Úterý 30. června 1964

Štvrtá časť Poslanci Slovenskej národnej rady

§ 68

Poslanci Slovenskej národnej rady organizujú a zjednocujú tvorivé sily pracujúcich v úsilí o plný rozvoj socialistickej spoločnosti a za tým účelom udržujú s nimi najužšie spojenie.

§ 69

Poslanci Slovenskej národnej rady majú právo najmä:

a)  predkladať Slovenskej národnej rade návrhy zákonov Slovenskej národnej rady a iné návrhy,

b)  podávať aj mimo zasadania pléna alebo komisie Slovenskej národnej rady dotazy na povereníkov a predsedov komisií Slovenskej národnej rady, predsedu Slovenskej národnej rady a Predsedníctvo Slovenskej národnej rady. Dotazy môžu byť písomné alebo ústne,

c)  aktívne sa zúčastňovať na schôdzkach národných výborov, ich komisií a iných orgánov a na príprave materiálov pre tieto orgány,

d)  zúčastňovať sa na prešetrovaní sťažností pracujúcich a na vybavovaní oznámení a podnetov pracujúcich,

e)  požadovať od orgánov štátnej správy a iných orgánov podklady a vysvetlenia potrebné pre svoju činnosť.

§ 70

Poslanci Slovenskej národnej rady sú povinní najmä:

a)  pravidelne skladať svojim voličom účty zo svojej činnosti a podávať im zprávy o činnosti Slovenskej národnej rady a jej orgánov,

b)  vysvetľovať voličom význam zákonov Slovenskej národnej rady a tak pôsobiť, aby štátne a hospodárske orgány a organizácie i občania zákony uvedomele zachovávali; v dennom živote si overovať, ako sa zákony dodržiavajú a osvedčujú,

c)  prihliadať vo svojej práci na návrhy, sťažnosti a želania občanov a uplatňovať skúsenosti získané v styku s nimi v Slovenskej národnej rade a jej orgánoch,

d)  úzko spolupracovať s národnými výbormi a organizáciami pracujúcich a pomáhať im pri vykonávaní zákonov, iných právnych predpisov a uznesení straníckych a štátnych orgánov, najmä

tým, že získavajú občanov svojich volebných obvodov pre aktívne plnenie úloh socialistickej výstavby.

§ 71

(1) Poslanci Slovenskej národnej rady sú povinní aktívne a iniciatívne sa zúčastňovať na prácach a rokovaniach Slovenskej národnej rady, najmä na schôdzkach pléna Slovenskej národnej rady a komisie Slovenskej národnej rady, ktorej sú členmi.

(2) Ak sa poslanec Slovenskej národnej rady nemôže zúčastniť na prácach Slovenskej národnej rady alebo jej orgánov, musí sa ospravedlniť.

 

Piata časť Aparát Slovenskej národnej rady

§ 72

Výkonný aparát Slovenskej národnej rady tvoria:

-   Kancelária Slovenskej národnej rady,

-  povereníctva Slovenskej národnej rady,

-   aparát komisií Slovenskej národnej rady a

-   iné funkčné a pomocné útvary Slovenskej národnej rady.

§ 73

(1)  Kancelária Slovenskej národnej rady je pomocným útvarom Slovenskej národnej rady a jej Predsedníctva.

(2)  Na čele Kancelárie Slovenskej národnej rady je vedúci Kancelárie Slovenskej národnej rady, ktorý usmerňuje a organizuje prácu Kancelárie a zodpovedá za ňu predsedovi Slovenskej národnej rady.

§ 74

(1) Výkonným aparátom Slovenskej národnej rady a jej orgánov v jednotlivých odboroch štátnej správy sú: a) povereníctva Slovenskej národnej rady, a to

-   pre školstvo a kultúru,

-   pre pôdohospodárstvo,

-   pre stavebníctvo,

-   pre zdravotníctvo,

-  pre financie,

-  pre spravodlivosť,

-   pre obchod,

-   pre potravinársky priemysel; b) aparát

-   Slovenskej plánovacej komisie,

-   Komisie ľudovej kontroly a štatistiky Slovenskej národnej rady,

-   Slovenskej komisie pre investičnú výstavbu,

-   Komisie Slovenskej národnej rady pre rozvoj vedy a techniky,

-   Komisie Slovenskej národnej rady pre miestne hospodárstvo.

§ 75

(1) Na čele povereníctiev Slovenskej národnej rady sú povereníci Slovenskej národnej rady; na čele výkonného aparátu komisií Slovenskej národnej rady sú predsedovia komisií Slovenskej národnej rady.

(2) Povereníkov alebo predsedov komisií Slovenskej národnej rady zastupujú pri riadení povereníctiev Slovenskej národnej rady alebo aparátu komisií Slovenskej národnej rady ich námestníci.

