Pondělí 30. listopadu 1964

neuspokojujú potreby poľnohospodárstva, spracovateľských odvetví a stavebníctva. Pokladáme preto za jednu z kľúčových úloh SNR aktívne napomáhať pri zabezpečovaní zámerov plánu v tomto odvetví.

Ide predovšetkým o zlepšenie situácie na plynárenskej časti Dusikárne v Šali, vo výrobni suspenzného PVC v Novákoch, pri výrobe autoduší v Gumárňach 1. mája v Púchove a na ďalších. Prevádzka sa tu len veľmi pomaly konsoliduje a nedosahujú sa projektované parametre.

Väčšina nedostatkov vyplýva z nedostatočnej kvality niektorých zariadení a ich montáže. Pramení to z nízkej zodpovednosti dodávateľov za komplexnosť a kvalitu dodávok. Urýchlenie konsolidácie týchto prevádzok je o to naliehavejšie, že plán na rok 1985 určuje všade náročné výrobné úlohy. V Šali sa má napríklad vyrobiť tri a polnásobok tohoročnej produkcie čpavku. Podstatne sa má zvýšiť aj výroba suspenzného polyvinylchloridu, pneumatík a ďalších výrobkov.

Dôraznejšie bude treba riešiť aj problémy v Slovnafte. Nezvládnutie odvozu hotových výrobkov spolu s nezabezpečenými možnosťami používania vykurovacích olejov v tomto roku spôsobili, že sa na jednej strane muselo znížiť spracovanie ropy o viac ako 200 tis, ton a na druhej strane boli v letných mesiacoch starosti s krytím potreby niektorých výrobkov, hlavne benzínu. Veľká zodpovednosť bude preto v budúcom roku za dodržiavanie dohodnutého grafikonu prepravy spočívať na Správe východnej dráhy, a to tým viac, že sa plánom rieši dodávka nových cisterien. Okrem toho sa bude musieť tiež riešiť problém prechodného uskladnenia sezónnych prebytkov niektorých ropných produktov.

Jednou z ťažiskových úloh plánu je uvádzanie viacerých dôležitých kapacít do prevádzky, predovšetkým niektorých petrochemických výrobní v Slovnafte, kde sa má vyrobiť prvý polyetylén, ďalej II. etapy Dusla, ďalších kapacít na agrochemikálie a gumárske chemikálie v Bratislave, germániového koncentrátu v Strážskom, gumárskych kapacít v Púchove a v Petržalke, poloprevádzky polypropylenových vlákien vo Svite a ďalších. Bude treba od dodávateľov investičných celkov bezpodmienečne vyžadovať, aby sa kapacity odovzdali do prevádzky v stanovených termínoch a hlavne, aby sa ešte počas plánovanej skúšobnej prevádzky odstránili všetky zistené nedostatky.

Zo spracovateľských odvetví hlavnú pozornosť budeme venovať zabezpečovaniu úloh v strojárstve. Ide tu nielen o značný až 10, 5 % vzrast výroby, ktorý sa má zo 4/5 dosiahnuť lepším využitím existujúcich kapacít, ale i o náročné štrukturálne zmeny vo výrobnej náplni viacerých podnikov.

Tieto zmeny vyplývajú hlavne z postupného riešenia otázok koncentrácie a špecializácie výrobných programov a progresívneho rastu niektorých technicky náročných výrobných odborov predovšetkým v Tesle Orava a Bratislava, v Tatre Bánovce, vo Východoslovenských strojárňach Košice, v Mostárni Brezno, Závodoch S. M. Kirová Tlmače, v Kovosmalte Trnava, v Strojárni Piesok atď.

Otázkam výrobných programov vo väčšine podnikov venovalo Predsedníctvo SNR i v tomto roku osobitnú pozornosť. So strojárskymi ministerstvami sa dohodli konkrétne opatrenia na realizáciu uznesenia vlády 104/1964 hlavne v Strojárskych a metalurgických závodoch Dubnica, v Turčianskych strojárniach Martin, v Tesle Lipt. Hrádok a v ďalších, kde sa však doteraz ešte nepodarilo plne vyťažiť výrobné kapacity, stabilizovať výrobný program a vybudovať i potrebnú konštrukčnú a vývojovú základňu. Bude potrebné, aby príslušné podniky aktívnejšie pristupovali k realizácii opatrení, a tiež zabezpečiť, aby príslušné ministerstvá a ostatné orgány riadne splnili svoje úlohy zo spomínaného uznesenia vlády i dohôd s nimi.

