Úterý 1. prosince 1964

Domnievam sa preto, že naše pracoviská z úseku vedy o štáte a práve by sa v súčinnosti s orgánmi praxe mali pousilovať, aby svoj preukázateľný dlh z tejto oblasti voči našej spoločnosti čo najskôr zlikvidovali. Chcem v tejto spojitosti súčasne poznamenať, že táto úloha sa za žiadnych okolností nedá splniť iba historicko-právnymi prácami, ale naopak, že sa žiada rozpracovať predovšetkým otázky živej praxe Slovenskej národnej rady, ktorá sa rozvíja, alebo by sa skôr mala rozvíjať na podklade dokumentu Ústredného výboru Komunistickej strany Československa a Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska z mája tohto roku. V týchto súvislostiach sa zvykne podotknúť, že ide o veci veľmi citlivé, špecifické, vývojové, v pohybe atď., atď. No podľa mňa práve tieto skutočnosti by mali byť podnetom pre zaktivizovanie teoreticko-právneho výskumu v tejto oblasti, pochopiteľne, predovšetkým v inštitúciách, ktoré máme na Slovensku - myslím na Slovenskú akadémiu vied, Ústav štátu a práva SAV a Právnickú fakultu Univerzity Komenského. Právna veda, vychádzajúc aj za skúseností z obdobia nedávnej minulosti, a toto obdobie si naši právni vedci častejšie veľmi jasne rozanalyzovali, by sa mala jednoznačne zbaviť filozofie Ezopovej líšky, ktorá keď hopkala za hroznom a nemohla ho dosiahnuť, povedala "čert s ním, nechcem ho, aj tak je kyslé", a preto by mala skutočne aspoň v tejto oblasti výraznejšie pomôcť praxi, ktorá dnes každopádne javí o túto pomoc živý záujem.

Na prekonanie tohto stavu odporúčam zamyslieť sa i v rámci navrhovaných uznesení nad otázkou, či by nebolo prospešné vytvoriť, či už pri Predsedníctve Slovenskej národnej rady, alebo pri Právnej komisii SNR, alebo v inej organizačnej podobe študijno-výskumnú skupinu, ktorá by zo zásadných koncepčných hľadísk osvetlila, rozpracovala a rozvíjala problematiku slovenských národných orgánov, s osobitným aspektom na ich miesto a úlohy v systéme štátnych orgánov, a to s prihliadnutím na perspektívny vývoj štátnych orgánov a socialistickej demokracie v našej spoločnosti vôbec.

Túto otázku nadhadzujem tu tiež preto, že v poslednej dobe Právna komisia ÚV KSČ venuje otázkam rezortného výskumu osobitnú pozornosť a najmä na tých úsekoch ho forsíruje, kde akosi doterajšia sieť vedecko-výskumných pracovísk nepokrýva ani v plánovaní kádrové plnenie týchto úloh. Pochopiteľne, nemyslím tak, že by to mali byť výlučne rezortné ústavy aj z hľadiska kádrovej zostavy pracovníkov; bola by to vhodná forma organizačná, ako je zapojenie pracovníkov i z akadémie, i z fakulty v spojení s pracovníkmi praxe. Teda nadhadzujem to tu ako námet, ktorý by sa mohol odzrkadliť aj v závere uznesení, i keď nie azda tak, že by sme už tuná vhodnú formu našli, ale ako problém, ktorý skutočne sa bude žiadať aj organizačne vyriešiť.

Snažil som sa, súdružky poslankyne a súdruhovia poslanci, poukázať iba na niektoré problémy, v ktorých sa z hľadiska praxe pociťuje potreba ich predstihového teoretického spracovania. Som si vedomý toho, že Slovenská akadémia vied, Právnická fakulta i ostatné vedecké pracoviská ha Slovensku dosiaľ so zreteľom na ich postupnú organizačnú a kádrovú výstavbu nemali všetky predpoklady pre ich účinné riešenie a že ani celkové spoločensko-politické podmienky v nedávnej minulosti neboli dostatočne priaznivé pre ofenzívne nastoľovanie a riešenie týchto otázok. Mám tu na mysli i nedostatky na strane praxe, ktorá sa často odťažito stavala k úlohám vedeckých pracovísk i k možnostiam efektívneho spojenia úsilia o  spoločné riešenie problémov. No súčasne si plne uvedomujeme, že tento stav nie je možné ďalej ponechávať, že sa musí v krátkom čase rozhodným spôsobom zmeniť. Základným predpokladom na to musí byť serióznejší prístup aj k ďalšej výstavbe vedecko-výskumnej základne, aby bola schopná z organizačnej stránky i z hľadiska vybavenosti kvalifikovanými pracovníkmi obsiahnuť riešenie nových, naliehavo vystupujúcich a náročných úloh.