§ 76

(1) Povereníctva Slovenskej národnej rady, aparát komisií Slovenskej národnej rady a iné zložky výkonného aparátu Slovenskej národnej rady sa členia na jednotlivé útvary.

(2)  Vo svojej činnosti sa výkonný aparát Slovenskej národnej rady spravuje zákonmi, zákonmi Slovenskej národnej rady, smernicami Slovenskej národnej rady a jej orgánov a inými všeobecnými právnymi predpismi.

(3)   Povereníctva Slovenskej národnej rady a aparát komisií Slovenskej národnej rady úzko spolupracujú s príslušnými ministerstvami alebo inými ústrednými úradmi a orgánmi. Pomáhajú národným výborom a iným štátnym a hospodárskym orgánom a organizáciám pri plnení ich úloh, sledujú ich činnosť a predkladajú príslušným orgánom Slovenskej národnej rady návrhy konkrétnych opatrení na riešenie problémov a na odstránenie zistených nedostatkov.

§ 77

Vnútornú organizáciu a zásady práce povereníctiev Slovenskej národnej rady a aparátu komisií Slovenskej národnej rady upravujú príslušné komisie Slovenskej národnej rady.

Šiesta časť

Záverečné ustanovenia

§ 78

Predsedníctvo Slovenskej národnej rady môže vytvoriť dočasné útvary na plnenie určitých úloh a podľa potreby vyčleniť z aparátu Slovenskej národnej rady, prípadne z priamo riadených organizácií pracovníkov pre pomocný aparát týchto útvarov.

§ 79

Zrušuje sa zákon Slovenskej národnej rady č. 113/1960 Zb. o rokovacom a pracovnom poriadku Slovenskej národnej rady v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 110/1961 Zb.

§ 80

Tento zákon nadobúda účinnosť dňom schválenia Slovenskou národnou radou.

Dôvodová zpráva

Rokovanie XII. sjazdu Komunistickej strany Československa, vychádzajúc zo zásady demokratického centralizmu v celom systéme organizácie socialistickej spoločnosti ako zo zásady zaručujúcej spojenie ústredného riadenia so širokou iniciatívou a aktivitou más, zdôraznilo potrebu skvalitniť riadenie vo všetkých oblastiach nášho spoločenského života. V tejto spojitosti XII. sjazd znova zdôraznil i úlohu ďalšieho rozvoja českých krajov a Slovenska na základe jednotného hospodárstva republiky a v jeho rámci požiadavku plného vyrovnania ekonomickej úrovne českých a slovenských krajov. Na dosiahnutie týchto cieľov sa v sjazdovom uznesení súčasne ustanovilo: "V politickej oblasti pri ďalšom prehlbovaní centrálneho riadenia treba rozvíjať činnosť ústredných slovenských národných orgánov, predovšetkým Slovenskej národnej rady. "

Pri plnení uznesení XII. sjazdu Komunistickej strany Československa dosiahli sa v rozvíjaní činnosti Slovenskej národnej rady mnohé kladné výsledky. Postupne sa urobili viaceré kroky na čo najvšestrannejšie zapojenie Slovenskej národnej rady do celkového procesu riadenia nášho spoločenského života. Prehĺbila sa spolupráca Predsedníctva Slovenskej národnej rady s vládou, povereníkov Slovenskej národnej rady s ministrami a orgánov Slovenskej národnej rady vôbec s ostatnými orgánmi na Slovensku. Prikročilo sa k prerokúvaniu zásadných otázok rozvoja hospodárstva na Slovensku v pléne Slovenskej národnej rady za priamej účasti príslušných členov vlády. Mnohé otázky, ktoré nebolo možno riešiť v priamej pôsobnosti Slovenskej národnej rady, boli prerokúvané na pôde Predsedníctva Slovenskej národnej rady s jednotlivými ministrami a viaceré z nich boli predložené na rokovanie vlády. Do popredia pozornosti Slovenskej národnej rady dostávali sa i otázky zabezpečovania úloh na týchto úsekoch, pre ktoré Slovenská národná rada nemá doteraz zriadené osobitné orgány. Poskytovanie konkrétnej pomoci národným výborom, podnikom, stavbám a poľnohospodárskym závodom pri príprave plánu a pri riešení úzkych miest pri plnení plánu sa stalo hlavným článkom v práci orgánov Slovenskej národnej rady. Pravidelná kontrola plnenia plánu a vykonávanie operatívnych opatrení na riešenie vzniknutých problémov stali sa základným režimom práce všetkých orgánov Slovenskej národnej rady.

