Dovolím si aj tu porovnať prostriedky na spravovanie a udržiavanie týchto základných fondov. Predovšetkým porovnajme počty pracovníkov. Kým podľa predbežných celoštátnych noriem je na spravovanie uvedených diel potrebných 209 pracovníkov a na údržbu ďalších 103 pracovníkov - keď berieme len 0, 3 % obstarávacej hodnoty na údržbu a produktivitu na jedného pracovníka 35 000, - Kčs pri priemernej (30%) mechanizácii údržbárskych prác. Spolu teda na vodné toky a vodné diela je potrebných 312 pracovníkov. Skutočnosť je však taká, že na vodných tokoch a vodných dielach je v smerných číslach plánu na rok 1965 pridelených len 204 pracovníkov, teda nedostáva sa dostatok pracovníkov ani na prevádzku; o údržbe potom nemôže byť ani reči. Pri tomto bode je potrebné ešte uviesť a zdôrazniť pomer medzi upravenými a neupravenými vodnými tokmi. Zakiaľ v celoštátnom meradle je vzťah upravených tokov k celkovej dĺžke vo výške 31 % z celkovej dĺžky tokov, zatiaľ vo Východoslovenskom kraji je to len 19 % z celkovej dĺžky spravovaných vodných tokov. Poukazuje to na to, že aj na úseku výstavby nedostáva sa Východoslovenskému kraju potrebných finančných dotácií na zlepšenie tohto pomeru a na zlepšenie celkovej situácie na našich tokoch.
Z mechanizačnej stránky postrádajú vodohospodárske organizácie viacúčelové stavebné stroje, ktoré by nahradili namáhavé práce pri čistení tokov, kanálov, inundačného územia a údržbe zariadení vysokej hodnoty na tomto úseku. Osobitná situácia je u celej povodňovej služby. Sklady protipovodňovej služby sú v nežiadúcich priestoroch (starých šopách, stodolách a pod. ), kým úroveň podobných zariadení už napríklad v susednom ľudovodemokratickom Maďarsku je oveľa lepšia, sklady sú typizované, rozdelené na časť pre dlhé materiály, časť pre drobné prostriedky a zvlášť pre dopravné prostriedky a mechanizáciu. Bolo by veľmi žiadúce, aby sa takéto typy vyvinuli aj u nás, aby sa s úpravou odtokových pomerov dostali na príslušných úsekoch aj skladové priestory na patričnú úroveň dnešnej doby.
Napokon je potrebné z hľadiska súčasnej situácie poukázať na starostlivosť o základné fondy, t. j. na údržbu - čo do výšky i čo do dochvíľnosti. K 1. januáru 1965 spravujú vodohospodárske organizácie Východoslovenského kraja základné fondy v hodnote vyše 2 miliárd Kčs (147 miliónov). Na túto hodnotu by bolo potrebné vynaložiť ročne aspoň 17 miliónov korún na údržbu. Skutočnosť je však taká, že na všetky základné fondy vydali organizácie za rok 1964 len niečo vyše 11 miliónov korún, a aj to je u viacerých organizácií pomiešané s prevádzkovými nákladmi, pretože v evidencii údržby sa nezabezpečuje jednotné a presné vyčleňovanie a rozlišovanie údržbárskych a prevádzkových nákladov. Bolo by teda aj na tomto úseku žiadúce, aby sa natrvalo ujala zásada primeraného prideľovania potrebných finančných prostriedkov na údržbu (podľa spravovaných základných fondov), pretože ak dnes nevynaložíme na to-ktoré vodné dielo alebo vodohospodárske zariadenie niekoľko tisíc, o rok, o dva môžeme vynaložiť na ne milióny z národného dôchodku. Musíme tiež akceptovať fakt, že počasie, veľké vody a povodňové vlny narobia na našich dielach každoročne veľké škody a najväčšiu škodu samozrejme - narobia na dielach zle udržiavaných.
Ak teda chceme dnešnú situáciu aspoň trochu zlepšiť, rozhodne musíme riešiť otázky lepšej dotácie finančných prostriedkov na údržbu, otázku dotácie primeraného počtu pracovníkov, mechanizačných prostriedkov a investičnej výstavby, aby sa Východoslovenský kraj aspoň trochu priblížil k celoštátnym alebo celoslovenským ukazovateľom.
Keď hovoríme o problémoch vodného hospodárstva, treba spomenúť ešte okolnosť, ako je dnes organizované vodné hospodárstvo do šírky. Organizácie vodného hospodárstva podliehajú rôznym centrálnym orgánom: okresné správy - okresným národným výborom, krajské vodohospodárske strediská sú len ako metodické orgány riadené KNV a popri tom existujú viaceré organizácie zaoberajúce sa projektovaním a investorskou činnosťou a napokon organizácie lesotechnických meliorácií a melioračné družstvá, združujúce jednotné roľnícke družstvá a iné poľnohospodárske organizácie. Keď si k tomu primyslíme ešte výskumné ústavy - máme obraz dnešnej organizácie vodného hospodárstva úplný. Celej tejto organizácii však chýba jednotné riadenie primeranej odbornosti - po celej šírke. Teda nestačí metodické usmerňovanie zo strany krajských vodohospodárskych stredísk, nestačí ani formálne riadenie zo strany okresných národných výborov. Každodenné problémy v prevádzkach, čím ďalej tým náročnejších na odborné riadenie a usmerňovanie, problémy užívania základných fondov a ich správne udržiavanie a napokon aj problémy novej techniky a mechanizovanie najväčšieho množstva prác - toto všetko poukazuje na to, že dnešné extenzívne organizovanie vodného hospodárstva nevyhovuje moderným požiadavkám efektívneho riadenia a efektívnej ekonomiky. Z danej situácie priamo vyplýva potreba zriadenia orgánu, ktorý by sa priamo zúčastňoval na riadení prevádzok, odbornom ovplyvňovaní plánov výkonov, využívaní základných fondov, proporcionálnom rozdeľovaní prostriedkov, jednotnom riadení ekonomiky a na všetkých
ostatných úsekoch vodného hospodárstva - na vysokej odbornej úrovni a so znalosťou celej problematiky.
Na základe nových zásad riadenia je potrebné hovoriť i o návrhu nového spôsobu riadenia a organizácie vodného hospodárstva. Je potrebné využiť doterajšie naše skúsenosti a vychádzať z dnešných ťažkostí. Vo vodnom hospodárstve je nedostatok pracovníkov. To znamená, že je potrebné pristúpiť na takú organizáciu, ktorá by zaručila odbúranie aspoň čiastky administratívneho aparátu a dala tak možnosť zvýšiť stav na prevádzkach a údržbe. Dovolím si podporovať taký návrh, ktorý by predpokladal zriadenie odborného orgánu v celoštátnom meradle a osobitne na Slovensku, ktorý by bol schopný riadiť a riešiť všetky problémy od projektovania investora, až po prevádzky a ekonomiku v celom vodnom hospodárstve. Tento odborný orgán by mohol byť zriadený pri ministerstve a mal by byť v úzkom spojení s vysokými školami, aby sa tak mohla uskutočňovať zásada úzkeho spojenia školy s praxou. Tieto centrálne orgány (v celoštátnom a slovenskom meradle) mali by mať vybudovanú vysoko kvalifikovanú zložku projekčnú, prevádzkovú a zložku pre novú techniku, aby mohli riešiť vrcholné problémy mechanizácie a automatizácie vo vodnom hospodárstve. V krajskom meradle podporujem návrhy, ktoré počítajú so zriadením krajských vodohospodárskych podnikov a s ďalšími, priamo riadenými zložkami v okresoch a vybraných ekonomicky ucelených oblastiach. Tieto krajské podniky by mali mať všetky zložky, a to tak projektovú, ako aj zložku investorskú, zložku stavebnú pre tieto stavby a generálne opravy a samozrejme - zložku pre správu, prevádzku a údržbu vodohospodárskych diel, zariadení a vodných tokov. Vytvorením organizácie, ktorá by obsiahla všetky práce, t. j. od projektovania cez výstavbu až po prevádzku a údržbu týchto zariadení - dosiahla by sa priaznivá situácia na zvýšenie ekonomiky a získali by sa tiež predpoklady pre zavádzanie chozrasčotu až po automatické ovládanie celých skupín vodohospodárskych diel a zariadení. Len v takomto odborne riadenom vodnom hospodárstve sa zaručí, že vodné hospodárstvo nebude už brzdou národného hospodárstva, ale jeho platnou kladnou zložkou.
Záverom svojho diskusného príspevku, vážené súdružky, súdruhovia poslanci, dovolím si konštatovať, že dnešná organizácia vodného hospodárstva, vzhľadom na jeho roztrieštenosť, nie je na žiadúcej výške a v rámci nových zásad riadenia nášho hospodárstva je potrebné zlepšiť aj riadenie tohto úseku.
Podpredseda Kríž: Ďakujem poslancovi L e c o v i.
Do rozpravy prihlásený súdruh inž. Jánošík sa zriekol slova. Ďalším prihláseným je poslanec Matej B e r n í k. Dávam mu slovo.
Poslanec Berník:
Vážená Slovenská národná rada, súdružky a súdruhovia!
Pokladám za správne, že sa naša Slovenská národná rada zaoberá problémom vodného hospodárstva, ktorý je skutočne u nás pálčivý. Skutočne nám treba správne hospodáriť vodou a nielen v nížinných oblastiach, ale aj u nás, v horských a podhorských oblastiach. My máme u nás pomerne málo dobrej pôdy a preto musíme zúrodňovať všetko, čo sa dá. Ideme cestou meliorácií, ďalej budujeme hnojovicové hospodárstva a závlahy a budujeme malé vodné nádrže.
Posledné roky aj nám v horských oblastiach ukázali, že nemožno sa ani tu spoliehať len na to, kedy a koľko padne dažďových zrážok. Tiež nám ide o to, aby sme potrebné množstvo vody dostali do pôdy všetkými dostupnými prostriedkami tam, kde to potrebujeme, a takto aby sme aspoň sčasti riešili niektoré problémy v poľnohospodárstve.
Vybudovali sme v okrese dosiaľ 14 hnojovicových hospodárstiev a závlah, ktoré sú v prevádzke. Budujeme ďalšie a takto využívame každú možnosť kvapky vody v našich horách. Budovanie hnojovicových hospodárstiev v horských podmienkach je vec skutočne dobrá, ale zdá sa nám ešte pridrahá. Treba nám hľadať schodnejšie cesty riešenia.
Aj u nás často dochádza k tomu, že následkom dlhotrvajúcich alebo prudkých dažďov sa narobí veľa škody na našich poliach. Preto formou malých vodných nádrží chceme zachytávať vody, najmä jarné, ktoré sú z topenia snehu, prípadne i z jesenných dažďov. Tohto roku postavíme už 10 malých vodných nádrží, ktoré budú slúžiť našim poľnohospodárom a tiež i turistike.
Pri výstavbe malých vodných nádrží sme spolu s Výrobnou poľnohospodárskou správou a ONV zorganizovali pomoc závodov, najmä pomoc strojmi, a súčasne sväz mládeže zasa pomôže pracovnými silami spolu s našimi družstevníkmi. Pri tejto dobrej akcii sa však naráža na ťažkosť, že treba urobiť aspoň skromný geologický prieskum pôdy, a ten nemá obyčajne kto robiť. My sme si vec, pravda, vyriešili, ale ostatné okresy sú v tomto prípade brzdené. Tu treba pomôcť cez naše Povereníctvo SNR pre pôdohospodárstvo a Geologický prieskum aj iným.
Ďalej odporúčam, aby sa ujednotili názory na budovanie malých vodných nádrží, lebo iný názor majú poľnohospodári a iný vodári a potom sa môže stať, že narobíme aj chyby. Ľudové porekadlo hovorí, že "po súde je sedliak múdry", tak aby to nebolo aj v tomto prípade. O tom, ako to vyzerá v našom Východoslovenskom kraji s vodou, hovoril súdruh poslanec Leco; ja k tomu ešte dokladám:
Osobitnú skupinu tvoria obce a mestá, kde sa voda na pitie odoberá z povrchových tokov bez akejkoľvek úpravy, ako sú: Giraltovce, Svidník, Gelnica, Smolník, Krompachy, Slovinky, Levoča, Sabinov, Moldava a rad ďalších.
Náš krajský národný výbor je nútený z pridelených prostriedkov na roky 1966 až 1970 riešiť len najnutnejšie prípady. Už vôbec sa nepočíta s realizáciou čistiacich staníc, ktoré majú byť vybudované na základe uznesenia vlády číslo 949 z roku 1963, a tak sa v našom kraji situácia nerieši, čo je na škodu veci.
Pravda, všetky naše požiadavky, najmä v našich obciach, nemôžu byť riešené už dnes investičnou výstavbou nákladných vodovodov. V obciach môžeme pomôcť hodne my, poslanci, a môžu mnoho urobiť naše národné výbory, a to: budovaním jednoduchých, nenáročných miestnych vodovodov, budovaním spoločných studní a malých studní tak, ako sa hovorí v návrhu na uznesenie Slovenskej národnej rady. Ja to pokladám za správne.
Avšak pri budovaní miestnych vodovodov v akcii "Z" treba najprv zmeniť pomer k materiálu a odbornej práci. Doterajší pomer je nevyhovujúci. Treba určiť pomer na materiál i odbornú prácu zhruba tak od 60-80 % hodnoty diela a potom sa miestne vodovody budú lepšie robiť.
Pravda, treba zabezpečiť aj patričný materiál, najmä rúry, a občania budú robiť a veľmi radi. My sme takýto vodovod postavili v Žakarovciach tejto jari a veľmi rýchle. Že sme pri tom porušili i niekoľko predpisov, to nič, ale občania majú vodu, sami si ju urobili, voda tečie a to je hlavné.
Tiež tohto roku vybudujeme ďalších 10 studní bez nejakých veľkých nákladov, za pomoci národných výborov i našich občanov. Myslím si, že toto je jedna z najrýchlejších ciest, ako na našich dedinách riešiť problém pitnej vody aspoň dočasne, za výdatnej pomoci Slovenskej národnej rady pri pridelení materiálu a úprave niektorých predpisov.
Do môjho volebného obvodu zapadá časť výstavby vodného diela Ružín a zasahuje obce Margecany a Jaklovce.
Stavebné organizácie, ako Váhostav, Pozemné stavby i Okresný stavebný podnik, si svoje úlohy za 4 mesiace tohto roku plnia pomerne dobre. Ale Inžinierske stavby si svoje úlohy na tomto diele neplnia. To je organizácia, ktorá strpčuje život všetkým, nerešpektuje ani Krajskú koordinačnú komisiu, neplní svoje záväzky vo výstavbe kanalizácie a ciest v sídlisku, ľudia nadávajú, ale ich to ani nepohne. Upozornenia a požiadavky národných výborov sú pre nich málo. - Preto žiadam s. povereníka stavebníctva K o m p i š a, aby sa u Inžinierskych stavieb urobil patričný zákrok, lebo sú brzdou výstavby vodného diela Ružín.
Vodohospodári na Slovensku už dávnejšie uvažujú o prevode rieky Popradu do rieky Hornádu. Keď by sa tento prevod rieky Popradu uskutočnil, malo by to vyústiť výstavbou akumulačnej nádrže u nás v okrese pri obci Hrabušice.
Mám dotaz, či sa táto myšlienka bude realizovať, a keď, v ktorom roku a v akom rozsahu. Robím to preto, aby sme my, v okrese, vedeli obec Hrabušice ďalej správne rozvíjať i vo výstavbe. Obec je už dnes v stavebnom uzávere.
Podobne prosím o informáciu, či sa tiež uvažuje o vodnej nádrží na rieke Hnilec v Mníšku nad Hnilcom, a keď, tiež v ktorom roku a v akom rozsahu, pre naše ďalšie riadenie. A ešte niekoľko problémov z môjho volebného obvodu.
Môj volebný obvod je bývalá "hladová dolina", počínajúc od Krompách cez Margecany a končiac Hnilčíkom. Patrí do málo vyvinutej oblasti. Je tu niekoľko problémov, ktoré nemôžu riešiť okresné ani krajské orgány a preto prosím Slovenskú národnú radu o pomoc v riešení.
1. Naše Krompachy sú známe svojou revolučnosťou, ale iba z histórie sa žiť nedá.
V Krompachoch sa urobilo veľmi veľa a ešte sa urobí. Mrzí ma jedno, že naše Kovohuty nemajú do budúcnosti jasno, fabrika sa nebude ani obnovovať, ani rekonštruovať, ani nie je známa ďalšia výstavba. Mám dotaz, aké úvahy sú v plánovacích orgánoch s Kovohutami v Krompachoch pre budúcnosť?
2. Ďalej podľa smerníc na vypracovanie štvrtého päťročného plánu sa majú likvidovať málo efektívne prevádzky. Znovu to postihuje môj volebný obvod, a to postupným zatváraním prevádzok Železorudných baní, aké sú napríklad Smolník, Mlynky a ďalšie.
Mám dotaz:
1. Či táto cesta je jediná a správna, či máme veci tak domyslené, že tieto prevádzky v tomto kúte Slovenska pozatvárame postupne a kedy sa to stane?
2. Keď sa prevádzky zatvoria, aká náhradná výroba sa dá miesto doterajšej ?
3. Do môjho volebného obvodu patrí tiež závod Prakovce. Má svoje trvanie už viac ako 100 rokov. Tomuto závodu sa už nasľubovalo viac ako dosť.
Na riešenie problémov Prakoviec boli prijaté už tri uznesenia vlády, a to: 1024/1960, 917/1961 a ďalej 104/1964. Tieto uznesenia sa však neplnia. - Závod nemá vyjasnenú perspektívu vo výrobe a vôbec, čo s ním?
Pýtam sa znovu skromne, či sú tieto uznesenia vlády ešte platné ? Alebo boli zrušené ? Ak áno, ak sú platné, prečo sa potom neplnia?
Viem, že sa nájdu cesty i spôsob vyriešiť i tieto moje požiadavky, za čo vopred vyslovujem vďaku mojich voličov za môj volebný obvod. (Potlesk. )
Podpredseda Kríž: Ďakujem poslancovi Berníkovi. Slovo dávam poslankyni Potočkovej.
Poslankyňa Potočková:
Vážená Slovenská národná rada, súdružky a súdruhovia poslanci!
O problémoch s vodou hovoríme už dlhé roky, ale zdá sa, že sme zameškali kritický moment. Preto dnes stojíme pred tak vážnymi úlohami, ktoré sa týkajú menovite zásobovania obyvateľstva, priemyslu i poľnohospodárstva vodou. V našom Východoslovenskom kraji je to tým výraznejšie, pretože všetky úlohy, ktoré vyplývajú z uznesenia XII. sjazdu Komunistickej strany Československa, sa plnia v hospodárskej, kultúrnej i bytovej výstavbe podľa programu, no úsek vodného hospodárstva, pravda, s výnimkou výstavby veľkých vodných diel - si nevie zabezpečiť potrebný predstih. Rastú nám veľké sídliská, rozširujeme potravinársky priemysel, ktorý je odkázaný iba na pitnú vodu, ale vodné hospodárstvo nevie zabezpečiť ich požiadavky. Prečo sme vlastne na úseku vodného hospodárstva zaostali?
Až donedávna, pokiaľ nám niektoré kalamity vo vodnom hospodárstve neukázali pravú skutočnosť, nebol vari docenený celkom význam vodného hospodárstva. Vodohospodárske investície sú roztrieštené medzi viacerých investorov a často sa bezdôvodne
obmedzovali na krajné minimum u investora, ktorý zabezpečoval verejné investície. Z tohto titulu zanedbávala sa údržba a generálne opravy vodárenských zariadení. Dnes väčšina z nich nevyhovuje hygienickým požiadavkám. Napokon je to aj chaos v zabezpečovaní vodohospodárskych investícií u rozličných dodávateľov, ktorí nemajú dostatočnú odbornú a technickú vybavenosť. Príčinu týchto nedostatkov treba vari hľadať aj v častých organizačných zmenách, možno nie vždy celkom dobre premyslených.
Dnes je situácia v hospodárení s vodou, prirodzene, veľmi nepríjemná. Ostáva nám teraz iba jedno riešenie: urýchlene likvidovať všetky kalamity súvisiace s nedostatkom pitnej vody a vydať veľmi prísne opatrenia na úsporné hospodárenie s vodou. Ešte prv, ako sa pristúpi k definitívnemu riešeniu zásobovania obyvateľstva, priemyslu i poľnohospodárstva pitnou vodou v rámci povodí, treba podľa miestnych podmienok zachytiť a upraviť všetky vodné zdroje na pitné a úžitkové účely a dať ich provizórne do prevádzky. Treba tu využiť každý prameň spodnej vody a každú studňu, ktorá má zdravú pitnú vodu. Musí nás k tomu viesť tá skutočnosť, že ešte dnes vo Východoslovenskom kraji až 8 % obyvateľov používa vodu na pitie a varenie z riek a potokov (v Prešovskom okrese je to 10 %) a 70-80 % domácich studní je zdravotne nevyhovujúcich.
Napríklad v Prešovskom okrese z 290 budov, v ktorých sú umiestené materské škôlky a základné deväťročné školy, má 195 z vlastných alebo cudzích studní závadnú pitnú vodu, čo robí viac ako 68 %. Studne materských škôl a základných škôl sú zväčša murované, čerpanie sa robí vedrami, sú vybudované na hygienicky nevyhovujúcich miestach s možnosťou vtekania povrchových splaškových vôd. Opravy sa robia veľmi pomaly a ťažkopádne, aj keď naši občania sú ochotní pomôcť studne opraviť. Nemajú však dosť odborníkov, nehovoriac už ani o ťažkostiach spojených so zabezpečovaním potrebného materiálu.
Budovanie náročných vodohospodárskych investícií každého druhu si vyžaduje prípravu na výstavbu nepomerne dlhých rokov. Celý rad skúseností nám svedčí o tom, že nedomyslená príprava hlavne v budovaní skupinových vodovodov požiadavky nielenže nevyriešila, ale nastolila nové technické problémy.
Na to máme príklad zo skupinového vodovodu DrienovecKošice, skupinového vodovodu Vyšný Slavkov-Prešov, Muránskeho skupinového vodovodu a nedoriešený problém pitnej vody v oblasti Michaloviec, Trebišova, Spišskej Novej Vsi. Nedostatok pitnej vody sa už signalizuje z celej tatranskej oblasti. Treba tu urýchlene pristúpiť ku komplexnému riešeniu, pretože hospodárstvo s vodou v tejto oblasti dostáva sa na hranicu kapacitných možností. V Tatrách nám rastie turistický ruch, prichádzajú v každom období cudzinci a nesmieme dopustiť, aby táto oblasť, ktorá je taká bohatá na vody, dostala sa do kalamity, akú máme dnes napríklad v Prešove.
S pitnou vodou máme teda problémov neúrekom. Rozchádzajú sa iba podľa miestnych pomerov a ročného obdobia. V Prešove zásobovanie pitnou vodou sa už rieši viac ako 50 rokov a ešte stále nie je doriešené. V minulosti bolo o celkovej potrebe veľmi mnoho polemiky. Keď sa dával v roku 1948 do prevádzky prešovský skupinový vodovod, ktorý má vodný zdroj vo Vyšnom Slavkove s kapacitou 85 l/sek, pridružili sa hlasy, že vodu z tohto vodného zdroja môžeme dodať aj do Košíc. Dnes je však situácia iná. Vtedy bolo pitnej vody pre Prešov nadbytok, dnes jej máme nedostatok. V dnešných pomeroch nám chýba asi 25 l/sek. Napríklad rodiny, ktoré bývajú v bytoch na druhom poschodí, sú bez dodávky pitnej vody a máme časť mesta Táborisko, ktoré dostáva vodu iba dva razy do týždňa.
V Prešove nám - na našu veľkú radosť - každý mesiac rastú bytové jednotky. Potravinársky priemysel, kde norma prikazuje kvalitu pitnej vody, je však bezmocný, pretože v širokom okolí mesta je voda chemicky závadná a ojedinelé vodné zdroje majú veľmi malú kapacitu.
Aj keď budeme realizovať všetky opatrenia, prijaté radou Okresného národného výboru v Prešove v decembri minulého roku, ktorými sa sleduje provizórne zásobovanie obcí Lipan a Sabinova a nového sídliska v Prešove pitnou vodou, nebude možné do roku 1970 uspokojiť všetky požiadavky na vodu. V rokoch 1969-1970 budeme pre nové tretie sídlisko v Prešove potrebovať oproti dnešnému stavu ešte raz toľké množstvo, aké dnes priteká do siete. Pritom nie sú však zohľadnené požiadavky na pitnú vodu priemyselným závodom v okolí Prešova.
Nutnosť rozšíriť Prešovský skupinový vodovod a správne hospodárenie s vodou na tejto skupine je úloha dlhodobá a je zaplánovaná v krajskom harmonograme v rokoch 1967-1970 s nákladom 37 miliónov korún. Aby sa však s výstavbou v roku 1967 začalo, je tu potrebná snaha a pochopenie zo strany Vodných zdrojov, Praha, ktoré ukončujú hydrogeologický prieskum v povodí rieky Torysy, ďalej Hydroprojektu, Bratislava, ktorý má vypracovať projekt. Času na to nie je teda veľa. Žiadame preto z Prešova o pomoc všetkých tých, ktorí sú do prípravy výstavby zainteresovaní. Okrem spomínaných patrí do tohto okruhu aj závod SIGMA, Hranice, ktorý bude montovať a dodávať čerpacie
zariadenia. Veríme, že dodrží termíny montáží technologických zariadení. Chceme veriť, že tento závod termíny montáže i technologických zariadení dodrží.
V žiadnom prípade nechceme meškať v začatí i skončení výstavby rozšírenia prešovského skupinového vodovodu. Vynakladá sa preto všetko úsilie, aby bola včas predložená investičná úloha na schválenie. Ba snaha je zameraná aj na to, aby sa termíny ešte skrátili a k tomuto sa mobilizujú všetky sily a prostriedky. Bude to však márne, ak sa nenájde pochopenie zo strany Vodných zdrojov, národný podnik, Praha, ktoré aj keď majú v Prešove svoje prevádzkové stredisko, nenašli správnu cestu k spoločnému riešeniu takého vážneho problému, ako je potreba pitnej vody v Prešove.
Vo Východoslovenskom kraji je teda 32 % obyvateľov zásobovaných pitnou vodou z verejných vodovodov - v Prešovskom okrese 27, 6 %. Veľká väčšina týchto vodovodov vykazuje vážne hygienické závady len preto, že nie je dosť pracovníkov na preventívnu údržbu, a na druhej strane tento stav zapríčiňuje aj stavebná výroba, ktorá odovzdáva diela a zariadenia s veľkými skrytými závadami, lebo nemá odbornú kapacitu. Sú vážne dôvody k tomu, aby sa stavebná výroba na tomto úseku špecializovala a vytvorila sa vo Východoslovenskom kraji stavebná organizácia, podobne ako je to v iných krajoch, a splnilo sa tak uznesenie vlády číslo 385 z roku 1960.
Naši vodohospodárski pracovníci z Prešovského okresu si ťažkajú, že úsek vodného hospodárstva nemá doteraz správne zdôvodnené normy na stanovenie optimálnych počtov pracovníkov v jednotlivých prevádzkach. Zdá sa, že je tým narušená životnosť každého vodného diela. Vieme, že sa neopláca šetriť na údržbe a preventívnej ochrane základných prostriedkov. Pri vodných dielach je to tým výraznejšie, že nesprávnou a nedostatočnou údržbou sa znižuje životnosť až o 50 %. Tu sú potom tie hygienické závady, zhoršuje sa technická úroveň nielen na čerpacích zariadeniach, ale aj na rozvodnej sieti.
Bolo by preto rozhodne potrebné, aby už konečne po viac ako päťročnej príprave ústredné orgány na úseku vodného hospodárstva určili záväzné normy pre stanovenie počtov pracovníkov vo vodohospodárskych prevádzkach a takto odstránili veľké tolerancie, ktoré medzi vodohospodárskymi organizáciami a plánom vznikajú.
Dnes teda padá veľa kritických slov na zásobovanie pitnou vodou. Nároky na vodu rýchlo rastú a život na dedinách a v mestách chce skrátka - vodu. Preto je nevyhnutné využiť všetky prostriedky a technické vedomosti, aby sme sa s problémami vody podľa miestnych podmienok vyporiadali, urýchlene likvidovali terajšie kalamity, začali budovať vodovody, kanalizáciu a hlavne čistiace stanice odpadových vôd rýchlejšie, ako to bolo doteraz. Všetci veríme v našom kraji a zvlášť v našom okrese a meste Prešove, že nové opatrenia a uznesenia Slovenskej národnej rady budú k tomuto prvým krokom a úsek vodného hospodárstva bude mať v našom národnom hospodárstve potrebný predstih.
Podpredseda Kríž:
Ďakujem poslankyni Potočkovej. Slovo dávam poslancovi Belovickému.
Poslanec Belovický: Vážené súdružky a súdruhovia!
Výstavba vyspelej socialistickej spoločnosti kladie veľké nároky na zabezpečenie národného hospodárstva a ostatných potrieb spoločnosti vodou v dostatočnom množstve i kvalite. Rozvojom priemyslu a poľnohospodárstva v Stredoslovenskom kraji, najmä v posledných rokoch, prudko rastú tiež požiadavky na zásobovanie vodou. S rastom priemyslu sa vybudovali nové sídliská, podstatne sa rozrástla bytová výstavba v mestách i na dedinách, pričom s radosťou môžeme konštatovať, že úroveň nového bytového fondu na dedinách nezaostáva za mestom. Tu by sme mohli akosi ukázať na niekoľko príkladov, kde nám vyrastajú nové socialistické dediny skutočne s vyspelou kultúrou bývania. Aj v tejto oblasti dochádza k vyrovnávaniu mesta s dedinou, na čom má podstatný vplyv tá skutočnosť, že sa utvorili mnohé a mnohé výhodné pracovné príležitosti v priemysle, v poľnohospodárstve a postupne v kraji nastáva konsolidácia poľnohospodárstva a skutočne zabezpečujeme rast poľnohospodárskej výroby a tržnej produkcie.
Tieto skutočnosti sa však odrážajú vo zvyšovaní požiadaviek obyvateľstva na zabezpečenie zdravej, hygienicky nezávadnej pitnej vody. To je možné zabezpečiť len budovaním ďalších verejných vodovodov, ako aj rekonštrukciou a rozšírením vodných zdrojov a jestvujúcich zariadení. To i v podmienkach Stredoslovenského kraja vyžaduje pre najbližšie obdobie zmenu štruktúry vodohospodárskych investícií v prospech výstavby vodovodov na úkor riešenia vodohospodárskych úprav v povodiach Ipľa, Slanej a Rimavy. Krátenie investícií v tejto oblasti na Iple, Slanej a Rimave je na škodu zvýšeniu poľnohospodárskej výroby, lebo ide v podstate o najprodukčnejšie okresy v našom Stredoslovenskom kraji.
Súčasne musíme naďalej intenzívne zabezpečovať hygienické odvádzanie splaškových vôd zo sídlisk a z miestneho priemyslu, a to predovšetkým rozširovaním siete kanalizácií, a venovať pozornosť čistote tokov. Tieto problémy sú predmetom záujmu širokej verejnosti. Zabezpečenie obyvateľstva pitnou vodou a vodohospodárske opatrenia boli najčastejším predmetom kritiky a možno povedať oprávnenej kritiky požiadaviek voličov na predvolebných schôdzach a sú i v súčasnom období akosi v pozornosti na členských schôdzach strany, na verejných schôdzach a na zasadnutiach miestnych národných výborov v našom kraji. Ich riešenie zostáva i naďalej významným programom činnosti poslancov a národných výborov všetkých stupňov v našom kraji. Tieto problémy okolo kritiky a požiadaviek našich voličov na predvolebných schôdzach už sme do istej miery začlenili do plánu na rok 1965 a zaraďujeme ich do plánu na rok 1966 a na štvrtú päťročnicu tak, aby sme ich postupne v našom kraji mohli realizovať.
Pokladám za veľmi správne, súdružky a súdruhovia, že sa otázka vodného hospodárstva dostáva na program rokovania Slovenskej národnej rady, pretože riešenie týchto problémov je nanajvýš aktuálne a potrebné, predovšetkým z hľadiska ďalšieho rozvoja národného hospodárstva, ale i z hľadiska uspokojenia potrieb pracujúcich v tejto oblasti.
Vysoko oceňujeme pomoc, ktorú nám pri riešení zložitých vodohospodárskych problémov poskytujú ústredné i slovenské národné orgány. Dovoľte mi vyjadriť názor jednak našich pracujúcich a môj osobný, že práve bez tejto pomoci by sme nemohli úspešne riešiť a zabezpečovať problémy v oblasti vodohospodárskych režimov v Stredoslovenskom kraji.
Zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou ostáva naďalej jednou z prvoradých úloh vodného hospodárstva v Stredoslovenskom kraji. Vybudovaním veľkých skupinových vodovodov z Hriňovej do Lučenca, Fiľakova a oblasti Modrokamenských uhoľných baní, Pohronského skupinového vodovodu v zásade sa riešila otázka zabezpečenia vody pre naše mestá. Pre dôsledné využitie kapacity týchto zariadení je potrebné pokračovať s postupným pripájaním priľahlých obcí. Treba otvorene povedať, že nie je ešte doriešená otázka definitívneho vodného zdroja pre okres Prie-