Možno preto len privítať, že zpráva predsedu Slovenskej akadémie vied súdruha akademika Blaškoviča venuje otázkam ďalšieho rozvoja vedecko-výskumnej základne zvýšenú pozornosť a že tieto otázky sú v súčasnom období na úseku štátu a práva predmetom starostlivého celoštátneho skúmania a riešenia. S prihliadnutím na túto pozitívnu tendenciu nedáva však zameranie vedecko-výskumných úloh Slovenskej akadémie vied i  Právnickej fakulty Univerzity Komenského, a obdobne to platí tiež o Československej akadémii vied a Právnickej fakulte Karlovej univerzity, na úseku štátu a práva do roku 1970 dostatočnú istotu, že pri svojom širokom a všeobecnom vymedzení neostanú viaceré dôležité otázky opomenuté alebo či nebudú riešené opäť len okrajovo. Možno tento problém bude mať inú podobu, keď sa dorieši sieť rezortného výskumu, o ktorom som spomínal, no nesporne v spojitosti aj s touto sieťou bude potrebné znovu premyslieť i výstavbu organizačnú, i úlohy, ktoré si tieto pracoviská pred seba dávajú.

Z Právnej komisie a Povereníctva SNR pre spravodlivosť vzišlo v nedávnom období už viac podnetov na prehĺbenie spojenia právnej vedy a praxe a uplatnením niektorých z nich, i keď sa nestalo ešte systematickým, dosiahli sa už niektoré pozitívne výsledky. Usilujeme sa napríklad zapojiť pracovníkov právnej vedy do úloh v legislatívnom poradnom sbore i do riešenia niektorých ďalších závažných otázok, ktoré sú predmetom rokovania Právnej komisie Slovenskej národnej rady a cez Právnu komisiu SNR, pochopiteľne, tiež našich najvyšších legislatívnych celoštátnych orgánov. Podobne je to aj pri posudzovaní tematických plánov odborných právnických časopisov, ktorých vydavateľom je Slovenská akadémia vied, a kde nám ide predovšetkým o dosiahnutie správnej orientácie publikačnej tvorby, najmä ne tie problémy, ktoré vyžadujú bližšie teoretické spracovanie a osvetlenie. Z hľadiska úloh pri upevňovaní socialistického právneho vedomia rozvíjame v poslednom čase právnu propagandu rôznymi prostriedkami masového pôsobenia a aj tu postupujeme v úzkej spolupráci s pracovníkmi Slovenskej akadémie vied, Právnickej fakulty Univerzity Komenského i ďalších pracovísk.

V našom úsilí o upevnenie spojenia vedeckých pracovísk s praxou nevidíme iba úzke prakticistické požiadavky na teoretických pracovníkov, ktorými by mali byť odvádzaní od vlastných vedecko-výskumných úloh, alebo ktoré by mali obmedzovať ich tvorivú vedeckú prácu. Sme však toho názoru, že zapájaním vedeckých pracovníkov do týchto úloh sa prehlbujú podmienky, aby mohli ešte lepšie poznať problematiku našej praxe, a tak z tohto poznania získavať podnety i podklady pre svoju vedeckú činnosť, čo konečne súdruhovia týchto inštitúcií aj takto pozitívne sami hodnotia.

Súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci, vážení hostia!

Dovoľte mi vyjadriť záverom príspevku, ktorý si nekladie nárok na vyčerpávajúce uvedenie problémov a úloh rozvoja vedy o štáte a práve, presvedčenie, že Slovenská akadémia vied a Právnická fakulta Univerzity Komenského v organickom svojom začlenení do celoštátnej výskumnej siete vedy o štáte a práve, prehĺbením svojich vedecko-výskumných úloh, pri úzkej spätosti s potrebami našej socialistickej praxe prispejú svojím podielom k úspešnému riešeniu náročných úloh, ako vyplývajú z ďalšieho rozvoja našej socialistickej spoločnosti. (Potlesk. )

Podpredseda Krahulec:

Ďakujem súdruhovi prof. dr. C o l o t k o v i.

