žitosťou presahujú možnosť riešenia okresného národného výboru.

Viem, že povereníci i predsedovia komisií Slovenskej národnej rady spolu s námestníkmi sú zaťažení riešením dôležitých otázok. Avšak treba domyslieť, ako ešte zlepšiť pomoc národným výborom cestou aparátu Slovenskej národnej rady, ktorý je na povereníctvach. Máme tam mnoho dobrých a schopných pracovníkov, ale často sa nedostanú "dolu", ako sa hovorí. Či by sme sa nemali vrátiť k tej forme pomoci, čo už Slovenská národná rada robila, aby pre každý okres na Slovensku boli vybratí najzodpovednejší pracovníci natrvalo, prípadne prechodne, v počte 3-5. Pracovníkov treba vybrať a rozdeliť podľa schopností a odbornosti pre okresy tak, aké tam treba pomôcť riešiť úlohy. Títopracovníci by sa zúčastňovali priamo aj na práci našich komisií okresných národných výborov. Pomohli by nám nielen radou, ale aj konkrétnym riešením niektorého problému. Takto by aj stúpla vážnosť rokovania komisií okresných národných výborov a Slovenská národná rada by získala cenné poznatky z našej práce v okrese.

Ďalej sa nazdávam, že by bolo správne, keby Slovenská národná rada organizovala stretnutia funkcionárov národných výborov na Slovensku s členmi Predsedníctva Slovenskej národnej rady, aspoň občas, k určitej výmene skúseností v práci národných výborov. Veď riadiť dnešné, pomerne veľké okresy, nie je vec malá ani ľahká, pritom však v každom okrese sa nájdu určité dobré formy práce, dosahuje sa dobrých výsledkov, ale často o nich nevieme. Súčasne pri stretnutí s členmi Predsedníctva Slovenskej národnej rady by sme si mohli pohovoriť aj o nedostatkoch, ktoré sú priamo na povereníctvach alebo komisiách Slovenskej národnej rady, alebo opačne, na našu adresu.

Tiež si myslím, že by aj povereníci-predsedovia komisií Slovenskej národnej rady sa mali z času na čas stretnúť s našimi predsedami komisií okresných národných výborov, aspoň k niektorým závažným otázkam. Touto cestou by povereníci-predsedovia komisií Slovenskej národnej rady poznali ešte dôkladnejšie svoje úseky, poznali by sa aj funkcionári navzájom, preverili by si, ako sa úpravy Slovenskej národnej, rady, ba i vlády, uplatňujú v praxi a čo snáď by bolo treba napraviť a vylepšovať.

Pravda, aby sme pomoc národným výborom cestou Slovenskej národnej rady zlepšili, je potrebné v Predsedníctve Slovenskej národnej rady zvážiť, či by nebolo únosné vytvoriť primerane početnú, nie veľkú skupinu alebo útvar pracovníkov, ktorí majú skúsenosti z práce národných výborov, priamo pri Predsedníctve Slovenskej národnej rady. Táto skupina, alebo útvar, by bola riadená priamo zasa predsedom Slovenskej národnej rady. Táto skupina by potom mohla pripravovať, organizovať, koordinovať prácu medzi Predsedníctvom Slovenskej národnej rady a národnými výbormi. Súčasne by pripravovala spomínané stretnutia funkcionárov národných výborov, výmenu skúseností atď. Národné zhromaždenie má Výbor NZ pre národné výbory, naša Slovenská národná rada podohnú komisiu nemá, nuž som toho názoru, že treba aspoň skupinu či útvar u Predsedníctva Slovenskej národnej rady. Táto skupina by, pravda, pracovala veľmi úzko s Výborom Národného zhromaždenia pre národné výbory. I toto je jedna z ciest, ako pomôcť národným výborom, lebo v poslednom čase tá starosť o národné výbory sa akosi zúžila.

Pokiaľ ide o prehlbovanie pracovných vzťahov medzi komisiami Slovenskej národnej rady a výbormi Národného zhromaždenia, myslím, že nástup máme dobrý. Táto forma práce môže pomôcť obojstranne. Poslanci Slovenskej národnej rady týmto spôsobom získavajú širší prehľad, vytvorí sa ucelenejší názor, i keď, pravda, na jeden úsek národného hospodárstva, a pomáha to v našej práci v obvode alebo v komisii. Súčasne príslušný výbor Národného zhromaždenia môže za našej pomoci pripraviť konkrétnejšie návrhy riešenia celoštátnych problémov. Napríklad Komisia Slovenskej národnej rady pre rozvoj miestneho hospodárstva s výborom Národného zhromaždenia zasadala už dvakrát a tiež bol organizovaný spoločný prieskum služieb v kúpeľných mestách v západných Čechách. Správne bude, keď sa napríklad výbor Národného zhromaždenia spolu s Komisiou Slovenskej národnej rady pre rozvoj miestneho hospodárstva pozrú do tých závodov, ktoré majú vyrábať a dodávať určité súčiastky pre naše komunálne podniky na rôzne opravy, prečo ich niet, kto je vinný a zodpovedný. Robotníci, technici a ďalší pracovníci nám to určite povedia, prečo sa neplní uznesenie vlády na tomto úseku.

Ešte by bolo nutné sa zamyslieť nad našou kontrolnou činnosťou, kde nám treba hľadať spôsob a cesty, ako ujednotiť kontrolu vôbec. Kontrola je vec dobrá, odhaľuje nedostatky, pomáha rýchlejšie riešiť mnohé problémy, ale musí byť zladená a dôslednejšie koordinovaná. Prax ukazuje, že tu by sa dalo hodne napraviť a upresniť.

A ešte jedno stanovisko k starostlivosti o občanov cigánskeho pôvodu. Prosím o správne pochopenie. My v okrese sme sa už niekoľkokrát s touto otázkou, či už v komisiách alebo v rade okresného národného výboru zaoberali. Čosi sa už aj vyriešilo, ale je toho málo. Nedarí sa nám. Predpokladám, že po vytvorení komisie pri Predsedníctve Slovenskej národnej rady sa nám v národných výboroch dostane adresnej pomoci. Som toho názoru, že nebudeme sa len agitovať, presvedčovať, ale že pristúpime i k ekonomickému a inému postihu tých občanov cigánskeho pôvodu, ktorí naše zriadenie často využívajú a žijú na úkor spoločnosti. Už nestačí u niektorých ani presvedčovanie, ani morálny tlak, demokraciu si vysvetľujú po svojom, bitky, šarvátky sú častým zjavom. Myslím si, i keď nie je to tak jednoduchá vec, že tu musíme ísť prísnejšie, ráznejšie a dôslednejšie v riešení týchto otázok, aby sme sa dostali ďalej dopredu.

Viem, že o mojich názoroch možno diskutovať, čo je správne a čo nie. Vyslovujem ich preto, aby sa o nich vedelo, porozmýšľalo, a čo je dobré, aby sa uplatnilo v našej práci. Problémov a ťažkostí v práci národných výborov je viac ako dosť, my sami v okresoch máme mnoho vlastných nedostatkov, často chodíme okolo nich a nevidíme ich sami.

Som presvedčený, že Predsedníctvo Slovenskej národnej rady vytvorí také formy a metódy pomoci národným výborom, aby sme dané úlohy na Slovensku čestne vždy splnili.

Predseda Chudík:

Ďakujem súdruhovi Berníkovi. K slovu sa prihlásil vedúci delegácie Národného zhromaždenia súdruh František T y m e š. Dávam mu slovo.

Poslanec NZ Tymeš:

Soudružky a soudruzi!

Velmi nerad bych zneužil vašeho pohostinství, přesto však prosím, aby jste mně dovolili aspoň několik slov pokud jde o spolupráci orgánů Národního shromáždění a orgánů Slovenské národní rady. Národní shromáždění, resp. jeho Předsednictvo stejně jako Slovenská národní rada hodnotí svoji činnost od počátku volebního období s hlediska uplatňování dokumentu Ústředního výboru Komunistické strany Československa o prohloubení práce Národního shromáždění. Zprávu Předsednictva Národního shromáždění nyní projednávají jednotlivé výbory Národního shromáždění a po jejich připomínkách bude projednána v plénu Národního shromáždění. Dokument strany o prohloubení práce Národního shromáždění a Slovenské národní rady je nesmírně významný, o tom není najmenší pochybnosti, a je proto správné, že po roce činnosti našich zákonodárních sborů se tak vážně a odpovědně zabýváme tím, jak naše práce se změnila a zda je v souladu s dokumentem. Domnívám se, že je třeba vysoko ocenit zprávu o činnosti Slovenské národní rady, o které dnes jednáte a která bude projednána v podzimním zasedání Národního shromáždění. Považuji jednání, o této zprávě v Národním zhromáždění za věc velkého politického významu. Pro jednání Národního shromáždění bude mít velký význam i dnešní rozprava na zasedání Slovenské národní rady. Delegace Národního shromáždění bude informovat Předsednictvo Národního shromáždění zejména o kritických připomínkách poslanců Slovenské národní rady. Tyto hlasy, které se tykají vzájemných vztahů, je třeba velmi vážně posoudit a v orgánech Národního shromáždění projednat. Souhlasím s tím, co je uvedeno ve zprávě a co bylo řečeno v rozpravě o zlepšení vzájemných vztahů mezi Národním shromážděním a Slovenskou národní radou a jejich orgány v duchu dokumentu Ústředního výboru Komunistické strany Československa.

Nesporně jsou dobré výsledky ve spolupráci výboru Národního shromáždění a komisí Slovenské národní rady. Včera jsem byl přítomen zasedání Finanční a rozpočtové komise Slovenské národní rady, která projednávala mimo jiné rozpočet Slovenské národní rady na příští rok, a mohu říci, že jsem z tohoto velmi odpovědného, seriozního jednání měl velmi dobrý dojem. Přesto je třeba si uvědomit, že jsme teprve učinili první kroky k zlepšení a prohloubení naší práce a spolupráce orgánů Slovenské národní rady a Národního shromáždění. Strana právem od nás žádá, abychom byli náročnější vo své práci a my důvěru strany sklamať nesmíme. Uskutečňování generální linie strany a politiky vlády na Slovensku o postupném vyrovnávání hospodářského a kulturního rozvoje Slovenska na úroveň českých krajů je hlavní úlohou nejenom Slovenské národní rady, ale i Národního shromáždění a zde bude třeba zejména podstatně zlepšit spolupráci orgánů Národního shromáždění a Slovenské národní rady na přípravě čtvrtého pětiletého plánu a na dokumentu Národního shromáždění o národních výborech.

To co zde zejména soudruzi inž. Marko a Paško řekli o zákonodárné činnosti, je, myslím, nesmírně důležité. Je třeba to důkladně promyslet a zejména dbát o to, abychom mohli plně uplatnit zkušenosti a stanoviska orgánů Slovenské národní rady při tvorbě celostátních zákonních norem.

Nakonec chci zdůraznit, že velmi si cením toho, že je mezi námi vzájemná důvěra a opravdová snaha spoluprací dosáhnout dobrých výsledků naší práce. Věřím, že dnešní zasedání Slovenské národní rady a podzimní zasedání Národního shromáždění vytvoří ještě lepší podmínky pro další prohloubení a větší účinnost naší práce k plnému uplatnění zásad naší ústavy a dokumentu Ústředního výboru Komunistické strany Československa a Ústředního výboru Komunistické strany Slovenska.

Predseda Chudík:

Ďakujem súdruhovi Tymešovi za jeho vystúpenie.

Hlási sa ešte niekto, súdružky a súdruhovia, o slovo?

(Nikto. )

Pretože sa o slovo nikto nehlási,

vyhlasujem rozpravu k druhému bodu programu za skončenú.

Nasleduje 30-minútová prestávka

(Prestávka. )

(Po prestávke: ) Člen Predsedníctva SNR Daubner:

Súdružky a súdruhovia, pokračujeme v rokovaní.

Prosím podpredsedu Slovenskej národnej rady súdruha Jozefa Kríža, aby predniesol návrh Predsedníctva Slovenskej národnej rady na konečné znenie uznesenia k prerokovanej zpráve.

Podpredseda Kríž:

Súdružky a súdruhovia poslanci!

K návrhu Predsedníctva Slovenskej národnej rady k zpráve o činnosti Slovenskej národnej rady vo IV. volebnom období - je to tlač č. 13 - neboli prednesené v rozprave žiadne pripomienky. Pritom však v rozprave boli prednesené dobré a užitočné námety na ďalšie prehĺbenie a zintenzívnenie činnosti Slovenskej národnej rady a jej orgánov. Predsedníctvo Slovenskej národnej rady podľa postupu, ktorý aj doteraz dodržiavalo, zohľadní vo svojej ďalšej práci tieto námety. Predsedníctvo SNR je tej mienky, že v rozprave prednesené pripomienky k doterajšej legislatívnej činnosti Slovenskej národnej rady treba zohľadniť doplnkom k tej časti zprávy, ktorá pojednáva o tejto veci. Ide o stranu 77 zprávy, 2. odsek. Znenie doplnku, ktorý by nasledoval po tomto 2. odseku, sa navrhuje takto:,, Javí sa však potrebným domyslieť v súčinnosti s Národným zhromaždením otázku konkrétneho vykonávania zákonodarnej pôsobnosti Slovenskej národnej rady vo veciach národnej a regionálnej povahy tiež po stránke obsahovej tak, aby sa Slovenská národná rada svojou normotvornou činnosťou plne uplatňovala pri ich regulovaní a rozvíjaní. "

V súvislosti s tým treba v uznesení na strane 2 spresniť text, ktorým sa schvaľuje zpráva takto: "schvaľuje zprávu o činnosti Slovenskej národnej rady vo IV. volebnom období najmä z hľadiska uplatňovania dokumentu ÚV KSČ a ÚV KSS zo 7. mája 1964 s doplnkom, ktorý vyplynul z rozpravy; ".

Doporučujem takto upravené znenie uznesenia schváliť.

Člen Predsedníctva SNR Daubner:

Ďakujem podpredsedovi Slovenskej národnej rady súdruhovi Krížoví za prednesenie návrhu.

Súdružky a súdruhovia poslanci,

má ešte niekto pripomienky alebo doplnky k návrhu uznesenia?

(Neboli. )

Pripomienok niet, dávam preto hlasovať.

Kto súhlasí s návrhom uznesenia, a to s doplnkom, ako ho predniesol podpredseda SNR súdruh Kríž, nech zdvihne ruku!

(Hlasovanie. )

Je niekto proti?

(Nikto. )

Zdržal sa niekto hlasovania?

(Nikto. )

Zisťujem, že Slovenská národná rada navrhnuté uznesenie jednomyseľne schválila.

Nasleduje tretí bod programu, ktorým je

zpráva predsedu Slovenskej národnej rady o opatreniach na obnovu hospodárskeho a spoločenského života v okresoch postihnutých povodňami.

Prosím predsedu Slovenskej národnej rady ministra Michala C h u d í k a, aby sa ujal slova.

Predseda Chudík:

Vážená Slovenská národná rada!

Z poverenia Predsedníctva Slovenskej národnej rady mám informovať našu plenárnu schôdzku o opatreniach na obnovu hospodárskeho a spoločenského života v okresoch, postihnutých povodňami na Dunaji. Ide o úlohy rozsiahle a nesmierne zložité, ktoré musíme riešiť s takou vážnosťou a náročnosťou, s takým vypätím a zanietením, s akým pracovali naše orgány, vojaci a tisíce občanov počas záchranných prác pred tromi mesiacmi, keď išlo o záchranu životov a ochranu majetku.

V  jarných mesiacoch sa v dôsledku sústavných dažďov a koncentrácie vodných zásob neustále zvyšovali stavy v povodiach našich riek, najmä Dunaja, Váhu a Moravy. Kritická situácia nastala v druhej polovici mesiaca júna, keď hladina Dunaja v Bratislave dosiahla výšky 9 m. Dunajské hrádze boli v priebehu jarných až letných týždňov vystavené dlhotrvajúcemu pôsobeniu zvýšenej hladiny vody. Za tohto stavu vznikli na viacerých miestach intenzívne sufózne vývery, čo viedlo k prietržiam hrádzí.

Dňa 15. júna 1965 došlo k poklesu podložia ľavostrannej dunajskej hrádze a v dôsledku toho k prietrži pri obci Patince v okrese Komárno. Potom k prietrži hrádze na Dudváhu pri Trsticiach v okrese Galanta. Napokon 17. júna 1965 k ďalšej prietrži dunajskej hrádze v priestore medzi obcami Číčov a Kľúčovec.

V  priebehu niekoľkých dní vtieklo prietržami na územie južného Slovenska asi 1100 mil m3 vody. Záplava postihla 48 obcí, 66 socialistických poľnohospodárskych závodov, priemyselné závody, medzi nimi i Slovenské lodenice Komárno, školy, obchody a ostatné účelové objekty. Voda ďalej poškodila a zaniesla nánosmi viaceré odvodňovacie kanály a vyradila z prevádzky čerpacie stanice Čičov, Kameničná a Čergov. Len v okresoch Komárno a Dunajská Streda, ktoré boli povodňou najviac poškodené, bolo prerušených 30 cestných a železničných spojov. Voda zatopila 250 km ciest a 70 km železníc. Povodeň úplne zničila asi 3300 bytových jednotiek a asi 4500 bytov bolo poškodených.

Predbežný odhad celkových škôd predstavuje cca 3, 5 miliardy Kčs, z toho na výrobných zariadeniach, cestách a bytovom fonde a ďalších budovách asi 1, 5 miliardy. V poľnohospodárstve sa straty v zaplavenom území vyčísľujú na viac ako jednu miliardu Kčs.

Zvýšená hľadina spodných vôd spôsobila rozsiahle záplavy a zamokrenie pozemkov pozdĺž rieky Moravy. Treba spomenúť, že značné škody na úrode a objektoch vznikli i na východnom Slovensku prietržou mračien mimoriadnej intenzity v júli t. r. v okresoch Bardejov a Humenné.

Podľa údajov výrobných poľnohospodárskych správ v celoslovenskom meradle zničili záplavy vyše 46 000 ha obilovín, 3400 ha strukovín, 7300 ha cukrovej repy, 6200 ha zemiakov, takmer 16 000 ha viacročných krmovín, 31 000 ha lúk a ďalšie plochy ostatných krmovín na ornej pôde.

Za veľký faktický a morálny úspech považujeme skutočnosť, že pri takejto obrovskej katastrofe nedošlo k obetiam na ľudských životoch. Bolo to možné iba vďaka nesmiernej obetavosti príslušníkov našej armády, vďaka okamžitej pomoci príslušníkov sovietskych i maďarských vojenských jednotiek z blízkych posádok Maďarskej ľudovej republiky. Do ochranných a záchranných prác bolo nasadených takmer 11 tisíc vojakov, 6 tisíc vojenských i civilných vozidiel, vyše 400 autobusov, príslušná ženijná technika, helikoptéry a ďalšie technické prostriedky.

Maximálnym nasadením techniky a vypätím síl ľudí zabezpečila sa rýchla evakuácia vyše 53 tisíc obyvateľov Žitného ostrova, v prvom rade detí, žien a prestárlych osôb. Presunulo sa vyše 28 tisíc kusov dobytka a 58 tisíc ošípaných. Urobilo sa maximum pre záchranu osobného majetku občanov a predišlo sa mnohým ďalším škodám.

Dovoľte z tohto miesta úprimne poďakovať všetkým, ktorí sa dni a noci zúčastňovali dramatického zápasu o záchranu ľudských životov a materiálnych hodnôt. Osobitná vďaka patrí príslušníkom našej ľudovej armády a jednotiek Ministerstva vnútra, vojakom a veliteľom, ktorí boli jadrom všetkých záchranných a ochranných operácií.

S vďakou treba tiež spomenúť nesmierne pracovné úsilie, nevídané v našom bežnom živote, skvele organizovaných skupín vojakov, technikov, šoférov, lesných robotníkov a ďalších súdruhov na zahataní prietrže pri Číčove. Obetavosť miestnych lesných robotníkov, úžasné vypätie šoférov, ktorí vo dne - v noci privážali kameň, výstavba pontónového mostu, odlesnenie prístupov za neuveriteľne ťažkých podmienok a odvážne riešenie vodohospodárskych technikov triumfovali 5. júla, keď sa podarilo prietrž zahatať a zastaviť príliv vôd do vnútrozemia.

Rozvážnosť a disciplína miestneho obyvateľstva pri evakuácii značne uľahčili záchranné práce. Výpočet tých, ktorí sa podieľali na tomto nevídanom zápase so živlami, by nebol úplný, keby sme nespomenuli študentov z bratislavských vysokých škôl, príslušníkov bezpečnosti, spojárov, zdravotníkov, dopravákov a mládež, dievčatá i chlapcov, ženy i mužov, ktorí pomáhali budovať hrádze okolo obcí a vykonávali disciplinovane všetky úkony, požadované povodňovými štábmi. Ukázalo sa to, čo si v každodennej práci a živote často nevieme ani uvedomiť: aký krásny a hlboký vzťah majú naši ľudia navzájom k sebe, k známym i neznámym spoluobčanom, k svojej socialistickej vlasti.

Stranícke orgány a organizácie, okresné národné výbory v Komárne a v Dunajskej Strede a miestne národné výbory v zaplavených obciach pracovali organizovane, cieľavedome a húževnato. Vo dne i v noci. Napríklad predseda Okresného národného výboru z Komárna súdruh Sádovský niekoľko týždňov spával na ONV, aby bol vždy na mieste, keď bolo treba rozhodovať v závažných veciach.

Boli sme svedkami bezpríkladnej občianskej solidarity, ktorá sa priebehom niekoľkých dní rozšírila po celej republike ako konkrétny prejav socialistického humanizmu, výraz bratskej spolupatričnosti národov a národností našej republiky. Ústredným straníckym orgánom, vláde, Slovenskej národnej rade prichádzali listy, v ktorých dôchodcovia ponúkali časť zo skromných úspor, závodné kolektívy sa zaväzovali poskytnúť časť zo mzdy, vyrobiť nad plán produkciu pre obnovu a pod. Ukázalo sa, že v našej spoločnosti nik v nešťastí neostane opustený. Opäť sa potvrdila - a priznávajú to i naši neprajníci v zahraničí pevná morálnopolitická jednota československého ľudu.

Orgány SNR, povereníci a členovia komisií rovnako ako orgány a funkcionári Zs. kraja boli v neustálom kontakte s národnými výbormi, priamo na mieste pomáhali riešiť problémy, organizovať záchranné a ochranné práce, zásobovanie, hygienické opatrenia atď.

V najkritickejších chvíľach navštívili Komárno a ďalšie miesta na postihnutom území vedúci predstavitelia strany a štátu súdruhovia Novotný, Lenárt, Lastovička, Pilier, Lomský, Štrougal, Burian a ďalší vedúci súdruhovia. To utvrdilo našich ľudí v presvedčení, že naša spoločnosť urobí všetko, aby sa život v tejto oblasti čím skôr obnovil a vrátil do normálnych koľají.

Pre normalizáciu života v zaplavenom území južného Slovenska zriadila vláda Československej socialistickej republiky vládnu komisiu. Jej členmi sú všetci zainteresovaní ministri a vedúci ústredných orgánov. Vládna komisia zriadila v Bratislave prevažne z orgánov Slovenskej národnej rady a orgánov kraja pracovné štáby, ktoré zabezpečili prípravu a organizáciu obnovy hospodárskeho a spoločenského života v úzkej spolupráci s povereníctvami a komisiami SNR, národnými výbormi a ústrednými orgánmi.

Vládna komisia stanovila ihneď základné úlohy na obnovu hospodárstva a normálneho života v zaplavenej oblasti. Išlo najmä o tieto problémy:

vodohospodárske úpravy, odvedenie záplavových vôd a budúca ochrana územia;

uskutočnenie ochranných hygienických a zdravotnotechnických opatrení;

zabezpečenie ochrany obyvateľstva a jeho osobného majetku;

územnotechnické otázky výstavby a rekonštrukcie zaplaveného územia;

obnova poľnohospodárskej výroby;

rekonštrukcia dopravy a spojov;

otázky plynulého zásobovania;

otázky financovania obnovy a ďalšie.

Prvoradou úlohou stalo sa odvedenie vôd zo zaplaveného územia a provizórne spevnenie hrádzí.

Koncepcia odvedenia vôd bola spracovaná vodohospodárskymi orgánmi Ministerstva poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva a Západoslovenským KNV. Na obetavom úsilí pracovníkov vodného hospodárstva počas i po povodni nech nič neuberie zistenie, že sa tu prejavila neudržateľná organizačná roztrieštenosť zložiek vodného hospodárstva.

Chcem poznamenať, ako hovoril povereník súdruh M a r k o, že je spracovaný návrh na novú organizáciu vodného hospodárstva podľa povodí, naväzujúci na dobré skúsenosti z minulosti.

Otvorením umelých prietrži v pravobrežnej hrádzi Váhu v priestoroch Nová Osada pod Komárnom, Kameničná a Lohót, ako aj otvorením dnových priepustí - stavidiel i čerpacích staníc a nasadením výkonných vojenských čerpadiel podarilo sa doteraz v podstate likvidovať záplavu územia. Zostáva zaplavených a rozbahnených niekoľko tisíc ha pôdy. Keď nám počasie popraje, za 3-4 týždne i tento problém bude úspešne doriešený.

Súdružky a súdruhovia!

Po odvodnení územia a provizórnom zahataní prietrži pri Číčove a Patinciach je potrebné teraz venovať všetku pozornosť a úsilie spevneniu hrádzí, aby sme vylúčili nebezpečenstvo záplav v prípade zvýšenia hladiny Dunaja v jesenných a jarných mesiacoch.

Po zdĺhavej a technicky náročnej príprave sa v posledných dvoch týždňoch práce na hrádzach rozbehli podľa harmonogramu. Keď nenastanú nepredvídané ťažkosti a prekážky, Hydrostav ukončí práce na číčovskej hrádzi pred 30. novembrom t. r. Krajský podnik poľnohospodárskych a lesotechnických meliorácií z Nitry patinskú prietrž zlikviduje a hrádzu dá do normálneho stavu tiež pred koncom novembra tohto roku.

Pracuje sa tiež na viacerých poškodených miestach hrádzí od Bratislavy až po Štúrovo včítane úsekov na Váhu, Malom Dunaji, resp. Čiernej Vode.

U z e m n o t e c h n i c k á príprava rekonštrukcie a výstavby územia uskutočňovala sa na základe rekognoskácie terénu zaplaveného územia. V okresoch Dunajská Streda a Komárno boli nasadené špeciálne technické skupiny, ktoré postupne ako klesala voda, asanovali územie a objekty, preverovali technický stav a vhodnosť používania obytných budov.

Riešenie koncepcie osídlenia na Žitnom Ostrove vychádza z predpokladov, že záplavou poškodené obce, až na niektoré osady a samoty, neprestali existovať. Ide teda o úpravu a vylepšenie doterajších sídelných vzťahov.

Pre bytovú a občiasnku výstavbu sa vybrali vhodné miesta z hľadiska zosúladenia celospoločenských záujmov a potrieb so záujmami postihnutých občanov. Ukazuje sa však, že časť obyvateľov chce stavať svoje obytné domy stoj čo stoj na pôvodnom, často nevhodnom mieste. Bolo a ešte i teraz je potrebné vynaložiť mnoho trpezlivej presvedčovacej práce, aby sa v každom prípade našlo najsprávnejšie riešenie.

V náväznosti na schválenú koncepciu obnovy obcí a na prognózu odvedenia vôd zo zaplaveného územia technický štáb vládnej komisie, orgány SNR a národných výborov vypracovali projekty komplexnej organizácie výstavby okresov Dunajská Streda a Komárno. Pre obnovenie časti obcí spracovali sa územné plány. Pre každú obec bol určený hlavný projektant a v dvadsiatich obciach sa vytvorili štáby obnovy, ktoré majú koordinovať a zabezpečovať organizovanú prípravu a výstavbu. Spracovalo sa 46 územných plánov a zastavovacích štúdií. Územný plán našej najväčšej obce Kolárova sa spracúval postupne, aby sa neoneskorila obnova. Územné plány boli už všetky prerokované v radách MNV. Nastal čas, súdružky a súdruhovia, kedy v každej obci zaplaveného územia boli vytvorené všetky rámcové predpoklady pre rýchlu obnovu ľudských obydlí, aby čím skôr každá rodina mala svoju vlastnú strechu nad hlavou.

Rozhodujúci význam pre obnovenie života v zaplavenej oblasti má poľnohospodárska výroba, ktorá predstavuje podstatnú časť výrobnej základne a príjmov obyvateľstva na južnom Slovensku. Poľnohospodárstvo v Komárne a v Dunajskej Strede, súdružky a súdruhovia, to sú naše zelené fabriky. Roztočeniu-všetkých kolies v týchto zelených fabrikách musíme venovať nemenšie úsilie, ako lodeniciam v Komárne, mliekárni v Čalove a podobne.

Obnova úrodnosti pôdneho fondu vyžaduje diferencovaný postup a v niektorých prípadoch si vyžiada i dlhší čas.

Na pôdach, ktoré boli zaplavené ešte v polovici augusta, prípadne ktoré sú zamokrené ešte aj dnes, nastalo okrem mechanickej a chemickej deštrukcie aj porušenie biologických procesov. Na takýchto pôdach bude potrebné okrem výdatného hnojenia minerálnymi hnojivami obnoviť urýchlene aj mikrobiálny život, najmä hnojením organickými hnojivami a sejbou melioračných plodín.

V okrese Dunajská Streda sa stav poľnohospodárskej výroby dostáva do normálnych koľají. V okrese Komárno priebeh obnovy poľnohospodárskej výroby ovplyvňuje neskorší odtok záplavovej vody, tiež asanačné práce a opravy obytných domov a iných zariadení.

Na vhodných plochách sa v týchto okresoch začalo s orbou pod oziminy a možno predpokladať, že sa sejba ozimín uskutoční zhruba na celej pôvodne plánovanej ploche.

Projekčné skupiny spracúvajú zjednodušenú rozpočtovú dokumentáciu na obnovu povodňou poškodených poľnohospodárskych objektov. V okrese Dunajská Streda je to 545 objektov v 13 poľnohospodárskych závodoch a v. okrese Komárno 1404 objektov v 35 poľnohospodárskych závodoch. Spracovanú rozpočtovú dokumentáciu preberajú ihneď stavebné správy, ktoré začali svoju činnosť generálnymi opravami na poškodených objektoch.

Po asanácii a oprave maštali začala sa reevakuácia hospodárskych zvierat. V okrese Dunajská Streda prakticky boli už vrátené všetky ošípané, ako aj podstatná časť hovädzieho dobytka.

V okrese Komárno doposiaľ bolo reevakuované 11 500 ošípaných. V ojedinelých prípadoch začalo sa s návratom už aj hovädzieho dobytka.

Na zabezpečenie výživy hospodárskych zvierat uvoľnilo sa z centrálneho fondu celkom 9000 ton jaderných krmív. Ústredná správa nákupu zabezpečuje pre Komárno a Dunajskú Stredu nákup sena vyše 26 000 ton a vyše 20 000 ton slamy. Poľnohospodárske závody z celej republiky prijali záväzky na pomoc postihnutým poľnohospodárskym závodom. Vypomôžu im viac ako 11 000 tonami sena, 1600 tonami slamy, 1500 tonami zemiakov, 2400 tonami siláže, pastvou pre 4200 kusov dobytka a ďalšími poľnohospodárskymi produktami. Túto iniciatívnu súdružskú pomoc poľnohospodárskych závodov ostatných krajov treba naďalej rozvíjať a organizovať jej realizáciu.

Zásobovanie obyvateľstva na postihnutom území je dobré, či už v dodávkach potravín, alebo priemyselného tovaru osobnej spotreby. Ministerstvo obchodu a Povereníctvo SNR pre obchod sa svojich povinností zhostili naozaj zodpovedne.

Dodávky materiálov, najmä stavebnín, i keď počiatočné ťažkosti boli odstránené, v niektorých druhoch sú nedostatočné. Sväz spotrebných družstiev, ktorý zabezpečuje zásobovanie individuálnej bytovej výstavby a svojpomocných opráv - čo predstavuje rozhodujúcu časť obnovy bytového fondu - nemá vykryté požiadavky murovacích materiálov, škridle, reziva, dverí a zárubní v celkovom množstve i v sortimente. Najvážnejšie bolo donedávna zaostávanie dodávok tehál. Tento stav sa však v posledných týždňoch podstatne zlepšil. Poruchy sú však v preprave a vykládke. Je nedostatok nákladných áut, odstavné koľaje nestačia, niektoré stanice nie sú osvetlené a prispôsobené na nočnú vykládku. Sú problémy v zásobovaní krytinou, rezivom, podlahovinami a inštalačným materiálom. Prísunu stavebného materiálu všetkého druhu, jeho bezpečnému usklad-