Skúsenosti však ukazujú, že v súlade so súčasnými potrebami rozvoja hospodárstva plnšie a aktívnejšie uplatnenie Slovenskej národnej rady na uskutočňovaní politických, hospodárskych a kultúrnych úloh na Slovensku vyžaduje jej organickejšie zapojenie do celého procesu, tvorby, realizácie a kontroly plánu, prehĺbenie vzájomnej spolupráce s celoštátnymi i územnými organizáciami na Slovensku v záujme účelnejšej koordinácie a deľby práce a konkrétnejšie vymedzenie úloh, ktoré či už v priamej zodpovednosti alebo v súčinnosti s príslušnými orgánmi majú vykonávať orgány Slovenskej národnej rady.

Slovenským národným orgánom venuje Komunistická strana Československa v súlade s leninským riešením národnostnej otázky sústavnú pozornosť. Na plnšie uplatnenie Slovenskej národnej rady a jej orgánov prijal Ústredný výbor Komunistickej strany Československa a Ústredný výbor Komunistickej strany Slovenska 7. mája 1964 uznesenie, ktorým vytýčil základné smernice a zásady pre činnosť Slovenskej národnej rady a jej orgánov. Pritom výslovne konštatoval, že základnou cestou posilňovania úlohy a riadiacej pôsobnosti Slovenskej národnej rady je i naďalej všestranná realizácia Ústavy Československej socialistickej republiky, plné využívanie všetkých možností, ktoré v tomto smere Ústava poskytuje. Ústava formuluje v mnohých smeroch postavenie a funkciu SNR rámcove, pričom vychádza z toho, že konkretizácia pôsobnosti jej orgánov bude sa vykonávať zákonmi celoštátnymi aj Slovenskej národnej rady, ďalej opatreniami vlády a inými právnymi predpismi tak, aby funkcia, právomoc a konkrétne úlohy Slovenskej národnej rady boli prispôsobené potrebám riadenia najmä aj riadenia národného hospodárstva. Preto je potrebné cieľavedome vykonať súhrn právnych opatrení, ktoré umožnia orgánom Slovenskej národnej rady účinne plniť zodpovedné spoločenské a štátne funkcie.

Na. realizáciu citovaného straníckeho dokumentu boli už doteraz uskutočnené viaceré právne úpravy. Národné zhromaždenie zákonom č. 93/1964 Zb. novourčilo odbory štátnej správy, v ktorých pôsobia povereníci, resp. komisie Slovenskej národnej rady. Súčasne urobilo aj určité úpravy v úlohách niektorých ústredných orgánov a úradov, ako aj niektorých oblastných orgánov štátnej správy na Slovensku. Vláda Československej socialistickej republiky uznesením zo 17. júna 1964 č. 340 na plnšie uplatnenie Slovenskej národnej rady v zmysle Ústavy a záverov XII. sjazdu Komunistickej strany Československa, určila základné zásady spolupráce vlády a jej jednotlivých členov so Slovenskou národnou radou a jej orgánmi, najmä na úsekoch zákonodarnej a iniciatívnej činnosti a prípravy, zabezpečovania a kontroly plnenia plánov rozvoja hospodárstva a kultúry na Slovensku. Podľa čl. 84 ods. 4 Ústavy vláda novoupravila menovacie právo Predsedníctva Slovenskej národnej rady a napokon podľa čl. 85 ods. 3 Ústavy novovymedzila pôsobnosť povereníkov Slovenskej národnej rady.

Realizácia straníckych opatrení zo 7. mája 1964 vyžaduje však zákonnú úpravu aj v rámci pôsobnosti Slovenskej národnej rady. Robí sa tak predovšetkým predkladaným návrhom zákona Slovenskej národnej rady o rokovacom a pracovnom poriadku Slovenskej národnej rady, ktorý má nahradiť doterajší zákon Slovenskej národnej rady č. 113/1960 Zb.

Predkladaná osnova zákona vychádza zo súčasných potrieb plnšie uplatniť Slovenskú národnú radu a jej orgány pri riadení spoločnosti a štátu a zdôrazňuje predovšetkým plné rozvinutie ústavných funkcií, úloh, pôsobnosti Slovenskej národnej rady a jej orgánov, ako aj ďalšie rozvinutie všetkého pozitívneho a životom a každodennou prácou prevereného. Oproti zrušovanému zákonu Slovenskej národnej rady č. 113/1960 Zb. predkladaná osnova najmä:

1. bližšie konkretizuje ústavnú funkciu Slovenskej národnej rady ako národného orgánu štátnej moci a správy a súčasne aj

národného článku ústredného, politického a hospodárskeho riadenia na Slovensku;

2.   plnšie rozvíjať pozitívny obsah ústavného poňatia Slovenskej národnej rady, najmä v oblastiach zákonodarnej a inej iniciatívy Slovenskej národnej rady a jej orgánov voči Národnému zhromaždeniu, vláde a ostatným ústredným orgánom a úradom;

3.   prehlbuje organické zapojenie Slovenskej národnej rady a jej orgánov do prípravy, realizácie a zabezpečovania a kontroly plnenia plánu rozvoja národného hospodárstva, štátneho rozpočtu, zabezpečovania socialistickej zákonnosti a ďalších kľúčových úloh. Vytvára tým podmienky pre úzku a cieľavedomú pracovnú súčinnosť orgánov Slovenskej národnej rady s celoštátnymi orgánmi na jednej strane a s národnými výbormi a ostatnými štátnymi a hospodárskymi orgánmi na Slovensku na strane druhej;

4.   zriaďuje nové orgány Slovenskej národnej rady na úsekoch, kde si to povaha a potreba veci vyžaduje;

5.   výslovne zakotvuje záväznosť opatrení Slovenskej národnej rady a jej orgánov pre národné výbory, výrobné jednotky a ostatné organizácie na Slovensku;

6.   podrobne rozvádza postavenie, úlohy a metódy práce povereníkov ako výkonných orgánov Slovenskej národnej rady v jednotlivých odboroch štátnej správy.

Predkladaná osnova zákona vychádza i zo skutočnosti, že Slovenská národná rada je jednotným orgánom štátnej moci a správy na Slovensku, ktorá svoje úlohy plní nielen v pléne, ale - najmä úlohy spadajúce do oblasti štátnej správy - aj svojimi výkonnými orgánmi. Rokovací a pracovný poriadok Slovenskej národnej rady nemôže byť preto iba procedurálnym predpisom stanoviacim formy a spôsob rokovania a pracovných postupov v pléne Slovenskej národnej rady a v jej orgánoch. Musí súčasne a veľmi konkrétne určiť v rámci celkovej pôsobnosti Slovenskej národnej rady právomoc a úlohy jednotlivých orgánov Slovenskej národnej rady, ako aj vzájomnú nadväznosť ich práce.

Návrh zákona o rokovacom a pracovnom poriadku Slovenskej národnej rady sa člení do šiestich častí.

K prvej časti (§ 1 až 4):

Predkladaný návrh rokovacieho a pracovného poriadku vo svojej prvej časti rozvádza ústavné zásady postavenia a úloh Slovenskej národnej rady a jej začlenenia do jednotnej sústavy zastupiteľských orgánov ČSSR.

V poňatí novej Ústavy, Slovenská národná rada nie je len slovenským národným orgánom, do pôsobnosti ktorého spadajú veci národnej a regionálnej povahy, ale je súčasne v tomto svojom postavení aj národným článkom celoštátneho politického a hospodárskeho riadenia pre územie Slovenska, ktorého úlohou je priamo spoluvytvárať a spoluzabezpečovať celoštátnu politiku. Slovenská národná rada v tejto funkcii plní jednak úlohy určené priamo Ústavou (čl. 73 a nasl. Ústavy), jednak ďalšie úlohy, ktoré sú zverené jej, resp. jej jednotlivým orgánom, ako národnému článku ústredného riadenia. Takýmto spôsobom Ústava zabezpečuje a prostredníctvom Slovenskej národnej rady štátoprávne zakotvuje samobytnosť slovenského národa žijúceho z vlastného rozhodnutia spolu s bratským českým národom v jednotnom štáte dvoch rovnoprávnych národov.

Ústavná úprava Slovenskej národnej rady ako voleného zastupiteľského orgánu, ktorý je jednotným orgánom štátnej moci a správy, vytvára priaznivé podmienky, aby sa aj naďalej prehlboval jej charakter ako ozajstnej socialistickej pracovnej inštitúcie. Osobitný význam tu pripadá konkrétnej a aktívnej činnosti poslancov Slovenskej národnej rady, ktorí tvoria Slovenskú národnú radu, a to nielen vo volebných obvodoch, ale priamo v organoch Slovenskej národnej rady.

V súlade s prehlbovaním vzájomnej súčinnosti Slovenskej národnej rady a Národného zhromaždenia pri výkone ich ústavných funkcií bude potrebné venovať pozornosť aj hlbšej a sústavnejšej spolupráci medzi orgánmi a poslancami Slovenskej národnej rady a orgánmi a poslancami Národného zhromaždenia pri zabezpečovaní opatrení prijatých týmito zastupiteľskými orgánmi. Pri vymedzení vzájomných vzťahov osnova rešpektuje skutočnosť, že Národné zhromaždenie je vrcholným článkom našej zastupiteľskej sústavy.

Slovenská národná rada vykonáva svoju pôsobnosť v pléne a svojimi výkonnými orgánmi. Výpočet výkonných orgánov Slovenskej národnej rady uvedený v § 4 ods. 2 je demonštratívny a zákon umožňuje, aby Slovenská národná rada mohla zriadiť aj iný výkonný orgán, ako sú orgány tu uvedené. Príkladom na takýto orgán je Výbor Slovenskej národnej rady pre cestovný ruch, zriadený zákonom Slovenskej národnej rady č. 9/1964 Zb.

K druhej časti (§ 5 až 26):

Navrhovaný rokovací a pracovný poriadok Slovenskej národnej rady vo svojej druhej časti rozoberá postavenie a prácu pléna Slovenskej národnej rady.

Na práci pléna Slovenskej národnej rady sa zúčastňujú všetci poslanci Slovenskej národnej rady. Je preto plénum Slovenskej národnej rady najvyšším fórom Slovenskej národnej rady a všetky orgány Slovenskej národnej rady sú za svoju činnosť zodpovedné plénu Slovenskej národnej rady. Toto postavenie pléna Slovenskej národnej rady sa zračí najmä v tom, že Slovenská národná rada v pléne si zriaďuje svoje výkonné orgány, volí predsedu, Predsedníctvo Slovenskej národnej rady a z jeho členov povereníkov Slovenskej národnej rady, ako aj predsedov a ostatných členov komisií Slovenskej národnej rady. Uvedené orgány, prípadne jednotlivých členov Predsedníctva alebo komisie Slovenskej národnej rady môže plénum kedykoľvek odvolať. Rozhodnutia a opatrenia výkonných orgánov je plénum Slovenskej národnej rady oprávnené zrušiť.

Pôsobnosť pléna Slovenskej národnej rady je upravená predovšetkým v čl. 74 Ústavy. Vychádzajúc z Ústavy rozvádza predkladaný návrh zákona v § 7 až 9 jednotlivé úlohy, ktoré plénum Slovenskej národnej rady plní.

Zákonodarnej pôsobnosti Slovenskej národnej rady, resp. zákonodarnej iniciatívy Slovenskej národnej rady voči Národnému zhromaždeniu, dotýka sa § 7. Osnova nerozvádza bližšie, ktoré veci možno považovať za "veci národnej alebo regionálnej povahy". Za veci národnej a regionálnej povahy, z hľadiska ktorých treba domýšľať program zákonodarnej činnosti Slovenskej národnej rady, sa považujú najmä úprava školských, osvetových a kultúrnych otázok, otázok priemyselnej a poľnohospodárskej výroby, najmä so zreteľom na problematiku horských a podhorských oblastí, oblastí s rozptýleným osídlením, otázok cestovného ruchu a pod.

V zmysle čl. 74 písm. c), d) a f) Ústavy patrí do pôsobnosti Slovenskej národnej rady príprava, zabezpečovanie a kontrola úloh štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva, ako aj prerokovanie a schvaľovanie rozpočtu Slovenskej národnej rady a jej orgánov. Najmä v plnení úloh na úsekoch prípravy, realizácie, zabezpečovania a kontroly plánu národného hospodárstva na Slovensku vystupuje veľmi zreteľne do popredia funkcia Slovenskej národnej rady a jej orgánov súčasne aj ako národného článku ústredného, politického a hospodárskeho riadenia. Plnenie týchto úloh osnova rozvádza podrobne, aj keď iba demonštratívnym výpočtom.

Úlohy uvedené v § 9 vyplývajú najmä z kontrolnej pôsobnosti Slovenskej národnej rady (čl. 74 písm. f) Ústavy).

Práca Slovenskej národnej rady uskutočňuje sa predovšetkým na zasadaniach a schôdzkach (§ 5 a 13). V súlade s článkom 75 Ústavy Slovenská národná rada zasadá najmenej dva razy do roka, pričom jednotlivé zasadania zvoláva a vyhlasuje za skončené Predsedníctvo Slovenskej národnej rady. V čase, keď Slovenská národná rada zasadá, zvoláva jednotlivé schôdzky pléna Slovenskej národnej rady jej predseda. V čase, keď Slovenská národná rada nezasadá, môžu poslanci žiadať zvolanie pléna na zasadanie; Predsedníctvo Slovenskej národnej rady je povinné zvolať Slovenskú národnú radu na zasadanie, ak o to žiada aspoň tretina poslancov Slovenskej národnej rady.

Ustavujúca schôdzka Slovenskej národnej rady (§ 10 až 12) sa odlišuje od ostatných schôdzok Slovenskej národnej rady svojou funkciou aj svojím priebehom. Pokiaľ na ustavujúcej schôdzke nie je zvolené nové Predsedníctvo Slovenskej národnej rady, vedie túto schôdzku najstarší z prítomných poslancov a prijme aj sľub od poslancov Slovenskej národnej rady. Na ustavujúcej schôdzke Slovenská národná rada volí svoje orgány, a to aj keď osnova o tom výslovne nehovorí, na celé funkčné obdobie Slovenskej národnej rady.

Ustanovenie § 14 až 25 upravujú spôsob rokovania na schôdzkach Slovenskej národnej rady. Osobitne v § 21 až 25 sa upravuje rokovanie o návrhoch zákonov Slovenskej národnej rady.

Ustanovenie § 26 upravuje dôležité právo poslancov, vyplývajúce najmä z kontrolnej funkcie pléna Slovenskej národnej rady, a to interpelačné právo. Dotazy poslancov Slovenskej národnej rady adresované predsedovi, povereníkom, prípadne ostatným členom Predsedníctva Slovenskej národnej rady, ako aj vedúcim funkcionárom ostatných výkonných orgánov Slovenskej národnej rady môžu byť podávané jednotlivým poslancom alebo skupinou poslancov; môžu byť ústne alebo písomné. Odpovedať na dotaz treba zásadne na schôdzke, na ktorej sa dotaz vzniesol. Ak na otázku nemožno odpovedať hneď, najmä preto, že odpoveď vyžaduje rozsiahlejšie preskúmanie okolností prípadu, pamätá osnova na dodatočnú lehotu 30 dní, v rámci ktorej je opýtaný povinný odpovedať.

K tretej časti (§ 27 až 67):

Tretia časť pojednáva o výkonných orgánoch Slovenskej národnej rady. Podľa jednotlivých výkonných orgánov Slovenskej národnej rady delí sa táto časť na jednotlivé hlavy.

Prvá hlava (§ 27 až 36) týka sa Predsedníctva Slovenskej národnej rady.

Postavenie a zloženie Predsedníctva Slovenskej národnej rady upravuje sa v § 27 a 28. Jeho vzťahy k Predsedníctvu Národného zhromaždenia a k vláde Československej socialistickej republiky upravujú § 29 a 30.

V ustanoveniach § 31 až 34 vypočítavajú sa predmety rokovania Predsedníctva Slovenskej národnej rady. Osnova tu vychádza jednak z celkovej pôsobnosti Slovenskej národnej rady danej najmä článkom 74 Ústavy, jednak osobitne z pôsobnosti Predsedníctva Slovenskej národnej rady, ktorú vymedzujú najmä články 83 a nas. Ústavy. Pri vymedzení úloh prizerá osnova aj na úlohy, ktoré Predsedníctvo plní v jednotlivých odboroch štátnej správy pri riadení, koordinovaní a kontrolovaní činnosti ostatných výkonných orgánov, najmä povereníkov Slovenskej národnej rady.

V ustanovení § 31 upravuje sa normotvorná pôsobnosť Predsedníctva Slovenskej národnej rady. Predsedníctvo Slovenskej národnej rady je v zmysle čl. 84 ods. 3 Ústavy oprávnené vydávať nariadenia, uznesenia a vyhlášky na základe zákonov Slovenskej národnej rady a na ich vykonanie. V zmysle článku 84 ods. 1 Ústavy Predsedníctvo Slovenskej národnej rady zabezpečuje i vykonávanie celoštátnych zákonov a dbá ďalej najmä aj o to, aby sa úlohy štátneho plánu na Slovensku plnili rovnomerne a v plnom súlade s plánom. Na zabezpečenie týchto úloh je Predsedníctvo Slovenskej národnej rady ako výkonný orgán Slovenskej národnej rady podľa § 2 zák. č. 93/1964 Zb. oprávnené vydávať pre národné výbory, výrobné jednotky a iné organizácie na Slovensku záväzné opatrenia. Tu sa tiež veľmi zreteľne prejavuje funkcia Predsedníctva Slovenskej národnej rady ako súčasne aj článku ústredného riadenia.

Z riadiacej a koordinujúcej pôsobnosti Predsedníctva Slovenskej národnej rady vyplýva právo Predsedníctva Slovenskej národnej rady zrušiť uznesenie alebo iné opatrenie komisie, povereníka alebo iného výkonného orgánu Slovenskej národnej rady, ak odporuje zákonom, zákonom Slovenskej národnej rady, uzneseniam alebo opatreniam vyšších orgánov.

V ustanovení § 32 upravuje osnova účasť Predsedníctva Slovenskej národnej rady pri príprave štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva a rozpočtu a pri zabezpečovaní a kontrole ich plnenia. Výpočet úloh Predsedníctva na týchto úsekoch osnova uvádza iba príkladmo.

V  ustanovení § 33 rozvádza osnova niektoré ďalšie úlohy, ktoré plní Predsedníctvo Slovenskej národnej rady. Mnohé z týchto úloh vyplývajú z postavenia Predsedníctva Slovenskej národnej rady ako prezidiálneho orgánu Slovenskej národnej rady.