Slovo má ďalej predseda Slovenskej národnej rady, minister Michal C h u d í k.

Predseda Chudík:

Vážená Slovenská národná rada, súdružky a súdruhovia poslanci, vážení hostia!

Naše plénum Slovenskej národnej rady prerokúva zprávu predsedu Komisie SNR pre rozvoj vedy a techniky,, o rozvoji vedy a techniky na Slovensku" a v tej súvislosti i po prvý raz zprávu predsedu Slovenskej akadémie vied o jej doterajšom budovaní a činnosti.

O rozvoji vedeckovýskumnej a vývojovej základne na Slovensku a o práci Slovenskej akadémie vied rokujeme zároveň so schvaľovaním úloh štátneho plánu rozvoja hospodárstva na rok 1965, Zdôrazňujeme tým objektívnu potrebu ďalšieho rozvoja našej ekonomiky i našej spoločnosti, totiž potrebu aktívnej účasti vedy v našom napredovaní. Chcem podčiarknuť, že veda a jej rozvoj je nedeliteľnou súčasťou socialistickej výstavby a stáva sa čoraz viac reálnou výrobnou silou, urýchľujúcou naše napredovanie.

XII. sjazd Komunistickej strany Československa orientoval celú našu spoločnosť na rozvoj kvalitatívnych stránok nášho národného hospodárstva, na jeho intenzifikáciu. Pritom si musíme uvedomiť, že ide o intenzifikáciu v špecifických československých podmienkach. Po prvé: vstupujeme ako socialistický štát s vysoko rozvinutými výrobnými silami na cestu ekonomického riadenia národného hospodárstva, na cestu nikde doteraz v socialistickom tábore komplexne nerozpracovanú a nepoužitú. Po druhé: - a to je tiež naše špecifikum - nastupujeme cestu intenzifikácie, dobre si uvedomujúc, že sme štátom chudobným na základné suroviny. Máme obmedzenú palivovú a energetickú základňu, surovín pre priemysel, najmä železných rúd máme tiež nedostatok, a nie inakšie vyzerajú bilancie surovín pre chemický i textilný priemysel. Preto keď po 20-ročnom usilovnom budovaní našej socialistickej ekonomiky nastupujeme cestu jej kvalitatívneho rozvoja, musíme si so všetkou naliehavosťou uvedomiť, že hlavným zdrojom tvorby bohatstva našej socialistickej spoločnosti i jednotlivcov je vysoká kultúra práce robotníkov, poľnohospodárov a príslušníkov inteligencie. Uvedomenie si tejto skutočnosti nás vedie k poznaniu, že rozvoj vedy a techniky stáva sa rozhodujúcim faktorom realizácie usnesení XII. sjazdu KSČ o intenzívnej ceste ďalšieho rozvoja československého národného hospodárstva. A teraz si nutne každý z nás položí otázku: vynakladáme dosť prostriedkov na rozvoj vedy a výskumu? Porovnajme s inými rozvinutými krajinami: v Sovietskom sväze v roku 1960 vynaložili na rozvoj vedy a výskumu 2, 25 % z národného dôchodku, v Spojených štátoch 2, 90 %, v Anglicku rovnako ako v Sovietskom sväze a v Československu 2, 10 %, ale v roku 1962 už 2, 80 % a pravdepodobne tento podiel bude ďalej rásť. Možno teda kladne zodpovedať položenú otázku.

Zdá sa, že tak ako v národnom hospodárstve, aj v našej vedecko-výskumnej vývojovej základni treba prejsť na intenzívne metódy práce. Lebo iba keď aj vo vede a výskume sústredíme najlepších vedeckých pracovníkov i prostriedky na ťažiskové úseky intenzifikácie národného hospodárstva, keď intenzifikačným zámerom v ekonomike bude včas kliesniť cestu veda a výskum svojimi poznatkami a riešeniami, môže splniť svoje vysoké priekopnícke poslanie. Nad touto oprávnenou požiadavkou sa musia usilovne zamýšľať aj za vedu a výskum zodpovedné orgány a urýchlene a iniciatívne obmedzovať dnešnú rozptýlenosť vedecko-výskumnej práce.

Nezriedka v našich výskumných ústavoch a vývojových pracoviskách roky namáhavo, často na nízkej vedeckej a odbornej úrovni riešime otázky vo svete už vyriešené. Nákup zahraničnej licencie, ako ukazujú naše skúsenosti z posledného roka a skúsenosti iných socialistických krajín, nás často stojí mnohonásobne menej a usporené kapacity vedy či výskumu môžeme okamžite presúvať na úlohy, ktoré musíme sami riešiť.

V štátnom pláne rozvoja vedy a techniky na rok 1965 a výhľade na rok 1966 a ďalšie roky sú výskumné úlohy plánované v priemere 6-7 rokov, čo je veľmi dlhá doba. Na vyriešení niektorých v pláne uvedených úloh začalo sa pracovať už v roku 1958 a ich ukončenie a odovzdanie praxi sa predpokladá až v roku 1970 alebo ešte neskoršie. Ako príklad možno uviesť komplexnú úlohu: polypropylén a jeho spracovanie (číslo komplexnej úlohy D-5-7), ktorá sa už rieši od roku 1958; koordinačným pracoviskom je Výskumný ústav makromolekulárnej chémie v Brne. No ani po 7 rokoch výskumu sa ani pokusne polypropylén vhodný na výrobu polypropylénových vlákien komplexne nevyriešil. Pritom kúpou zahraničnej licencie by sa urýchlilo začatie výroby polypropylénových vlákien v Československu a podľa predbežných výpočtov by to prinieslo ročnú úsporu viac ako 60 miliónov Kčs v obchodnej parite.

Alebo druhý príklad: sústredením väčšej časti kapacity na výskum výroby PVC by sa podstatne skrátil čas na vyriešenie komplexnej úlohy: polyvinylchlorid a jeho spracovanie (nebudem uvádzať číslo); koordinačným pracoviskom je národný podnik Chemické závody W. Piecka - Nováky a spoluriešiteľmi Výskumný ústav gumárenskej a plastikárskej technológie Gottwaldov a Královopolské strojárne Brno. Po vyriešení tejto úlohy sa docieli náhrada za používané legované materiály, čím vznikne u spotrebiteľov ročná úspora cca 270 miliónov Kčs.

Sústredením síl na kľúčové otázky vo vývoji môžeme a musíme urýchliť progresívny rozvoj dôležitých odvetví národného hospodárstva. Sú to napríklad veľmi dôležité problémy komplexného zúžitkovania dreva, efektívne využitie nerudných surovín, na ktoré je Slovensko bohaté, niektoré problémy v poľnohospodárstve atď.

Myslím, súdružky a súdruhovia, že aj v inom smere často hazardujeme so silami, energiou a pracovnou kapacitou našich vedecko-výskumných pracovníkov, že nepovažujeme čas vedca za národné bohatstvo a nezachádzame s ním hospodárne. Všetkých vedeckých pracovníkov musíme oslobodiť od neproduktívnej práce. Nie je predsa únosné, ak popredný vedecký pracovník musí do úmoru riešiť problémy materiálno-technického zásobovania svojho ústavu, dohadovať sa s dodávateľmi a subdodávateľmi zariadení a podobne. Veľmi často a zbytočne zaberajú mnohým vynikajúcim vedcom hodiny a dokonca i celé dni druhoradé porady a zasadania najrôznejšieho druhu. Niekedy bývajú vedeckí pracovníci pozývaní na poradu len preto, aby jej dodali lesku svojimi titulmi a vedeckými hodnosťami. Iste so mnou súhlasíte, že je to márnotratnosť, ktorá priamo ochudobňuje našu spoločnosť.

Sú i ďalšie rezervy v zefektívnení vedecko-výskumnej činnosti, ako napríklad, aby na miestach, systemizovaných pre vedeckých pracovníkov, doslova nevysedávali ľudia, ktorí vedcami nie sú a prípadne sa ani o to nesnažia, aby sme ukvapene nepenzionovali starších skúsených odborníkov len preto, že sa na ich miesta nedočkavo tlačia mladí, a opačne, aby už pre vek či nemoc nevýkonní vedeckí pracovníci nebránili príchodu mladých, plných energie a elánu.

Nedozerný spoločenský význam vedy nám káže, aby sme so všetkými prostriedkami jej rozvoja zachádzali doslova ako s najcennejším národným majetkom.

Dovoľte, súdružky a súdruhovia poslanci, niekoľkými poznámkami vrátiť sa ešte v súvislosti s predmetom nášho dnešného rokovania k návrhu zásad zdokonalenia plánovitého riadenia národného hospodárstva.

Naším cieľom je vybudovať moderné socialistické hospodárstvo, v ktorého štruktúre bude vysoký podiel takých odvetví, v ktorých je spoločenská práca vynakladaná s najväčším efektom, alebo odvetví, ktorých výrobky umožňujú dosiahnuť vysoký efekt v nadväzujúcich odboroch.

Keďže, ako som v úvode spomenul, bohatstvo našej spoločnosti je vytvárané kultúrou práce našich robotníkov, poľnohospodárov a inteligencie, usilujeme sa o objavenie takých nástrojov plánovitého riadenia našej ekonomiky, ktoré by doslova hnali jej rozvoj po najprogresívnejších cestách technického rozvoja, s cieľom vyrábať výrobky schopné konkurencie na všetkých svetových trhoch.

Naše úsilie sledujú s obrovským záujmom všetky socialistické štáty, ale ani politické a hospodárske kruhy kapitalistických krajín nezabúdajú zaznamenávať všetko, čo k nim preniká z našej diskusie o nových zásadách plánovitého riadenia národného hospodárstva.

To je pre nás popri vnútornom význame nového systému veľmi zaväzujúce. Nemýlia nás úškľabky našich zloprajníkov, ktorí v našom úsilí zvládnuť hodnotové vzťahy v našom národnom hospodárstve by radi videli krach socialistického plánovania, ba až návrat k živelným trhovým, teda kapitalistickým vzťahom. Ale veľký záujem ostatných socialistických krajín i komunistických a robotníckych strán kapitalistických štátov nás nabáda k maximálnej vedeckej serióznosti pri rozvážnom organizovaní a uvádzaní nového systému do života.

Pravda, aj na adresu niektorých našich ľudí treba povedať vážne slovo. Nie je nijakým prínosom pre naše úsilie povrchné rojčenie, lacná propaganda nového systému riadenia národného hospodárstva a zatracovanie všetkých doterajších zásad plánovania a riadenia nášho nie neúspešného rozvoja. Miesto povrchného obviňovania kde koho v tomto štáte z bezkoncepčnosti a bezperspektívnosti v rozvoji našej ekonomiky, treba nám znova a znova nabádať vedcov i odborníkov všetkých profesií, aby sa každý na svojom úseku usiloval o maximálny prínos v odhaľovaní tých zákonitostí v plánovanom socialistickom hospodárstve, ktoré prispejú k čo najrýchlejšiemu nastúpeniu novej cesty. Iba úzka spolupráca vedcov a praktikov pod vedením Komunistickej strany Československa nám umožní vybudovať dokonalý nový systém plánovitého riadenia nášho národného hospodárstva, ktorý v tej či onej miere budú môcť použiť i ostatné krajiny svetovej socialistickej sústavy.

Aká je dôležitá úzka spolupráca vedcov a odborníkov rôzneho zamerania, napríklad od polit-ekonómov, cez biológov, chemikov atď. až po technikov všetkého druhu, pri hlbokej analýze našich súčasných problémov a hľadaní nových východísk, to možno demonštrovať na probléme najefektívnejšieho zúžitkovania dreva. O tomto probléme sa stručne v svojom úvodnom slove zmienil aj súdruh inž. Hruškovič.

Naše lesné bohatstvo a spracovanie jeho hlavného produktu - dreva, je významným úsekom nášho národného hospodárstva. Počtom pracovníkov, objemom hrubej výroby, hodnotou exportu vcelku i do kapitalistických štátov, ho radíme v priemysle na tretie miesto v našom štáte. Lesné hospodárstvo nám dáva ročne 13 miliónov plm dreva, t. j. za uhlím je najväčšou našou surovinovou základňou, k tomu, pri rozumnom hospodárení, nikdy nevyčerpateľnou.

Zdalo by sa, že v štáte chudobnom na suroviny, bude využívanie tejto vzácnej suroviny - dreva - na najvyššej, ako hovoríme - svetovej úrovni. A predsa to tak nie je.

V rokoch 1945-1960 vyťažilo sa v lesnom hospodárstve o 48 miliónov plm viac než je únosná ťažobná možnosť. Aj po roku 1960 preťažby trvajú vo výške cca 2 milióny plm dreva.

Súčasný stav drevárskeho a celulózo-papierenského priemyslu nezodpovedá našim možnostiam ani potrebám národného hospodárstva. Oba hlavné smery zúžitkovania dreva pracujú na zastaranej technickej i technologickej úrovni, Do finálového výrobku prechádza iba 40-50 % vyťaženej drevnej suroviny. Len pri priemyselnom spracovaní napadá takmer dva a pol milióna plm odpadu, z ktorého sa využíva len cca 470 000 plm a skoro dva milióny plm sa spaľuje.

Pri výrobe papieru a celulózy vzniká 48 % odpadu, z ktorého iba časť sa zužitkuje a takmer 62 % znečisťuje vodné toky.

Využiteľný odpad v drevospracujúcom a celulózo-papierenskom priemysle spolu s lepším zhodnotením dosiaľ priemyselne nespracúvaným, menej hodnotným drevom z lesa, predstavuje surovinovú rezervu cca 4 milióny plm pre náš priemysel.

Takto by som mohol uvádzať ďalšie a ďalšie, veľmi nepriaznivé poznatky z doterajšieho využívania dreva v našom národnom hospodárstve.

Dnes, pravda, na tejto schôdzke Slovenskej národnej rady neriešime problém dreva. Používam tento príklad iba preto, aby sme si na ňom overili, ako nerešpektovanie všeobecných zákonitostí našej československej socialistickej ekonomiky znemožňuje uplatnenie a využitie výsledkov vedeckého bádania, i keď jeho prínos, ako v tomto prípade, by bol lapidárny.

Veď či nášmu Drevárskemu výskumnému ústavu a Výskumnému ústavu celulózy a papiera v Bratislave, či týmto našim vedeckým pracoviskám nie sú známe spôsoby vysoko efektívneho využitia tých viac ako 4 miliónov plnometrov odpadu a menejcenného dreva? Či náš spracovateľský alebo chemický priemysel by nevedel z exportného reziva a guľatiny a iných sortimentov vyrobiť výrobky z hľadiska devízového záujmu nášho štátu oveľa cennejšie? Ba áno. Všetky cesty vysokoracionálneho zúžitkovania dreva sú nielen našim vedeckým pracovníkom, ale aj odborníkom z praxe dobre známe, chceli by ich realizovať, túžia po tom ako odborníci, ale roztrieštenie spracovania dreva do niekoľkých rezortov a povyšovanie akýchsi rezortných záujmov nad záujmy spoločnosti, nad záujmy národného hospodárstva, ako jednotného nedeliteľného celku, bráni, aby boli uplatnené vedecké, politicko-ekonomické, či v širokom slova zmysle technické poznatky.

Myslím, že na tomto príklade sa dajú veľmi dobre konfrontovať neduhy doterajšieho, prevažne administratívneho riadenia národného hospodárstva s kladmi, ktoré môže priniesť, a verme prinesie ekonomické plánovité riadenie. Nadovšetko vyniká široká možnosť uplatnenia vedeckých poznatkov.

Vidieť, súdružky a súdruhovia, že pre našu vedu, a to i pre mladú vedu Slovenska, pod vedením našej strany sa otvárajú nové, naozaj radostné perspektívy. Nové úlohy, ktoré pred nás všetkých tak naliehavo postavil XII. sjazd strany, vyskúšajú i našu vedecko-výskumnú a vývojovú základňu, ako je ona pripravená nielen vedecko-odborne, ale i politicky do nových vážnych zápasov, do riešenia náročných úloh ďalšieho rozvoja našej spoločnosti.

Nemáme príčiny pochybovať o tom, že naši vedecko-výskumní pracovníci dobre zvládnu nastupujúce náročné úlohy. Veď i keď slovenská veda ešte nemá šedivú bradu, predsa už právom sa hrdí významnými výsledkami. Dovoľte uviesť niekoľko príkladov.

V celej republike i vo svete sa veľmi kladne hodnotia výsledky v oblasti experimentálnej medicíny, práce Endokrinologického ústavu a Ústavu teórie merania Slovenskej akadémie vied a Virologického ústavu Československej akadémie vied v Bratislave.

Významné úspechy sa dosiahli aj v oblasti priemyselného výskumu, a to najmä vo výskume kábelov a izolantov, zvarovacej technológie, petrochémie, papiera a celulózy, spracovania drevného odpadu.

Vysokú úroveň viacerých vedecko-výskumných prác potvrdzuje celý rad patentov najmä z odboru kábelov a izolantov, drevného odpadu, zvarovacích strojov a podobne.

Bolo by nosením vody do Dunaja vyzdvihovať tu prácu našich popredných vedcov, súdruha akademika Blaškoviča, akademika Šišku, akademika Schwarza, člena-korešpondenta Emila Š p a l d o ň a, doktora vied prof. Niederlanda, doktora vied. prof. M a t e i č k u, akademika S z á n t u, dr. Alexandra M a t u š k u, súdruha F i l k o r n a, akademika V a š á t k u, prof. Mikuláša Gregora a ďalších. Celá naša verejnosť ich pozná, oceňuje a váži si ich činnosť.

Mohol by som vymenovať celý rad ďalších vynikajúcich vedcov, ktorí sa svojou dlhoročnou prácou zaslúžili o rozvoj prírodných, technických a spoločenských vied na Slovensku i v republike. Dovoľte mi pri tejto príležitosti vyzdvihnúť prácu slovenských archeológov, ktorí okrem iného význačne prispeli k prehĺbeniu poznatkov o prvom spoločnom štáte predkov Čechov a Slovákov, ako to presvedčivo ukázala i skvelá výstava Veľká Morava. V zpráve súdruha akademika Blaškoviča sa právom zdôrazňujú úlohy našich historikov pri spracúvaní a marxistickom prehodnotení našich národných dejín. Správne objasnenie mnohých otázok, ktoré sa z našej histórie v minulých rokoch dosť opomínali, má veľký význam pre správnu výchovu nášho ľudu v duchu socialistického vlastenectva a proletárskeho internacionalizmu, v duchu československej štátnosti.

Veľkú zásluhu majú naši poprední vedci na výchove celej ďalšej generácie vedeckých pracovníkov, ktorí si svojou prácou i ako mladí už vydobyli uznanie u nás a mnohí i v zahraničí.

Napríklad z oblasti prírodných a lekárskych vied by som chcel spomenúť kandidátov vied inž. Františka B e n č a ť a, doc. Františka H a n i c a, doc. Jána Zelinku, dr. Jozefa Z a c h a r a, dr. Ivana R u t k a y a, dr. inž. Štefana B a u e r a. V oblasti matematicko-fyzikálnych a technických vied našou povinnosťou je s vďakou spomenúť mená kandidátov vied inž. Milana V y sočanského, doc. Ľubomíra K r e s á k a, inž. Jána B a l á ž a, inž. P e t r á š a, inž. Ivana Hlásnika, inž. Jaroslava S c h i l d e r a, dr. Františka Králika, inž. Ivana Plandera. V oblasti spoločenských vied člena-korešpondenta Ľudovíta H o l o t í k a, doktora vied Mariana V á r o s s a, doktora vied Jozefa Ružičku a iných.

Dovoľte mi, súdružky a súdruhovia, v mene Slovenskej národnej rady tlmočiť predstaviteľom našej vedy hrdosť a vďaku našich pracujúcich nad výsledkami, ktorými mladá slovenská veda prispieva k výstavbe našej socialistickej spoločnosti. Budete iste všetci so mnou súhlasiť, keď na tomto mieste a pri tejto príležitosti zároveň poďakujeme Československej akadémii vied a jej predstaviteľom za sústavnú pomoc, ktorú poskytujú rozvoju všetkých potrebných odborov vedy a výskumu na Slovensku.

Nakoniec dovoľte uistiť predstaviteľov našej vedy, že Slovenská národná rada bude v celej svojej ďalšej činnosti dbať na rozmach vedy, bude podporovať a do života presadzovať všetko progresívne, čo nám naša veda a výskum na prospech celej spoločnosti prináša.

Na druhej strane Slovenská národná rada je pevne presvedčená, že Slovenská akadémia vied, ako predstaviteľka slovenskej vedy, bude dôsledne plniť svoje vysoké poslanie, poslanie byť verným a vedecko-tvorivým spolubojovníkom nášho pracujúceho ľudu v jeho úsilí o vybudovanie socialistickej spoločnosti. (Potlesk. )

Podpredseda Krahulec:

Ďakujem súdruhovi Chudíkovi.

Slovo má ďalej prof. dr. inž. Jozef T r o k a n, rektor Slovenskej vysokej školy technickej.

Prof. dr. inž. Jozef Trokan:

Vážená Slovenská národná rada, vážení prítomní!

Je mi cťou pozdraviť Slovenskú národnú radu v mene osadenstva a študentstva Slovenskej vysokej školy technickej. Je mi to veľkým vyznamenaním preto, že my na našich technikách na Slovensku zvlášť si oceňujeme rast veci vedy a rast veci pokroku. Treba si uvedomiť, že v roku 1938 technické školstvo, ktoré je predpokladom moderného priemyslu a vedy, začínalo na Slovensku s 56 študentami, a dnes predstavuje 20 000 študentov - možno o nejakú tú stovku viac -, a z toho naša škola predstavuje 13 000 študentov. Teda je to obrovská zmena, je to najlepším vysvedčením toho, že socializmus podporuje vedu, žije s vedou a na vede buduje. A že je to záležitosť veľmi významná, vidieť tiež na tom, keď sme si pred pár dňami pripomínali 25. výročie zavretia českých vysokých škôl, čo bolo najväčším dôkazom, aká vážnosť sa pripisuje aj na strane našich nepriateľov, na strane fašistov vysokým školám vôbec, lebo ak chceli podlomiť silu ľudu, tak zavreli vysoké školy. Teda, že dnes veda takto napreduje u nás, to dáva garanciu, že tiež ekonomické otázky nášho štátu a zvlášť Slovenska budú úspešne zvládnuté a upravené tak, ako si to žiada spokojnosť všetkých občanov, spokojnosť všetkých pracujúcich a že práve inžinieri, realizátori uskutočnia blahobyt a šťastie nášho ľudu, keď si uvedomíme, že ešte dnes 700 000 Slovače žije v Spojených štátoch, kde odišli za prácou len preto, že ju nenašli doma. A v tomto svetle treba vidieť zvlášť technické školstvo, ktoré v posledných pätnástich rokoch enormne narástlo, lebo keď si uvedomíte, že v roku 1948 naša škola mala necelých 2000 študentov a dnes má 13 000, tak na tom je vidieť, že zlatý vek techniky na Slovensku nastal po víťaznom februári.

Pravda, rast bol veľký. Dovoľujem si však pri tejto príležitosti poukázať na to, že nie vo všetkých zložkách úmerne. Veľký bol vo výkonoch, ťažšie to bolo v otázkach priestorov, v otázkach kádrov a následkom toho to, čo by nás najviac zaujímalo, úspešný rast vedeckej práce na vysokých školách v posledných rokoch nešiel tak dopredu, ako by sme si žiadali, pretože ona skôr bola vykonávaná ako vec lásky, ako vec v nadčase, pretože výkony, ktoré vysokoškolskí učitelia museli u nás prekonávať, boli po všetkých stránkach nadmerné, keď si uvedomíme, že v mnohých prípadoch majú výkony podľa pedagogických noriem 150, 170 a niekde 200 percentné. A z tohto zorného uhla treba azda oceniť práve vedeckú prácu vysokoškolských učiteľov technických škôl, ktorí v celom rade prípadov havárií, porúch nášho priemyslu vždy pohotovo a za každých okolností nastupovali a zachraňovali všetko, čo sa zachrániť dalo.

Myslím si teda, že treba bez preťahovania vytvárať primerané pracovné podmienky na využitie vedeckého potenciálu vysokých škôl, bez ktorých nebude toto využitie možné, že vlastné výkony vysokých škôl musia byť dané do proporcií s krytím, ktoré sa im dostáva, že v oblasti vzdelania technických kádrov, ktoré nakoniec sú realizátormi tohto všetkého, čo je okolo nás,


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP