stavať iba za podmienok, že sa s akciami začne už vo IV. štvrťroku 1964, hlavne s pozemnými prácami.

Západoslovenský mäsový priemysel nemá v tomto roku v pláne akcie investičného charakteru, sledované vládou. V roku 1965 však začne s výstavbou potravinárskeho kombinátu v Nitre s objemom 6, 1 mil. Kčs. Nedostatkom tu je, že generálni dodávatelia predbežne neodsúhlasili POV. Vznikol tým rozpor, ktorý sa bude riešiť až na úrovni ministerstva. Je preto dôležité, ak sa má akcia rozbehnúť, aby došlo k urýchlenému vyriešeniu a schváleniu POV.

Spojené cukrovary Trnava prednostne zaisťujú stavbu potravinárskeho kombinátu v Rimavskej Sobote. Celkové plnenie plánu je 90, 4 % hlavne pre zaostávanie stavebných prác, a to pre nedostatok reziva a tesárov. Technický režim výstavy sa neplní v Stavoindustrii, ktorá si rozpisuje operatívny plán nižší než je plán režimu výstavby. Oproti režimu je stav pracovníkov vyšší o stavebných pracovníkov, z toho však chýbajú tesári a murári. Vinárske závody Bratislava zaisťujú výstavbu Vinárskeho závodu v Košiciach s kapacitou fľaškovania 100 000 hl vína. Náklad na stavbu presiahne 25 mil. Kčs. Plnenie plánu v tomto roku je len 60 % pre projekčnú nepripravenosť zaisťovanú podnikom Pozemných stavieb v Košiciach. Tohoročné manko sa nevyrovná a stavba sa nedokončí v termíne roku 1963.

Slovenské škrobárne Trnava robia rekonštrukciu závodu v Spišskej Novej Vsi. Plnenie plánu zaostáva pre stavebné práce Pozemných stavieb z Popradu, čo vplýva na oneskorenosť montážnych prác. Zaostávanie má pôvod v nedostatku pracovníkov, hlavne remeselníkov, a v nedostatku úzkoprofilového materiálu.

I tu projekcia nebola starostlivo pripravená a jej nedostatky sa musia dostraňovať počas výstavby. Projektant - Potravinoprojekt Bratislava - však nedodŕža termíny na odstránenie nedostatkov. Tým je termín začatia kampane k 1. 10. 1964 ohrozený a okrem uvedeného sú tu i mnohé iné nesplnené dodávky, ako napr. rafinačné a trenkové odlučovače a pneumatická sušiareň od Strojární potravinárskeho priemyslu Pacov, čerpadlá Sigmy Hranice atď. Reálnym sa potom zdá byť termín kampane až 1. 12. 1964.

Okrem tohto investičného celku nedoriešenou ostáva výstavba bakteriálnych amyláz v Dolnej Krupej s nákladom 3, 1 mil. Kčs v roku 1965, ktorá bola zo strany Združenia liehovarov a konzervárni Bratislava oneskorene zahlásená. Podstatná časť strojového zariadenia je síce zabezpečená, zatiaľ nie je však zaistený dodávateľ stavebných prác. Keďže však ide o výstavbu prevádzky, ktorej finálny výrobok nahradí dosiaľ dovážané suroviny z dolárových oblastí pre textilný priemysel, bolo by veľmi žiadúce, aby výstavba bakteriálnych amyláz v Dolnej Krupej bola pojatá do plánu v niektorej stavebnej organizácii už v roku 1965.

A ešte by som mal jednu prosbu na s. ministra inž. Takáča, aby bol taký dobrý a poslal do Leopoldova izolatérov, ktorí minulý týždeň v piatok jednoducho odišli a viac ich niet. Ako som už spomenul, 15. t. m. sa začalo s nasádzaním kyseliny citrónovej v kvasných komorách a tie prirodzene idú potom na citrokryštalizáciu, a keď tam nebudú zaizolované prístroje, tak sa to bude musieť pustiť do kanála. Tak neviem si to predstaviť, chodíme teraz skutočne každých 14 dní počnúc od ÚV KSČ, ÚV KSS, z ministerstva, z povereníctva, chodí nás tam 30 ľudí a nikto zatiaľ nevie zistiť, čo je hlavnou príčinou, že sa toto potom zasa bude odďaľovať atď., nehovoriac o tom, že skúšobná prevádzka sa robí v nadčase, čo zbytočne strpčuje život veľa a veľa ľuďom na tejto stavbe v Leopoldove.

Vážené súdružky a súdruhovia!

Ak menujeme všteky tieto skutočnosti, vypuklými ostávajú mnohé nedostatky podľa investičných úspechov. Nedostatky sú v projekčných koncepciách a pripravenosti, v zaisťovaní strojových dodávok a montáží a predovšetkým v zaostávaní stavebného priemyslu. Sú to veľmi vážne nedostatky, zapadajúce svojimi vlastnosťami do mnohých celoštátnych nedostatkov. Vieme o nich, diskutujeme a píšeme o nich, a predsa k náprave nedochádza ani po mnohých programovaných opatreniach, snažiacich sa investičnú výstavbu prísne regulovať tak vcelku, ako i v detailoch a v koordinácii zodpovedných hospodárskych úsekov. Z toho vyplýva, že dodnes sme nenašli účinné spôsoby, ako s úspechom čeliť všetkým tým nedostatkom, ktoré investičnú výstavbu preťahujú a odovzdávajú často v nekvalitnom stave s mnohými kolaudačnými závadami, mnohokrát principiálneho charakteru.

Tieto nedostatky včítane projekcie a dodávok musia sa preto stať terčom pozornosti nás poslancov v príslušnom volebnom obvode. Vyžadujú si úzky kontakt s pracovníkmi zodpovednými za investičné napredovanie, pravidelnú návštevu koordinačných porád a výrobných porád priamo na stavbách a každodennú starosť o všetky ťažkosti a prekážky, ktoré sú v ceste splneniu harmonogramu technických režimov. Zdolanie jednotlivých ťažkostí je v mnohom i v našich rukách, a preto očakáva našu bezprostrednú pomoc.

Som pevne presvedčený, že táto problematika pre svoj celonárodný význam stane sa nám programom dňa a nájde nás všetkých pripravených v našich volebných obvodoch, aby sme tak splnili našu povinnosť v prospech rozvoja našej socialistickej vlasti. (Potlesk. )

Predseda Chudík:

Ďakujem.

Dávam slovo poslancovi Jozefovi Bednárovi. Poslanec Bednár:

Vážená Slovenská národná rada,

vo výstavbe našich miest a dedín sme v poslednom období dosiahli na Slovensku výrazné úspechy. Mnohé mestá, ako napr. Bratislava, Košice, Banská Bystrica, Nitra, Martin, Žiar nad Hronom, Humenné a rad ďalších dostali novú tvár. Výstavba sídlisk má kladný ohlas medzi našimi pracujúcimi.

Napriek týmto prevažne kvantitatívnym úspechom, naša výstavba neuspokojuje požiadavky, ktoré na ňu kladie náš ľud, ako jej užívateľ, hlavne svojou nízkou kvalitou.

Neuspokojuje nás, že veľké výhody a možnosti socialistického zriadenia nie sú plne využité, že naše sídliská sú neupravené, nevybavené potrebnými zariadeniami a službami. Neuspokojuje nás, že naše stavby sú prevedené nekvalitne, bez technickej znalosti v konštrukciách, bez okolitej úpravy a bez riadne doriešenej dopravy, vody a ďalších technických zariadení.

Korene týchto nedostatkov treba odhaľovať v celom procese investičnej výstavby od plánovania cez predprojektovú a projektovú prípravu až po realizáciu a jej preberanie do užívania.

Malý predstih a časté zmeny v perspektívnom plánovaní, jeho často úzke ekonomické odborové hľadisko bez priemetu do územia, bez väzby na ostatné druhy investičnej výstavby, trendy bez dôkladného zváženia materiálových a výrobných možností, to sú prvé a základné príčiny následných nedostatkov a problémov, ktoré majú za dôsledok zníženie kvality projektov i vlastnej realizácie.

Často kritizovaná neukončenosť sídlisk, množstvo provizórií, neucelená etapovitosť sú taktiež v mnohom dôsledkom nekvalitnej plánovacej prípravy.

Nízka koncepčnosť a technicko-ekonomická úroveň predprojektovej prípravy u investorov, ktorá skĺza často v administratívno-právne vybavovanie zmlúv medzi partnermi, bez dôkladného zváženia, čo, kedy a kde stavať, má azda najvážnejšie dôsledky na kvalitu výstavby a jej konečný politický a spoločenský efekt.

Projektová príprava, ktorá by mala byť nositeľkou pokrokových dispozícií, konštrukcií a výtvarno-estetických podnetov, ktorá by mala prenášať najnovšie poznatky vedy a techniky, sa stala takmer výrobcom priemerných remeselne fabrikovaných plánov. Typizácia ako prostriedok pre priemyslovú, masovú a kvalitnú výstavbu bola povýšená na cieľ. Nemôžeme byť s jej úrovňou v súčasnom období vôbec spokojní.

Realizácia výstavby je príliš zdĺhavá a hlavne v dokončovacích prácach nedosahuje požadovanú kvalitu.

Je teda čo robiť, aby naša výstavba miest a dedín dosiahla vyšší kvalitatívny stupeň.

Slovenská komisia pre investičnú výstavbu vykonala za účasti krajských národných výborov a ich zložiek ínvetarizáciu sídlištnej výstavby a prikročila ku spracovaniu celkovej koncepcie výstavby sídlisk do roku 1970. Vychádza pritom z koncepcie foriem bytovej výstavby prijatých Ekonomickou komisiou ÚV KSS do roku 1970 a rozpracúva ju z technicko-ekonomickej stránky.

Prvou najzávažnejšou úlohou je zladiť rozmiestenie bytovej a občianskej výstavby do roku 1970 s rozvojom výrobných síl a s tendenciami prestavby sídelnej štruktúry Slovenska. Treba, aby sa nová výstavba uskutočňovala tam, kde sa rozvíja výrobná základňa a súčasne, aby bola optimálne koncentrovaná, čím sa popri vyššom politicko-spoločenskom a kultúrnom efekte dosiahne i vyšší ekonomický efekt.

Ďalšou dôležitou úlohou je zladiť bytovú výstavbu s potrebami vyplývajúcimi z demografických rozborov a stavu bytového fondu, aby bytový štandard nového bytového fondu bol v súlade s potrebami obyvateľstva tej-ktorej oblasti alebo mesta.

Efektívnosť výstavby miest nevyplýva len z ekonomického vyprojektovania a postavenia sídliska, ale i zo zladenosti a vzájomného využitia časového i vecného spojenia hlavne zdrojových investícií tepla, vody, spoločného odkanalizovania a čistenia s priemyslovými závodmi, či už existujúcimi, alebo novobudovanými. Časové a vecné zladenie zasahuje i do systému plánovania a bude potrebné v zdôvodnených prípadoch urobiť i úpravy v investičných plánoch.

Projektová príprava sídlisk i vlastná realizácia naráža často na veľké problémy v materiálovej základni stavebníctva. Neujasnenosť v materiáloch na obvodové plášte mala za dôsledok pre pracúvanie hotových projektov, čo pri značných stratách na kapacite projektových ústavov a zbytočne vyhodených prostriedkov má za dôsledok i nekvalitu narýchlo prepracovaných projektov, a tým i nekvalitu konečného diela. Bude preto potrebné, aby sa na tejto časti koncepcie výstavby sídlisk do roku 1970 aktívne zúčastnili i výrobcovia stavebných hmôt a stavebno-montážnych organizácií. Je potrebné zladiť nielen výrobu so spotrebou, ale i ekonomicky únosnú prepravu, pretože ide o materiály veľkej váhy, a preto náročné na dopravu.

V typizácii a vlastnom projektovaní sa ako-tak s veľkými problémami a ťažkosťami podarilo dosiahnuť istú úroveň typizácie v bytovej výstavbe. Horšia je však situácia v občianskej vybavenosti. Tam chýbajú najzákladnejšie podklady od prevodzovateľov a ich nadriadených rezortov a ich výskumných ústavov. Úzko rezortné a často priam na súčasnú organizáciu úsekov viazané požiadavky na prevádzku vedú k úplne rozdrobeným, výhľadove neúnosným rozbitým dispozíciám a z toho vyplývajúcim konštrukčným systémom. Je potrebné ujasniť prevádzkovo-technologické vzťahy a snažiť sa združovať zariadenia pre služby do univerzálnych, ľahko montovateľných a v interiéroch jednoducho prestavovateľných hál so spoločnými skladovacími priestormi, administratívou a sociálnym zariadením, ktoré sú nielen ekonomickejšie, ucelenejšie a pre návštevníka orientačne výhodnejšie, ale skôr znesú zmenu bez väčších adaptácií.

Občianska a technická vybavenosť je vôbec najboľavejšou stránkou v našich sídliskách. Pri inventarizácii sa zistilo, že za cca 460 mil. Kčs investícií tohto druhu chýba len v už obývaných alebo rozostavaných sídliskách v pomere k potrebám. Potreba nebola vystihnutá dostatočne ani v pláne, kde sa zakotvila nie podľa skutočných potrieb v tom-ktorom sídlisku, ale podľa celoštátnych ukazovateľov, hlavne však v realizácii. Ani to málo, čo sa na vybavenosť počítalo, sa neprestavalo. Plnenie plánu vo výstavbe občianskej a technickej vybavenosti sa notoricky zanedbáva. Najviac však to postihuje terénne a sadové úpravy, ktoré tvoria v jednotlivých prípadoch 0, 4 - 1, 2 % z celkových nákladov na sídliská, pritom však majú podstatne väčší vplyv na celkovú hygienu, kultúru a konečný efekt celého diela. Preto opatrenie vlády, budovať sídliská ako ucelené stavby, je potrebné pokladať za zásadný prístup k riešeniu problému komplexnosti výstavby sídlisk. Je potrebné, aby túto líniu nepresadzovala len Slovenská komisia pre investičnú výstavbu, ale i krajské plánovacie orgány a aby ju zabezpečovali i dodávateľské organizácie.

K uskutočneniu celkovej koncepcie bytovej a občianskej výstavby, ktorá je zameraná i na prestavbu sídelnej štruktúry, prispeje zásadne nové uznesenie vlády o formách bytovej výstavby, ktoré zvýhodňuje či už družstevníkov, alebo individuálnych stavebníkov, ktorí budú stavať tam, kde to naša spoločnosť potrebuje, a to, čo je spoločensky najefektívnejšie. Pomôže to nielen k stabilizácii kádrov, zníženiu neúnosných dochádzok, ale i k šetreniu poľnohospodárskou pôdou, k zvýšeniu kultúrnosti bývania a zefektívneniu výstavby občianskej a technickej vybavenosti.

Značný efekt pri bytovej a občianskej výstavbe možno dosiahnuť intenzívnejším spriemyselnením stavebníctva. Jednou zo základných požiadaviek je zníženie váhy konštrukcií na účelovú jednotku, lebo len tak sa uplatní prefabrikácia, ktorá je pre priemyselnú výrobu potrebná.

Z pôvodných 200 ton na bytovú jednotku typu 13 a 15 sa táto váha znižovala na 150 ton pri type 16, 120 ton pri type 03B, pri priečnych LB systémoch a panelových systémoch na 70 ton a pri najnovších T 08B (budovaných v Košiciach) už na 50 ton. Ak však porovnáme celkovú pracnosť a dobu výstavby, ktoré majú byť jednými z ukazovateľov spriemyselnenia, vidíme, že sa naše celomontované súbory príliš nelíšia od tradičných, alebo čiastočne montovaných stavieb v technicky vyspelých štátoch.

Samostatnou prefabrikáciou sa spriemyselnenie nedosiahne, ak sa súčasne nevytvoria konštrukcie na vyššej technickej úrovni s vyššou funkčnou účinnosťou použitých hmôt.

Vážené súdružky a súdruhovia!

Mnoho dalších problémov je potrebné riešiť v územnom a technickom priemete koncepcie bytovej a občianskej výstavby na Slovensku do roku 1970. Avšak treba, aby sa týmto problémom v súčasnosti s plnou vážnosťou zaoberali všetci partneri investičnej výstavby, a to tak na národných výboroch, ako i na Slovenskej národnej radé a venovali jej najväčšiu pozornosť. (Potlesk. )

Predseda Chudík: Ďakujem.

Dávam slovo povereníkovi Slovenskej národnej rady pre financie Františkovi Hagarovi.

Povereník Hagara:

Vážená Slovenská národná rada, súdruhovia poslanci!

Rýchly rozvoj našej republiky a menovite Slovenska sa odráža predovšetkým v rozsiahlej investičnej výstavbe všetkých úsekov nášho národného hospodárstva - v priemysle, poľnohospodárstve i v bytovej a občianskej výstavbe. Dôležitosť investičnej výstavby z hľadiska našich súčasných i budúcich úloh stavia ju do popredia pozornosti všetkých straníckych a hospodárskych orgánov i všetkých našich pracujúcich. Sústavne sa hodnotia dosahované výsledky v porovnaní s úlohami, ktoré sme si vytýčili, zvažujú sa klady a nedostatky a na základe toho postupne riešia tie problémy, ktoré v perspektívnom zameraní, koncepcii a realizácii ešte máme.

Ako vyplýva z rozboru plnenia úloh v investičnej výstavbe v hospodárstve na Slovensku za január až júl 1964, ktorý tu dnes prerokúvame, situácia v zabezpečení investičnej výstavby, najmä na prednostne zabezpečovaných stavbách, sa v porovnaní s predchádzajúcim rokom zlepšila. Svedčia o tom i preinvestované sumy, ktoré sú oproti roku 1963 vyššie za I. polrok o takmer 3/4 miliardy Kčs. V porovnaní s minulými rokmi zlepšila sa tiež čiastočne situácia v plánovacej a projektovej pripravenosti stavieb, vo vyjasňovaní odberateľsko-dodávateľských vzťahov a v zabezpečovaní vlastnej realizácie stavieb.

Tieto výsledky svedčia o správnom zameraní opatrení, ktoré sa na riešenie problémov v investičnej výstavbe prijali. Treba však v nich vidieť aj významný prínos aktívnych opatrení prijatých pracujúcimi podnikov na splnenie uznesenia januárového pléna ÚV KSČ a záväzkového hnutia pri príležitosti osláv 20. výročia Slovenského národného povstania, ktoré umožnili najmä stavebným dodávateľským podnikom pri tohtoročných lepších poveternostných podmienkach výrazné zlepšenie plnenia plánovaných úloh.

Popri kvantitatívnom plnení úloh vo výstavbe a problémoch, ktoré tu máme, sa však treba zaoberať i niektorými otázkami kvalitatívnej stránky investičnej výstavby a jej efektívnosti, na ktoré nás orientoval i XII. sjazd KSČ.

Z tohto hľadiska v našich podmienkach závažnou otázkou investičnej politiky, ktorá vo veľkej miere rozhoduje o národnohospodárskej efektívnosti navrhovaných investícií i efektívnosti ich prevádzky, je optimálne využívanie našich vlastných surovinových zdrojov s prihliadnutím na terajšie a najmä perspektívne exportné možnosti i uspokojovanie potrieb obyvateľstva.

Veľa ráz sa konštatovalo, že v lesnom bohatstve máme na Slovensku jeden z najväčších a pritom ustavične sa obnovujúcich surovinových zdrojov. Čo do zamestnanosti je lesné hospodárstvo a drevospracujúci priemysel na druhom mieste v celkovom poradí. Požiadavky našej spoločnosti na výrobky z dreva stále vzrastajú a rovnako je tomu i s exportnými možnosťami, kde vývoz dreva a výrobkov z dreva tvorí významnú časť celkového vývozu do kapitalistických štátov. Napriek tomu sa však tieto priaznivé faktory nevyužívajú dostatočne, resp. správnym smerom, najmä v ťažbe a zúžitkovaní listnatého dreva, kde sa únosná ťažba listnáčov dnes na Slovensku využíva len na 93 %, v Západoslovenskom kraji na 83 %, aj pre roky 1964-1970 sú požiadavky nižšie ako naše zdroje. Pritom v skladbe porastov sú zastúpené na Slovensku listnáče 57 %-ami, zatiaľ čo napríklad v českých krajoch iba 13 %-ami. Príčinou tohto stavu pri súčasnej napätej situácii v ihličnatom dreve je i skutočnosť, že sa drevospracujúce kapacity a výrobné technológie nedostatočne prispôsobujú druhovej skladbe našej surovinovej základne. Bude preto treba výraznejšie orientovať náš drevopriemysel na využívanie listnatého dreva. Dobudovanie našich kombinátov Bučiny vo Zvolene a Drevokombinátu v Hencovciach je však zdĺhavé a problémy sú i vo výstavbe ďalších kapacít, ktoré by pomohli pri riešení disproporcií medzi surovinovou základňou a výrobou. Pritom dobudovaním kombinátu vo Zvolene by sa pri zvýšenej spotrebe dreva o 17 % zvýšila výroba tovaru o 75 %, produktivita práce o 56 % a investícia by sa navrátila za necelé 3 roky.

Dosiaľ velké zdroje máme v intenzívnom využívaní drevnej suroviny, kde do finálnych výrobkov v drevopriemysle prechádza cca 40-50 % základných surovín a z odpadu sa zužitkúva iba cca 15 %. Pri výrobe celulózy a papiera takmer 45 % drevnej suroviny tvorí odpad, z ktorého vieme zužitkovať iba malú časť. Celoštátne tento nevyužitý odpad v drevospracujúcom a celulózopapierenskom priemysle predstavuje 3, 5 mil. plm drevnej suroviny ročne. Okrem toho sa dosiaľ u nás priemyselne nevyužívajú ani ďalšie zdroje v menejhodnotnom dreve, ktoré tvoria dodatočnú surovinovú rezervu zodpovedajúcu ťažbe cca 2 mil. plm. Využitie všetkých týchto zdrojov si bude vyžadovať rýchlejší rozvoj kapacít na chemické spracovanie drevnej suroviny a odpadu.

Značné možnosti sú i vo zvyšovaní technickej a ekonomickej úrovne výroby. V lesnom hospodárstve pri zaostávajúcej mechanizácii prác (pri ťažbe dreva je zmechanizovaných cca 22 % prác, pri približovaní cca 47 %) dosahovaná produktivita práce na jedného robotníka je pod úrovňou ostatných odvetví. Rovnako neuspokojivá je technologická a technická úroveň v drevárskom i celulózo-papierenskom priemysle, lebo nedosahuje svetovú úroveň.

Domnievam sa, že problémy rozvoja nášho lesného hospodárstva a priemyselných odvetví nadväzujúcich na jeho surovinovú základňu by bolo treba nástojčivejšie riešiť. Urýchlené riešenie týchto a ďalších problémov v jednom z najvýznamnejších odvetví na Slovensku, ktoré budeme musieť i my v rámci Slovenskej národnej rady sústavne sledovať, by vzhľadom na priaznivé ekonomické podmienky a efektívne výsledky znamenalo závažný prínos v rámci celoštátnej ekonomiky. Prínos pre export i zásobovanie nášho obyvateľstva priemyselnými výrobkami.

V realizácii investičnej výstavby i pri niektorých pozitívnych javoch nemožno nespomenúť vážne problémy, ktoré pri zabezpečovaní kvalitatívnych stránok ešte stále máme a ktoré si budú vyžadovať zvýšené úsilie všetkých technikov, ekonómov a organizátorov pracujúcich na tomto úseku. Jedným z nich je zabezpečenie plynulosti vo výstavbe a optimálneho objemu rozostavanosti. Výsledky I. polroka ukazujú, že v tomto smere sa situácia nezlepšila a plánom predpokladané zníženie rozostavanosti sa nepodarilo dosiahnuť. Podľa časového plánu sa malo k 1. VII. začať 2714 stavieb a dokončiť 2814 stavieb. V skutočnosti však i pri splnení plánu začínania stavieb iba na 63, 6 % sa plán dokončovania splnil iba na 47, 9 %. Teda počet stavieb vzrástol o ďalších 370 a objem investičných prostriedkov viazaných v rozostavaných investíciách o 1, 2 mld Kčs. Celkový objem nedokončenej výstavby predstavuje k 30. VI. 1964 14, 2 mld Kčs.

Treba sa pozastaviť nad tým, že napriek všetkým ekonomickým i administratívnym opatreniam nepodarilo sa nám doteraz zabezpečiť plynulejšie začínanie a dokončovanie stavieb.

Príčiny tohto nežiadúceho stavu sú tak v dodávateľských organizáciách, ako aj u investorov. Investori disponujú obmedzeným množstvom investičných prostriedkov, ktoré už v pláne rozdeľujú podľa miestnych potrieb a nie z hľadiska ich koncentrácie na urýchlené dokončenie stavieb. Pri zostavovaní návrhov plánov dožadujú sa investori často všemožnými prostriedkami - nevynímajúc ani intervencie - prideľovania investičných prostriedkov včítane prostriedkov na nové stavby, síce z miestneho hľadiska účelné a potrebné, ale ktorých výstavba by sa s ohľadom na ich efektívnosť a na súčasnú situáciu v našom hospodárstve dala istotne časove odsunúť. Tento nezdravý zjav, žiaľ, môžeme pozorovať i v priebehu roku pri začínaní nových stavieb, resp. pri uplatňovaní ich požiadaviek na viac práce.

O nedostatočnej práci investorov svedčí aj skutočnosť, že často sa už v samotnom investičnom pláne v rozpore s normami určenými vyhláškou, resp. i schválenými harmonogramami počíta s neprimerane dlhou dobou výstavby. Tak napr. pre výstavbu tuberkulóznej liečebne Humenné-Podskalka sa podľa plánu na rok 1964 ráta s dobou výstavby 63 mesiacov, kým podľa normy by mala výstavba trvať cca 24 mesiacov. S výstavbou sa začalo v roku 1960 a dokončenie sa plánuje v decembri 1965. Do 31. 12. 1963 sa z celkovej hodnoty stavebných prác 16, 5 mil. Kčs preinvestovalo 4, 2 mil. Kčs a plán na rok 1964 ráta so sumou 3 mil. Kčs. V roku 1965 sa má teda prestavať 9, 3 mil Kčs, čo je viac ako za predchádzajúce 4 roky.

Ako vidieť z vyššieho počtu začínaných stavieb ako dokončovaných, i dodávateľské organizácie sa podieľajú na neuspokojivom vývoji v rozostavanosti, u ktorých zlaďovanie na dokončovacie práce sa nerieši v súlade s požiadavkami.

Bude preto potrebné pri zostavovaní návrhov plánov na rok 1965, ich preverovaní a ďalšom rozpracovaní i realizácii dôsledne presadzovať sústreďovanie prostriedkov na znižovanie rozostavanosti a dokončovanie stavieb, nekompromisne presadzovať celospoločenské záujmy voči miestnym záujmom a vytvárať pre splnenie tejto úlohy reálne predpoklady v dodávateľských organizáciách.

Chcel by som ďalej poukázať na vážny kvalitatívny problém v investičnej výstavbe - na prekračovanie rozpočtových cien stavieb. Tento nezdravý stav trvá už niekoľko rakov a situácia sa nezlepšuje ani v tomto roku. Len za I. štvrťrok tohto roku došlo napríklad vo Východoslovenskom kraji k zvýšeniu rozpočtových cien pri 138 stavbách s celkovou rozpočtovou hodnotou 388 mil. Kčs k zvýšeniu o 51, 2 mil. Kčs, t. j. o 13, 2 % z pôvodnej rozpočtovej hodnoty.

Okrem prípadov vyvolaných hospodárskou nutnosťou vyplývajú prekračovania rozpočtových cien stavieb poväčšine z nedostatkov v príprave projektov a rozpočtov, z nedostatočnej práce investorov a ich požiadaviek na rozšírenie a doplnenie pôvodne schválených zámerov počas realizácie stavby a zo zmien koncepcie výstavby. Napríklad rozpočtová cena stavby Mestskej nemocnice v Bratislave-Kramáre sa v priebehu výstavby zvýšila z pôvodne schválených 89, 5 mil. Kčs na 116, 3 mil. Kčs, pričom nie je vylúčené, že aj táto suma sa ďalej zvýši. Ako dôvody sa uvádza okrem iného i celý rad nákladov, na ktoré sa zabudlo pri vypracúvaní projektu a nákladov vyplývajúcich z nedostatkov v geologickom prieskume.

Priamymi dôsledkami prekračovania rozpočtových cien stavieb sú nielen predlžovanie doby výstavby, a tým znižovanie spoločenskej efektívnosti investičnej výstavby, a narušovanie odberateľsko-dodávateľských vzťahov, ale aj odčerpávanie ďalších prostriedkov navyše, ktoré by sme mohli efektívnejšie využiť, či už v investičnej výstavbe, alebo v spotrebe.

Vážnym nedostatkom riadiacej a organizátorskej práce na úseku investičnej výstavby je neplnenie povinností investorov pri zhodnocovaní uvádzaných kapacít do prevádzky. Pri príprave investícií a presadzovaní ich zaradenia do plánu vynakladajú investori veľké úsilie, aby dokázali efektívnosť a opodstatnenosť investícií. Po skončení výstavby však neskúmajú, či sa skutočne dosiahli výsledky, s akými rátal projekt. V mnohých prípadoch ide o podstatné odchýlky oproti uvažovaným a schváleným parametrom, ktoré menia pôvodné ekonomické zhodnotenie. Napríklad na dokončenej panelárni n. p. Západoslovenské tehelne Pezinok v Trnave dosahuje sa iba 86, 4 % projektovanej hrubej výroby pri vyššom stave pracovníkov o 25 %. Dosahuje sa nižšia produktivita o 31 % pri vyšších nákladoch na 1 m3 panelu a takmer 27 %.

Investori nerobia ani dostatočné opatrenia na odstránenie nedostatkov, prípadne na zlepšenie dosahovaných parametrov. Napriek ustanoveniam platných predpisov, ktoré presne vymedzujú povinnosť investora pri preberaní stavby od dodávateľa, jej uvádzaní do trvalej prevádzky a pri komplexnom zhodnocovaní, niektoré stavby sa ešte stále dávajú do prevádzky iba na základe komisionálneho konania o odovzdávaní a prevzatí stavby, prípadne pri niektorých objektoch aj bez neho.

Ak chceme dosiahnuť zvýšenie efektívnosti investičnej výstavby a zvýšenie úrovne plánovania, budeme musieť vyžadovať od pracovníkov na úseku investičnej výstavby zodpovednejší prístup k zhodnocovaniu dokončených investícií a k dodržiavaniu platných predpisov tak, aby sa táto fáza stala neoddeliteľnou súčasťou celého procesu investičnej výstavby.

Osobitne by som sa chcel zmieniť o niektorých nedostatkoch v plnení investičnej výstavby na národných výboroch, a to najmä na úseku spoločenskej spotreby - v školskej a zdravotníckej výstavbe. Zaostávanie výstavby na národných výboroch je predmetom kritiky pracujúcich viac než na ostatných úsekoch, pretože jeho dôsledky sa ich bezprostredne dotýkajú. Už podľa terajšieho stavu v plnení sa predpokladá, že celkove sa na národných výboroch na Slovensku nepreinvestuje v tomto roku cca 150 mil. Kčs, z čoho vo Východoslovenskom kraji cca 70 mil. Kčs.

Práve zaostávanie investičnej výstavby a nevyužívanie prostriedkov zabezpečených v pláne, čoho sme svedkami už počas niekoľkých rokov, vo veľkej miere ovplyvňuje proces vyrovnávania úrovne krajov na Slovensku.

V  školskej investičnej výstavbe sa odovzdalo v roku 1963 1227 učební na školách I. a II. cyklu. Nevyčerpaná suma viac ako 30 mil. Kčs predstavuje takmer desať nových škôl.

Zo sumy 249, 3 mil. Kčs zabezpečenej v pláne investičnej výstavby na tento rok na výstavbu 77 škôl s 872 triedami použili národné výbory za január až júl len 107, 3 mil. Kčs, t. j. 43 %.

Neplnením investičnej výstavby na úseku školstva dochádza k zvýšeniu smennosti na školách. Kým v školskom roku 1962/63 sa učilo v druhej smene 26, 3 % žiakov, v školskom roku 1963/64 je to 26, 6 % žiakov. Rovnako nepriaznivá situácia je aj v mimoškolských zariadeniach. Kým v školských jedálňach na Slovensku sa stravuje 14, 3 % žiakov základných deväťročných škôl, v českých krajoch je to 38 %. V materských školách sa stravuje na Slovensku 58 % detí, kým v celoštátnom meradle 78 % detí.

V   družinách mládeže sa výchovná starostlivosť poskytuje na Slovensku 5 % žiakov a v Čechách 14 % žiakov. Porovnanie týchto ukazovateľov uvádzam na lepšie objasnenie úloh, ktoré pred nami na tomto úseku stoja. Na ich riešenie sa každoročne v plánoch venujú značné investičné prostriedky. Na nás záleží, aby sme vedeli zabezpečiť správne a plné využitie týchto prostriedkov.

V  tejto súvislosti chcem upriamiť pozornosť tiež na niektoré ďalšie dôsledky neplnenia školskej investičnej výstavby - na čerpanie prostriedkov na prevádzku škôl a školských zariadení.

V  roku 1962 sa nevyužilo 47 mil. Kčs, v roku 1963 až 62 mil. Kčs.

V  tomto roku najmä pre nedostatok priestorov predpokladáme, že sa nevyčerpá z rozpočtu 30 mil. Kčs.

Rovnaké nedostatky sa prejavujú i v zdravotníckej investičnej výstavbe. Nedodržiavanie normovaných lehôt výstavby a oneskorené odovzdávanie kapacít do trvalej prevádzky a užívania v zdravotníctve sa v plnej miere odráža v zaostávaní zdravotníckych služieb. Už vlani mali byť odovzdané napr. nemocnice v Kráľovskom Chlmci s kapacitou 220 postelí a v Starej Ľubovni s kapacitou 180 postelí, no ani v náhradných termínoch v tomto roku sa nedokončili a neodovzdali do užívania. Rovnako pri stavbách,