neprávom získané finančné prostriedky boli vrátené do štátneho rozpočtu. Tak tomu bolo v poľnohospodárskej výrobe v prípadoch prírastkových prémii a smerovali k tomu aj výsledky kontroly využívania dotácií z rozpočtov NV na stratu organizácií bytového hospodárstva.

Potvrdilo sa, že prísny dozor nad hospodárnosťou a spoločenskou účelnosťou vynakladania finančných prostriedkov je celkom nutný.

Platí to hlavne v investičnej výstavbe, ktorá je v značnom rozsahu dotovaná zo štátneho rozpočtu. Je to predovšetkým neujasnenosť ekonomickej stránky výstavby a niekedy aj do určitej miery zastaralosť jej koncepcie v svetle nových poznatkov vedy a praxe, ktoré sú príčinou nižšej efektívnosti v porovnaní s výsledkami predpokladanými v projektoch. V krmivárskom priemysle napr. výsledky kontroly viedli k úprave realizácie uvažovanej koncepcie a ku zníženiu prostriedkov uvoľňovaných zo štátneho rozpočtu.

Pokiaľ ide o hospodárnosť a dôslednosť vynakladaných prostriedkov, vyžaduje sa stála pozornosť aj v oblasti národných výborov. Napr. previerkou NVP sa ukázalo neoprávnené čerpanie prostriedkov zo štátneho rozpočtu vo výške 56 mil. Kčs. l keď NVP - a to nám je všetkým iste veľmi dobre známo - nemá pre potreby hlavného mesta dostatok prostriedkov, nebolo možno túto skutočnosť ponechať bez dôsledkov.

Zámerne uvádzam tieto, aj keď dielčie, príklady. Správne zostavenie rozpočtu je nevyhnutným východzím bodom. V rukách orgánov, ktoré realizáciu štátneho rozpočtu zabezpečujú, vždy zostáva dosť možnosti, ako prakticky pomáhať prekonávať ťažkosti, ktorých ani tento návrh štátneho rozpočtu nemá málo. Týka sa to všetkých odvetví národného hospodárstva, tak vo výrobe, ako aj v nevýrobnej sfére.

Naše kontrolné poznatky a skúsenosti sme dali k dispozícii príslušným výborom Národného zhromaždenia. Pri všetkých týchto a ďalších previerkových akciách bolo našou snahou zhodnotiť, či viedli k maximálnej hospodárnosti pri vynakladaní prostriedkov a či je zároveň dodržovaná zákonnosť. Na základe našich poznatkov boli navrhnuté dodatočné odvody do štátneho rozpočtu, zníženie dotácií alebo doporučenie využiť nadmerné rezervy. To vo svojom súhrne predstavuje čiastku skoro 1 mld. Kčs, ktorá sa už z veľkej časti prakticky prejavila vo vzťahoch predovšetkým podnikovej sféry a NV k štátnemu rozpočtu. Chcel by som ešte k tomu dodať - a myslím, že finančné orgány majú podobné poznatky - že pri spletitosti platných predpisov, naviac nie vždy dosť jednoznačne záväzných a jasných a pri veľkom množstve výnimiek z nich, nie je snadné také veci odhaliť a dosadiť správne riešenia. Nemôžem sa však zbaviť pocitu, že sa pri kontrole dostávame v podstate viac k odhaľovaniu dôsledkov chýb v koncepcii a riadení ekonomiky, než k odhaľovaniu samých jej príčin. Nie je to preto, že by sme týmto spôsobom ku kontrole pristupovali. Je to skôr vyvolané stavom, ktorý v našom národnom hospodárstve je a metódami, ktorými sa jednotlivé problémy riešia.

Dielčie kontrolné poznatky dokumentuje zložitosť situácie v našom národnom hospodárstve. V svojom súhrne však dokazujú, že jej riešenie není len v podnikovej sfére. Táto sféra svojou konkrétnou činnosťou na vývoj situácie reaguje. Ukazuje sa, že ani z hľadiska štátneho rozpočtu nemožno tieto problémy posudzovať izolovane.

Časť našej pracovnej kapacity sme zamerali na analýzu stavu a vývoja celého národného hospodárstva. Pri nej konfrontujeme naše kontrolné poznatky s ďalšími zdrojmi informácií s cieľom dôjsť k spoločným príčinám dielčích nedostatkov. To sme sledovali aj stanoviskom ÚKĽK k predloženému návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok.

V čom podľa výsledkov našej kontrolnej práce predovšetkým vidíme negatívne prejavy celkového vývoja?

Podniky vo svojej naprostej väčšine dávajú prednosť prospechu krátkodobej povahy pred dlhodobými záujmami a potrebami.

Sú veľké rozdiely v dôchodkovej situácii podnikov a sú veľké rozdiely v náročnosti, s ktorou je získavanie finančných zdrojov spojené. Niekde je to neprimerané spoločenskej efektívnosti.

Nech už ide o nedostatky finančných zdrojov, neprispieva takáto situácia k vytváraniu atmosféry pre hľadanie náročných ciest efektívneho podnikania.

Za takéhoto stavu uplatňované nástroje nevyvolávajú žiadúci tlak ani na rast finality výroby, na pokles zásob, na sprísnenie merítok pre investičnú výstavbu a chýbajú aj stimuly k nastúpeniu obťažných odbytových ciest, najmä na trhy s volnou menou. Niekedy tieto nástroje pôsobia naopak a vyvolávajú v podnikoch miesto podnikateľskej skôr obrannú reakciu.

Štátny rozpočet je jediným nástrojom, ktorým môže Národné zhromaždenie účinne zasahovať do hospodárskej politiky. Zatiaľ však aj rozpočet je poplatný celkovým tendenciám riešiť skôr dôsledky hospodárskeho vývoja, než aby bol programom obnovy rovnováhy v národnom hospodárstve, ako to Národné zhromaždenie požadovalo. V predloženom návrhu štátneho rozpočtu sa odráža stretávanie všetkých nedostatkov. V súčasnom čase prakticky nepôsobí mechanizmus, ktorý by mal zaisťovať presun zdrojov z hľadiska spoločenských potrieb. Štátny rozpočet ho preto nahrádza za cenu neustáleho korigovania systému odvodov. Za nedokonalé pôsobenie nástrojov riadenia a bez niektorých základných podmienok, ktoré neboli vytvorené, môže štátny rozpočet i prerozdeľovaciu funkciu plniť len s menšou účinnosťou. Logicky z toho vyplýva aj vnútorná napätosť rozpočtu.

Rozsah problémov, o ktorých som hovoril a ktoré vyplývajú z celého materiálu, predloženého pre dnešné rokovanie, ukazuje, že naďalej nemožno postupovať len cestou dielčích opatrení. Povaha týchto problémov a nevyhnutnosť ich zásadného riešenia neznesie už odklad. Vyžaduje ucelený, perspektívny a vedecký prístup. Ten treba mať. Pritom Národné zhromaždenie myslím dosť dôrazne na svojich posledných rokovaniach o problematike štátneho rozpočtu vypracovanie konsolidačného programu riešenia situácie v národnom hospodárstve požadovalo.

Oprávnenosť takejto požiadavky potvrdilo i posledné zasadanie Ústredného výboru KSČS. Ako sa zmienil s. Sucharda, vo vláde práce na zostavení tohto programu započali. Základom konsolidačného programu, ktorý Národné zhromaždenie podľa predloženého návrhu uznesenia na vláde znova požaduje, by malo byť vytýčenie základných cieľov našej hospodárskej a sociálnej politiky a stanovenie toho, čo je pri jej prevádzaní prvoradé, samozrejme koordinované, a ďalším postupom ekonomickej reformy.

Čo by sa z hľadiska štátneho rozpočtu pritom malo riešiť predovšetkým.

Je to v prvom rade utlmenie inflačného vývoja. Považujeme za nezbytné realizovať sústavu opatrení, ktoré by odstránili nerovné relácie medzi veľkoobchodnými cenami a cenou pracovnej sily (t. j. medzi úrovňou nominálnych miezd a maloobchodných cien). Vyžaduje to uvážený zásah do kolobehu, ktorý je charakterizovaný rastom miezd za súčasného zvyšovania cien a ktorý vyvoláva rastúcu potrebu investícií, najmä u spotrebného zbožia. Pritom cenové intervencie, poskytované zo štátneho rozpočtu, vyvažujú rast cien obyčajne len čiastočne a určitá časť sa prenáša do životných nákladov.

Podľa nášho názoru nie je riešenie v neustálom odčerpávaní podnikových dôchodkov, ktoré sú súčasťou inflačného vývoja a dôsledkom nedostatkov v riadení nášho národného hospodárstva, o ktorých som hovoril.

Považujeme za nevyhnutné previesť regulačný zásah, ktorý by v prvej etape viedol k zastaveniu ďalšieho rastu veľkoobchodných cien. V ďalšej etape by potom ich vývoj zviazal s realizáciou cieľov konsolidačného programu. Tento systém by umožňoval pružný pohyb maloobchodných cien v nadväznosti na vývoj miezd a zabezpečoval by správne zhodnotenie pracovnej sily v nákladoch. Funkcia štátu v tomto systéme by nemala mať len regulačný charakter. Štát by mal vystupovať tiež výraznejšie ako podnikateľ. Podrobnejšie sa touto otázkou zapodievame v stanovisku ústrednej komisie, ktoré je k dispozícii vo Výbore Národného zhromaždenia pre plán a rozpočet.

Bol by som rád, keby poňatie, o ktorom som hovoril, bolo považované ako nástin jednej z možných ciest. Nech už sa bude postupovať akoukoľvek cestou, bez doriešenia týchto a podobných otázok možno ťažko hovoriť o reálnej ekonomickej vyrovnanosti štátneho rozpočtu, ale len o vyrovnanosti bilančnej.

Ak sa nebude účinne čeliť súčasnému inflačnému tlaku, zbavíme rozpočtovú politiku, ktorá je jedným z hlavných nástrojov centra, reálneho vplyvu na štrukturálnu prestavbu nášho hospodárstva. Štátny rozpočet musí priamo a jasne vyjadrovať objektívnu skutočnosť v hospodárstve a aktívne ovplyvňovať finančnú rovnováhu, ak nemajú centrálne orgány štátu stratiť možnosť orientácie a tiež schopnosť zásahov.

Nechcel by som, aby moje vystúpenie pôsobilo pesimistickým dojmom. Šlo mi skôr o aktívny príspevok k riešeniu zo zorného pohľadu kontroly.

Vo svojom vystúpení som nehovoril o pozitívnych prvkoch, ktoré môžeme v tomto roku zaznamenať najmä pri riešení naliehavých sociálnych a ďalších problémov, vo výsledkoch poľnohospodárstva a ďalších odvetví.

Nutnosť uspokojovať niektoré najnaliehavejšie potreby celého objemu oprávnených požiadaviek môže vyvolávať aj v budúcom roku konfliktnú situáciu. Najmä keď rad takýchto požiadaviek - a nejde o požiadavky zanedbateľné - nebol v záujme vyrovnanosti štátneho rozpočtu vzatý do úvahy. Ide o to, aby sme takejto situácii vedeli sústavným konsolidovaným a komplexným úsilím čeliť.

Myslím, že návrh uznesenia NZ k návrhu štátneho rozpočtu na rok 1969 k takému úsiliu vládu zaväzuje. (Potlesk.)

Podpredseda NZ Valo: Ďakujem s. lng. Gašparíkovi. Hovorí posl. ing. Macho.

Posl. lng. Macho: Vážené súdružky a súdruhovia poslanci, vážené Národné zhromaždenie, milí hostia! Pri úvahách o obnovení rovnováhy v národnom hospodárstve nemožno zabudnúť na úlohu chemického priemyslu, ktorú bezpochyby hrá v rozvoji všetkých odvetví národného hospodárstva. Chemizácia národného hospodárstva prebieha ako objektívny zjav tiež v československom národnom hospodárstve.

Jedným z prejavov zaostávania rozvoja chemického priemyslu za potrebami československého národného hospodárstva je neustále narastajúci tlak na dovoz chemických výrobkov. Chemický priemysel sa však dostal po roky chybného riadenia našej ekonomiky do nerovnoprávneho postavenia voči ostatnom rezortom. Uplatnenie jednotlivých kritérií v cenovej prestavbe, v sústave odvodov a financovania rozvoja sa prejavilo v roku 1967 a 1968 neúmerne vysokým podielom investičného úveru na financovanie investičnej výstavby a vysokým rastom zadlženosti diktovanými špecifickými podmienkami tohto odvetvia, najmä značným percentom zhmotnenej práce a veľkou náročnosťou na obnovu, modernizáciu a rozširovanie základných fondov a v neposlednom rade tiež skutočnosťou, že chemické výrobne svojím charakterom sú vo väčšine prípadov jednoúčelové. Ak technológia zastará, stane sa neekonomickou, nezriedka celá výrobňa alebo celá aparatúra sa musí prestavať, zrekonštruovať alebo dokonca likvidovať.

O to je lepšie presadzovať a rýchlo realizovať progresívne technológie. Nezriedka však ide o priemernú technológiu, ktorá sa navyše neskoro postaví. Ak investičná výstavba trvá 5 až 7 rokov, ako je tomu napr. v prípade kaprolaktamu v n. p. Spolana Neratovice, v pneumatikárni v Gottwaldove, v polyesterovej striži v n. p. Silona, Planá nad Luž., v chloroprenovom kaučuku v n. p. Duslo Šaľa - a bolo by možno, bohužiaľ, uviesť takých prípadov z chemického priemyslu celý rad -, potom škody nielen pre samotné podniky chemického priemyslu, ale pre celé národné hospodárstvo dosahujú "pekných pár stovák miliónov korún".

Teda cez rad pozitívnych znakov vývoja chemického priemyslu je rad nedostatkov, ktoré sa teraz výrazne prejavujú. Mnohé z nich boli založené koncom 50 a začiatkom 60 rokov tak, ako investície zakladané v súčasnosti sa prejavujú v našom hospodárstve pozitívne, prípadne negatívne v najbližších 2-5 rokoch. Čím neskôr sa prejavia, tým menší bude ich efekt, lebo v chémii s rokmi, aj napriek obecne známej veľkej korózie zariadení nezriedka morálne opotrebenie prichádza omnoho včaššie, ako fyzické. Technický pokrok, najmä v chémii, je neobyčajne rýchly a ten, kto zaostáva, ťažko obstojí v ekonomickej súťaži.

Faktom však zostáva aj vysoká investičná náročnosť základného chemického priemyslu v porovnaní so spracovateľskými odvetviami a odbormi a z toho vyplývajúci neprimeraný vysoký podiel úverov na financovanie investícii chemického priemyslu. To sa však nikde vo svete nechápe ako dôvod obmedzovania rozvoj a chemického priemyslu, ale ako výzva na koncentráciu prostriedkov a úsilie.

Ako som už spomenul, nová metóda riadenia zastihla chemický priemysel na počiatku rozbiehajúcej sa chemizácie národného hospodárstva. Uplatnenie jednotlivých podmienok a kritérií v cenovej prestavbe, v sústave obvodov, financovania rozvoja sa prejavilo v chémii v roku 1967 a 1968.

V roku 1967 tvorila podiel úverov na financovanie úverovateľných investícií 79,2% a v tomto roku to bude asi 90%. Tento stav je pre rozvoj chemického priemyslu vo svete celkom výnimočný. Dokonca nemusíme chodiť ani ďaleko do sveta. Napr. v NDR pri dobre známom absolútne i relatívne vyššom rozsahu výstavby priemyslu chemického než u nás sú ekonomické pravidlá stanovené tak, aby podiel úverov na financovaní výstavby chemického priemyslu tvoril len 25%. U nás stav investičných úverov ku koncu tohto roku dosahuje asi 6,4 mld. Kčs, t. j. 90,7% hrubého zisku t. r.

Pri uplatnení dodatkového odvodu zo zisku v r. 1969 sa finančná situácia chemického priemyslu ďalej zhorší. Pri posudzovaní reprodukčnej schopnosti a rýchlosti reprodukcie u chemického priemyslu treba vziať v úvahu relatívne značný podiel už celkom odpísaných základných prostriedkov. Tak celkový stupeň odpísanosti strojného zariadenia je 51,3% a u pracovných strojov 55%. Táto situácia je o to vážnejšia, že normy životnosti u nás presahujú o 30 a viac percent normy životnosti obvyklej v zahraničí.

Rozšírená reprodukcia, nutná na zabezpečenie minimálnej koncepcie rozvoja chémie, nie je finančne zaistená. Daňové zaťaženie odčerpáva zdroje v takej miere, že treba aj prostú reprodukciu financovať v rozhodujúcej časti z úveru, čo znamená neúnosné úverové zaťaženie so všetkými dôsledkami pre hospodársku stabilitu i výsledky podnikania.