Napokon v § 34 je upravená kádrová právomoc Predsedníctva Slovenskej národnej rady. Bližšie je táto právomoc rozvedená v osobitných predpisoch, najmä v zákone č. 93/1964 Zb., ako aj v uznesení vlády zo 17. júna 1964 č. 340.

Ustanovenia § 35 a 36 upravujú niektoré najdôležitejšie otázky dotýkajúce sa schôdzok Predsedníctva Slovenskej národnej rady, spôsobu rozhodovania Predsedníctva Slovenskej národnej rady, účasti na schôdzkach a pod.

Druhá hlava (§ 37 a 38) upravuje postavenie a pôsobnosť predsedu Slovenskej národnej rady. Predsedu v jeho neprítomnosti zastupujú podpredsedovia Slovenskej národnej rady. Poradie, v ktorom podpredsedovia Slovenskej národnej rady zastupujú predsedu, určí Predsedníctvo Slovenskej národnej rady.

Tretia hlava (§ 39 až 60) týka sa komisií Slovenskej národnej rady, ktoré si podľa článku 78 ods. 1 Ústavy zriaďuje Slovenská národná rada ako svoje iniciatívne, kontrolné a výkonné orgány.

Členenie ustanovenia § 40 zodpovedá skutočnosti, že na jednotlivých úsekoch činnosti Slovenskej národnej rady pôsobia v podstate dva druhy komisií. Sú to predovšetkým komisie uvedené v § 40 ods. 1, ktoré pôsobia na tých úsekoch činnosti Slovenskej národnej rady, kde v odboroch štátnej správy pôsobia súčasne povereníci Slovenskej národnej rady. Naproti tomu komisie uvedené v odseku 2 pôsobia nielen na úsekoch činnosti Slovenskej národnej rady, ale súčasne podľa § 1 ods. 2 zák. č. 93/1964 Zb. aj v odboroch štátnej správy, a to aj vtedy, ak na čele komisie, ako je tomu v odboroch štátnej kontroly a štatistiky a investičnej výstavby, stojí predseda, ktorý má titul povereníka Slovenskej národnej rady. S výnimkou Komisie Slovenskej národnej rady pre rozvoj miestneho hospodárstva všetky komisie uvedené v § 40 ods. 2 plnia úlohy nielen orgánov Slovenskej národnej rady, ale súčasne aj oblastných orgánov príslušných celoštátnych komisií, zriadených v tých istých odboroch štátnej správy.

Počet členov komisií si určuje Slovenská národná rada. Členmi komisie môžu byť okrem poslancov aj iní občania z radov politických, hospodárskych, vedeckých, kultúrnych a iných pracovníkov na Slovensku. Pomer členov z radov poslancov a neposlancov určuje osnova zásadou, že spravidla nadpolovičnú väčšinu komisií majú tvoriť poslanci Slovenskej národnej rady.

Za predsedu komisie podľa § 42 navrhovanej osnovy možno

zvoliť iba poslanca Slovenskej národnej rady. Podľa čl. 78 ods. 4 "Ústavy za predsedov komisií volí Slovenská národná rada spravidla povereníkov Slovenskej národnej rady. Vzhľadom na to, že v plánovaní, v rozvoji a koordinácii vedy a techniky a v miestnom hospodárstve v zmysle zákona č. 93/1964 Zb. nepôsobia povereníci Slovenskej národnej rady, predseda týchto komisií nemôže byť povereníkom Slovenskej národnej rady. Funkcia povereníka Slovenskej národnej rady a predsedu Komisie ľudovej kontroly a štatistiky Slovenskej národnej rady, ako aj funkcia povereníka Slovenskej národnej rady a predsedu Slovenskej komisie pre investičnú výstavbu sú zlúčené podľa § 1 ods. 2 zák. č. 93/1964 Zb.

Predsedu komisie zastupuje v čase jeho neprítomnosti podpredseda komisie, ktorého si podľa § 40 ods. 3 volí spravidla komisia Slovenskej národnej rady na svojej ustavujúcej schôdzke.

Ustanovenie § 43 uvádza úlohy, ktoré plnia všetky komisie Slovenskej národnej rady. Osobitné úlohy, ktoré plnia iba niektoré komisie Slovenskej národnej rady, sú uvedené v § 44 až 46, a to pre Slovenskú plánovaciu komisiu, pre Komisiu Slovenskej národnej rady pre rozvoj techniky a pre Komisiu Slovenskej národnej rady pre rozvoj miestneho hospodárstva. O Slovenskej komisii pre investičnú výstavbu platí osobitný zákon Slovenskej národnej rady č. 81/1963 Zb. Súčasne sa predkladá Slovenskej národnej rade na prerokovanie a schválenie aj osnova zákona o Komisii ľudovej kontroly a štatistiky Slovenskej národnej rady, ktorý zákon má nahradiť zákon č. 30/1963 Zb. o Komisii ľudovej kontroly a štatistiky pri Slovenskej národnej rade.

Podľa § 44 ods. 3 predkladanej osnovy Slovenská plánovacia komisia zabezpečuje v úzkej spolupráci s ministrom dopravy i plnenie úloh určených v doprave na Slovensku. Takáto úprava pôsobnosti Slovenskej plánovacej komisie aj na úseku dopravy vyplýva z dokumentu ÚV KSS a ÚV KSČ zo 7. mája 1964. Rozsah úloh, ktoré Slovenská plánovacia komisia plní v doprave, vymedzí vláda, a to štatútom Slovenskej plánovacej komisie, ktorý vydá na základe § 4 ods. 4 zákona č. 52/1963 Zb.

V komisiách Slovenskej národnej rady zlučuje sa funkcia orgánov zákonodarného sboru s funkciou orgánov odborového riadenia. Preto komisie Slovenskej národnej rady vystupujú ako iniciatívne, kontrolné a výkonné orgány Slovenskej národnej rady nielen na jednotlivých úsekoch činnosti Slovenskej národnej rady, ale aj v príslušných odboroch štátnej správy a Právna komisia Slovenskej národnej rady podľa § 40 ods. 1 písm. f) v odbore spravodlivosti. Na zabezpečovanie vykonávania zákonov Sloven-

skej národnej rady môžu sa komisie v zmysle § 47 navrhovanej osnovy uznášať na závažných opatreniach, pokiaľ na vydanie takéhoto opatrenia nie je potrebné nariadenie, uznesenie alebo vyhláška Predsedníctva Slovenskej národnej rady. Záväznosť uznesení komisií je v súlade s ustanovením § 2 zákona č. 93/1964 Zb.

Podľa § 48 ods. 2 sa Predsedníctvo Slovenskej národnej rady splnomocňuje vydávať štatúty na podrobnejšie vymedzenie pôsobnosti komisií Slovenskej národnej rady. Vydať štatút Slovenskej plánovacej komisie podľa § 4 ods. 4 zákona č. 52/1963 Zb. je povolaná vláda.

V ustanoveniach § 50 až 59 je upravené rokovanie a metódy práce komisií Slovenskej národnej rady. Osobitne v § 54 a 55 upravuje sa súčinnosť komisií Slovenskej národnej rady s príslušnými výbormi Národného zhromaždenia, ako aj s komisiami národných výborov, predovšetkým komisiami krajských národných výborov.

Členovia komisií sú podľa § 56 povinní zúčastňovať sa na práci a rokovaní komisií. Na zabezpečenie práce komisie zakotvuje osnova právo komisií prizývať na svoje schôdzky povereníkov Slovenskej národnej rady a iných predstaviteľov štátnych a hospodárskych orgánov na Slovensku a vyžadovať od nich vysvetlenia, informácie, zprávy a iné podklady potrebné pre svoju činnosť. Povereníci Slovenskej národnej rady sú podľa § 65 osnovy povinní zúčastniť sa na rokovaní komisií Slovenskej národnej rady, na ktoré boli prizvaní, aj keď nie sú členmi tejto komisie.

Zloženie a pôsobnosť Výboru Slovenskej národnej rady pre cestovný ruch, ktorý podľa § 60 osnovy pôsobí na úseku cestovného ruchu na Slovensku, sú upravené zákonom Slovenskej národnej rady č. 9/1964 Zb.

Štvrtá hlava (§61 až 67) týka sa povereníkov Slovenskej národnej rady. Povereníci Slovenskej národnej rady sú na podklade čl. 85 Ústavy výkonnými orgánmi Slovenskej národnej rady, pôsobiacimi v odboroch štátnej správy určených zákonom Národného zhromaždenia. Odbory štátnej správy, v ktorých pôsobia povereníci, určuje zákon č. 93/1964 Zb. V nich plnia povereníci úlohy v rozsahu právomoci Slovenskej národnej rady, a ďalšie úlohy v hospodárskej a kultúrnej výstavbe Slovenska, ktorých rozsah im ako článku ústredného riadenia určuje vláda. Za svoju činnosť zodpovedajú povereníci Slovenskej národnej rady Slovenskej národnej rade, jej Predsedníctvu a vláde (§ 61 ods. 4).

Pri určení úloh povereníkov (§ 63 až 67) osnova vychádza z právomoci Slovenskej národnej rady vyplývajúcej z jednotlivých ustanovení Ústavy, najmä v oblasti prípravy, zabezpečovania a


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP