Úterý 1. prosince 1964

Zahraničné styky SAV za r. 1953-1963

Rok

Socialistické krajiny

Kapitalistické krajiny

Rozvojové krajiny

počet

počet

počet

vyslaných

prijatých

vyslaných

prijatých

vyslaných

prijatých

1953

5

20

-

-

-

-

1954

52

72

6

4

-

-

1955

83

74

18

4

-

2

1956

148

176

30

9

1

-

1957

194

161

40

17

-

-

1958

190

144

33

15

-

-

1959

185

200

30

29

1

1

1960

178

198

36

25

-

-

1961

172

175

49

31

-

-

1962

206

190

45

54

6

4

1963

257

218

65

72

2

3

V. Problémy riadenia vedy v SAV

Efektívnosť využitia vynakladaných prostriedkov na vedu a ich celková spoločenská účinnosť je do značnej miery závislá od kvality riadiacej činnosti - inými slovami od toho, ako sústredíme hmotnú a intelektuálnu kapacitu jednotlivých vedeckých pracovísk na spoločensky a vedecky najdôležitejšie problémy. Preto východiskom riadiacej činnosti vo vede je dokonalá znalosť vývoja vedy, jej vnútorných potrieb a zákonitostí, znalosť spoločenskej problematiky v tom-ktorom období,

t. j. spoločenskej potreby na poli hospodárskom, kultúrnom a politickom. Spoločenskými potrebami sú problémy vyplývajúce z celkového spoločenského pohybu, ktoré svojimi dôsledkami sa dotýkajú spoločnosti ako celku. Sú to rovnako problémy rozvoja výrobných síl - nových technológií, organizácie práce, novej techniky, ale aj ich sociálnych dôsledkov pre spoločnosť, ako aj problémy vzdelania obyvateľstva, ochrany zdravia pracujúcich atď. Pretlmočiť tieto spoločenské potreby do reči vedy a nájsť najkratšiu a najefektívnejšiu cestu na ich vyriešenie je základnou úlohou riadiacej práce vo vede.

V riadiacej organizačnej činnosti našej Akadémie v rokoch 1962 a 1963, ako už bolo uvedené v úvodnej kapitole, nastali viaceré zmeny. Poznatky, ktoré sa za uvedené obdobie nadobudli, boli premietnuté do posledných základných právnych noriem o SAV (zákon SNR č 74/1963 Zb. o Slovenskej akadémii vied zo dňa 23. 9. 1963, Stanovy SAV zo dňa 4, 1. 1963 a rokovací poriadok Predsedníctva SAV).

Pritom treba zdôrazniť, že uvedené normy tvoria iba právny základ Akadémie a sú len jedným z predpokladov k jej úspešnej riadiacej činnosti. O tom, ako plní a bude plniť Akadémia svoje poslanie, rozhodujú nielen funkcionári v jednotlivých orgánoch, počínajúc valným zhromaždením, Predsedníctvom SAV, vedeckými kolégiami a končiac vedeckými pracoviskami, ale aj vedeckí a ostatní pracovníci na všetkých pracoviskách SAV.

Predsedníctvo SAV najmä prerokováva zásadné vedecké a ideové otázky súvisiace s rozvojom vedy a výchovou vedeckých pracovníkov na Slovensku. V spolupráci s Prezídiom ČSAV zúčastňuje sa na príprave vedeckých rozborov aktuálnych problémov nášho hospodárskeho a spoločenského života. Ďalej zabezpečuje vedecké rozbory a vyjadrenia k dôležitým otázkam, ktoré Akadémii predloží Slovenská národná rada alebo iné štátne a stranícke orgány.

Pozitívne treba hodnotiť spoločné zasadnutie Predsedníctva SAV s predsedami vedeckých kolégií. Na týchto spoločných zasadnutiach sa vymieňajú názory na riešenie zásadných otázok a určujú najdôležitejšie úlohy Akadémie tak celku, ako aj osobitne v jednotlivých vedných odboroch.

Koordináciu práce v rámci jednotlivých vedných oblastí zabezpečuje priamo Predsedníctvo SAV a vo vymedzených oblastiach príslušný podpredseda Akadémie.

Dôležitú úlohu v novej organizácii Akadémie dostali vedecké kolégia. Vychádzalo sa z predpokladu, že vedecké kolégia majú tvoriť a súčasne aj tvoria základ nového spôsobu riadenia vedeckej práce v Akadémii. Zriadením vedeckých kolégií vytvoril sa nový spôsob riadenia jednotlivých vedných disciplín. Tým, že v každom vedeckom kolégiu SAV sú aj členovia, ktorí sú súčasne členmi celoštátnych vedeckých kolégií, je daná záruka správneho spojenia celoštátnych hľadísk rozvoja vedných odborov s ich rozvojom na Slovensku. Členmi vedeckých kolégií sú nielen pracovníci Akadémie, ale aj najlepší odborníci z vysokých škôl a rezortov, čím je daná najlepšia možnosť čo najužšej spolupráce. Riadiaca funkcia vedeckých kolégií, hlavne v oblasti zostavovania a koordinácie vedeckého plánu na niektorých mimoakademických pracoviskách nie je ešte dostatočne vžitá a autorita niektorých vedeckých kolégií na týchto pracoviskách nie je dostatočne rešpektovaná.

Efektívnosť vedeckej práce je závislá nielen od riadiacej činnosti, ale aj od vlastnej vedeckej tvorby, ktorá je sústredená na vedeckých pracoviskách. Nakoniec v dobrom plnení vedeckovýskumných úloh sa odzrkadľuje aj činnosť všetkých riadiacich orgánov, ktoré zabezpečujú podmienky pre plynulú vedeckú prácu na jednotlivých pracoviskách. Ako sa už vyššie konštatovalo, v uplynutých rokoch dosiahla väčšina vedeckých pracovísk SAV pekné výsledky vo svojej práci, i keď je ešte stále čo zlepšovať.

Riadenie vedy sa neobmedzuje iba na súvislosti spojené s vlastným riadením jednotlivých orgánov, ale zahrňuje v sebe celú sféru vnútorných problémov, ako je štruktúra jednotlivých vedeckých pracovísk, výchova vedeckého dorastu, správne využitie časového fondu, hmotná zainteresovanosť, otázka vedeckotechnických informácií, otázky financovania a investičnej výstavby atď.

Jedným z aspektov riadenia vedy je spôsob financovania výskumu. Doterajší spôsob financovania má dva základné nedostatky. Predovšetkým položková skladba rozpočtu zabraňuje účelne využívať rozpočtové sumy na tie výdavky, ktoré sa ukazujú pre vedecké pracovisko v danej situácii nevyhnutné. Zvlášť negatívne sa to prejavilo pri dodatočných nákupoch strojov a prístrojov. Technika plánovania a zaobstarávania strojových investícií a materiálového vybavenia spomaľuje technický pokrok na našich výskumných a vedeckých pracoviskách. Položková skladba rozpočtu zabraňuje riaditeľovi pracoviska hospodárne narábať so zverenými prostriedkami a núti ho iba pasívne čerpať jednotlivé položky.

Ďalej je to malá zainteresovanosť výrobných organizácií na financovaní niektorých úloh základného výskumu v Akadémii a na vysokých školách. Ak sa budú hospodárske organizácie viac podieľať na financovaní tej časti výskumu, o ktorý javia záujem, zvýši celkový objem vynakladaných prostriedkov na vedu zo štátneho rozpočtu, ako aj zodpovednosť výskumu za vykonanú prácu. Ďalej sa to prejaví na voľbe tematiky, rýchlosti riešenia výskumných úloh a ich zavedení do praxe.

Tieto problémy, ako je financovanie výskumu, položková skladba rozpočtu, ako aj samotné materiálové zabezpečenie výskumu sa riešia v novom návrhu "Zásad zdokonalenia sústavy riadenia vedeckotechnického rozvoja" v zmysle odstránenia uvedených nedostatkov.

Ďalším nedostatkom pri riadení vedy a výskumu sa javí odtrhnutosť vedeckého plánu od plánu materiálno-technického zabezpečenia. Táto odtrhnutosť sa prejavuje tým, že nie je zabezpečená časová zladenosť pri zostavovaní plánu výskumu s plánom materiálno-ekonomického zabezpečenia, a ďalej v tom, že nie sú vždy zabezpečené kádrové, materiálové a finančné požiadavky, nutne potrebné na riešenie danej výskumnej úlohy.

Zvýšenie efektívnosti nášho výskumu má ešte značné rezervy v správnom využití časového fondu vedeckého pracovníka. Zatiaľ sa veľa drahocenného času tratí na mnohých poradách, na pomerne značnom administrovaní atď.

Nakoniec by sme chceli poukázať na význam vedeckotechnických informácií, ktoré sú veľmi dôležité pre riadiacu prácu vo vede. Náklady potrebné na zistenie, či ten-ktorý problém bol vo svete vyriešený, sú obyčajne oveľa nižšie ako náklady na vyriešenie daného problému. Informácie nemajú slúžiť iba na to, aby sme sa vyhli duplicitnému riešeniu, ale predovšetkým aby sme rýchlo exploatovali výsledky osvetovej vedy.

VI. Perspektívny rozvoj vedy SAV do roku 1970

Uznesenia XII. sjazdu KSČ boli rozpracované XVII. valným zhromaždením ČSAV, kde boli vytýčené hlavné ciele našej vedy z hľadiska spoločenských potrieb:

1. Efektívnejšie využívanie klasických energetických zdrojov, ako i nájdenie nových zdrojov energie štúdiom zákonitostí premien rôznych foriem energie.

2.   Vytvorenie nových typov kovových a nekovových materiálov na podklade poznania a ovládania vzťahov medzi ich vlastnosťami a ich fyzikálnou a chemickou štruktúrou.

3.   Zvládnutie komlexnej automatizácie výroby a automatického riadenia, najmä štúdiom základných matematických disciplín a vytváraním podkladov pre novú základňu prístrojovej techniky na základe najnovších fyzikálnych poznatkov.

4.   Hlbšie poznanie zákonitosti živej hmoty a jej ovládnutie človekom, najmä štúdiom vzťahov medzi jej chemickou štruktúrou a funkciou, výskumom ich biologických prejavov na úrovni bunky a ďalej ich prejavov vo funkcii a vývoji celých organizmov a ich spoločenstiev.

5.   Hlbšie poznanie spoločenských javov vo vyspelých fázach vývoja spoločnosti, najmä na podklade štúdia ekonomických a sociálnych vzťahov.

Pri vytyčovaní perspektívnych úloh vedy treba rešpektovať najmä tri hlavné požiadavky:

a)  perspektívne potreby rozvoja národného hospodárstva

b)  uprednostnený rozvoj určitých základných vedných disciplín, v ktorých sme dosiaľ zaostávali

c)  špecifické problémy Slovenska (surovinová základňa)

Slovenská akadémia vied sa chce na týchto úlohách podieľať nasledovne:

1. Matematika - fyzika - astronómia - geofyzika - meteorológia a fyzika kovov

V   matematike budeme rozvíjať niektoré všeobecné princípy, ako i špeciálne metódy pre riešenie konkrétnych praktických problémov. Budeme sa venovať teórii grafov, teórii reálnych funkcií, kombinatorickým metódam a ich aplikáciám v pravdepodobnosti a v štatistike. V ďalšej perspektíve budeme rozvíjať tie odvetvia kybernetiky, ktoré sú základom moderných výpočtových metód.

V  oblasti jadrovej fyziky a elementárnych častíc budeme sa zameriavať na aktuálne teoretické problémy a na štúdium kozmického žiarenia. Základňu pre toto štúdium tvorí pracovisko na Lomnickom štíte a čs. stanica kozmického žiarenia v Antarktíde.

Poznatky z oblasti fyziky pevných látok nachádzajú vo vede i v národnom hospodárstve stále širšie uplatnenie. Chceme teda rozvíjať štúdium transportných javov v iónových kryštáloch a v odbore interakcie pevných látok so žiarením.

Vo fyziologickej akustike sa zameriame na riešenie problémov automatizácie a teórie informácií v oblasti sluchu a reči.

Geofyzikálny výskum sa bude zaoberať štúdiom stavby a dynamiky zemského telesa. Pozornosť sústredíme na seizmicitu Slovenska a geofyzikálne interpretačné metódy.

Astronomický výskum zameriame na procesy prebiehajúce na Slnku, ďalej na štúdium medziplanetárnej hmoty a niektorých typov hviezd.

Úlohou meteorologického výskumu bude skúmanie javov v atmosfére, ďalej sledovanie vplyvu zemského povrchu na meteorologické procesy v súvislosti s predpoveďou počasia.

Moderná technika vyžaduje sústavné zlepšovanie vlastnosti kovových materiálov pre stále náročnejšie podmienky ich použitia. Preto sa budeme aj my podieľať na riešení týchto problémov štúdiom fyzikálnych vlastností nových zliatin, najmä ich kvapalnej fázy a výskumom plastických vlastností kovov.

2.   Kybernetika a automatizácia

V oblasti kybernetiky, automatizácie a samočinných počítacích strojov budeme sa zameriavať na výskum teórie optimálného riadenia samonastaviteľných a samoučiacich sa sústav, metodiky matematického opisu spojitých výrobných procesov a metód transformácie a prenosu informácie v automatizácii.

3.   Elektrotechnika a elektronika

S ohľadom na potreby ďalšieho rozvoja elektrotechniky a elektroniky bude sa študovať mechanizmus vedenia elektrického prúdu v tuhých látkach za súčasného pôsobenia vonkajšieho magnetického poľa. Výsledky tohto výskumu uplatníme pri zvládnutí nových spôsobov premeny rôznych druhov energie na elektrickú. Sústredíme sa na výskum elektrických vlastností polovodičov a tvrdých supravodičov so zameraním na ich technické využitie.

V   odbore elektroniky sa bude pokračovať vo výskume impulzných obvodov a merania fyzikálnych procesov v oblasti veľmi krátkych časov so zameraním na jadrovú fyziku.

4.   Meracia technika

Rýchly kvantitatívny rozvoj nášho priemyslu, predstavujúci rozvoj techniky vo všetkých jej odvetviach, je kvalitatívne viazaný na modernú meraciu techniku. Zvládnutie automatizovaných meracích procesov si vyžaduje, aby sa začali riešiť problémy aj v oblasti teórie merania, a to hlavne rozpracovaním nových špeciálnych meracích, vyhodnocovacích metód s prihliadnutím na súčasné poznatky fyziky a matematiky.

5.   Stavebníctvo a architektúra

V  oblasti stavebníctva a architektúry sa zameriame na fyzikálno-chemickú mechaniku najdôležitejších perspektívnych stavebných hmôt, najmä na báze silikátov. Rozpracujú sa teórie, ktoré budú mať cieľ uľahčenie stavebných konštrukcií pri súčasnom vytváraní optimálnych tepelných, vlhkostných a svetelných podmienok v stavebných objektoch. V oblasti teórie tvorby životného prostredia bude sa pracovať predovšetkým v teórii vytvárania optimálnej štruktúry sídelných zložiek v oblasti výroby, bývania a odpočinku. Spolu s výskumom biologickým, geografickým, medicínsko-hygienickým a sociogickým sa bude realizovať uznesenie vlády 915/63, pre realizáciu ktorého sa zriadila pri Predsedníctve SAV príslušná komisia.

6.   Geografia - geológia - baníctvo

V  súvislosti s plánovitým rozmiestňovaním a výstavbou priemyslu, poľnohospodárstva a sídlisk musíme venovať pozornosť štúdiu otázok najúčelnejšieho využitia prírodných a hospodárskych podmienok na území Slovenska v komplexnom regionálnom poňatí. Bude sa spracovávať fyzicko-geografická i ekonomicko-geografická rajonizácia Slovenska, ktorá sa stane zdrojom poznatkov a regionálnych informácií, užitočných pre viac vedných odborov a pre prax.

Úlohou geologického výskumu bude komplexný výskum Karpatskej oblasti. Budú sa riešiť problémy, ktoré osvetlia všeobecné zákonitosti geologickej stavby i všeobecné zákonitosti rozloženia a vzniku nerastných surovín (uhlie, rudy a nerudy).

V  oblasti baníctva sa pracuje na výskume fyzikálnych vlastností hornín pre účely mechanického a nemechanického rozpojovania, najmä z hľadiska silikózy, a na výskume optimálnych parametrov automatizácie banských pohonov a zariadení.

7. Hydrológia

Vytváranie predpokladov pre optimálne využitie vody pre potreby človeka, priemyslu a poľnohospodárstva si vyžaduje neustále prehlbovanie poznatkov v oblasti hydrológie, hydrauliky otvorených korýt a hydromechaniky pórovitého prostredia, objasňovanie zákonitostí pohybu vody v prírode. Týmto problémom - vzhľadom na očakávanú použiteľnosť výsledkov výskumu budeme venovať náležitú pozornosť.

8.   Mechanika tuhej fázy

Ďalší rozvoj strojárenstva je závislý i od prehlbovania teoretických základov v oblasti mechaniky tuhej fázy. Preto výskum v tejto oblasti zameriame na skúmanie metód určovania kritických frekvencií zložitých mechanických sústav pružných telies s ohľadom na vnútorné tlmenie materiálu a iné nelineárne činitele.

9.     Chemické vedy

V   oblasti výskumu sacharidov bude sa klásť dôraz predovšetkým na štúdium acidobázického štiepenia, čo poskytne teoretické závery pre využitie tohto dôležitého surovinového zdroja.

Výskum celulózy, ako dôležitej suroviny v ČSSR sa zameria na fyzikálno-chemické a koloidné vlastnosti.

V  oblasti výskumu alkaloidov sa zameriame hlavne na izoláciu nových typov alkaloidov z prírodného materiálu a na otázky stanovenia ich konštitúcie pomocou najnovších metód. Farmakologicky preverené látky obohatia paletu účinných liekov.

V  oblasti silikátovej chémie budeme riešiť otázky rovnovážneho stavu a kinetiky v sústavách tvoriacich základ pre výrobu žiaruvzdorných látok na báze magnezitu.

Výskum v oblasti prírodných a syntetických hydrosilikátov zameriame na štruktúru fáz za rôznych hydrotermálnych podmienok.

Na úseku makromolekulárnej chémie bude ťažiskom výskumu štúdium otázok štruktúry a vlastnosti makromolekulárnych látok a sústav.

10.   Biologické vedy

V súlade s perspektívnymi potrebami rozvoja biologických vied na Slovensku bude treba rozvíjať poznatky o štruktúre a funkcii živej hmoty na úrovni živočíšnej a rastlinnej bunky.

Virologický výskum smeruje k postupnému poznaniu štruktúry vírusov a rickettsií, ktoré má význam pre riešenie mnohých teoretických a praktických úloh medicíny, poľnohospodárstva, najmä v ochrane zdravia človeka, živočíchov a rastlín.

Bude sa pokračovať v štúdiu biologicky aktívnych látok-antibiotík a hľadať nové účinné antibiotiká. Intenzívne bude treba rozvíjať genetiku a najmä fyziológiu živočíchov s perspektívou aplikácie v poľnohospodárstve. Budeme študovať vplyv žiarenia na organizmus a hľadať cesty jeho využitia v prospech spoločnosti.

Pre parazitológiu vytvoríme podmienky, aby sa mohli likvidovať závažné parazitárne nákazy, čo prinesie národohospodársky efekt. Predmetom štúdia botanikov bude hlavne fyziológia koreňového systému, ktorý podstatne vplýva na nadzemné časti rastliny, a toto štúdium je dôležité aj s ohľadom na rôzne agrotechnické zásahy.

Fytopatológia a entomológia budú študovať príčiny epidemického šírenia rastlinných chorôb a škodlivého hmyzu. Vytvoria sa tak predpoklady pre dlhodobé a krátkodobé predpovede výskytu vývojových štádií citlivých na ochranné opatrenia.

11.   Lekárske vedy

V  oblasti lekárskych vied sa budú riešiť otázky fyziológie a patofyziológie nervového systému.

Pôjde predovšetkým o výskum vyšších nervových regulácií srdca a ciev u ľudí. Štúdium mozgových funkcií za zmenených podmienok, vznik a prenos vzruchu na membránu svalu a nervu, ďalej o štúdium elektrofyziológie miechy a biochémie mozgu a elektrofyziologické sledovanie dejov v rôznych častiach mozgu.

V   endokrinológii na poprednom mieste výskumu sú otázky vplyvu prirodzených strumigénných látok, najmä na funkciu štítnej žľazy. Rozvinie sa výskum v otázkach vývoja, adaptácie a príčin endemickej strumy.

V   srdcovej chirurgii pôjde výskum smerom náhrady srdcových chlopní umelými alebo homotransplantovanými chlopňami, budú sa riešiť problémy koronárnej sklerózy a skúmať možnosť transplantácie srdca, neskôr aj niektorých iných orgánov.

V hygiene sa budú riešiť najmä otázky vplyvu svetelného žiarenia a problematiky hygieny vody z hľadiska ekologického. Účasť tohoto pracoviska na tvorbe životného prostredia človeka sa spomenula predtým.

Problematika spoločenských vied

Spoločenské vedy zaujímajú v jednotnom systéme vedy do značnej miery osobitné postavenie. Ich osobitnosť je najmä v tom, že každý národ ich musí rozvíjať prakticky v celom rozsahu. Predmet skúmania spoločenských vied nedovoľuje - ani pokiaľ ide o skúmanie národných dejín, ani pokiaľ ide o súčasnosť - nerozvíjať niektorý smer, resp. exploatovať výsledky svetovej vedy. Špecifičnosť situácie na poli spoločenských vied na Slovensku oproti českým zemiam je v tom, že na rozdiel od nich slovenský národ nemá minulými generáciami spracované svoje národné dejiny, ba ani pramenné materiály k ním a celá váha týchto povinností je posunutá až do našich dní.

Popri povinnostiach dobehnúť zameškané v spracúvaní našich národných dejín na poli politickom a kultúrnom, v marxistickom prehodnotení predchádzajúcej vedeckej tvorby stoja pred spoločenskými vedami úlohy späté so súčasným spoločenským pohybom a s jeho perspektívami. Rozšírenie predmetu skúmania spoločenských vied o súčasný sociálny pohyb spoločnosti mení štruktúru spoločenských vied, metódy práce, organizáciu práce atď. Riešenie týchto problémov v celej šírke si vyžiadalo vytvorenie nových vedeckých pracovísk, ako je napr. Sociologický ústav, Ústav práce.

Spoločenské vedy sa stýkajú v určitých smeroch výskumu s prírodnými a technickými vedami. Spoločenské javy sa začínajú skúmať v celej svojej komplexnosti a zložitosti. Začínajú využívať exaktné metódy, čo umožňuje aj v spoločenských vedách využívať najmodernejšiu techniku.

Historická a súčasná tematika spoločenských vied tvorí nerozlučný celok, jednotu, ktorú musíme rešpektovať. Z tohto zorného uhla treba posudzovať proporcie spoločenských vied v jednom systéme vedeckých pracovísk SAV.

Pre prípravu novej koncepcie, zamerania, rozvoja, organizácie a riadenia spoločenských vied zriadilo Prezídium ČSAV v apríli t. r. "Pracovnú skupinu Prezídia ČSAV" a podobne sa takáto "Pracovná skupina" zriadila i pri Predsedníctve SAV 18. mája 1964. Úlohou týchto "pracovných skupín" je stanovenie hlavných línií rozvoja a organizácie spoločenskovedného výskumu v ČSAV a SAV, vyjasnenie štruktúry siete vedeckovýskumných pracovísk v jednotlivých vedných odboroch v celej republike, stanoviť práce medzi jednotlivými pracoviskami v ČSAV i s pracoviskami mimoakademickými. Na základe tohto stanoviť podrobne štruktúru a zameranie jednotlivých spoločenskovedných pracovísk a určiť primerané kádrové obsadenie, ako aj perspektívu ich ďalšieho rozvoja.

I napriek týmto opatreniam, ktoré budú mať vplyv na ďalší rozvoj a zameranie spoločenskovedných pracovísk v celej republike, považujeme za potrebné aspoň stručne uviesť zameranie výskumu spoločenskovedných pracovísk SAV.

12.   Filozofia - sociológia - psychológia

Marxisticko-leninská filozofia sa bude orientovať na teoretický výskum zákonitostí rozvoja socialistickej spoločnosti a prehĺbi sa zásada približovania filozofickej práce k životu a ku konkrétnym požiadavkám výstavby spoločnosti u nás. Ďalej sa bude pokračovať na riešení problémov vedeckého ateizmu.

Hlavným ťažiskom práce nového Sociologického ústavu bude rozpracovanie teórie metód a metodológie marxistickej sociológie, štúdium a kritika nemarxistickej sociológie a rozpracovanie základných problémov odvetvovej sociológie. Výsledky základného sociologického výskumu budú slúžiť nielen pre rozvíjanie teórie, ale aj pre spoločenskú prax, najmä pri vytváraní nového životného prostredia, napr. v oblasti Východoslovenských železiarní.

Výskum v psychológii sa zameria na riešenie problematiky vnímania, psychológie práce, ako i na poznávacie procesy.

13.   Ekonomické a právnické vedy

Ekonomická veda bude hľadať princípy, ktoré povedú k efektívnejšiemu riadeniu súčasných i perspektívnych hospodárskych procesov našej spoločnosti. Preto sa ekonomický výskum zameria na skúmanie problematiky územného usporiadania výroby, najmä na otázky národohospodárskej efektívnosti rozmiestňovania výroby. Bude sa pokračovať v analýze procesov, ktoré majú zdokonaľovať družstevnú sústavu hospodárenia v poľnohospodárstve, ekonomické aspekty technického pokroku, ako aj kritiku nemarxistických ekonomických prejavov.

Novozriadený Ústav práce bude skúmať dlhodobé tendencie vo vývoji deľby práce a charakteru práce vôbec. Jeho základným poslaním bude štúdium a výskum problémov súvisiacich s vedeckým riadením a organizáciou národného hospodárstva s dôrazom na štúdium kybernetických sústav riadenia, na výskum exaktných metód umožňujúcich optimalizovať vynakladané množstvo práce vo všetkých jej formách na dosiahnutie vytýčeného cieľa.

Právne vedy sa zamerajú na objasňovanie vzťahov jednotlivca k spoločnosti, k organizáciám, k socialistickému štátu, ako i na právne aspekty nového spoločenského postavenia jednotlivca v našej spoločnosti. Ďalej budú riešiť úlohy vyplývajúce predovšetkým z problematiky rozvoja socialistického štátu, skúmať otázky riadenia a organizácie socialistickej spoločnosti a úlohu práva v tomto riadení, otázky rozvoja socialistickej zákonitosti a všímať si aspekty medzinárodnoprávnych a ekonomických vzťahov.

14.   História a archeológia

V  histórii má výskum zákonitostí spoločenského vývoja v minulosti pomáhať správne sa orientovať v základných otázkach súčasnosti i budúcnosti. Výsledkom výskumu našich národných dejín od praveku až po súčasnosť bude súhrnná koncepcia historického hodnotenia dejín nášho územia i našich národov zaradená do širších medzinárodných súvislostí.

V  archeológii bude aj naďalej ťažisko práce v preventívnom, záchrannom a systematickom výskume archeologických pamiatok a v teoretickom hodnotení výsledkov výskumu.

Národopisný výskum rozpracúva problémy dejín ľudovej kultúry na Slovensku a jej súčasných zmien v priemyselnom prostredí a na dedine.

Ďalej sa bude venovať pozornosť i monografickému výskumu a syntetickému spracovaniu dejín európskych socialistických krajín.

15.   Vedy o umení

Vedy o umení musia objasniť vývojové zákonitosti umeleckej tvorby ako jednej z dôležitých prejavov spoločenského vedomia. Preto sa jednotlivé úseky zamerajú hlavne na výskum dosahu socialistickej literatúry po roku 1945. V rámci prehodnotenia nášho kultúrneho dedičstva dokončuje sa práca na dejinách slovenskej literatúry. Väčšia pozornosť musí byť venovaná otázkam estetiky, literárnej kritiky, divadelnej, hudobnej a výtvarnej teórie i výskum cudzích literatúr vo vzťahu k slovenskej literatúre.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP