kov oboznámiť sa s výsledkami rokovania. Podujatia menšieho rozsahu (porady, kolokviá) umožňujú zase našim pracoviskám overiť si správnosť svojich výskumov.

Podujatia so zahraničnou účasťou sa začali prakticky od roku 1956. Kým v prvých troch rokoch bola zahraničná účasť a aj samotné podujatia menšieho rozsahu, v nasledujúcich rokoch sa značne zvýšili. Dôležitejšie podujatia usporiadané pracoviskami SAV boli: Sympózium o teórii grafov a ich aplikácia. Fiziologicko-akustická konferencia, Konferencia o stavebných a mostných konštrukciách, Medzinárodné zváračské kongresy, Sympózium o teórii merania, IIII. celoštátna konferencia o anorganickej chémii, Konferencia o chemických premenách polymérov, Medzinárodná porada o výskume flóry a fauny Karpát, Sympózium o kardiovaskulárnych účinných látkach, Konferencia o kardiochirurgii, Konferencia o kliešťovej encefalitíde, Konferencia o Ústave ČSSR a problémy kodifikácie občianskeho práva, Konferencia o využívaní ekonomických faktorov pri rozvoji socialistickej družstevnej veľkovýroby v poľnohospodárstve, Konferencia k 100. výročiu založenia Matice slovenskej, Konferencia k 20. výročiu Slovenského národného povstania a iné.

Celkove možno konštatovať, že podujatia so zahraničnou účasťou sú jednak veľmi účinným prostriedkom propagovania našich výsledkov v zahraničí, jednak slúžia pre našich vedeckých pracovníkov k získavaniu nových poznatkov od význačných vedcov.

III.

Výchova vedeckých pracovníkov 1. Vývoj výchovy vedeckých pracovníkov v SAV

Pred rokom 1953 sa veda na Slovensku prakticky rozvíjala iba na pôde vysokých škôl a charakter ich práce určoval aj formy a tempo prípravy vedeckých a pedagogických pracovníkov. Výber ľudí pre vedeckú dráhu bol priamo závislý len od individuality profesorov. Zmeny v postavení vedy po založení akadémií si vyžiadali vypracovanie nových metód prípravy vedeckých pracovníkov, zodpovedajúcich meniacim sa podmienkam. Tieto metódy a organizácia foriem výchovy najmä od r. 1955, keď bola zavedená kategória vedeckých pracovníkov s kvalifikačnými stupňami, nadobúdali rastúci význam i z hľadiska získavania vedeckých hodností.

Naliehavosť potreby zvyšovať počty vedeckých pracovníkov a snaha po dosiahnutí vyššej úrovne ich prípravy je v súčasnej dobe celosvetovým problémom, predovšetkým v prírodných a technických vedách.

Priaznivé výsledky výchovy vedeckých pracovníkov vzhľadom na celkový rast počtu pracovníkov v SAV možno dokumentovať nasledujúcimi číslami:

V uvedenej tabuľke v počte vedeckých pracovníkov nie sú uvádzaní tí členovia SAV, ktorých hlavným pracoviskom bola alebo je vysoká škola. V stĺpci "celkový stav*)" sa uvádza celkový počet pracovníkov v SAV bez sezónnych robotníkov. Vykazované čísla v rokoch 1953-1958**) zahrňujú v sebe i počty pracovísk bývalej sekcie poľnohospodárskych vied SAV. V rokoch 1953-1954 boli pracovníci s vysokoškolským vzdelaním***) vykazovaní ako vedeckí pracovníci, pričom prevažný počet z nich bol v oblasti spoločenských vied. Výhľad do roku 1970*) sa uvádza ako predbežný návrh.

Vývoj počtu výchovy vedeckých ašpirantov v SAV pokračoval takto: (viď tabuľku na 267 strane!)

Treba podčiarknuť, ako to uvádza tabuľka, že školiace pracoviská SAV vychovávajú 192 externých ašpirantov pre potrebu rezortov. Len pre školský rezort školíme v SAV 95 ašpirantov v týchto smeroch: 6 matematika-fyzika, 21 chémia-biológia a 68 spoločenské vedy. V čísle uvedenom na poslednom mieste sú obsiahnutí i školení ašpiranti pre všetky múzeá na Slovensku, a to v špecializáciách: história, národopis a pod.

Dosiahnuté výsledky vo výchove za posledné roky spôsobujú ťažkosti v umiestňovaní absolventov vedeckej výchovy a študijných pobytov v SAV, čo sa najviac prejaví na spoločenskovedných pracoviskách, ale aj inde. Príčina spočíva nielen v znížení výhľadu plánu rozvoja SAV, ale i v tom, že na niektorých pracoviskách boli vo väčšom počte prijímaní interní ašpiranti i pracovníci na študijný pobyt, nezriedka i bez dostatočného prihliadnutia na správne určenie tempa rastu danej vednej disciplíny a jej proporcionality k ostatným vedným odborom.

Otázka proporcionálneho rozvoja jednotlivých vedných disciplín je zásadnou otázkou i pri posudzovaní reálnosti perspektívneho plánu výchovy vedeckých pracovníkov. Preto sa ňou riadiace orgány sústavne zaoberajú.

2. Vnútorná skladba vedeckých pracovníkov

Pri tvorbe plánov výchovy vedeckých pracovníkov treba vychádzať z perspektívnych plánov rozvoja jednotlivých odvetví národného hospodárstva, aby tak bola zabezpečená žiadúca kontinuita vedy a techniky s praxou. Pretože určenie potreby prírastku nových vedeckých pracovníkov formou ašpirantúry v SAV je ovplyvňované daným znížením výhľadového plánu pracovníkov SAV, bude nutné presunovať niektorých absolventov ašpirantúry, resp. študijných pobytov i na tie vedecké pracoviská mimo SAV, kde to budú potreby výskumu a spoločnosti vyžadovať. Nakoniec úspešne doviesť výsledky vedeckého výskumu do praxe vyžaduje mať i v oblasti materiálnej výroby a jej predvýrobných etáp takých výskumných pracovníkov, ktorých vedecká kvalifikácia dáva záruku úspešnej realizácie najnovších vedeckých a technických poznatkov.

Celkový počet vedeckých pracovníkov v SAV vzhľadom na súčasné potreby je ešte nízky. K 31. 12. 1963 činil 339 vedeckých pracovníkov, z čoho bolo 119 školiteľov vedeckých ašpirantov. Okrem týchto vykonávajú funkciu školiteľa členovia SAV (v počte 45).

Vnútorná skladba vedeckých pracovníkov a ašpirantov podľa vedných odborov bola ku dňu 31. 12. 1963 nasledujúca:

V tabuľke sa markantne prejavuje najmä počet ašpirantov uvádzaných v historických vedách (80), čo už bolo vysvetlené v predchádzajúcej stati o vývoji počtu výchovy externých ašpirantov školených v SAV pre potrebu rezortov.

Ako vidno z tabuľky, relatívne a aj absolútne zaostávanie odboru matematicko-fyzikálnych vied je značné a je viac ako pravdepodobné, že sa bude prejavovať i v budúcich rokoch. Na uvedených číslach sa najviac odráža nedostatočná prax vyšších plánovacích orgánov za uplynuté roky. Napr. na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského končilo v predchádzajúcich rokoch ročne 5-8 matematikov, 10-12 fyzikov, 1-3 geofyzici. Títo nestačili a ani dnes nestačia pokryť potreby samotných vysokých škôl, kde za posledných 10 rokov sa zvýšili nároky na uvedené odbory asi päťnásobne. K tomu ešte pristupujú neujasnenosti v umiestňovacom konaní. Až v školskom roku 1960/61 po prvý raz prekročil počet poslucháčov matematiky a fyziky na Prírodovedeckej fakulte v prvom semestri číslo 100. V týchto vedných odboroch je nepriaznivá situácia i v českých zemiach. Taktiež nedobrá situácia na uvedenej fakulte je aj v biologických a chemických vedách. V uvedených tak náročných vedných odboroch i celosvetový trend vykazuje zaostávanie. Preto i v SAV vynaložíme plné úsilie na odstránenie tohto nedostatku.

Obdobná situácia ako v rozvrstvení vedeckých pracovníkov a ašpirantov podľa odborov je i v rozvrstvení školiteľov vedeckých ašpirantov v jednotlivých disciplínách.

Zlepšujúcu tendenciu vidieť v raste podielu žien na počte vedeckých pracovníkov (13, 6 %), ako i v ašpirantúre, kde došlo k zvýšeniu z 10 % podielu žien v roku 1955 na 23, 2 % v roku 1963.

V ďalšej tabuľke o vývoji počtu ašpirantov vo výchove podľa jednotlivých vedných oblastí SAV uvádzame prehľad, z ktorého vidieť značný vzostup výchovy vedeckých pracovníkov spoločenských vied, najmä v rokoch 1960 a 1963, oproti nižšiemu

rastu vedeckých pracovníkov fyzikálno-matematických a technických vied v rokoch 1961 a 1963.

Veľká zodpovednosť bude spočívať práve na orgánoch SAV, na jeho Predsedníctve, ale i vedeckých kolégiách, ktoré majú prihliadať nielen na vnútornú skladbu vedeckých pracovníkov v SAV, ale koordinovať výchovu i v rezortných školiacich pracoviskách na Slovensku a posudzovať primeranosť siete školiacich pracovísk a školiteľov v odbore svojej pôsobnosti.

3. Ďalšie zlepšovanie metód a organizácie foriem výchovy

V súčasnom období prebieha novelizácia predpisov o udeľovaní vedeckých hodností a smerníc o výchove vedeckých pracovníkov vo vedeckej ašpirantúre a v ostatných formách výchovy, ďalej sa robia pokusy o organizáciu skupinovej výchovy vedeckých pracovníkov v niektorých úzkoprofilových odboroch a špecializáciách a prebieha tiež vypracúvanie návrhu nového vysokoškolského zákona. Pre výchovu nových vedeckých pracovníkov musíme predovšetkým využiť v plnej miere potenciál vysokých škôl na Slovensku a začať plnšie uplatňovať výchovu na vedeckých pracoviskách a vysokých školách v českých zemiach.

Viac treba využívať účinnú formu výchovy vedeckých pracovníkov dlhodobými pobytmi v rámci štátov socialistickej sústavy, ako i v kapitalistických štátoch.

Na pracoviskách SAV bolo v decembri 1963 prijatých z radov študentov vysokých škôl, odporúčaných príslušnými fakultami, 121 vedeckých pomocných síl, ktorým sme platili odmenu z prostriedkov Akadémie, čím sa sledoval cieľ umožniť talentovaným poslucháčom prácu vo výskume. I naďalej sa počíta pre rok 1964 v počte 135 vedeckých pomocných síl s využitím tejto formy spolupráce k predvýchove budúcich vedeckých pracovníkov.

4. Výhľad rozvoja výchovy vedeckých pracovníkov

Do roku 1970 sa počíta s celkovým prírastkom v SAV asi 200 pracovníkov ročne, pričom len z prírastku absolventov vedeckej výchovy sa predpokladá prijať asi 80 vedeckých pracovníkov za rok. Ak by sa, ako uvádza v posledných návrhoch SKVT, výhľad do roku 1970 v počte asi 3500 pracovníkov pre SAV ešte viac znížil, nebolo by možné dosiahnuť stanovený počet vedeckých pracovníkov do roku 1970.

Bude správne, ak sa pri určovaní potreby počtov vedeckých kádrov pre jednotlivé vedné disciplíny bude vychádzať zo zásady pridať k základnému počtu, vyplývajúcemu z potrieb národného hospodárstva, cca 20 % rezervu, ktorá umožní predísť prípadným nedostatkom týchto kádrov v neskorších rokoch. O to vyššiu zodpovednosť budú mať vedecké kolégiá SAV i pri zostavovaní koncepcie rozvoja výchovy v jednotlivých vedných odboroch na základe štúdií o perspektívnom rozvoji potrieb vedeckých pracovníkov v podrobnejšom odborovom členení vo vnútri vedných skupín a špecializácií.

Najmä vo výchove kádrov začína v posledných rokoch Predsedníctvo SAV radikálne uprednostňovať rozvoj prírodných a technických vied, čo je v zhode s usneseniami strany a vlády.

Na Slovensku máme vychovať do roku 1970 asi 2000 nových vedeckých pracovníkov a pre pracoviská SAV okolo 900 vedeckých pracovníkov, z ktorého počtu má pripadnúť pre prírodné vedy a pre technické vedy zhruba 30 %, pre chemické a biologické vedy 40 % a pre spoločenské vedy 30 %. Je to veľká a náročná úloha pre všetky vedecké ustanovizne, lebo tu nepôjde len o dosiahnutie počtov, ale súčasne aj o dosiahnutie vysokej vedeckej kvality vychovávaných pracovníkov.

IV.

Spolupráca SAV s vysokými školami, výskumnými ústavmi a s vedeckými inštitúciami v zahraničí

Vedecké pracoviská SAV od svojho vzniku vytvorili dostatočnú vedeckú základňu pre ďalšiu bádateľskú činnosť. Treba však pripomenúť, že efektívne výsledky možno dosiahnuť iba pri účinnej spolupráci s vedeckovýskumnými inštitúciami u nás i v zahraničí.

1. Spolupráca SAV s vysokými školami

Vysoké školy majú pre rozvoj vedy a výskumu základné postavenie. Pripravujú kvalifikovaných odborníkov do praxe a starajú sa o dostatočnú základňu pre ďalšiu výchovu vedeckých pracovníkov. Za súčasnej situácie, pri zvýšených nárokoch na vysoké školy je problémom, ako pracovníci vysokých škôl zvládnu všetky svoje povinnosti pedagogické, výskumné a rôznu mimoškolskú činnosť. Mnohé katedry, ba i fakulty, založené u nás len v posledných rokoch, nemajú ešte dostatočne dlhú tradíciu pedagogickú, ani vedeckovýskumnú a pritom sa od nich očakáva obstaranie funkcií a povinností viacerých katedier, ktoré sa za dlhé roky vyvinuli napr. na staroslávnej Karlovej univerzite, alebo na Českom vysokom učení technickom v Prahe.

Hlavnou úlohou vysokých škôl na Slovensku je vychovávať dorast, vedecky tvoriť a dobudovať priestory pre výchovu a výskum.

Ku koncu roku 1963 bolo na Slovensku 16 vysokých škôl s 35 fakultami (včítane pedagogických inštitútov), so 450 katedrami a 34 samostatnými vedeckovýskumnými pracoviskami. Z celkového počtu pracovníkov 7734 na jednotlivých fakultách (bez pracovníkov rektorátov) má vysokoškolskú kvalifikáciu 4896, t. j. 63 %. Z toho je 235 profesorov, 508 docentov a 3552 asistentov. Vedeckú hodnosť doktora vied má 46 pracovníkov, hodnosť kandidáta vied má 555 pracovníkov.

Akadémia je a v budúcnosti zostane prameňom, odkiaľ sa budú vracať erudovaní vedeckí pracovníci na vysoké školy. Takýto stav znásobí sily obidvoch partnerov a preklenie nedostatky, ktoré máme z nedostatočných skúseností.

Spolupráca SAV s vysokými školami v prvých rokoch činnosti Akadémie bola minimálna. Zlepšila sa až po roku 1960, keď bolo vydané uznesenie vlády č. 929 o kádrovom, finančnom a materiálovom zabezpečení ďalšieho rozvoja vedeckej a výskumnej činnosti.

V súčasnej dobe naše pracoviská rozvíjajú spoluprácu v pedagogickom a vedeckovýskumnom smere. Konkrétne dohody o spolupráci sme uzavreli so Slovenskou vysokou školou technickou a Univerzitou Komenského v Bratislave.

a) Spolupráca SAV s vysokými školami v pedagogickom smere:

Rozširovanie spolupráce v pedagogickom smere je zrejmé zo stáleho rastu externých prednášateľov z radov Akadémie na Vysokých školách. V júni 1963 prednášalo na vysokých školách 87 pracovníkov SAV, v novembri 1963 sa ich počet zvýšil na 97. Aj keď počet externých prednášateľov je značný, možnosti Akadémie nie sú ešte vyčerpané a máme záujem, aby sa tento počet zvýšil.

Na vysokých školách habilitovalo sa na docentov doteraz 33 pracovníkov SAV.

Rozrastá sa i spolupráca na úseku zaraďovania vedeckých pomocných síl a na úseku výchovy vedeckých pracovníkov, o ktorej sme sa už zmienili v predchádzajúcej kapitole.

b) Spolupráca SAV s vysokými školami vo vedeckovýskumnom smere:

Doterajšiu spoluprácu SAV s vysokými školami vo vedeckovýskumnom smere možno hodnotiť kladne. Rozvinula sa hlavne v týchto formách: koordinácia vedeckovýskumných úloh, spolupráca pri riešení tematických úloh, spoločné využívanie prístrojov a podobne.

V  súčasnej dobe pracoviská SAV v oblasti prírodných, technických a spoločenských vied koordinujú v rámci ČSSR 10 úloh s touto problematikou: pohyb vody v prírode; geografická rajonizácia; teória merania; výskum štruktúry kinetiky a mechanizmu reakcií silikátov a technologicky dôležitých anorganických látok; biochémia sacharidov; morfológia, biochémia a biofyzika vírusov a ich vzťah k bunkám; výskum štruktúry látok drevnej substancie; zhodnotenie hlavných smerov vo vývoji buržoázneho ekonomického myslenia; právne postavenie občanov; základné problémy všeobecnej psychológie.

Na riešení uvedených hlavných úloh i ďalších čiastkových úloh štátneho plánu výskumu sa podieľajú jednak pracoviská SAV, jednak katedry a výskumné ústavy vysokých škôl, v niektorých prípadoch sa ich zúčastňujú aj rezortné výskumné ústavy.

Možnosť vzájomne používať prístrojové vybavenie sa najviac využíva na pracoviskách prírodných a technických vied, ako napr. v Geologickom laboratóriu, Chemickom ústave, Ústave mechaniky a automatizácie, Biologickom ústave a podobne.

Riešenie niektorých zásadných otázok Akadémie i vysokých škôl, ako je napr. otázka rozvoja vedeckých pracovísk, tvorba perspektívnych plánov, výchova vedeckých pracovníkov a podobne si vyžaduje vzájomné zastúpenie v dôležitých orgánoch obidvoch inštitúcií. V súčasnosti sú vo väčšej miere zastúpení pracovníci vysokých škôl v orgánoch SAV, najmä vo vedeckých kolégiách. Zo strany vysokých škôl sú ešte v tomto smere určité možnosti prehĺbenia tejto formy spolupráce.

V  budúcnosti bude potrebné spoluprácu s vysokými školami rozšíriť o ďalšie formy, ako napr.: zriaďovanie detašovaných katedier, využívanie unikátnych prístrojov pri viacsmennej prevádzke a pod. Pri hľadaní nových foriem spolupráce by mali prejaviť maximálnu iniciatívu priamo pracoviská Akadémie i vysokých škôl.

2. Spolupráca SAV s výskumnými ústavmi

Spolupráca vedeckých pracovísk SAV s rezortnými výskumnými pracoviskami sa rozvíja predovšetkým v oblasti prírodných a technických vied. V súčasnej dobe spolupracujeme s rezortnými výskumnými pracoviskami na viacerých tematických úlohách.

Pracoviská SAV koordinujú v celoštátnom rámci 7 úloh štátneho plánu prípravy novej techniky a technológie s nasledujúcou problematikou: stabilizácia a modifikácia polypropylénu; stanovenie výpočtových namáhaní výstužných ocelí a vystužovacích prvkov s určením spôsobu a vhodnosti použitia rôznych druhov výstuže v železobetónových a predpätých konštrukciách; výskum metód optimalizácie spojitých výrobných procesov; štúdium rovnovážnych stavov v systéme NiCrTiAlW; výskum parametrov automatickej vlečnej regulácie polohy pracovných orgánov uhoľných kombajnov podľa mocnosti sloja; teória merania a meracie metódy veľkých dĺžok (priemerov) a tvarových parametrov asférických plôch; výskum a vývoj supravodivých magnetov.

Najviac sa spolupráca využíva vtedy, keď pracovisko Akadémie je v areáli rezortného výskumného ústavu (napr. Laboratórium fyziky kovov SAV a pod. ).

Ďalšou formou spolupráce je výchova vedeckých pracovníkov pre potreby rezortov, o ktorej sme sa detailnejšie zmienili v predchádzajúcej kapitole.

Spolupráca vedeckých pracovísk SAV s rezortnými výskumnými pracoviskami nie je zatiaľ dostatočne rozvinutá, v budúcnosti bude vyžadovať zlepšenie. Od rezortných výskumných pracovísk očakávame rýchle zavádzanie výsledkov vedeckotechnického výskumu do praxe, v súlade s hlavnými smermi rozvoja národného hospodárstva. Pracoviská Akadémie budú vo väčšej miere metodicky pomáhať rezortným ústavom a v rámci možností riešiť niektoré úlohy bádateľského charakteru.

3. Spolupráca SAV s vedeckými inštitúciami v zahraničí

Zahraničné vedecké styky sú nevyhnutným predpokladom vedeckovýskumnej práce. SAV ich realizuje prostredníctvom ČSAV.

Vedecké styky Akadémie sa opierajú predovšetkým o spoluprácu s akadémiami vied socialistických krajín. Bezprostredným cieľom tejto spolupráce je koordinácia a socialistická deľba práce v oblasti výskumu. Dvojstranné dohody medzi ČSAV, a tak aj SAV, s jednotlivými akadémiami vied socialistických krajín, hlavne európskych, sú jednou z hlavných foriem zahraničnej spolupráce. V súčasnej dobe spolupracujeme s Akadémiou vied SSSR, Maďarskou akadémiou vied, Poľskou akadémiou vied, Bulharskou akadémiou vied, Nemeckou akadémiou vied a s Rumunskou akadémiou vied. Prehĺbenie spolupráce s Akadémiou vied SSSR znamenala návšteva delegácie Prezídia Akadémie vied SSSR v Československu na čele s jej prezidentom akademikom M. V. Keldyšom v jeseni minulého roku, ako i návšteva Prezídia ČSAV v SSSR v októbri tohto roku. Cieľom tejto návštevy bolo pokračovať vo výmene názorov na spoločenskú funkciu vedy, jej organizáciu a riadenie, ako i vzájomné posúdenie návrhov plánov rozvoja vedy do roku 1970. Analogická koncepcia rozvoja vedeckovýskumných prác, vypracovaných obidvoma akadémiami, dokazuje nielen ich správne zameranie, ale aj ďalšie prehĺbenie spolupráce v rámci dvojstranných dohôd.

Prostredníctvom dvojstranných dohôd s akadémiami socialistických štátov prednostne sa zabezpečuje spolupráca vyplývajúca z problematiky mnohostrannej vedeckej spolupráce, dohodnutej na poradách akadémií socialistických štátov vo Varšave (1962), v Berlíne (1963) a v Sofii (1964). Ide o tieto dohodnuté problémy: pozorovanie umelých družíc Zeme; fyzika polovodičov; vedecké otázky výpočtovej techniky; morfológia, biochémia a biofyzika výrusov, buniek a bunkových sústav; makromolekulárne zlúčeniny, (polyméry); chémia prírodných a fyziologicky aktívnych zlúčenín; analýza a syntéza zvuku reči; dejiny Veľkej októbrovej socialistickej revilúcie: zákonitosti rozvoja svetovej socialistickej sústavy; výskum súčasného imperializmu.

Priama spolupráca s akadémiami socialistických krajín sa rozšírila i na ďalšie, a to: Kubánsku akadémiu vied, Štátny výbor pre vedu Vietnamskej demokratickej republiky, Sväzovú radu pre koordináciu vedeckých výskumov Socialistickej federatívnej republiky Juhoslávie.

Medzi najdôležitejšie problémy, na ktorých sa Akadémia podieľa v rámci RVHP, patrí rozšírenie výskumu v oblasti využitia plastických hmôt v národnom hospodárstve, chemizácia poľnohospodárstva, chémia prírodných a syntetických biologicky aktívnych látok, vývoj a stavba unikátnych prístrojov, zariadení a aparatúr pre vedecké účely, rozpracovanie teórie automatického riadenia; fyzika pevných látok; rozpracovanie základov riadenia, plánovania a organizácie vedeckých a technických výskumov.

Priaznivé podmienky pre vedeckú spoluprácu sa za posledné obdobie vytvorili s vedeckými inštitúciami kapitalistických štátov. Vedecké styky sú zamerané na získavanie dôležitých poznatkov pre rozvoj a úspešné riešenie problémov hlavne v oblasti vedy a techniky, a to najmä v tých vedných disciplínach, v ktorých tieto štáty dosiahli významné výsledky.

Vedecké styky s rozvojovými krajinami sú charakterizované predovšetkým ako pomoc týmto krajinám pri organizovaní vedeckej základne a pri výchove vedeckých pracovníkov. Zvýšenú pozornosť venujeme stykom s tými krajinami, s ktorými má Akadémia priamu dohodu o vedeckej spolupráci (napr. Zjednotená arabská republika, Ghana i ďalšie).

Súčasťou medzinárodnej vedeckotechnickej spolupráce je aktívne členstvo v medzinárodných organizáciách vedeckotechnického charakteru. Na čele centier univerzálnych vedeckých organizácií je UNESCO so svojím programom, svetová zdravotnícka organizácia (WHO), Medzinárodná rada vedeckých únií (ICSU), Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE), svetová meteorologická organizácia (WMO) a iné. Činnosť uvedených medzinárodných organizácií smeruje k využívaniu výsledkov výskumu jednotlivých národných vedeckých organizácií a k realizácii niektorých akcií, ako napr.: výskum Antarktídy, Medzinárodný geofyzikálny rok, Medzinárodná hydrologická dekáda, Medzinárodný rok pokojného Slnka, ako i pripravovaný seismologický program, a Medzinárodný biologický program.

V rámci členstva v Medzinárodnej agentúre pre atómovú energiu zúčastňujeme sa na konferenciách, sympóziách a obsadzujeme štipendijné miesta vedeckými pracovníkmi.

V rámci členstva v Medzinárodnej agentúre pre atómovú energiu v Dubne, ktorú v ČSSR koordinuje ČSAV, sa naši vedeckí pracovníci zúčastňujú dlhodobých študijných a pracovných pobytov a spolu s niektorými našimi vedeckými pracoviskami (Elektrotechnický ústav SAV) zúčastňujú sa okrem porád, konferencií i na tematickej spolupráci.

Zahraničná vedecká spolupráca priniesla v uplynutých rokoch konkrétne výsledky, užitočné pre zainteresované inštitúcie. Vzrast zahraničných vedeckých stykov SAV v roku 1953-1963 ilustruje prehľad, ktorý nasleduje v tabuľke.

Pobyty našich vedeckých pracovníkov v kapitalistických krajinách sú krátkodobé, zväčša zamerané na účasť na konferenciách, kongresoch a pod.