o  4, 1 %. Rast výroby v týchto i ďalších odvetviach bude tak krytý zhruba zo 65 % produktivitou práce.

Pre splnenie týchto úloh sú v podnikoch reálne predpoklady. Ide hlavne o plnšie využívanie základných fondov v záujme zvýšenia produkcie, ako aj o urýchlenie intenzifikácie výroby na tých výrobných zariadeniach, ktoré boli uvedené do prevádzky v posledných rokoch. Značným prínosom pre vzostup úrovne produktivity práce bude aj rozvoj výroby na kapacitách, ktoré sa uvedú do prevádzky v tomto a v priebehu budúceho roku. V hutníctve, chémii a energetike, kde sa majú nové kapacity uviesť do prevádzky, tieto podmieňujú vzrast produktivity práce až z 80-90 %.

Podmienky na zabezpečenie rastu produktivity práce sa vytvárajú tiež prehĺbením účinnosti hmotnej zainteresovanosti pracujúcich. Plne sa prejaví najmä účinnosť mzdovej preferencie, ktorú sme v priebehu t. r. realizovali u majstrov vo výrobných odvetviach, rozšírenie akordnej úkolovej mzdy v stavebníctve i  mzdové úpravy v ďalších odvetviach.

V budúcom roku bude potrebné aktívne pôsobenie mzdových opatrení ďalej prehĺbiť a využiť jednak na získanie plánovaného prírastku robotníkov a stabilizáciu pracovníkov v jednotlivých odvetviach - zvlášť v stavebníctve, ale najmä ďalej posilniť ich vplyv na plnenie plánovaných úloh.

I keď hlavným zdrojom rozvoja výroby a výkonov má byť v roku 1965 rast produktivity práce, vyžiadajú si potreby hospodárstva značný prírastok počtu pracovníkov. Celková zamestnanosť sa zvýši o 44, 5 tis, pracovníkov, z čoho v priemysle o 13, 2 tis. a v stavebníctve o 3, 6 tis. osôb. Okrem toho sa Slovensko bude podieľať na výpomoci pracovníkmi pre kľúčové odvetvia v českých krajoch v počte 11, 8 tis. osôb.

Podstatná časť zvýšenia zamestnanosti v priemysle sa sústreďuje do základných odvetví, kde sa uvedú nové výrobné kapacity (v hutníctve 4, 1 tis. a v chemickom priemysle 2, 4 tis, osôb). Zo spracovateľských odvetví sa zvýši počet pracovníkov hlavne v strojárstve (o 3, 4 tis. ) a v spotrebnom priemysle (o 2, 4 tis. osôb).

Zabezpečenie týchto vysokých potrieb pracovníkov si vyžiada tak, zo strany národných výborov, ako aj podnikov samých veľkú pozornosť, zvlášť v tých oblastiach, kde v budúcom roku dochádza k značnejšej koncentrácii potrieb. Za prvoradú úlohu pokladáme zabezpečenie pracovníkov pre stavebníctvo.

Popritom stojí pred nami tiež úloha rozmiestniť odborníkov 20 škôl, ktorí ukončia vysoké a odborné školy. V budúcom roku ide o 2, 9 tis. absolventov vysokých škôl, 8 tis. stredných odborných škôl a 31, 3 tis. absolventov učebného pomeru. Sú to pomerne značné zdroje kvalifikovaných pracovníkov.

Ide o to, aby sa títo odborníci správne využívali. Nie vždy to robíme dobre. V poslednom období s rozmiestňovaním absolventov najmä zo stredných odborných škôl sa vyskytujú ťažkosti. Ich koreň je v podnikoch, ktoré sa odvolávajú na plán práce, ktorý im vraj neumožňuje prijímať absolventov zo škôl, na znižovanie správneho aparátu, ubytovacie ťažkosti a pod. Pritom však situácia je taká, že niekde ešte stále 40-50 % technickohospodárskych pracovníkov nemá potrebné odborné vzdelanie. I keď ide o ľudí bez praktických skúseností, bude správne umožniť týmto mladým ľuďom získať potrebné praktické znalosti ich postupným prechodom jednotlivými pracoviskami a útvarmi podnikov tak, ako sa to v niektorých našich podnikoch aj praktizuje.

V budúcom roku sa má rozmiestniť tiež 79, 4 tis. 15-ročnej mládeže, ktorá ukončí povinnú školskú dochádzku. Z nich má okolo 44 tis. nastúpiť do učebného pomeru. Rovnako aj tu nie sú skúsenosti najlepšie. Ide najmä o poľnohospodárstvo, stavebníctvo a bane, kde sa nám nábor každoročne nedarí. Za hlavne tu pokladáme zvýšiť v každom podniku starostlivosť o zabezpečovanie učebných a ubytovacích zariadení, ich príslušné vybavenie, úroveň výchovy, výuky i starostlivosť o učňov.

3) Veľmi významný zdroj zvýšenia efektívnosti v budúcom roku je v lepšom využívaní základných fondov, v úsporách nákladov na materiál, palivá a energiu, v urýchlení obmeny nových progresívnejších výrob a výrobkov, vo zvýšení kvality vyrábanej produkcie a v plnšom uplatňovaní výsledkov vedy a techniky.

Súčasný stav vo využití základných fondov je ten, že výroba na 1 Kčs základných fondov má klesajúcu tendenciu, a to jednak v dôsledku nižšieho časového využitia, ako aj značného predstihu ich prírastku pred rastom výroby. Kým základné fondy v priemysle v predchádzajúcich dvoch rokoch sa zvýšili zhruba o 19 %, výroba za to isté obdobie vzrástla o 7 %. Koeficient smennosti je v tomto roku 1, 463, kým v roku 1962 dosahovalo časové využitie 1, 474.

Urýchlenie rastu výroby v budúcom roku vytvára pre ich lepšie využitie priaznivé podmienky v tom, že najmä v strojárstve rozhodujúca časť prírastku výroby má sa dosiahnuť na existujúcich kapacitách. Určitý podiel na tom budú mať presuny výrobných programov a tiež likvidácia 44 zastaraných a nehospodárnych prevádzok, z ktorých sa zhruba 150 mil. Kčs výroby sústredí do väčších celkov.

Rezervy úspor spoločenskej práce sú v úsporách surovín, materiálov a energie. Mám pritom na mysli nielen organizovanie a znižovanie ich spotreby vo výrobe, ale aj to, aby sa z daných materiálov a surovín vyrábali výrobky s lepšími úžitkovými vlastnosťami a nepripustila sa výroba, ktorá svojimi technickými parametrami a kvalitou nezodpovedá technickým normám, alebo ktorá nemá zabezpečený odbyt. V tomto smere návrh plánu vychádza z dôslednejšieho prepojenia dodávateľsko-odberateľských vzťahov ako v minulých rokoch a s takouto výrobou prakticky nepočíta.

Spotreba palív a energie sa na Slovensku zhospodárni hlavne rozvojom výroby na nových veľkých elektrárňach a teplárňach pri jej obmedzení v neekonomických prevádzkach. Spotreba uhlia na výrobu elektriny sa má tak znížiť o 4, 5 %.

Ďalšie rezervy sú v pomernej zastaranosti našich výrobkov a pomalej obnove ich sortimentu. Na závadu je tu aj jeho veľmi široká paleta vzhľadom na nedostatky v medzinárodnej deľbe práce. V malej sériovosti, dlhej dobe výstavby i prieťahoch v uvádzaní výrobní do prevádzok, nedosahovanie projektom uvažovaných hodnôt atď.

Problémy v plnšom uplatňovaní intenzifikačných prvkov v rozvoji ekonomiky si vyžiadajú zvýšiť dôraz pri využívaní výsledkov vedy a techniky.

Vzhľadom na to, že o tejto otázke bude plénum SNR osobitne rokovať, uvediem len to, že plán počíta so zvýšením počtu pracovníkov vedecko-výskumnej základne o 1270 osôb, pričom sa posilnia hlavne pracoviská v strojárstve, chémii, hutníctve, drevárskom a potravinárskom priemysle. I to, že do budúcich rokov musíme v tomto smere počítať s intenzívnejším rastom.

Pri tomto všetkom treba vidieť, že plán rozvoja hospodárstva na Slovensku v budúcom roku reálne počíta s rozhodujúcim činiteľom, a to s úsilím a iniciatívou pracujúcich. V tom, ako budeme vedieť tento zdroj využiť pre ciele plánu, je základný predpoklad reálnosti našich výpočtov.

V. Úlohy Slovenskej národnej rady pri zabezpečovaní rozvoja hospodárstva na Slovensku

Uznesenie ÚV KSČ zo 7. mája 1964 o plnšom uplatnení SNR orientuje v súčasnom období našu prácu na aktívne pôsobenie pri zabezpečovaní plánovaných úloh, pri vytyčovaní optimálnych podmienok pre uplatnenie nových prvkov v rozvoji hospodárstva a na sústavnú kontrolu.

Už v tomto roku sa ukázali prospešnými formy kontroly plnenia úloh členmi Predsedníctva SNR na jednotlivých úsekoch hospodárstva, a to hlavne v tom, že sa prešlo od kontroly všetkého na vybrané zaostávajúce úseky a že na podklade konkrétneho rozboru situácie sa opatrenia nielen prijali, ale ich účinnosť i zhodnocovala. Do riešenia problémov sa pritom častejšie zapájali i príslušní funkcionári národných výborov, riaditelia podnikov i rezortní ministri. Pokladáme za účelné obdobne postupovať aj v budúcom roku.

Z toho, čo sa uviedlo k plánu na rok 1965, vyplýva, že aj keď sa v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi ukazujú reálnejšie podmienky pre jeho uskutočnenie, rad problémov bude treba riešiť a osobitnými opatreniami zabezpečovať najmä tam, kde ide o niektoré otvorené a podmieňujúce faktory i napäté termíny.

V uznesení, ktorého návrh predkladáme, tieto úseky a problémy bližšie konkretizujeme a navrhujeme aj hlavné smery ich riešenia.

Skutočnosť, že plán na budúci rok vláda schválila už 25. novembra 1964, umožňuje, aby sa úlohy plánu na každom podniku dostali k pracujúcim vo výrobe ešte pred začiatkom nového roku, aby sa s ním včas oboznámili a mohli ich od prvých dní uskutočňovať.

Úlohy v budúcom roku budú sa v rade podnikov zabezpečovať novými formami, v ktorých v popredí budú stáť ekonomické stimuly. Aj naše rokovanie o úlohách plánu spadá do obdobia, keď pod vedením Ústredného výboru KSČ organizujú sa rozsiahle práce na vypracúvaní zásad zdokonalenia plánovitého riadenia národného hospodárstva. Návrh zásad prerokuje a schváli plenárne zasadnutie ÚV KSČ tak, aby sa mohlo začať s ich overovaním a postupným zavádzaním do praxe.

I pri tohoročnej príprave plánu niekoľko skutočností jasne ukazuje, že doterajšie metódy plánovania a riadenia národného hospodárstva nie sú dostatočným nástrojom pre urýchlenie rastu spoločenskej produktivity práce a pre intenzívny rozvoj našej ekonomiky. Nasvedčuje tomu i tá skutočnosť, že podniky síce v prevažnej väčšine naplnili objemové úlohy, no horšie to už bolo s prostriedkami a pracovnými silami, ktoré na zvládnutie týchto úloh požadovali.

Oblasť kvalitatívnych ukazovateľov bola obdobne ako po minulé roky najslabšou časťou prípravy plánu. V prvom rade musíme dosiahnuť skvalitnenie a prehĺbenie metódy zostavovania plánu a spôsobu ukladania úloh jednotlivým podnikom. Zostavovanie plánu bude organizované tak, aby sa v celom procese preverovala reálnosť a efektívnosť navrhovaných úloh. V rozpise plánu sa má postupovať tak, aby pri zabezpečení celoštátnych záujmov bol dostatok priestoru pre vlastné rozhodovanie podnikov, aby bol vytvorený skutočný záujem trvalo rozvíjať a zdokonaľovať kvalitu a sortiment výrobkov, ale aj ich rentabilitu, a čo najpružnejšie uspokojovať potreby spoločnosti.

Hodnotenie činnosti podnikov sa nebude, ako sa to doteraz často robilo, robiť podľa globálneho a často objektívnu skutočnosť skresľujúceho ukazovateľa hrubej výroby a upúšťa sa od doteraz jednej z hlavných zásad našej plánovacej metodiky, podľa ktorej mohol podnik čerpať prostriedky podľa plnenia tohto ukazovateľa.

Zásadné zmeny budú v systéme hmotnej zainteresovanosti. Novo navrhovaný systém vychádza z chozrasčotného princípu, podľa ktorého výška dôchodku podniku, a tým aj prostriedkov na odmeňovanie závisí v prvom rade od výšky tržieb za realizovanú produkciu a od úrovne hospodárenia podnikov. Možno povedať, že takáto zainteresovanosť bude nepriamo nútiť podniky hospodáriť tak, aby sa mohol dosiahnuť maximálny výsledok s minimálnymi nákladmi bez toho, že by tieto úlohy bolo treba direktívne ukladať.

Uskutočňovanie navrhovaných zásad bude prebiehať postupne, no vo viacerých podnikoch niektoré prvky zásad použijú sa už v budúcom roku. Preto sa treba i na tieto skutočnosti pripraviť.

Súčasne s prípravou týchto opatrení bude našou hlavnou úlohou v najbližšom období spolu s celoštátnymi orgánmi vecne dopracovať základné smery a zdroje rozvoja hospodárstva ČSSR na obdobie do roku 1970 a vytvoriť tak hlavný predpoklad pre uplatnenie nových foriem riadenia, ktoré sú podmienkou kvalitatívneho rozvoja národného hospodárstva v budúcich rokoch.

Súčasne so schvaľovaním plánu na rok 1965 boli vláde predložené aj niektoré podkladové materiály pre predbežné overenie možností rozvoja hospodárstva v roku 1966, tak, aby sa smerné úlohy mohli schváliť začiatkom druhého štvrťroku budúceho roku.

Počítame s tým, že v rozvoji výroby na Slovensku by aj v roku 1966 mohlo byť dosiahnuté tempo rastu okolo 8 %.

Avšak vyšší počet začatých stavieb v investičnej činnosti r. 1965 bude znamenať isté zúžené možnosti v novozačínanej výstavbe, musíme preto veľkú pozornosť venovať rozvoju stavebnej výroby a v priebehu roku 1965 bližšie overiť, navrhnúť a vykonať opatrenia, ktoré umožnia tempo rastu stavebnej výroby ďalej zvýšiť.

Akokoľvek očakávame od novej sústavy plánovania a riadenia, že sa zvýši záujem o rýchlejší kvalitatívny rast nášho hospodárstva, nesmieme poľaviť v praktickej činnosti pre zabezpečovanie rovnomerného plnenia plánu.

Už od rozpisu plánu a hneď v prvých dňoch 1965 musíme na každej úrovni riadenia starostlivo dbať o plnenie všetkých jeho častí. Každý z nás musí pokladať za svoju povinnosť, zo svojej funkcie, podľa svojich možností pomôcť vo veľkom úsilí, ktoré naši pracujúci pod vedením našej strany vyvinuli v tomto roku a ktoré sa stalo základom konsolidačného procesu v našom hospodárstve.

Pokladať túto praktickú riadiacu, dennú, často drobnú a nepríjemnú činnosť za akúsi prekonanú, "neprakticistickú", ako sa niekedy s pohŕdaním o nej hovorí, by bolo chybou. Tým, že nie je vždy príjemná, opakujúca sa, je veľmi ľahko možne spôsobiť, že od nej zodpovední pracovníci radi upustia, dôsledky sa však začnú prejavovať pomaly a postupne v tom, čo sa dnes dalo vyriešiť zásahom v závode, obrazne povedané, zajtra musí na vyššiu úroveň a ťažko sa rieši i tam, ak niet na to i hmotných predpokladov. A tie nie sú, ak sa v závodoch a na pracoviskách nevytvoria!

Ide o to, aby každý zásah do riadenia výroby bol urobený tam, kde zodpovedný pracovník jeho účelnosť a účinnosť môže i vecne posúdiť, kde mu rozumejú a tak rozumne a kvalifikovane, aby mohol niesť i zodpovednosť za vecnú stránku riešenia.

Čaká nás v roku 1965 ďalší kus vážnej a zodpovednej práce, a ak ju s úspechom zvládneme, bude znamenať ďalší významný krok v rozvoji nášho hospodárstva.

V tomto roku iniciatíva našich pracujúcich v súťaži na počesť 20. výročia Slovenského národného povstania bola veľkou hybnou silou i zdrojom mnohých priaznivých výsledkov.

Bola prejavom vysokej politickej aktivity, lásky k strane, hlbokého záujmu o stav a ďalší rozvoj nášho hospodárstva. Jej výsledky však svedčia tiež o tom, že v našich závodoch, podnikoch, na poliach, v konštrukčných kanceláriách sú ľudia, ktorí rozumejú svojej práci a svoj vzťah k nej dokumentujú, keď treba, aj výsledkami majúcimi veľmi praktický a konkrétny význam, vyjadrený tonami výrobkov, usporenými korunami, energiou, lepšou kvalitou výroby atď.

Aj budúci rok, rok 20. výročia oslobodenia našej republiky, bude významnou príležitosťou, kedy ukážeme svoj vzťah, životný záujem i vďaku takými formami, ktoré najviac množia bohatstvo našej krajiny. Tak, ako sme si na to zvykli, skromne, bez veľkého kriku, nie zbytočnými rečami, vyhláseniami, ale výsledkami práce.

Plán na rok 1965 by mal teda mať plne zabezpečený i ten rozhodujúci predpoklad pre jeho realizáciu - aktívnu - rozumovo i citovo zdôvodnenú účasť pracujúcich na jeho plnení. (Potlesk. )

Podpredseda Kríž:

Ďakujem súdruhovi ministrovi Krahulcovi za podanú zprávu.

Súdružky a súdruhovia!

Dostali ste návrh uznesenia k zpráve súdruha ministra, ktorý pripravila Slovenská plánovacia komisia.

Prosím, aby ste svoje pripomienky, prípadne námety k návrhu uznesenia odovzdali súdruhovi ministrovi Krahulcovi, alebo aby ste ich predniesli v diskusii.

Oznamujem 30-minútovú prestávku. (Prestávka. ) (Po prestávke. ) Podpredseda Kríž:

Pokračujeme v rokovaní.

Prikročíme k rozprave, do ktorej sa zatiaľ prihlásili poslanci

Ján Koscelanský

povereník SNR pre stavebníctvo Ladislav K o m p i š

Elena Pastorková

Peter D u p e j

Dávam slovo prvému rečníkovi, poslancovi Jánovi Koscelanskému.

Poslanec Koscelanský.

Súdružky a súdruhovia!

V  príprave návrhu plánu a rozpočtu na rok 1965 sme v našom Západoslovenskom kraji sústredili pozornosť predovšetkým na vytváranie podmienok pre jeho dobré plnenie a optimálne prekračovanie. Jednou z významných podmienok na to je utvorenie dobrej východiskovej základne.

Vývoj situácie v plnení tohoročných úloh ukazuje, že sa vcelku vytvára dobrá materiálno-technická základňa pre úspešný nástup do plnenia úloh v budúcom roku v celom hospodárstve Západoslovenského kraja, ako aj v hospodárstve spravovanom národnými výbormi.

Za desať mesiacov tohto roku plníme plánovaný objem priemyselnej výroby vcelku na 102 %, z toho v hospodárstve národných výborov na 104 %. Plán hrubej hodnoty výroby prekračujeme o 272, 000. 000, - Kčs, pričom výroba oproti tomu istému obdobiu minulého roku vzrástla tohto roku o 9, 2 %.

Podniky Krajského združenia stavebníctva a OSP prekračujú plán ZSV o vyše 14 a pol milióna korún a celé stavebníctvo o vyše 60 miliónov korún. Plní sa tiež časový plán odovzdávania bytov a odovzdávania učební.

Nákup poľnohospodárskych výrobkov prekračujeme pri mäse o 9. 200 ton, mlieku o vyše 8 miliónov litrov, pri vajciach o vyše 18 miliónov kusov.

I v kvalitatívnych ukazovateľoch nastala zmena. Plán produktivity práce sa plní na 101, 6 %, pričom produktivita vzrástla v indexe o 5, 3 %. Na vlastných nákladoch sa v globále za trištvrte roka ušetrilo 44 miliónov korún. Samozrejme, že za týmito globálnymi výsledkami vidíme nedostatky v tom, že niektoré priemyselné podniky v plnení plánu zaostávajú. V investičnej výstavbe NV neplnia sa všetky menovité úlohy v komplexnosti. Na tieto problémy preto sústreďujeme pozornosť v orgánoch strany, ako aj v národných výboroch. V investičnej výstavbe máme vážne starosti s tým, že niektoré objekty nemôžeme pre rozličné drobnosti dokompletizovať a plne odovzdať, čím sa zbytočne eviduje veľká rozostavanosť.

V  plnení úloh komplexnosti bytovej a občianskej výstavby bude potrebné zamyslieť sa nad problémom hmotnej zainteresovanosti stavebných organizácií na plnení menovitých akcií, a nielen na globálnom plnení úloh v komplexnosti. K tomu, aby sme v budúcnosti mohli tieto úlohy lepšie plniť, musíme sa veľmi konkrétne zaoberať prácou Krajského investorského útvaru.

Chceli by sme spoločne s orgánmi SNR, menovite Slovenskou komisiou pre investičnú výstavbu, v januári prehodnotiť prácu Krajského investorského útvaru, pretože okresné orgány vznášajú na jeho činnosť mnoho kritických pripomienok. Bude preto treba posúdiť, do akej miery sú príčiny neuspokojivej práce Krajského investorského subjektívneho charakteru, t. j. v kvalite kádrov, ktoré tu pracujú, v metódach ich práce, a do akej miery sú to objektívne príčiny, vyplývajúce z toho, že tento útvar po sústredení investorskej činnosti z okresov na kraj je ťažkopádny a nestačí komplexne a s predstihom riešiť problémy vo všetkých okresoch.

V etape prípravy návrhu plánu nám dobre pomáhala Slovenská plánovacia komisia, mali sme niekoľko spoločných rokovaní, po ktorých sme takmer vždy dospeli k jednotnému názoru na riešenie problémov. Sú pravda ešte niektoré otvorené problémy, ktoré budeme riešiť podľa možnosti v priebehu roku 1965. Naj väčšia nespokojnosť sa prejavuje najmä s plánom investičnej výstavby. Tu sme museli a budeme musieť i naďalej presadzovať dôsledné uplatňovanie dvoch základných pohľadov:

1)  Dané nám prostriedky na investičnú výstavbu nesmieme rozptyľovať na neúmerne vysoký počet novozačínaných stavieb s nízkymi finančnými objemami v priemere na jednu stavbu. Ale naopak, sústreďovaním väčších finančných objemov na novozačaté stavby v budúcom roku zabezpečiť skrátenie doby výstavby jednotlivých objektov. To vo všeobecnosti chápe takmer každý, avšak mnohí to nechápu, ak sa táto zásada má uplatniť na ich vlastnom úseku, ktorý riadia a za ktorý zodpovedajú. Je to určitá snaha vzhľadom na známe ťažkosti urvať pre seba čo najviac, prípadne i na úkor iného.

2)  V súčasnom období je taký stav, že stavebná kapacitu Krajského združenia a OSP, ktorú t. č. máme k dispozícii, nám nedovolí zabezpečiť vyššie úlohy, nemáme možnosti stavať viac škôl, nemocníc, bytov a podobne. Preto je potrebné, aby sme energiu, ktorú vynakladáme na boj za zaradenie ďalších nových akcií do plánu na rok 1965, využili na ďalšie rozširovanie stavebných kapacít, čo bude činnosť oveľa efektívnejšia. Zo strany našich miestnych orgánov, najmä KNV a ONV, pôjde o to, aby sme v budúcnosti nepripustili stav, keď jednotlivé stavebné organizácie nezabezpečujú plnenie plánu v počte robotníkov, ako je to v tomto roku a bolo tak aj v rokoch predošlých.

Na druhej strane naše skúsenosti ukazujú, že kapacita našich stavebných podnikov, tak Pozemných stavieb, ako aj OSP, dosiahla optimálnu veľkosť, jej ďalšie zväčšovanie vytvára stav, keď vedúci štáb týchto podnikov len s veľkými ťažkosťami zabezpečuje plnenie plánu. V dôsledku toho podniky nemajú dostatočný záujem na zvyšovaní kapacít stavebnej výroby. Bude preto potrebné, aby oprávnenosť tohto názoru kvalifikovane posúdili súdruhovia z Povereníctva SNR pre stavebníctvo. My, vychádzajúc z tejto skúsenosti, pripravujeme návrh na vybudovanie ďalšieho podniku Pozemných stavieb v Západoslovenskom kraji. Po jeho spracovaní predložíme príslušný materiál Slovenskej národnej rade, SPK a Ministerstvu stavebníctva. Vieme, že toto nie je jednoduchá záležitosť, avšak v podmienkach uskutočňovania zvýšených úloh, ktoré pre nás vyplynú z plánu do roku 1970, a to z toho, že každoročne budeme musieť zabezpečovať medzikrajový presun stavebnej kapacity, nevidíme iného východiska. Do roku 1970 stoja pred nami veľké a náročné úlohy. To preto, že náš kraj sa v celom rade rozhodujúcich ukazovateľov zaraďuje na posledné miesta v ČSSR, Uvediem niekoľko údajov:

-  V príjmoch na jedného obyvateľa sa Západoslovenský kraj nachádza na predposlednom mieste v ČSSR. Vychádzajúc z toho, v ďalších rokoch bude potrebné popri zvyšovaní intenzity poľnohospodárskej výroby urýchliť tiež proces industrializácie kraja tak, aby boli optimálne využité jeho prírodné i ekonomické podmienky.

-  V základných školách sa vyše 26 % žiakov učí na smeny, pričom celoštátny priemer je 14, 8 %.

-  Na 1000 obyvateľov máme v nemocniciach 6, 2 lôžka, kým celoštátny priemer je 7, 8 lôžka.

-  Situácia v bytoch tiež nie je dobrá a v celom rade miest veľmi kritická. Na 1 obyvateľa pripadá v našom kraji 8, 1 m2, kým celoštátny priemer je 9, 8 m2, a to i napriek tomu, že sa v kraji za posledné 4 roky postavilo vyše 51 000 bytov. Vysoká je účasť nášho obyvateľstva na bytovej výstavbe, lebo z celého počtu postavených bytov je vyše 50 % vybudovaných v súkromnej výstavbe. Napriek tomu zostáva nám ešte veľa nevyriešených problémov.

-  V oblasti vodného hospodárstva je v Západoslovenskom kraji najhoršia situácia tak na úseku vodovodov, ako i kanalizácie. Percento obyvateľov bývajúcich v obciach s vodovodmi, v pomere k celkovému počtu obyvateľstva, je podľa oficiálnych údajov takýto:

V  Západoslovenskom kraji - 32, 7, v ČSSR 59, 8

V  kanalizácii Západoslovenský kraj - 29, 3, ČSSR - 50, 5.

Vodovod nemajú také okresné mestá, ako sú Galanta, Senica, Levice a mnohé iné bývalé okresné sídla. Napriek tomu, že problém vody je celoštátnym problémom, veľmi vážnym je v našom kraji vývoj investícií, kde vodné hospodárstvo malo v posledných rokoch klesajúcu tendenciu.

To všetko znamená, že popri výstavbe nových závodov budeme musieť stavať viac škôl, zdravotných zariadení, bytov, zariadení pre rozvoj služieb, riešiť vodohospodárske problémy atď., pričom jedno nemôže ísť na úkor druhého, školy na úkor bytov, nemocníc, alebo naopak.

Tak ako celoštátne, i v našom kraji máme hodne restov v komlexnosti, ktoré, nech už bola príčina ich vzniku akákoľvek, musíme postupne doháňať a vyrovnávať. To všetko si vyžaduje v našom kraji, a zrejme i v ostatných krajoch, riešiť problém kapacity stavebnej výroby.

Treba povedať, že nemôžeme trvalé trpieť stav, keď na jednej strane síce každý uznáva naliehavosť riešenia celého radu problémov, ktoré pri rokovaniach nastoľujeme, avšak už niekoľko rokov narážame na to, že stavebná kapacita je limitujúcim faktorom a tým sa celý rad problémov ľahko a jednoducho vybaví - niet kapacitných možností. Stav je však taký, že ak problém kapacity stavebnej výroby v krátkom čase nevyriešime, musíme počítať s tým, že sa nám stále častejšie budú vyskytovať prípady zrútenia škôl, obytných domov a podobne. (Niekoľko takých prípadov v našom kraji máme. ) Limitujúcu pozíciu stavebnej kapacity musíme časove obmedziť, nesmieme jej dať trvalý charakter.

V investičnej výstavbe veľmi seriózne pociťujeme vplyv disproporcií v národnom hospodárstve. Nezladenosť plánu medzi jednotlivými odvetviami a úsekmi sa prejavuje v tom, že mnohé podniky a odbory síce plán plnia aj prekračujú, avšak i napriek tomu nie sú zďaleka schopné uspokojiť plánované požiadavky. Tak napríklad národný podnik Kameňolomy a štrkopiesky už v novembri splnil plán, avšak na druhej strane mnohé podniky v našom i Stredoslovenskom kraji sa ponosujú na nedostatok štrku. Zásoby štrku v našom kraji sú veľké, treba len zabezpečiť jeho ťažbu, zvýšiť kapacitu n. p. Kameňolomy a štrkopiesky. Je to ďalej železničná doprava, ktorá tiež plní plán, ale súčasne kapacitne nie je schopná zabezpečiť prepravu štrku pre stavebné organizácie a iných nákladov pre rôzne podniky a závody. Podobne je to i u n. p. Prefa, kde sa plán plní, ale prefabrikátov na plánovanú výstavbu škôl máme nedostatok.

Ukazuje sa teda, že sa musíme oveľa viac a osobitne, veľmi konkrétne zaoberať:

1)  Otázkou rozšírenia kapacít stavebno-montážnych organizácií, na čo máme na Slovensku potrebné podmienky v podobe určitých rezerv pracovných síl a v ČSSR v silne rozvinutom strojárstve, ktoré je schopné vyrobiť pre stavby dostatok stavebných strojov a mechanizmov.

2)  Viac sa musíme zaoberať vybudovaním optimálnej základne vo výrobe stavebných hmôt a materiálov, na čo máme na Slovensku tiež dobré podmienky. Popri pracovných silách sú to veľké zásoby štrku, kameňa, máme mnoho nevyužitých tehelní a podobne.

3)  Intenzívnejšie treba pracovať aj na technickom rozvoji v stavebníctve vôbec. Utvoriť podmienky pre to, aby sme mohli budovať školy, obchodnú sieť, domy služieb a iné zariadenia tak rýchle, ako to už dokážeme vo výstavbe bytov. V našom kraji máme v tomto smere už prvé skúsenosti. Bude treba, aby sme ich spoločne so SNR zhodnotili.

Súdružky a súdruhovia! Z toho, čo som povedal je vidieť, že v kraji máme mnoho vážnych problémov, z čoho vyplýva, že by bolo potrebné nastoľovať viacero požiadaviek pre ich riešenie. Dohodli sme sa však, že ani na zasadnutí vlády, ani na dnešnom rokovaní Slovenskej národnej rady nebudeme prednášať požiadavky, a to preto, že t. č. nemáme podmienky riešiť existujúce problémy v podstatne väčšom rozsahu, než je to dané plánom na rok 1965, i keď niektoré čiastkové problémy, ktoré sú otvorené, budeme v priebehu ďalšieho obdobia znovu posudzovať.

Odporúčam však, aby sme sa na jednom z najbližších zasadnutí SNR osobitne zaoberali otázkou vytvorenia týchto podmienok tak, ako som o tom hovoril. Ak by sa nám podarilo vypracovať správnu koncepciu rozvoja stavebnej výroby v najširšom slova zmysle z hľadiska využitia všetkých možností, ktoré na Slovensku máme, vytvorila by sa tým základňa, ktorá by umožnila aktívnejšie riešiť mnohé celospoločenské problémy, aktívnejšie by sme mohli riešiť naše krajové problémy a mohli by sme takto zvýšiť tiež objem medzikrajovej výpomoci na Ostravsko a podobne.

súdružky a súdruhovia! Základná požiadavka, ktorú nastolujeme, t. j. rozšírenie stavebnej kapacity, presahuje rámec plánu na r. 1965. Treba sa s ňou však zaoberať na pôde Slovenskej národnej rady už teraz, lebo do jesene budúceho roku, kedy budeme rokovať o pláne na obdobie do r. 1970, by sme mali mať túto otázku vyjasnenú a prepracovanú. Chápem, že to nie je také