Nemožno sa tiež uspokojiť s terajším tempom obmeny zastaraných a zavádzania nových výrobkov. Ich 4 % podiel na celkovom objeme strojárskej výroby na Slovensku, s ktorým sa počíta v pláne na rok 1965, neznamená oproti minulým rokom podstatnejšiu zmenu. Oveľa citlivejšie musia najmä podniky všeobecného strojárstva reagovať na spotrebiteľský dopyt a plnšie dotovať trh nedostatkovými a novými výrobkami, ktorých sa spotrebitelia dožadujú. Ide najmä o niektoré druhy sieťových i tranzistorových rádioprijímačov, drobný kovový tovar, smaltované vane a ďalšie výrobky. Podobne nemôžeme byť spokojní ani s dodávkami strojov a zariadení pre investičnú výstavbu a zahraničný trh, najmä pokiaľ ide o ich parametre, prevedenie a prevádzkyschopnosť.

I v roku 1965 musíme naďalej v strojárskych podnikoch klásť dôraz na zabezpečenie predvýrobných etáp a ďalšie posilňovanie výskumnej a vývojovej základne.

Osobitnými opatreniami v spotrebnom priemysle sa pripravujú kapacity pre podstatnejšie zvýšenie výroby obuvi v Partizánskom i v Bardejove, zhruba o 1, 8 mil. párov, a už v budúcom roku sa má pripraviť výstavba kapacít pre 4, 7 mil. párov. Plne sa vyťažujú aj kapacity vo výrobe nábytku, odevov, pleteného vrchného ošatenia a bielizne a tiež rekonštruované sklárske závody.

V potravinárskom priemysle sa výroba zvyšuje o 7, 1 %, pričom takmer 60 % prírastku sa dosiahne na nových moderných kapacitách. I pritom, že sa zaháji výroba v novom cukrovare v Rim. Sobote bude v roku 1965 trvať kampaň až 106 dní a na spracovanie do českých krajov sa presunie ešte zhruba 230 tis. ton cukrovky. Pri pive sa počíta s presunom z českých krajov na Slovensko okolo 900 tis. hl.

Výstavbou nových cukrovarov a pivovarov sa vytvárajú podmienky pre obmedzenie týchto neekonomických prepráv.

Preto starostlivosť o včasné uvádzanie nových kapacít do prevádzky bude jednou z hlavných úloh Komisie i Povereníctva SNR pre potravinársky priemysel.

Bilancie všetkých druhov energie sú pomerne napäté. Tak napríklad v elektrine je celoštátna výkonová rezerva o 0, 7 % nižšia ako v roku 1964. Preto, aby nedošlo k poruchám v dodávkach, treba okrem dodržiavania prísnej odberateľskej disciplíny aj tu urýchliť konsolidáciu prevádzky na oboch nových blokoch Elektrárne v Novákoch a dodržať termíny pre uvádzanie nových kapacít do prevádzky v našej najväčšej elektrárni vo Vojanoch.

Ťažba uhlia vzrastie o 4, 1%, preto vzrastajúcu spotrebu možno zabezpečiť iba zvýšenými presunmi, ktoré budú takmer o 11 % vyššie ako v tomto roku.

Dôležitou úlohou je tiež doriešenie problému vykurovacích olejov. Ich spotreba sa síce na Slovensku v roku 1965 zvýši takmer o 30 %, no i tak budeme mať z produkcie v Slovnafte značné prebytky, ktoré pre nepripravenosť ďalších spotrebičov budeme musieť vyvážať. S ohľadom na to, že ide o jeden z najefektívnejších druhov palív a že dosahované exportné ceny nie sú práve najvýhodnejšie, musíme čo najviac urýchliť dokončenie rekonštrukcií tých kotlov, ktoré sú určené na spaľovanie vykurovacích olejov, a dosiahnuť, aby sa v roku 1966 export tohto výrobku čo najviac obmedzil.

V poľnohospodárstve pokladáme za prvoradú úlohu zabezpečiť, aby sa v budúcom roku prekonali dôsledky, ktoré nám v posledných dvoch rokoch spôsobili sucho a stagnácia v chove hovädzieho dobytka - najmä kráv.

Plán na rok 1965 berie uvedené skutočnosti do úvahy. Pri jeho spracovaní sa vychádzalo z priemerných výsledkov posledných piatich rokov a z podmienok, ktoré sa pre rozvoj poľnohospodárstva vytvárajú zo zvýšenia dodávok umelých hnojív, z ďalšieho zúrodňovania pôdneho fondu, rozvoja výroby priemyselných krmív a pod.

Tak dodávky umelých hnojív v roku 1965 dosiahnu v prepočte na 1 ha poľnohospodárskej pôdy 101, 0 kg čistých živín. Ich spotreba pre úrodu budúceho roku bude oproti priemeru rokov 1959-63 vyššia o 41 %. V rámci prostriedkov určených na investície počítame o 349, 0 mil. Kčs, t. j. o 34, 3 % viac ako v minulom roku na melioračnú výstavbu, kde sa ťažisko úloh v budúcom roku sústredí hlavne na veľkoplošné závlahové objekty.

Hlavný dôraz pri zabezpečovaní plánu v rastlinnej výrobe však i naďalej kladieme na dôsledné dodržiavanie agrotechnických opatrení.

V súlade s tým plán predpokladá oproti priemeru rokov 1959-63 zvýšiť hektárové výnosy zrnín o 14, 4 %, cukrovej repy o 8, 9 %, zemiakov o 30, 7 % a viacročných krmovín a 23, 0 %. Pri zemiakoch a viacročných krmovinách ide o pomerne prudké rasty, no dosiahnuť hektárový výnos zemiakov 129 q a viacročných krmovín 45 q zodpovedá našim výrobným podmienkam i tradícii.

Z hľadiska súčasnej krmovinovej situácie bude značne obťažnou úlohou zabezpečiť rozvoj živočíšnej výroby, najmä v prvých mesiacoch budúceho roku, a to i pritom, že schodky v bilancii krmív z úrody 1964 sa zmiernia prerozdelením a mimoriadnymi prídelmi krmív z centrálneho fondu. Pre krytie potreby krmív v budúcom roku bude rozhodujúce nielen dosiahnutie zámerov v rastlinnej produkcii, ale aj rozvoj krmovinárskeho priemyslu. Počítame s tým, že sa rozšíri kapacita výroby krmív o 7 prevádzok, z ktorých 3-4 sa uvedú do prevádzky ešte v tomto roku. Okrem toho v budúcom roku má začať prevádzku 7 ďalších sušiarní zemiakov.

Mimoriadne závažnou úlohou v pláne roku 1965 je konsolidácia stavov kráv. Od roku 1960, kedy sme mali na Slovensku 642, 4 tis. kráv, sa situácia neprestajne zhoršuje a očakáva sa, že ich počet klesne na 568 tis.

Tento pokles stavov je sčasti ovplyvnený zvýšeným vyraďovaním chorých a neproduktívnych kráv z chovu v rámci opatrení na ozdravenie stáda. Za jednu z vážnych príčin pokladáme však skutočnosť, že národné výbory a poľnohospodárske výrobné správy doteraz v podstate len registrujú sústavný pokles kráv na záhumienkových hospodárstvách a u súkromne hospodáriacich roľníkov. Práve u týchto držiteľov došlo aj v poslednom období k zníženiu o vyše 19 tisíc, čo je takmer 88 % celkového poklesu k 1. 10. 1964. Treba tiež povedať, že pri súčasnej úžitkovosti hovädzieho dobytka platné stimuly hmotnej zainteresovanosti nepôsobia aktívne na ich rozvoj,

Tieto otázky však treba posudzovať i z toho hľadiska, že na Slovensku v porovnaní s celoštátnym priemerom je hustota stavov kráv nižšia takmer o pätinu a ani úžitkovosť nedosahuje celoštátny priemer. Že je možné dosiahnuť vyššiu úžitkovosť kráv, to ukazuje príklad okresu Dunajská Streda, kde už v tomto roku ročná dojivosť dosiahne v priemere zhruba 2500 litrov, kým celoslovenský priemer bude približne len 1650 litrov. Preto i pri vykonávaní opatrení na ozdravenie chovu, v ktorých sa bude pokračovať i na rok, treba bezpodmienečne zabezpečiť zvýšenie celkových stavov kráv a ich úžitkových schopností. Významným činom je tiež zlikvidovanie brucelózy u hovädzieho dobytka.

Vážnym problémom v poľnohospodárstve je zabezpečovanie pracovných síl v žiadúcej vekovej štruktúre a kvalifikácii.

Veková štruktúra sa za posledné roky ďalej zhoršila hlavne pre odchod pracovníkov v produktívnom veku do iných odvetví národného hospodárstva a pre sústavné neplnenie náboru mládeže. Kým v roku 1956 predstavovala kategória do 19 rokov 8, 6 % celkového počtu pracovníkov, začiatkom roku 1963 činila už len 4, 4 %. V kategórii pracovníkov nad 60 rokov sa podiel na celkovom počte pracovníkov zvýšil zo 14, 1 % v roku 1956 na 18, 9 percenta v roku 1963.

Nábor mládeže sa priemerne plní len asi na 60 %, takže každoročne prichádza do poľnohospodárstva priemerne o 6 tisíc mladých ľudí menej, ako sa predpokladalo v pláne.

Tieto skutočnosti sú do značnej miery spôsobené predovšetkým nedostatočným riešením v oblasti materiálnej zainteresovanosti, ako aj nízkou vybavenosťou zariadení pre výchovu mládeže. K tomu pristupujú aj nedostatky v súčasnom stave plánovania a bilancovania reprodukcie pracovných síl v tomto odvetví.

Vzhľadom na rastúce požiadavky na poľnohospodársku výrobu a na ťažkosti v ich zabezpečovaní pracovnými silami je preto žiadúce zdokonaliť tiež metodiku plánovania potreby pracovných síl a ich bilancovanie so zdrojmi. Ale hlavne voliť konkrétne opatrenia na zvýšenie príťažlivosti tohto odvetvia pre mladých ľudí. Je potrebné, aby Povereníctvo SNR pre pôdohospodárstvo v spolupráci s príslušnými výskumnými ústavmi dôkladne rozobralo tieto problémy a navrhlo spôsob ich riešenia už i v súvislosti s novými zásadami plánovitého riadenia národného hospodárstva.

V rozvoji odvetví nevýrobnej sféry a úsekov zabezpečujúcich ďalší rast životnej úrovne obyvateľstva, znamená plán v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi tiež isté zlepšenie.

Počíta sa s ďalším rastom osobnej spotreby, keď maloobchodný obrat sa zvýši o 4, 6 %. Zvyšuje sa hlavne predaj základných potravinárskych článkov, a to mäsových výrobkov o 8, 3 %, masla o 14, 0 %, mlieka o 8, 5 %. V priemyselnom tovare sa predpokladá rýchlejší rast predaja textilných, odevných výrobkov a obuvi a naďalej sa má udržať pomerne vysoká úroveň predaja predmetov dlhodobej spotreby, ako sú práčky, chladničky, televízory a pod.

Pritom sa má trh ďalej obohatiť výrobkami z dovozu, ako aj novými výrobkami a módnymi novinkami z domácej výroby. Dodávky z výroby sa stanovili tak, aby sa nielen pokryli zvýšené úlohy v obrate, ale tiež doplnili chýbajúce zásoby v obchodných podnikoch, hlavne v priemyselnom tovare. Zvýšenie dodávok dosahuje až 2, 2 mld. Kčs, čo je o 8 % viac ako v roku 1964. Mimoriadne náročné úlohy očakávajú v tomto smere podniky spotrebného priemyslu a všeobecného strojárstva, kde požiadavky obchodu v niektorých sortimentoch, ako napríklad v obuvi, elektrospotrebičoch, smaltovanom riade, kachliach atď. nie sú doteraz ešte plne pokryté.

Skúsenosti z tohto roku ukazujú, že zásobovanie mohlo byť oveľa lepšie, nebyť nedostatkov tiež v organizátorskej práci obchodných a nákupných organizácií. Mám na mysli tohtoročnú situáciu v zelenine a ovocí, kde i pri pomerne dobrej úrode nevedeli sme zabezpečiť plynulé zásobovanie bez zbytočných strát. Nebolo zriedkavým prípadom, že celé priemyselné oblasti a strediská cestovného ruchu v hlavnom produkčnom období mali zeleniny a ovocia nedostatok, no pritom veľa kvalitných výrobkov i z dovozu nepružnou prácou nákupných a obchodných organizácií bolo treba skrmovať, zaorávať a pod. Vcelku straty pri manipulácii so zeleninou sa podľa predbežných údajov odhadujú na 20 mil. Kčs. Tento stav by sme si nemali dovoľovať a bude potrebné sa včas pripraviť na zber, účelnú spotrebu v surovom stave, vhodný spôsob konzervovania a skladovania, tým viac, že kritika v tomto smere na predchádzajúce roky nemôže byť o nič miernejšia.

Jednou z oblastí, kde máme široké možnosti uspokojovania potrieb obyvateľstva, sú platené služby. V roku 1965 má ich objem vzrásť o 46, 4 mil. Kčs a dosiahne na Slovensku výšku 1, 1 mil. Kčs, čo predstavuje na 1 obyvateľa 254 Kčs. Tento objem treba pokladať za minimálny. V súlade s potrebami obyvateľstva môžu podniky zabezpečiť ich rýchlejší rozvoj prijímaním pracovníkov nad plánované stavy, tak ako to umožňuje uznesenie vlády č. 395 z júla t. r. Nemožno sa však uspokojiť len s kvantitatívnym rastom, ale oveľa väčší dôraz bude treba klásť na kvalitu a včasnosť týchto služieb, najmä v čistiarňach a práčovniach.

Aj v oblasti bytového hospodárstva bude treba riešiť niektoré nové úlohy. V pláne sa počíta s dokončením 30 175 bytov, teda toľko, ako v tomto roku. Pritom však viac bytov sa má dokončiť v štátnej a družstevnej bytovej výstavbe, kým vo výstavbe rodinných domčekov sa predpokladá ukončiť o 800 jednotiek menej.

V minulých rokoch hlboko zaostávala technická a občianska vybavenosť sídlisk. Len za roky 1963-64 sa plán nesplnil o viac ako 100 mil. Kčs. Počínajúc budúcim rokom budú sídliská schvaľované menovite vládou (47 sídlisk). Samotnou zmenou plánovania sa však problémy komplexnosti výstavby sídlisk nedoriešia. Treba dosiahnuť lepšiu koordináciu činnosti stavebných organizácií, a to tak v samotnej príprave, ako aj pri realizácii výstavby.

Rovnako chceme zlepšiť aj starostlivosť o údržbu bytového fondu. Na tieto účely sa v pláne počíta s podstatne vyššími prostriedkami. Kapacita okresných stavebných podnikov určená na generálne opravy a údržbu bytov sa zvyšuje zhruba o 18 %, t. j, o 34 mil. Kčs pri celkovom zvýšení kapacity OSP o 2 %. Súčasne sa dáva možnosť podnikom bytového hospodárstva zvyšovať počet údržbárov i nad plán, Národné výbory musia zabezpečovať, aby kapacita stavebných podnikov nebola využívaná pre investičnú výstavbu, aby lepšie využívali prostriedky určené na údržbu a aby sa pri uskutočňovaní opráv postupovalo plánovite.

Pre rozšírenie cestovného ruchu sa už v tomto roku urobilo nemálo. Na obnovu a zlepšenie sa poskytlo vyše 124 mil. Kčs, v rámci čoho sa zriadilo 7 autocampingov, 2 motely a vo výstavbe je viac hotelov. Prostriedky určené na rozvoj cestovného ruchu sa však nie vždy najekonomickejšie využívali a odovzdanie objektov k svojmu účelu sa v stanovenom termíne vo viacerých prípadoch nedosiahlo. Pre rok 1965 sa počíta na tieto účely so sumou okolo 116 mil. Kčs, v rámci toho sa budú dokončievať rozostavané akcie a začne sa s výstavbou ďalších hotelov, kabínkovej lanovky na Malinô-Brdo, ďalších autocampingov, motelov a zariadení reštauračného stravovania.

Kľúčovým problémom, ktorý sa má výraznejšie riešiť už v budúcom roku, je urýchlenie výstavby školských zariadení. Vcelku sa má na Slovensku prestavať 647 mil. Kčs, čo je podstatne viac ako v predchádzajúcich štyroch rokoch, kedy sa ročne preinvestovalo 480-570 mil. Kčs.

Ťažisko výstavby škôl aj naďalej zostáva v hospodárstve národných výborov. Popri budovaní siete základných deväťročných škôl, kde sa má v roku 1965 dokončiť 880 učební a zahájiť výstavba ďalších 900 učební, umožňuje rozsah investičných prostriedkov orientovať sa aj na výstavbu učňovských a odborných škôl, kde sa počíta s odovzdaním 185 učební do užívania. Súčasne sa začne výstavba nových odborných priemyselných škôl v Nitre, Humennom a v Snine, ako aj výstavba učňovských škôl včítane poľnohospodárskych o kapacite zhruba 75 učební.

Z vysokých škôl sa má odporučiť Vysoká škola pôdohospodárska v Nitre a pedagogické fakulty v Trnave a v Nitre, bude sa pokračovať na výstavbe Vysokej školy technickej a začne sa s výstavbou vysokoškolského internátu v Bratislave.

Plán vcelku vytvára dostatočný priestor, aby sme v riešení kapacitných problémov v školstve rýchlejšie pokročili. Vieme, že tento problém na Slovensku je vážny, zapríčiňuje vysokú smennosť vo vyučovaní (v 52 školách sa vyučuje v troch smenách) a aj celkové podmienky výučby sú v rade prípadov krajne neuspokojivé. Musíme sa preto všetci, na KNV, Poverníctve školstva, Plánovacej komisii usilovať o sústredenie prostriedkov na školskú výstavbu a nedovoliť, aby sa používali na iné stavby. No popritom musíme skoncovať i s tým, aby každoročne zostávalo neprestavaných 20-50 mil. Kčs. To predpokladá dôslednejšie zabezpečovať tak zo strany národných výborov, ako aj stavebnej výroby plynulé realizovanie úloh stanovených plánom.

Aj rozvoj zdravotníctva sa vcelku urýchľuje. Dokončia sa nemocnice v Ilave, Veľkom Krtíši, Krupine, infekčné oddelenie v Košiciach a interná liečebňa v Prešove. Celková kapacita zdravotníckych zariadení sa tým zvýši o 1280 postelí. Pritom sa bude ďalej pokračovať na výstavbe nemocníc v Bratislave, Šali a v Čadci a viacerých pavilónov, polikliník a liečební. Okrem toho sa začne s výstavbou nemocníc v Poprade, Brezne, Malackách a v Dolnom Kubíne, ako aj chirurgického pavilónu v Košiciach.

Vytvárajú sa tak predpoklady pre zlepšenie základnej zdravotníckej starostlivosti v odľahlejších oblastiach a rozrastajúcich sa centrách. I tu sa však treba usilovať o maximálne skrátenie lehôt výstavby, i tým, že sa stavby včas a kvalitne projekčné pripravia a vylúčia sa tak zbytočné zmeny, ktoré doteraz výstavbu týchto zariadení značne predlžovali.

IV. Vytváranie podmienok pre ďalší intenzívny rozvoj hospodárstva a zvýšenie jeho efektívnosti

1) Jedným z rozhodujúcich úsekov pri zabezpečovaní vyššej efektívnosti a uskutočňovaní prestavby hospodárstva je investičná výstavba. V rokoch 1962-63 pre obmedzené možnosti strojárskej výroby, ako aj nutnosť vyrovnať sa s neúmerne vysokou rozostavanosťou, investície do národného hospodárstva sa podstatne obmedzili, a to predovšetkým v novej výstavbe.

Odlišná situácia je už v tomto roku, na najmä v roku 1965; rozvoj hospodárstva umožňuje zvýšiť zdroje pre investičnú výstavbu, a to v stavebných prácach zhruba o mld. Kčs a v dodávkach strojov približne o 400 mil. Kčs. Tým i pri sústredenom úsilí na dokončenie rozostavaných akcií môžeme pristúpiť vo väčšom rozsahu i k začínaniu nových stavieb, ktoré majú utvoriť predpoklady pre štrukturálnu prestavbu hospodárstva. Umožňuje to ďalej v širšom rozsahu začať výstavbu zariadení i v nevýrobnej sfére, ako som o tom práve hovoril.

Základnou úlohou pre budúci rok zostáva dokončievame stavieb. Na Slovensku je rozostavaných vyše 300 veľkých stavieb, do ktorých sa doteraz vložilo takmer 25 mld. Kčs. Dokončiť tieto rozostavané akcie je naliehavé hlavne preto, že

-  výroba na nových kapacitách má významnou mierou prispieť k riešeniu niektorých problémov v národnom hospodárstve. Ide o výrobu plechov, rozšírenie kapacít elektrární, dusíkaté hnojivá, pneumatiky, transformátory, sklárske, textilné a potravinárske kapacity a ďalšie;

-  dokončením rozostavaných stavieb uvoľňuje sa priestor pre novú výstavbu, čo je pre uskutočnenie zmien v štruktúre hospodárstva a pre jeho ďalší intenzívny rozvoj rozhodujúce.

Splnenie úloh v dokončievaní stavieb je podmienkou postupného zníženia rozostavanosti zhruba o 40 %, ako to ukladá XII. sjazd KSČ. Doterajšie výsledky nie sú však uspokojivé. Každoročne sa dokončieva len 70-80 % plánovaných stavieb, ale plán začínania sa splní na 100 %, takže zámery v znižovaní sa nedosahujú. Každý rok takmer tretina nových priemyselných kapacít nebola uvedená načas do prevádzky a okrem toho pri výrobe boli závažné poruchy a nedosahovali sa stanovené parametre. Aj v tomto roku sa neuviedli načas do prevádzky kapacity napríklad v Drôtovni Hlohovec, Suspenzné PVC Nováky, v Chladničke Zlaté Moravce, viaceré objekty v Slovnafte, Gumárňach 1. mája a pod.

Vinu na tom majú predovšetkým strojárske podniky, ktoré v tomto roku realizujú na dôležitých stavbách menej o 130 mil. Kčs, ako im určuje plán. Ide o podniky ako Závody vítězného února Hradec Králové, ČKD Praha, Závody V. I. Lenina Plzeň, Přerovské strojárne, Východoslovenské strojárne Košice alebo podniky pre kompletizáciu, najmä Závody presnej automatizácie Praha, Elektrotechnické závody Bratislava, ZVVZ Milevsko, ktoré nezabezpečením pomerne malého rozsahu meracích elektrotechnických, vzduchotechnických a podobných zariadení prakticky zmarili úsilie vynaložené hlavnými dodávateľmi.

Tým viacej vystupuje do popredia náročnosť úloh budúceho roku, kedy máme dokončiť 120 veľkých stavieb, kým v minulých rokoch sa dokončievalo okolo 80 stavieb. Rozostavanosť sa tak zníži z terajších 306 stavieb na 270 na konci roka, a to i pritom, že v pláne na rok 1965 sa počíta s väčším priestorom na novú výstavbu. Kým v predchádzajúcich dvoch-troch rokoch sa začalo 17 až 45 stavieb, v budúcom roku sa začne výstavba 84 veľkých stavieb.

Takýto rozsah novostavieb je maximum, čo môžeme vzhľadom na možnosti nášho hospodárstva, veľkú rozostavanosť i stavebné a strojárske kapacity pripustiť. Ďalšie zaraďovanie stavieb by malo za následok nezvládnutie úloh výstavby v nasledujúcich rokoch a nedostatok prostriedkov na krytie rozostavaných kapacít. Z tohto hľadiska sú nesprávne snahy podnikov a ministerstiev, ktoré vo svojich návrhoch požadovali ďalšie desiatky stavieb a vládou určený limit výstavby prekročili takmer o 1 mld. Kčs.

Nová výstavba sa sústreďuje do chemického priemyslu, keď 1/3 novostavieb v celom priemysle v rokoch 1964-65 sú chemické stavby. Začne sa výstavba III. etapy Dusikárne v Šali, plynovod SSSR-ČSSR, prestavba závodu na bukovú celulózu Žilina, polyamidové kordy v Humennom, agrochemikálie a gumárske chemikálie v Bratislave a ďalšie.

Novou výstavbou sa ďalej riešia úzke miesta v hospodárstve. Ide najmä o Tatrasvit Sp. Nová Ves, mäsokombináty v Košiciach, Nitre a viaceré obilné silá. Po dokončení projektovej prípravy a doriešení niektorých otázok technológie počíta sa s predstihovým začatím ďalších stavieb, ako napríklad výrobné haly v Partizánskom a Bardejove, VI. etapa Lubeníka, zvýšenie kvality PVC Nováky a iné.

Ďalšia skupina novostavieb je zameraná na zvýšenie ekonómie spotreby palív. Začne sa výstavba teplárne v Košiciach, Starej Turej, mazutifikácie teplárne v Bratislave, horúcovod Žilina a rekonštruuje sa 38 kotolní v priemyselných závodoch s objemom investícií v roku 1965 97 mil.

Dve tretiny novozačatých stavieb v budúcom roku sa sústreďuje do nevýrobnej sféry, kde sa začne s výstavbou 60 akcií. Ide o   výstavbu viacerých základných zariadení hlavne vodovodnej siete, kanalizácií, nemocníc a ciest.

V súvislosti s tým sa zvyšujú i celkové investície do týchto odvetví zhruba o 15-20 %.

Projektová príprava nových menovitých stavieb je lepšia ako v minulých rokoch. Pri štyroch stavbách vláda povolila osobitný režim a pri ostatných sú predpoklady, že projekcia bude dokončená v dostatočnom predstihu pred začiatkom výstavby. Neuspokojivý stav je však v projektovej príprave bytov. K začiatku roka bude mať vykonávacie alebo jednostupňové projekty zhruba len 60 % bytov, ktoré sa majú začať v budúcom roku, oproti potrebným 80 %. Najhoršie je na tom Východoslovenský kraj, kde nie sú pripravené všetky projekty ani pre stavby začínané v I. štvrťroku. Okrem toho vo viacerých sídliskách, ako Senec, Šaľa, Hlohovec, Banská Bystrica, Humenné, Snina, Prešov a v ďalších, nezabezpečuje sa časový súlad medzi výstavbou technického vybavenia (zvlášť vodovodov, kanalizácií a tepelných zdrojov) a samotnou výstavbou bytov.

Vyžaduje to, aby sa projektové ústavy sústredili na urýchlené dokončenie chýbajúcich projektov. Vzhľadom na to, že sa už v podstate vyjasnili otázky okolo stavieb, s ktorými sa počíta pre rok 1966, je treba, aby projektové ústavy vo väčšom časovom predstihu pristúpili k prácam i na týchto projektoch. Pri prerokúvaní plánov na r. 1965 s predsedami KNV prijala Slovenská plánovacia komisia spolu so Slovenskou komisiou pre investičnú výstavbu na seba úlohu pomôcť pri zabezpečovaní stavieb KNV projektovou dokumentáciou. Tiež riešiť ďalšie zvýšenie kapacity krajských projektových ústavov.

Rozhodujúcim činiteľom pri uskutočňovaní zámerov plánu vo výstavbe bude stavebná výroba. Kým v minulých rokoch sa tu úlohy sústavne neplnili a poklesla i úroveň produktivity práce, v tomto roku sa podarilo tento vývoj zastaviť a nastúpila sa cesta rozvoja stavebnej výroby. V budúcich rokoch treba tieto kladné prvky prehlbovať a najmä ďalej rozširovať kapacity. Má to tým väčší význam, že rozsah investícií do priemyslu, ale i do školstva, zdravotníctva, bytovej výstavby, vodovodnej siete i  ciest bude priamo odvislý od toho, ako rýchle sa nám podarí zvyšovať kapacitu stavebnej výroby.

Pre budúci rok počítame so zvýšením objemu stavebných prác v investičnej výstavbe o viac ako 1 mld. Kčs. Z toho sa má realizovať stavebnými organizáciami približne 800 mil. Kčs. Hlavnou úlohou tu bude zvýšenie počtu pracovníkov o 3, 6 tis. osôb. V roku 1961 prírastok bol len 2230 osôb, 1962 2506, v roku 1963 sa zamestnanosť dokonca znížila a v roku 1964 očakávame vzrast o 3700 osôb To vyžaduje aby tejto otázke hneď od začiatku roku venovali sústavnú pozornosť zodpovední pracovníci stavebných podnikov, národných výborov a ostatných orgánov.

Ďalej sa má rozšíriť technická základňa stavebných podnikov. Podnikom Ministerstva stavebníctva a krajských združení budú dodané stavebné mechanizmy v rozsahu zhruba 160 mil. Kčs, čo je skoro o tretinu viac ako v roku 1964. Treba však otvorene povedať, že ani tým sa úplne nezabezpečia potreby stavebníctva. Jeho vybavovaniu technikou v budúcich rokoch musíme starostlivo napomáhať.

Navrhovaný rozsah výstavby je vcelku zabezpečený stavebnými hmotami. Plne sa pokrývajú potreby v cemente, stavebných dielcoch a v murovacích materiáloch. V porovnaní s týmto rokom priaznivejšia situácia je i v krytine, hlavne azbestocementovej, kde sa výroba zvyšuje zhruba o 20 %. Plné krytie potrieb vyžaduje však i v budúcom roku presun pálených škridiel z českých krajov v rozsahu 300 tis. m².

Neuspokojivá je situácia v krytí potrieb štrkopieskami z miestnych zdrojov v Stredoslovenskom a Východoslovenskom kraji. Vyčerpaním surovín, ale i obmedzením dobývacích priestorov niektoré kapacity vypadnú a doteraz nie sú nahradené inými. Je to preto, že v minulých rokoch sa rozvoj ťažby štrkopieskov hlavne v Stredoslovenskom kraji opomínal. Výstavbu nových štrkovní sťažuje i nedostatočný geologický prieskum a projektová nepripravenosť. Takýto stav spôsobuje zvyšovanie nárokov na neekonomické presuny štrkopieskov z ostatných krajov. Je preto potrebné oveľa intenzívnejšie sa zamerať na zhospodárňovanie spotreby na stavbách, nahrádzanie štrkopieskov drvinami, ale i využívaním miestnych štrkovísk.

2) Kľúčovou úlohou plánu na rok 1965 je zabezpečiť posilnenie vplyvu produktivity práce na raste spoločenskej výroby a na zvýšenie rentability výrobkov. Preto jednou z rozhodujúcich úloh plánu je urýchlenie jej rastu a zvýšenie prínosu na zabezpečovaní prírastku výroby a výkonov.

Tieto úlohy sú konkretizované v pláne predpokladaným vzrastom produktivity práce v priemysle o 5, 9 % a v stavebníctve


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP